UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRVÉHO STUPŇA
z 10. novembra 2004 (*)
„Verejné zmluvy na poskytnutie služieb – Verejné obstarávanie Spoločenstva – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na odklad výkonu – Naliehavosť – Nedostatok“
Vo veci T‑303/04 R,
European Dynamics SA, so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: S. Pappas, advokát,
žalobca,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: L. Parpala a E. Manhaeve, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Stuyck, advokát, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na odklad výkonu jednak rozhodnutia Komisie zo 4. júna 2004 [DIGIT/R2/CTR/mas D (2004) 324], ktorým bola v rámci verejného obstarávania informatických služieb zaradená iba na druhé miesto ponuka predložená skupinou, ktorej je žalobca členom, a jednak rozhodnutia Komisie zo 14. júla 2004 [DG DIGIT/R2/CTR/mas D (2004) 811], ktorým boli zamietnuté sťažnosti podané žalobcom 21. júna, 1., 5. a 8. júla 2004 proti uzavretiu zmluvy s inou skupinou,
PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV
vydal toto
Uznesenie
Skutkové okolnosti
1 European Dynamics SA pôsobí v oblasti informačných a komunikačných technológií predovšetkým pre európske orgány.
2 Na základe verejného obstarávania ADMIN/DI/0005 ESP (External Service Providers) zo 16. marca 2001 Komisia uzavrela niekoľko rámcových dohôd s použitím systému uzavretia zmluvy s viacerými oprávnenými osobami stanoveného v bode 1.4 Všeobecných podmienok pre zmluvy v oblasti informatiky, ktoré Komisia zverejnila 11. júna 1998 (ďalej len „kaskádový systém“), a to na poskytovanie externých služieb v súvislosti s informačnými systémami. Celkový predmet obstarávania bol rozdelený na deväť častí, z ktorých časť č. 4 sa týkala poskytovania externých služieb v súvislosti s aplikáciami na správu údajov a informačných systémov (ďalej len „časť ESP 4“) a časť č. 5 sa týkala poskytovania externých služieb aplikácií Internet a Intranet (ďalej len „časť ESP 5“).
3 Dňa 16. októbra 2001 Komisia uzavrela rámcovú dohodu číslo DI 02432‑00 s dodávateľom vybraným ako prvým v „kaskádovom systéme“ pre časť ESP 4, skupinou tvorenou Trasys SA a Cronos Luxembourg SA – neskôr Sword Technologies SA (ďalej len „skupina ESP 4“).
4 Dňa 5. novembra 2001 bola uzavretá rámcová dohoda č. DI‑02432-00 so zmluvným partnerom, ktorý bol vybraný na prvé miesto v kaskádovom systéme pre časť ESP 5, a to so skupinou tvorenou European Dynamics, IRIS SA, Datacep SA, Primesphere SA a Reggiani SpA (ďalej len „skupina ESP 5“).
5 Dňa 23. novembra 2001 Komisia uverejnila rozpočtové stropy, založené na odhadoch objemov oznámených pre časti ESP 4 a ESP 5, ktoré boli stanovené na celkovú sumu 42 885 318 eur a 34 656 804 eur na dobu trvania zmlúv, teda do októbra 2006.
6 Keďže skutočné použitie zmlúv spadajúcich do časti ESP 4 sa ukázalo byť výrazne vyššie, ako sa predpokladalo – zo spisu vyplýva, že do konca marca 2003, teda skôr ako v jednej tretine celkového trvania zmluvy týkajúcej sa časti ESP 4, sa vyčerpali viac ako tri štvrtiny predpokladaných prostriedkov – Komisia sa rozhodla zvýšiť rozpočtový strop pre časť ESP 4 a pripraviť nové verejné obstarávanie služieb rovnakého druhu ako sú tie, ktoré boli predmetom časti ESP 4, pre obdobie končiace v októbri 2006.
7 Rozhodnutím z 28. apríla 2003 Komisia zvýšila rozpočtový strop pre časť ESP 4 o 20 miliónov eur a 10. mája 2003 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnené oznámenie o uzavretí verejnej zmluvy pod číslom ADMIN/PN/2003/105.
8 Dňa 23. mája 2003 skupina ESP 5 napísala riaditeľovi generálneho riaditeľstva (GR) informatiky, aby mu oznámilo svoje obavy s ohľadom na zvýšenie rozpočtového stropu pre časť ESP 4, pričom tvrdila, že Komisia mala vo väčšom rozsahu využiť časť ESP 5, ktorá sa využila v menšej miere, ako sa pôvodne predpokladalo.
9 Zo spisu vyplýva, že po liste z 23. mája 2003 nasledovala výmena korešpondencie medzi Komisiou a skupinou ESP 5, predovšetkým list Komisie zo 4. júla 2003, v ktorom Komisia poskytla vysvetlenia k výkonu častí ESP 4 a ESP 5, stretnutia medzi zmluvnými stranami, ako aj seminár zorganizovaný Komisiou 6. novembra 2003, pri príležitosti ktorého mohla skupina ESP 5 vysvetliť generálnym riaditeľstvám Komisie potenciál služieb pokrytých časťou ESP 5.
10 Dňa 27. decembra 2003 Komisia vyhlásila verejné obstarávanie pod číslom ADMIN/DI2/PO/2003/192 ESP-DIMA na „poskytovanie služieb – na mieste a z diaľky – v súvislosti so systémami správy údajov Európskej komisie [vrátane] vývoja, údržby a iných súvisiacich činností“ (ďalej len „verejné obstarávanie ESP DIMA“).
