Vec T‑6/12

(uverejnenie výňatkov)

Godrej Industries Ltd

a

VVF Ltd

proti

Rade Európskej únie

„Dumping – Dovoz určitých mastných alkoholov a ich zmesí s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii – Úprava požadovaná z dôvodu prevodu meny – Dôkazné bremeno – Ujma – Konečné antidumpingové clo“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 6. septembra 2013

1.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Preukázanie príčinnej súvislosti – Povinnosti inštitúcií – Zohľadnenie iných ako dumpingových faktorov – Nepripísanie ujmy spôsobenej týmito faktormi

(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 3 ods. 6 a 7)

2.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Pojem výrobné odvetvie Únie – Dovozy výrobkov pochádzajúcich z krajín, ktoré sú predmetom antidumpingového preskúmania, výrobcom Únie – Zahrnutie – Zohľadnenie uvedených dovozov ako „iného faktora“ v zmysle článku 3 ods. 7 nariadenia č. 1225/2009 – Prípustnosť

[Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 3 ods. 7 a článok 4 ods. 1 písm. a)]

1.      Z článku 3 ods. 6 základného antidumpingového nariadenia č. 1225/2009 vyplýva, že inštitúcie Únie musia preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie vzhľadom na ich objem a cenu. Ide tu o tzv. analýzu pripísania ujmy. Ďalej z článku 3 ods. 7 tohto nariadenia vyplýva, že inštitúcie musia jednak skúmať všetky iné známe faktory, ktorú spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Únie, v rovnakom čase ako dumpingové dovozy, a jednak zabezpečiť, aby ujma spôsobená týmito inými faktormi nebola pripísaná uvedeným dovozom. Ide tu o tzv. analýzu nepripísania ujmy.

Cieľom článku 3 ods. 6 a 7 nariadenia č. 1225/2009 je preto dosiahnuť, aby inštitúcie Únie oddeľovali a rozlišovali škodlivé účinky dumpingových dovozov a iných faktorov. Keby inštitúcie neoddeľovali a nerozlišovali účinky rôznych faktorov ujmy, nemohli by platne dospieť k záveru, že dumpingové dovozy spôsobili ujmu výrobnému odvetviu Únie. Inštitúcie musia ďalej pri zisťovaní ujmy preskúmať, či predpokladaná ujma nie je výsledkom vlastného konania výrobcov Únie.

(pozri body 62 – 64)

2.      Pojem výrobné odvetvie Únie je vymedzený v článku 4 ods. 1 písm. a) základného antidumpingového nariadenia č. 1225/2009. Zahrnutie výrobcu, ktorý je sám dovozcom namietaného dumpingového výrobku, do definície výrobného odvetvia Únie pritom automaticky neznamená, že jeho dovozy už nemožno považovať za „iný faktor“ v zmysle článku 3 ods. 7 uvedeného nariadenia. Skutočnosť, že škoda bola spôsobená vlastným pričinením, ktorá môže vyplynúť z toho, že výrobca Únie nakúpil dumpingové výrobky pochádzajúce z krajiny, ktorá je predmetom antidumpingového preskúmania, teda predstavuje „iný faktor“, ktorý inštitúcie musia zohľadniť v rámci analýzy ujmy. Ani z nariadenia č. 1225/2009, ani z judikatúry však nevyplýva, že dovozy dumpingových výrobkov výrobcu Únie pochádzajúce z krajiny, ktorá je predmetom antidumpingového preskúmania, nemožno nikdy zohľadniť v rámci analýzy ujmy.

(pozri body 65, 67)