Vec C‑473/16
F
proti
Bevándorlási és Állampolgársági Hivatal
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Szegedi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Charta základných práv Európskej únie – Článok 7 – Rešpektovanie súkromného a rodinného života – Smernica 2011/95/EÚ – Štandardy pre priznanie postavenia utečenca alebo postavenia osoby s doplnkovou ochranou – Obava z prenasledovania na základe sexuálnej orientácie – Článok 4 – Posudzovanie skutočností a okolností – Využitie znaleckého posudku – Psychologické testy“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 25. januára 2018
1. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby s doplnkovou ochranou – Smernica 2011/95 – Konanie o preskúmaní žiadosti o medzinárodnú ochranu – Posudzovanie skutočností a okolností – Obava z prenasledovania na základe sexuálnej orientácie – Povinnosť považovať sexuálnu orientáciu za preukázanú len na základe vyhlásení žiadateľa – Neexistencia – Dôsledky
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95, článok 4)
2. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby s doplnkovou ochranou – Smernica 2011/95 – Konanie o preskúmaní žiadosti o medzinárodnú ochranu – Posudzovanie skutočností a okolností – Obava z prenasledovania na základe sexuálnej orientácie – Nevyhnutnosť systematicky posudzovať dôveryhodnosť sexuálnej orientácie – Neexistencia
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95, článok 2 písm. d), článok 4 a článok 10 ods. 1 písm. d) a článok 10 ods. 2]
3. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby s doplnkovou ochranou – Smernica 2011/95 – Konanie o preskúmaní žiadosti o medzinárodnú ochranu – Posudzovanie skutočností a okolností – Obava z prenasledovania na základe sexuálnej orientácie – Posúdenie prostredníctvom znaleckého posudku – Prípustnosť – Podmienky
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95, článok 4)
4. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby s doplnkovou ochranou – Smernica 2011/95 – Konanie o preskúmaní žiadosti o medzinárodnú ochranu – Posudzovanie skutočností a okolností – Obava z prenasledovania na základe sexuálnej orientácie – Posúdenie prostredníctvom znaleckého posudku založeného na projektívnych testoch osobnosti – Porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života – Neprípustnosť
(Charta základných práv Európskej únie, článok 7; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95, článok 4)
1. Treba zdôrazniť, že vyhlásenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu týkajúce sa sexuálnej orientácie predstavujú vzhľadom na osobitný kontext, do ktorého patria, len východiskový bod v procese preskúmania skutočností a okolností, uvedeného v článku 4 smernice 2011/95 (pozri analogicky rozsudok z 2. decembra 2014, A a i., C‑148/13 až C‑150/13, EU:C:2014:2406, bod 49). Z toho vyplýva, že hoci žiadateľovi o medzinárodnú ochranu prináleží uviesť túto orientáciu, ktorá predstavuje skutočnosť patriacu do jeho osobnej sféry, aj tak žiadosti o medzinárodnú ochranu odôvodnené obavou z prenasledovania z dôvodu uvedenej orientácie, rovnako ako žiadosti založené na iných dôvodoch prenasledovania môžu byť predmetom postupu posudzovania podľa článku 4 tejto smernice (pozri analogicky rozsudok z 2. decembra 2014, A a i., C‑148/13 až C‑150/13, EU:C:2014:2406, bod 52).
(pozri body 28, 29)
2. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že sexuálna orientácia predstavuje charakteristiku, ktorá môže preukázať príslušnosť žiadateľa k určitej sociálnej skupine v zmysle článku 2 písm. d) smernice 2011/95, ak skupina osôb, ktorej členovia majú rovnakú sexuálnu orientáciu, je okolitou spoločnosťou vnímaná ako odlišná (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. novembra 2013, X a i., C‑199/12 až C‑201/12, EU:C:2013:720, bod 46, ako aj 47), ako to navyše potvrdzuje článok 10 ods. 1 písm. d) tejto smernice. Z článku 10 ods. 2 tejto smernice však vyplýva, že ak členské štáty posudzujú, či žiadateľ má oprávnenú obavu z prenasledovania, je nepodstatné, či má skutočne takú sociálnu charakteristiku, ktorá spôsobuje prenasledovanie, za predpokladu, že takúto charakteristiku prisudzuje žiadateľovi aktér prenasledovania.
Na účely rozhodnutia o žiadosti o medzinárodnú ochranu odôvodnenú obavou z prenasledovania z dôvodu sexuálnej orientácie tak nie je vždy potrebné, v rámci posudzovania skutočností a okolností podľa článku 4 uvedenej smernice, posúdiť dôveryhodnosť sexuálnej orientácie žiadateľa.
(pozri body 30 – 32)
3. Článok 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby orgán zodpovedný za preskúmanie žiadostí o medzinárodnú ochranu alebo súdy, ktoré prípadne rozhodujú o žalobe proti rozhodnutiu takého orgánu, nariadili vypracovanie znaleckého posudku v rámci posudzovania skutočností a okolností týkajúcich sa údajnej sexuálnej orientácie žiadateľa za predpokladu, že spôsoby vypracovania takého znaleckého posudku sú v súlade so základnými právami zaručenými Chartou základných práv Európskej únie, že uvedený orgán a tieto súdy nezakladajú svoje rozhodnutia výlučne na záveroch znaleckého posudku a že pri posudzovaní vyhlásení tohto žiadateľa o jeho sexuálnej orientácii nie sú viazané týmito závermi.