11 Listom z 19. januára 2004 právny poradca skupiny ESP 5 požiadal Komisiu o zrušenie verejného obstarávania ESP-DIMA, pričom tvrdil, že namiesto vykonania nového verejného obstarávania služieb pre nahradenie časti ESP 4 mala Komisia použiť časť ESP 5.
12 Táto žiadosť bola zamietnutá listom z 30. januára 2004, v ktorom GR informatiky spresnilo, že použitie časti ESP 5 namiesto časti ESP 4 alebo namiesto uzavretia verejnej zmluvy ESP-DIMA nie je možné, keďže časť ESP 5 na jednej strane a časť ESP 4 a verejná zmluva ESP-DIMA na druhej strane majú odlišný predmet a týkajú sa jednak aplikácií pre internet a intranet a jednak aplikácií pre správu údajov a informačných systémov.
13 Dňa 20. februára 2004 spoločnosti European Dynamics, IRIS, Datacep a Reggiani (teda spoločnosti tvoriace skupinu ESP 5, s výnimkou spoločnosti Primesphere, ďalej len „skupina ED“), predložili spoločnú ponuku ako odpoveď na vyhlásenie verejného obstarávania ESP-DIMA.
14 Dňa 2. júna 2004 Komisia rozhodla o uzavretí zmluvy ESP-DIMA. Uchádzačom, ktorý bol vybraný na prvé miesto kaskádového systému, bola skupina tvorená spoločnosťami Trasys a Sword Technologies a Intrasoft International SA a TXT SpA (teda skupina ESP 4 a ďalší dvaja partneri, ďalej len „skupina ESP-DIMA“). Skupina ED bolo vybraná ako druhý zmluvný partner v kaskáde nasledovaná ostatnými uchádzačmi na treťom a štvrtom mieste v kaskáde.
15 Tieto výsledky boli oznámené všetkým uchádzačom vrátane skupiny ED listom zo 4. júna 2004 (ďalej len „rozhodnutie o výbere ponuky“).
16 Faxom z 8. júna 2004 European Dynamics požiadal o dodatočné podrobnosti o rozhodnutí o výbere ponuky. Komisia odpovedala listom z 9. júna 2004, v ktorom mu poskytla obsiahlejšie informácie o výsledkoch technického hodnotenia pre každé relevantné kritérium.
17 Listom z 21. júna 2004 European Dynamics požiadal GR informatiky o poskytnutie kópie hodnotiacej správy všetkých ponúk predložených v súvislosti s verejným obstarávaním ESP-DIMA, predovšetkým tých častí hodnotiacej správy, ktoré sa týkajú jeho skupiny a skupiny, ktorej ponuka bola vybraná, ako aj mená osôb zodpovedných za hodnotenie.
18 Dňa 29. júna 2004 sa uskutočnilo stretnutie medzi European Dynamics a GR informatiky, počas ktorého zúčastnené strany diskutovali o hodnotení ponúk a obavách European Dynamics týkajúcich sa výkonu časti ESP 4 v porovnaní s časťou ESP 5. Komisia zaslala 6. júla 2004 zápis z tohto stretnutia European Dynamics. V ten istý deň Komisia potvrdila, že zatiaľ nebola uzavretá žiadna zmluva v súvislosti s výberom ponuky pre zmluvu ESP-DIMA.
19 Po tomto stretnutí European Dynamics zaslal Komisii niekoľko listov, predovšetkým 1., 5. a 8. júla 2004, v ktorých spochybnil legalitu verejného obstarávania ESP-DIMA a rozhodnutia o výbere ponuky. European Dynamics predovšetkým tvrdil, že nebol dôvod uskutočniť verejné obstarávanie ESP-DIMA, keďže časť EPS 5 mala byť použitá namiesto časti ESP 4. Podľa neho mal jeden člen hodnotiacej komisie konflikt záujmov, bodová stupnica použitá pre technické hodnotenie bola nevyhovujúca, a ponuka, ktorá bola vybraná, má nižšiu kvalitu a ponúka veľmi obmedzený informačný systém. V uvedených listoch European Dynamics žiadal o kópiu hodnotiacej správy a oznámenie mien členov hodnotiaceho výboru. Žiadal tiež, aby bolo podpísanie zmlúv odložené až dovtedy, kým nebude poskytnutá uspokojivá odpoveď na všetky uvedené otázky.
20 Listom zo 14. júla 2004 (ďalej len „list o odôvodnení“) Komisia odpovedala na otázky položené European Dynamics vo vyššie uvedených listoch a odmietla odoslať kópiu hodnotiacej správy so spresnením, že by to znamenalo oznámenie dôverných obchodných podrobností týkajúcich sa ostatných uchádzačov. Čo sa týka pochybnosti o nevyhnutnosti vyhlásiť verejné obstarávanie ESP-DIMA a návrhu na využitie časti ESP 5 pre poskytnutie služieb spadajúcich do časti ESP 4, Komisia vysvetlila, že GR informatiky vo vyššie citovanom liste z 30. januára 2004 uviedlo, že keďže tieto dve časti predstavujú rôzne, odlišné a oddelené zmluvy, nebolo možné prejsť z jednej časti na druhú len preto, že jedna z dvoch častí zatiaľ nedosiahla svoj rozpočtový strop. Vyhlásenie verejného obstarávania pre časť, ktorej rozpočtový strop nemohol byť viac zvýšený, bolo preto jediným vhodným riešením a bolo v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74, ďalej len „rozpočtové nariadenie“).
