Vec T‑75/06

Bayer CropScience AG a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Smernica 91/414/EHS – Prípravky na ochranu rastlín – Účinná látka endosulfán – Zrušenie povolení na uvedenie na trh – Konanie o posúdení – Lehoty – Právo na obranu – Zásada proporcionality“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Žaloba proti rozhodnutiu Komisie týkajúceho sa nezaradenia látky do prílohy I smernice 91/414

(Článok 230 ES a článok 233 prvý odsek ES; smernica Rady 91/414, článok 6 a článok 8 ods. 2)

2.      Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Smernica 91/414

(Smernica Rady 91/414, článok 8 ods. 2 a príloha I)

3.      Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Smernica 91/414

(Smernica Rady 91/414, článok 8 ods. 2 a príloha I)

4.      Právo Spoločenstva – Zásady – Právo na obranu – Rozsah

5.      Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Voľná úvaha inštitúcií Spoločenstva – Rozsah – Súdne preskúmanie – Hranice

6.      Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Smernica 91/414

(Smernica Rady 91/414, článok. 5 ods. 1)

1.      V rámci žaloby o neplatnosť rozhodnutia týkajúceho sa nezaradenia účinnej látky do prílohy I smernice 91/414 a odňatí povolení pre prípravky na ochranu rastlín obsahujúce túto látku, nemožnosť Komisie prijať nové rozhodnutie na základe článku 8 ods. 2 smernice 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, na účely výkonu prípadného zrušujúceho rozsudku, neovplyvňuje právny záujem žalobcov na konaní. V súlade s článkom 233 prvým odsekom ES je totiž Komisia povinná urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela zrušujúcemu rozsudku. Komisia by totiž pri takom zrušení s retroaktívnym účinkom, ktorý by mu náležal, mala prijať rozhodnutie na základe oznámenej dokumentácie dotknutej týmto zrušením a rozhodovať ku dňu oznámenia. Skutočnosť, že sa vykonali zmeny v právnej úprave tvoriacej základ napadnutého rozhodnutia od jeho prijatia, teda nie je relevantná na posúdenie, či je pre žalobcov účelné uplatniť svoje výhrady, pokiaľ ide o vykonaný postup a dosiahnutý výsledok v rámci režimu platného v čase skutkových okolností.

(pozri bod 63)

2.      Smernica 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, tak ako to vyplýva z jej piateho, šiesteho a deviateho odôvodnenia, má za cieľ odstrániť prekážky obchodu s týmito prípravkami v rámci Spoločenstva, zachovajúc pritom vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat. Na to, aby Komisia mohla v tomto rámci účinne sledovať cieľ, ktorý jej bol stanovený, a vzhľadom na komplexné technické posúdenie, ktoré musí uskutočniť, musí jej byť priznaná rozsiahla miera voľnej úvahy. Právomoc poskytnúť predĺženie lehoty sa taktiež spája s voľnou úvahou a závisí od okolností konkrétneho prípadu.

Výkon tejto voľnej úvahy však nemožno vyňať spod súdneho preskúmania. Súd Spoločenstva musí v rámci tohto preskúmania overiť dodržanie procesných predpisov, vecnú správnosť skutkových zistení Komisie, a aj to, že nedošlo ani k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutkových okolností, ani k zneužitiu právomoci.

Najmä ak sa jeden účastník konania odvoláva na zjavne nesprávne posúdenie, ktorého sa mala dopustiť príslušná inštitúcia, musí súd Spoločenstva overiť, či táto inštitúcia v danej veci obozretne a nestranne preskúmala všetky relevantné okolnosti veci samej, teda okolnosti podopierajúce závery, ktoré sú z nich vyvodené.

(pozri body 81 – 84)

3.      V rámci rozhodnutia týkajúceho sa zaradenia látky, na ktorú sa vzťahuje konanie stanovené v článku 8 ods. 2 smernice 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, do prílohy I k tejto smernici, sa lehota predĺži, ak jednak nie je nemožné odchýliť sa od procesných lehôt stanovených danou právnou úpravou a jednak účastníci, ktorí oznámili účinnú látku, sa ocitli v situácii spôsobenej vyššou mocou, ktorá im zabránila dodržať procesné lehoty, pričom takáto okolnosť by mohla nastať, ak nemožnosť dodržať tieto lehoty bola spôsobená, aspoň čiastočne, protichodným správaním príslušných orgánov. Politické alebo praktické úvahy nie sú dostatočným dôvodom na zamietnutie predĺženia lehôt v konkrétnom prípade, ak by takéto predĺženie bolo nevyhnutné na zabezpečenie správneho a spravodlivého konania o posúdení.