Nemožno vylúčiť, že v osobitnom kontexte posúdenia vyhlásení žiadateľa o medzinárodnú ochranu týkajúcich sa jeho sexuálnej orientácie sú niektoré formy znaleckých posudkov vhodné na posudzovanie skutočností a okolností a môžu sa uskutočniť tak, aby základné práva tohto žiadateľa neboli porušené. Jednak však treba uviesť, že ako z článku 4 ods. 1 a článku 8 ods. 2 smernice 2005/85, tak aj článku 4 ods. 1 a článku 10 ods. 3 smernice 2013/32 vyplýva, že rozhodujúci orgán je zodpovedný za primerané posúdenie žiadostí, a následne vydá svoje rozhodnutie o ich predmete. Preto prináleží iba týmto orgánom, s možnosťou preskúmania súdom, posúdiť skutočnosti a okolnosti podľa článku 4 smernice 2011/95 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2015, Shepherd, C‑472/13, EU:C:2015:117, bod 40). Z toho vyplýva, že rozhodujúci orgán nemôže založiť svoje rozhodnutie len na záveroch znaleckého posudku a že tento orgán nemôže byť a fortiori viazaný týmito závermi pri posudzovaní vyhlásení žiadateľa o jeho sexuálnej orientácii.
Pokiaľ ide o možnosť, aby súd, ktorý rozhoduje o žalobe proti rozhodnutiu rozhodujúceho orgánu o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu, nariadil vypracovanie znaleckého posudku, treba dodať, že ako článok 39 ods. 1 smernice 2005/85, tak aj článok 46 ods. 1 smernice 2013/32 stanovujú, že žiadateľ má právo na účinný opravný prostriedok pred súdom proti tomuto rozhodnutiu, pričom osobitne neupravujú opatrenia na zabezpečenie dôkazov, ktoré je tento súd oprávnený nariadiť. Hoci tieto ustanovenia teda nevylučujú, aby súd nariadil vypracovanie znaleckého posudku s cieľom vykonať účinnú kontrolu rozhodnutia rozhodujúceho orgánu, nič to nemení na tom, že vzhľadom na špecifickú úlohu pridelenú súdom podľa článku 39 smernice 2005/85 a článku 46 smernice 2013/32 na jednej strane a na úvahy týkajúce sa článku 4 smernice 2011/95 uvedené v bode 41 tohto rozsudku na druhej strane nemôže vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o žalobe, založiť svoje rozhodnutie len na záveroch znaleckého posudku a nemôže byť a fortiori viazaný posúdením vyhlásení žiadateľa o jeho sexuálnej orientácii uvedeným v týchto záveroch.
(pozri body 37, 40, 42, 43, 45, 46, bod 1 výroku)
4. Článok 4 smernice 2011/95 s prihliadnutím na článok 7 Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že na účely posúdenia skutočnej sexuálnej orientácie uvádzanej žiadateľom o medzinárodnú ochranu bráni uskutočneniu a využitiu psychologického znaleckého posudku, o aký ide vo veci samej, ktorého cieľom je na základe projektívnych testov osobnosti poskytnúť obraz o sexuálnej orientácii tohto žiadateľa.
V tejto súvislosti treba uviesť, že psychologický znalecký posudok, o aký ide vo veci samej, nariadil rozhodujúci orgán v rámci konania o preskúmaní žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej dotknutou osobou. Preto aj v prípadoch, keď uskutočnenie psychologických testov, na ktorých sa zakladá znalecký posudok, ako je ten vo veci samej, podlieha poskytnutiu súhlasu dotknutej osoby, treba konštatovať, že taký súhlas nie je nevyhnutne slobodný, keďže je de facto nariadený pod tlakom okolností, v ktorých sa nachádzajú žiadatelia o medzinárodnú ochranu (pozri analogicky rozsudok z 2. decembra 2014, A a i., C‑148/13 až C‑150/13, EU:C:2014:2406, bod 66). Za týchto podmienok, ako to uviedol generálny advokát v bode 43 svojich návrhov, uskutočnenie a využitie takého psychologického znaleckého posudku, akým je posudok dotknutý vo veci samej, predstavujú zásah do práva tejto osoby na rešpektovanie jej súkromného života.
V tomto kontexte, ak možno zásah do súkromného života žiadateľa odôvodniť vyhľadávaním dôkazov umožňujúcich posúdiť jeho skutočné potreby medzinárodnej ochrany, na dosiahnutie tohto cieľa prináleží rozhodujúcemu orgánu, s možnosťou preskúmania súdom, posúdiť vhodnú a nevyhnutnú povahu vypracovania psychologického znaleckého posudku, ktorý má v úmysle nariadiť alebo ktorý chce zohľadniť. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že vhodnú povahu znaleckého posudku, akým je ten vo veci samej, možno uznať, iba ak sa zakladá na dostatočne dôveryhodných metódach a zásadách s prihliadnutím na štandardy akceptované medzinárodnou vedeckou komunitou. V každom prípade sa zdá, že znalecký posudok, o aký ide vo veci samej, má na súkromný život žiadateľa neprimeraný dosah vo vzťahu k sledovanému cieľu, keďže závažnosť zásahu do práva na rešpektovanie súkromného života, ktorý predstavuje, nemožno považovať za primeranú k prínosu, ktorý by prípadne mohol mať pre posudzovanie skutočností a okolností podľa článku 4 smernice 2011/95.
(pozri body 51, 53, 54, 57 – 59, 71, bod 2 výroku)