21 Dňa 15. júla 2004 Komisia na základe rozhodnutia o výbere ponuky zaslala zmluvy súčasne štyrom vybraným skupinám, vrátane skupiny ED ako druhému zmluvnému partnerovi (rámcová zmluva DIGIT‑04551-00), s uvedením, že podpísané zmluvy jej musia byť vrátené do 30. júla 2004.
22 Dňa 27. júla 2004 sa uskutočnilo stretnutie medzi predstaviteľmi zoskupenia ED a GR informatiky, v priebehu ktorého GR informatiky potvrdilo stanovisko Komisie nevyhovieť návrhu podanému zo strany European Dynamics, na základe ktorého by ho oprávnili k aktívnej úlohe pri kontrole rozdelenia projektov medzi časť ESP 4 a časť ESP 5.
23 Dňa 28. júla 2004 skupina ED požiadala Komisiu o odklad uzavretia zmlúv vyplývajúcich z verejného obstarávania ESP-DIMA o jeden mesiac z dôvodu, že členovia skupiny potrebujú dodatočný čas na vykonanie určitých administratívnych úkonov. Komisia okamžite odpovedala, že tieto administratívne úkony môžu byť uskutočnené po podpísaní zmluvy a že nie je potrebný žiaden odklad. Podpísaná zmluva zoskupenia ED bola odovzdaná 30. júla 2004. Niektoré chýbajúce plnomocenstvá boli Komisii zaslané 4. augusta 2004.
24 Komisia teda k 4. augustu 2004 disponovala všetkými originálmi zmlúv týkajúcich sa verejnej zmluvy ESP-DIMA, podpísanými všetkými zmluvnými partnermi.
Konanie a návrhy účastníkov konania
25 Žalobca návrhom zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 29. júla 2004 podal žalobu podľa článku 230 štvrtého odseku ES, smerujúcu na jednej strane k zrušeniu postupu verejného obstarávania ESP-DIMA, teda k zrušeniu oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania 2003/S249-221337 ESP‑DIMA a verejného obstarávania ESP-DIMA, a na strane druhej k zrušeniu rozhodnutí Komisie týkajúcich sa zoradenia ponúk, teda rozhodnutia o o výbere ponuky a listu o odôvodnení.
26 Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa v ten istý deň žalobca podal návrh podľa článku 76a Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, aby Súd prvého stupňa prejednal vec v skrátenom súdnom konaní.
27 Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa v ten istý deň žalobca podal tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia, smerujúci k odkladu výkonu rozhodnutia o o výbere ponuky, ako aj listu o odôvodnení, tak, aby sa zabránilo uzavretiu zmluvy skupinou ESP-DIMA až dovtedy, kým Súd prvého stupňa nerozhodne v konaní vo veci samej. Žalobca tiež navrhuje, aby bola Komisia zaviazaná na náhradu trov konania.
28 Dňa 4. augusta 2004 bola kópia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia doručená Komisii v súlade s článkom 105 ods. 1 rokovacieho poriadku a lehota na predloženie pripomienok Komisie bola stanovená na 19. augusta 2004.
29 Keďže žalobca podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia smerujúci k odkladu výkonu rozhodnutia o o výbere ponuky, obstarávateľ sa 4. augusta 2004 rozhodol odložiť podpísanie štyroch zmlúv súvisiacich so zmluvou ESP-DIMA.
30 Dňa 12. augusta 2004 Komisia požiadala o predĺženie lehoty na predloženie pripomienok do 26. augusta 2004. Tejto žiadosti sa vyhovelo rozhodnutím zo 16. augusta 2004.
31 Dňa 26. augusta 2004 Komisia predložila svoje pripomienky k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorých žiada, aby bol tento návrh zamietnutý ako neprípustný, subsidiárne ako nedôvodný.
32 Dňa 31. augusta 2004 kancelária Súdu prvého stupňa zaslala žalobcovi pripomienky Komisie.
33 Dňa 8. septembra 2004 žalobca podal žiadosť o povolenie predložiť svoje pripomienky voči pripomienkam podaným Komisiou.
34 Rozhodnutím zo 14. septembra 2004 predseda Súdu prvého stupňa vyhovel tejto žiadosti a stanovil lehotu na predloženie pripomienok žalobcu k pripomienkam Komisie na 24. septembra 2004.
35 Dňa 23. septembra 2004 žalobca predložil svoje pripomienky k pripomienkam Komisie a v prílohe poskytol veľký počet dodatočných dokumentov. V týchto pripomienkach žalobca takisto požiadal, aby sa Komisii nariadilo predložiť niektoré dokumenty, a síce žiadosť o cenu (Requests for Quotation) a štatistiky týkajúce sa realizácie časti ESP 4 (ďalej len „predmetné dokumenty“).
36 Dňa 29. septembra 2004 predseda Súdu prvého stupňa stanovil lehotu na predloženie pripomienok Komisie k pripomienkam žalobcu na 8. októbra 2004.
37 Dňa 6. októbra 2004 Komisia požiadala o predĺženie lehoty na predloženie svojich pripomienok do 15. októbra 2004. Predseda Súdu prvého stupňa svojím rozhodnutím z toho istého dňa tejto žiadosti vyhovel.