(pozri body 89, 91)

4.      Dodržiavanie práva na obranu v každom konaní vedenom proti osobe, ktoré môže viesť k aktu nepriaznivo zasahujúcemu do jej právneho postavenia, je základnou zásadou práva Spoločenstva, ktorú treba zabezpečiť, a to aj pri úplnom nedostatku procesno‑právnej úpravy. Táto zásada vyžaduje, aby osoby, ktorým sú určené rozhodnutia, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú ich záujmy, mohli užitočne vyjadriť svoje stanovisko. Nezákonnosť totiž môže viesť k zrušeniu rozhodnutia iba vtedy, ak je takej povahy, že mohla konkrétne ovplyvniť práva na obranu a týmto spôsobom obsah rozhodnutia. Existencia nezhody v merite veci, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré majú byť vyvodené z určitej štúdie, však nepredstavuje dôkaz o neexistencii príležitosti predložiť svoje stanovisko a nemôže byť kvalifikovaná ako porušenie práva na obranu.

(pozri body 130 – 132, 203)

5.      Inštitúcie Spoločenstva v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky disponujú rozsiahlou mierou voľnej úvahy vo vzťahu k definícii sledovaných cieľov a voľbe vhodných prostriedkov postupu. V tejto súvislosti sa preskúmanie vo veci samej súdom Spoločenstva obmedzuje na skúmanie otázky, či sa inštitúcie Spoločenstva pri výkone takejto právomoci nedopustili zjavného nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomocí, alebo či zjavne neprekročili hranice voľnej úvahy. Ak orgány Spoločenstva v rámci svojich úloh vykonávajú komplexné skúmania, voľná úvaha, ktorú majú, sa v určitom rozsahu uplatňuje aj na zistenie skutkových okolností tvoriacich podklad pre ich činnosť. Z uvedeného vyplýva, že pre prípad, v rámci ktorého majú inštitúcie Spoločenstva vykonať vedecké zhodnotenie rizík a preskúmať veľmi komplexné skutkové okolnosti vedeckej a technickej povahy, súdne preskúmanie splnenia tejto úlohy inštitúciami Spoločenstva musí byť obmedzené. V tomto kontexte súd Spoločenstva totiž nemôže posúdiť skutkový stav namiesto inštitúcií Spoločenstva, ktorým jediným Zmluva zverila túto úlohu. Musí sa naopak obmedziť na skúmanie otázky, či sa inštitúcie Spoločenstva pri výkone voľnej úvahy v tomto rámci nedopustili zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomocí, alebo či zjavne neprekročili hranice voľnej úvahy.

(pozri bod 141)

6.      Z toho vyplýva, že v rámci súdneho preskúmania uplatňovania zásady proporcionality môže vzhľadom na rozsiahlu voľnú úvahu, ktorou Komisia disponuje pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa zaradenia účinných látok do prílohy I k smernici 91/414 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, len zjavne nevhodná povaha opatrenia vo vzťahu k cieľu, ktorý má sledovať, ovplyvniť zákonnosť tohto opatrenia.

Keďže cieľom smernice 91/414 je na jednej strane odstránenie prekážok obchodu s prípravkami na ochranu rastlín v rámci Spoločenstva a zlepšenie rastlinnej výroby a na druhej strane ochrana zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia, rozhodnutie o nezaradení látky do jeho prílohy I nie je neprimerané, ak je založené na neexistencii dostatočných informácií umožňujúcich vyvodiť záver o neexistencii rizík, ktoré sú definované v článku 5 ods. 1 tej istej smernice. Na jednej strane totiž ciele ochrany zdravia ľudí a zvierat, ako aj životného prostredia bránia tomu, aby bolo odloženie rozhodnutia o zaradení alebo nezaradení dotknutej účinnej látky do prílohy I ponechané na voľnej úvahe výrobcov tejto uvedenej látky, a na druhej strane títo výrobcovia majú v každom prípade možnosť dať účinnú látku opätovne preskúmať prostredníctvom konania stanoveného v článku 6 ods. 2 tej istej smernice.

(pozri body 224, 225, 228)