38 Dňa 15. októbra 2004 Komisia predložila svoje pripomienky k pripomienkam podaným žalobcom.
39 Dňa 2. novembra 2004 žalobca zaslal do kancelárie Súdu prvého stupňa list, v ktorom uviedol niektoré dodatočné pripomienky k pripomienkam podaným Komisiou 15. októbra 2004 a požiadal predsedu Súdu prvého stupňa, aby ich zohľadnil pri svojom rozhodovaní. Tento list bol Komisii doručený v súlade s článkom 105 ods. 1 rokovacieho poriadku.
Právny stav
O návrhu na nariadenie predbežných opatrení
40 Podľa ustanovenia článku 242 ES v spojení s článkom 243 ES, na jednej strane, a podľa článku 225 ods. 1 ES, na druhej strane, môže Súd prvého stupňa, ak usúdi, že si to okolnosti vyžadujú, nariadiť odklad výkonu napadnutého aktu alebo nevyhnutné predbežné opatrenia.
41 Článok 104 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovuje, že návrhy na nariadenie predbežných opatrení musia uvádzať predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad (fumus boni iuris) odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení. Tieto podmienky sú kumulatívne, takže návrhy na nariadenie predbežných opatrení musia byť zamietnuté, pokiaľ nie je splnená čo len jedna z týchto podmienok [uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, C‑268/96 P(R), Zb. s. I‑4971, bod 30]. Súd na účely nariadenia predbežných opatrení takisto v prípade potreby posúdi dotknuté záujmy (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 29. júna 1999, Taliansko/Komisia, C‑107/99, Zb. s. I‑4011, bod 59).
42 Okrem toho navrhované opatrenia musia byť dočasné v zmysle, že neprejudikujú sporné skutkové a právne otázky ani vopred nemaria účinky rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa má prijať neskôr [uznesenie predsedu Súdneho dvora z 19. júla 1995, Komisia/Atlantic Container Line a i., C‑149/95 P(R), Zb. s. I‑2165, bod 22].
43 V rámci tohto celkového preskúmania okrem toho sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach disponuje širokou voľnou úvahou a môže určiť s ohľadom na osobitosti prejednávanej veci, ako sa majú jednotlivé podmienky overiť, ako aj poradie ich skúmania, keďže žiadne pravidlo práva Spoločenstva mu nestanovuje vopred určený postup hodnotenia pre rozhodnutie o potrebe nariadenia predbežného opatrenia (uznesenie Komisia/Atlantic Container a i., už citované, bod 23).
44 So zreteľom na obsah spisu je sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach toho názoru, že má k dispozícii všetky potrebné informácie na rozhodnutie o prejednávanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a nie je predtým potrebné vypočuť ústne prednesy účastníkov konania.
Tvrdenia účastníkov konania
– O prípustnosti
45 Žalobca tvrdí, že má právny záujem na podaní žaloby proti aktom, ktorých odklad výkonu navrhuje, a že danú žalobu podal v lehote, takže jeho návrh je prípustný.
46 Komisia tvrdí, že návrh je neúčelný, keďže žalobca nenavrhuje odklad výkonu rozhodnutia o vyhlásení verejného obstarávania ESP-DIMA, ale odklad výkonu rozhodnutí o uzavretí verejnej zmluvy. Následkom navrhovaných predbežných opatrení preto nemôže byť odklad uzavretia verejnej zmluvy ESP-DIMA v rozpore s tým, čo sa žalobca v skutočnosti snaží dosiahnuť. Komisia okrem toho dodáva, že návrh je neprípustný, pretože žaloba v konaní vo veci samej je takisto neprípustná. Podľa Komisie totiž žalobca nepreukazuje, že je priamo dotknutý napadnutými aktmi a v žiadnom prípade nepreukazuje existenciu aktívnej legitimácie, keďže dané akty sa týkajú skupiny ED a nie osobne žalobcu.
– O fumus boni iuris
47 Žalobca, odkazujúc na svoju žalobu v konaní vo veci samej, tvrdí, že verejné obstarávanie ESP-DIMA musí byť zrušené z dôvodu nesprávneho posúdenia skutkového stavu, porušenia podstatných náležitostí a chýbajúceho odôvodnenia. Zo skutočností uvedených v návrhu vyplýva, že podľa žalobcu nebolo vyhlásenie verejného obstarávania ESP-DIMA potrebné, pretože Komisia mohla využiť časť ESP 5 namiesto nahradenia časti ESP 4 verejným obstarávaním ESP-DIMA. Žalobca sa okrem toho domnieva, že rozhodnutie o uzavretí verejnej zmluvy ESP-DIMA je protiprávne z dôvodu, že najmenej jeden člen hodnotiaceho výboru mal vážny konflikt záujmov, že Komisia nepoužila rovnaké meradlo na hodnotenie jednotlivých uchádzačov, že vybraná ponuka ponúkala informačný systém nízkej hodnoty a obmedzeného rozsahu, a nakoniec z dôvodu, že Komisia mu v rozpore s tým, čo stanovuje rozpočtové nariadenie, neposkytla kópiu hodnotiacej správy.
48 Komisia sa domnieva, že žalobca neuviedol také skutkové a právne dôvody, ktoré by na prvý pohľad odôvodnili nariadenie predbežných opatrení, a že iba mimochodom uvádza dôvody, na ktorých sa zakladá žaloba v konaní vo veci samej. Komisia zdôrazňuje, že uvedené tvrdenia nie sú odôvodnené, ako jasne vyplýva z listu o odôvodnení zo 14. júla 2004, že nie sú ničím podložené a že by ani nemali byť preskúmané v rámci prejednávaného návrhu na nariadenie predbežných opatrení.
– O naliehavosti
49 Podľa žalobcu je podmienka týkajúca sa naliehavosti splnená. Uvádza, že nemôže čakať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby utrpel závažnú a nenapraviteľnú ujmu, pozostávajúcu z mimoriadne veľkej finančnej škody, ktorá mu zabráni udržať sa na trhu, zo straty veľkej časti jeho obchodov, ktorá by viedla k prepusteniu polovice zamestnancov, ako aj z veľmi výrazného poškodenia jeho povesti.
50 Čo sa týka finančnej škody, žalobca tvrdí, že táto škoda vyplýva z toho, že sa namiesto časti ESP 5 nesprávne použila časť ESP 4, ako aj z toho, že sa pokračuje v časti ESP 4 prostredníctvom verejného obstarávania ESP-DIMA, v ktorom bola zmluva uzavretá s iným uchádzačom. Žalobca sa domnieva, že táto situácia spôsobí skončenie vykonávania časti ESP 5, pretože časť ESP 4 bude predĺžená na základe verejného obstarávania ESP-DIMA a očakáva sa, že okamžite po podpísaní zmlúv súvisiacich s verejným obstarávaním ESP-DIMA dôjde k predĺženiu platnosti veľkého počtu existujúcich zmlúv o viac rokov. Rozhodnutie o výbere ponuky vo verejnom obstarávaní ESP-DIMA s iným uchádzačovi a pokračovanie v protiprávnom vykonávaní tejto verejnej zmluvy namiesto časti ESP 5 tak pripravia žalobcu o príjmy obvykle spojené s vykonávaním časti ESP 5, ktorá predstavuje hlavnú časť jeho aktivít.
51 V tomto ohľade žalobca zdôrazňuje, že je stredne veľkou spoločnosťou, ktorá zamestnáva okolo 200 zamestnancov, že rozvíja niekoľko projektov, pričom projekty spadajúce do rámca časti ESP 5 sú z nich jasne najvýznamnejšie, a že časť EPS 5 pokrýva najväčšiu časť jeho rozpočtu a zamestnáva asi polovicu jeho zamestnancov, ktorí boli prijatí práve pre potreby spojené s uvedenou časťou. Podporná infraštruktúra sa takisto rozrástla a vytvoril sa tak systém, ktorého existencia a prežitie úplne závisia od časti ESP 5 a ktorý bol naplánovaný a zrealizovaný s cieľom zabezpečiť vykonávanie verejnej zmluvy v objeme 35 miliónov eur. Zadanie časti ESP 5 núti žalobcu udržiavať nákladnú infraštruktúru, vyhradiť zamestnancov na tento projekt a vytvoriť štruktúru pre ďalšie vzdelávanie týchto zamestnancov, ktoré je potrebné z dôvodu technologických zmien prijímaných Komisiou v niekoľkomesačných intervaloch. Aktivity žalobcu spojené s časťou ESP 5 predstavujú čiastku približne 4 milióny eur ročne a tvoria významnú časť jeho celkových aktivít v oblasti informačných služieb. Príjmy žalobcu poklesli zo 16 miliónov eur roku 2001 na 14 miliónov eur roku 2002, a na 10 miliónov eur roku 2003, a existuje riziko trvalého poklesu v rokoch 2004 a 2005 na 5 miliónov eur, vyplývajúce práve z nedostatočných objednávok zadaných v rámci časti ESP 5. Z tohto dôvodu už podstatná časť zamestnancov opustila spoločnosť. Žalobca tvrdí, že táto strata zamestnancov znemožní opätovné nadobudnutie stratených podielov na trhu.
52 Žalobca tvrdí, že prípadné nevykonanie alebo zníženie objednávok časti ESP 5 by tak pre neho bolo osudné. Podľa jeho názoru by zanikla celá štruktúra, ktorá bola vytvorená špeciálne na vykonávanie časti ESP 5, čo bude mať pre neho nenapraviteľné následky, pretože nebude schopný prežiť na trhu so silnou konkurenciou, kde uskutočňuje svoje aktivity.
53 Čo sa týka poškodenia jeho povesti, žalobca zdôrazňuje, že táto situácia bude spôsobilá poškodiť jeho vzťahy s ostatnými subjektmi na trhu a ostatnými klientmi, ktorí si túto situáciu vysvetlia ako dôkaz neschopnosti splniť očakávania Komisie.
54 Žalobca sa nakoniec domnieva, že navrhované predbežné opatrenia sú nevyhnutné, pretože ak sa akty, proti ktorým podal prejednávaný návrh na nariadenie predbežných opatrení, budú pred ich zrušením vykonávať, Komisia podpíše príslušné zmluvy a otvorí tak cestu k vyčerpaniu veľkej časti zostávajúcich prostriedkov prideleným pre verejnú zmluvu ESP-DIMA. Podľa žalobcu bude na verejnú zmluvu ESP-DIMA pridelených 120 miliónov eur, čo z nej robí najväčšiu investíciu Komisie v danej oblasti a definitívne spojí Komisiu so skupinou ESP-DIMA.
55 Komisia tvrdí, že škoda uvádzaná žalobcom nie je v zmysle judikatúry Súdu prvého stupňa ani závažná, ani nenapraviteľná.
56 Pokiaľ ide o uvádzanú finančnú škodu, Komisia najskôr zdôrazňuje, že tvrdenia žalobcu preukazujú, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi aktom, ktorého odklad výkonu sa navrhuje (rozhodnutie o uzavretí verejnej zmluvy ESP-DIMA s iným uchádzačom), a škodou, ktorú podľa jeho tvrdenia môže žalobca utrpieť, teda zníženie obchodného obratu vytváraného na základe zmluvy týkajúcej sa časti ESP 5.
57 V tomto ohľade Komisia uvádza, že škoda, ktorá by údajne mohla vzniknúť, pochádza z tvrdenia žalobcu, podľa ktorého mala Komisia viac využívať časť ESP 5 namiesto vykonania verejného obstarávania na nahradenie pôvodných zmlúv z časti ESP 4 verejným obstarávaním ESP-DIMA. Komisia zdôrazňuje, že prístup žalobcu sa v skutočnosti zakladá na úplne nesprávnej domnienke, že ak by sa Komisii zabránilo podpísať zmluvy vyplývajúce z verejného obstarávania ESP‑DIMA, musela by na druh služieb, ktoré boli predtým kryté časťou ESP 4, využiť časť ESP 5, čo by zvýšilo obrat žalobcu. Podľa Komisie je táto téza jednoducho nesprávna, pretože obstarávateľ bude v každom prípade naďalej rozlišovať medzi časťami ESP 4 a ESP 5, ako to robí už od uzavretia týchto verejných zmlúv a ako to vyplýva z ich definície, uvedenej v príslušnom oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.
58 V každom prípade Komisia dodáva, že škoda, ktorá by údajne vznikla, ak by predbežné opatrenia neboli nariadené, by nebola ani závažná, ani nenapraviteľná. Podľa ustálenej judikatúry je peňažná škoda jasne napraviteľná, ak môže byť predmetom neskoršej finančnej náhrady. Žalobca nepreukázal existenciu výnimočných okolností, ktoré by umožnili kvalifikovať uvedenú finančnú škoda ako závažnú a nenapraviteľnú. V tomto ohľade Komisia zdôrazňuje, že žalobca sa obmedzuje na všeobecné tvrdenia a že nepreukázal jednak to, že by strata predmetnej verejnej zmluvy ohrozila jeho existenciu, a jednak to, že by sa jeho postavenie na trhu nenapraviteľne zmenilo.
59 Naopak, podľa Komisie je zrejmé, že žalobca môže naďalej prežiť až do rozhodnutia Súdu prvého stupňa v konaní vo veci samej. V tomto ohľade Komisia odkazuje okrem iných skutočností na dve správy kancelárií EuroDB a Dun & Bradstreet z 22. marca 2004 a 26. júla 2004, priložené k pripomienkam Komisie z 15. októbra 2004, ktoré uvádzajú, že finančná situácia žalobcu je dobrá. Žalobca v liste z 2. novembra 2004 tvrdí, že tieto správy sú zastaralé a chybné.
60 Čo sa týka ujmy uvádzanej žalobcom, ktorá nemá charakter finančnej škody, teda obzvlášť závažného poškodenia jeho povesti v dôsledku straty predmetnej verejnej zmluvy, Komisia poznamenáva, že účasť na verejnom obstarávaní evidentne prináša riziko pre uchádzačov, že s nimi verejná zmluva nebude uzavretá. Táto situácia nemá teda za následok žiadne poškodenie povesti, ako to už Súd prvého stupňa konštatoval vo svojej judikatúre.
61 Nakoniec, podľa názoru Komisie skutočnosť, že zmluva môže byť uzavretá s vybraným uchádzačom a že mu je pridelená významná časť rozpočtu pred rozhodnutím Súdu prvého stupňa v konaní vo veci samej, nepredstavuje podľa ustálenej judikatúry skutočnosť, ktorá by dokazovala existenciu podmienky týkajúcej sa naliehavosti. V prípade zrušenia bude Komisia schopná obnoviť práva žalobcu.
– O vyvážení záujmov
62 Aj keď sa žalobca vo svojom návrhu výslovne nevenoval otázke vyváženia záujmov, Komisia zdôrazňuje, že toto vyváženie vychádza v jej prospech, keďže škoda, ktorú by mohol žalobca utrpieť, ak by predbežné opatrenia neboli nariadené, neprevyšuje škodu, ktorú by mohla utrpieť Komisia a ostatní dotknutí uchádzači, ak by boli tieto opatrenia nariadené. Ostatní uchádzači majú legitímnu dôveru v to, že Komisia bude pokračovať v uzavieraní zmlúv. Predbežné opatrenia by zabránili v uzavretí týchto zmlúv, čo by brzdilo informatické činnosti Komisie. Komisia sa okrem toho domnieva, vzhľadom na to, že platnosť ponúk skončí 19. novembra 2004, že odklad výkonu by mohol ukončiť tieto ponuky, takže dané opatrenia by nemohli byť považované za predbežné. Žalobca odmieta tieto dve posledné tvrdenia z dôvodu, že Komisia disponuje inými riešeniami pre nahradenie predmetných zmlúv: mohla by predovšetkým požiadať o predĺženie platnosti týchto ponúk alebo použiť iné zmluvy. V tomto ohľade sa Komisia domnieva, že aj keď je takéto predĺženie možné, nie je isté, a že ostatné prostriedky pre zabezpečenie predmetných služieb by boli menej uspokojivé ako uzavretie verejnej zmluvy ESP-DIMA.
Posúdenie súdom na účely nariadenia predbežných opatrení
– Úvodné poznámky
63 Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry podmienky stanovené v článku 104 ods. 2 rokovacieho poriadku vyžadujú, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je založený návrh, vyplývali súvislo a zrozumiteľne zo samotného textu návrhu na nariadenie predbežných opatrení (uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa z 25. júna 2003, Schmitt/AER, T‑175/03 R, Zb. VS s. I‑A‑175 a II‑883, bod 18; z 15. januára 2001, Stauner a i./Parlament a Komisia, T‑236/00 R, Zb. s. II‑15, bod 34, a zo 7. mája 2002, Aden a i./Rada a Komisia, T‑306/01 R, Zb. s. II‑2387, bod 52).
64 Aj keď, ako správne uvádza Komisia, návrh obsahuje málo skutočností umožňujúcich súdu na účely nariadenia predbežných opatrení preskúmať, či je nariadenie navrhovaných opatrení na prvý pohľad opodstatnené, je potrebné konštatovať, že pripomienky Komisie, ako aj druhé kolo pripomienok účastníkov konania objasnili predmet návrhu takým spôsobom, že umožnili súdu na účely nariadenia predbežných opatrení jeho preskúmanie. V prejednávanej veci treba najskôr preskúmať podmienku naliehavosti.
– O podmienke naliehavosti
65 Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa naliehavosť návrhu na nariadenie predbežných opatrení musí posudzovať s ohľadom na nevyhnutnosť predbežne rozhodnúť, aby sa zabránilo vzniku závažnej a nenapraviteľnej ujmy na strane účastníka konania, ktorý požaduje nariadenie predbežného opatrenia. Tento účastník konania je povinný dokázať, že nemôže počkať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby utrpel ujmu takého charakteru (pozri uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa z 20. júla 2000, Esedra/Komisia, T‑169/00 R, Zb. s. II‑2951, bod 43, a z 27. júla 2004, TQ3 Travel Solutions Belgium/Komisia, T‑148/04 R, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, bod 41 a tam citovanú judikatúru).
66 Je potrebné najskôr konštatovať, že ako správne zdôrazňuje Komisia, žalobca nepreukázal súvislosť medzi údajnou škodou a aktmi, ktorých odklad výkonu sa navrhuje.
67 Žalobca v podstate namieta proti spôsobu, akým bola vykonaná zmluva týkajúca sa časti ESP 5, ktorá bola podľa jeho názoru v porovnaní s časťou ESP 4 menej využitá. Kritizuje vykonávanie tejto zmluvy, ktoré považuje za protiprávne, ako aj rozhodnutie Komisie o začatí verejného obstarávania ESP-DIMA s cieľom obnoviť časť ESP 4. Žalobca však nenapadol Komisiu pre nesprávne vykonávanie zmluvy týkajúcej sa časti ESP 5, a nenavrhol odklad výkonu postupu verejného obstarávania ESP-DIMA. V tomto ohľade treba pripomenúť, že oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania ESP-DIMA bolo uverejnené 27. decembra 2003 a že sťažnosti žalobcu proti samotnému princípu vyhlásenia verejného obstarávania boli zamietnuté listom Komisie z 30. januára 2004.
68 Tento prístup žalobcu priamo ovplyvňuje hodnotu jeho tvrdení týkajúcich sa podmienky naliehavosti. Žalobca totiž iba nepriamo tvrdí, že závažná a nenapraviteľná škoda vyplýva z uzavretia verejnej zmluvy ESP-DIMA s iným uchádzačom alebo zo samotnej existencie tejto verejnej zmluvy. Naopak jasne zdôrazňuje, že škodu považuje za výsledok „prípadného nevykonania alebo zníženia plnení, ktoré sú predmetom časti ESP 5“, čo by pre neho bolo „osudné“. Žalobca sa snaží preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym vykonávaním časti ESP 5 a uzavretím verejnej zmluvy ESP-DIMA, pričom vo svojom návrhu uvádza, že „je viac ako zrejmé, že protiprávne vykonávanie časti ESP 4 bude znamenať koniec časti ESP 5, keďže časť ESP 4 bude predĺžená prostredníctvom verejnej zmluvy ESP-DIMA“, že ak nebude nariadený navrhovaný odklad výkonu, „Komisia podpíše predmetné zmluvy a otvorí tak cestu k využitiu značnej časti zostávajúceho rozpočtu prostredníctvom verejnej zmluvy ESP-DIMA“ a „že od toho okamihu sa už nebude môcť vykonávať časť ESP 5“.
69 Žalobca však nenapadol ani chybné vykonávanie častí ESP 4 a ESP 5, ktoré je v podstate základom jeho obáv, ani predpokladané podmienky vykonávania verejnej zmluvy ESP-DIMA. Je teda zrejmé, že žalobca nemôže preukázať, že nariadenie predbežných opatrení by spôsobilo väčšie využitie zmlúv časti ESP 5, keďže Komisia jasne uviedla, že v žiadnom prípade by nevyužila zmluvy časti ESP 5 pre poskytovanie služieb spadajúcich do pôvodnej oblasti časti ESP 4 alebo verejnej zmluvy ESP-DIMA. Žalobca teda nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi aktmi, ktorých odklad výkonu sa navrhuje (rozhodnutie o výbere ponuky vo verejnom obstarávaní ESP-DIMA s iným uchádzačom a list o odôvodnení), a škodou, ktorú by údajne mohol utrpieť, teda zníženie jeho obchodného obratu uskutočneného vďaka časti ESP 5. Ukazuje sa teda, že navrhované predbežné opatrenia nebudú mať vplyv na vykonávanie časti ESP 5.
70 Z toho vyplýva, že navrhované predbežné opatrenia nie sú ani relevantné, ani nevyhnutné pre vyhnutie sa uvádzanej škode.
71 V každom prípade je nevyhnutné konštatovať, že aj keby sa táto škoda považovala za škodu vyplývajúcu z napadnutých aktov, nemohla by sa považovať za závažnú a nenapraviteľnú v zmysle judikatúry Súdu prvého stupňa.
72 Čo sa týka majetkovej škody uvádzanej žalobcom, je potrebné uviesť, tak ako to urobila Komisia, že podľa ustálenej judikatúry takáto ujma nemôže byť v princípe považovaná za nenapraviteľnú ani ťažko napraviteľnú, ak môže byť predmetom neskoršej finančnej náhrady (pozri uznesenie Esedra/Komisia, už citované, bod 44 a tam citovanú judikatúru). Žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by takú náhradu nemohla získať prostredníctvom prípadnej žaloby o náhradu škody podľa článku 288 ES (pozri v tomto zmysle uznesenie Esedra/Komisia, už citované, bod 47, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 1. októbra 1997, Comafrica a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, T‑230/97 R, Zb. s. II‑1589, bod 38).
73 Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci by navrhované predbežné opatrenia boli odôvodnené len vtedy, ak by sa ukazovalo, že v prípade, že by neboli nariadené, by sa žalobca nachádzal v situácii, ktorá by mohla ohroziť jeho existenciu alebo nenapraviteľne zmeniť jeho postavenie na trhu (pozri v tomto zmysle uznesenie Esedra/Komisia, už citované, bod 45).
74 Žalobca však neposkytol dôkaz, že v prípade nenariadenia predbežných opatrení by sa mohol ocitnúť v takejto situácii.
75 V tomto ohľade je nevyhnutné konštatovať, že žalobca neuviedol skutočnosti týkajúce sa jeho finančnej situácie, na základe ktorých by súd na účely nariadenia predbežných opatrení mohol dospieť k záveru, že jeho existencia bude ohrozená dovtedy, kým Súd prvého stupňa rozhodne v konaní vo veci samej.
76 Predovšetkým treba konštatovať, že tvrdenia žalobcu týkajúce sa zníženia jeho príjmov nie sú podporené dôkazmi a žalobca v každom prípade nepreukazuje, že takéto zníženie príjmov by bolo schopné ohroziť jeho existenciu do času, kým Súd prvého stupňa rozhodne v konaní vo veci samej.
77 Zo skutočností uvedených v spise naopak vyplýva, že žalobca bude pokračovať vo vykonávaní činností, postačujúcich pre zabezpečenie jeho existencie dovtedy, kým Súd prvého stupňa rozhodne v konaní vo veci samej.
78 Ako zdôrazňuje samotný žalobca vo svojom návrhu, pravidelne a s úspechom sa zúčastňuje na verejných obstarávaniach vyhlásených Komisiou a vyvinul určitý počet projektov pre európske inštitúcie, a nielen pre Komisiu.
79 Okrem iného to potvrdzujú aj správy kancelárií EuroDB a Dun & Bradstreet, vydané 22. marca 2004 a 26. júla 2004, priložené k pripomienkam Komisie z 15. októbra 2004, z ktorých vyplýva, že žalobca má veľa zákazníkov, okrem iných aj európske inštitúcie, štátne verejné inštitúcie a medzinárodné spoločnosti. Z týchto správ navyše vyplýva, že finančná situácia žalobcu je označovaná ako „dobrá“, s pozitívnym hodnotením týkajúcim sa predaja, ziskovosti a celkových aktív. Čo sa týka týchto správ, treba zdôrazniť, že tvrdenie žalobcu obsiahnuté v jeho liste z 2. novembra 2004, podľa ktorého sú tieto správy „zastaralé“ a „nesprávne“, je všeobecnej povahy a žalobca neposkytol žiaden dôkaz, ktorý by mohol preukázať pravdivosť tohto tvrdenia.
80 Nakoniec treba poznamenať, že žalobca bude pokračovať v účasti v skupine ESP 5 v postavení prvého zmluvného partnera pre časť ESP 5 a bude aj členom skupiny ED ako druhý zmluvný partner pre verejnú zmluvu ESP-DIMA, práve preto, že v rámci svojej účasti na verejnom obstarávaní ESP-DIMA Komisii preukázal, že disponuje finančnou a technickou kapacitou požadovanou pre tento projekt.
81 Pokiaľ ide o možnosť, že v prípade nenariadenia požadovaných predbežných opatrení by bola pozícia žalobcu na trhu nenapraviteľne zmenená, žalobca síce v tomto ohľade uvádza, že bude prinútený ukončiť polovicu svojich aktivít, prepustiť polovicu zamestnancov a že celá infraštruktúra určená pre výkon časti ESP 5 bude musieť zaniknúť s „osudnými“ následkami, tieto tvrdenia však nepodoprel, a navyše nepreukázal alebo sa aspoň nepokúsil preukázať, že prekážky štrukturálneho alebo právneho charakteru by mu zabránili znovu získať značnú časť strateného trhu (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa zo 16. januára 2004, Arizona Chemical a i./Komisia, T‑369/03 R, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, bod 84). Žalobca konkrétne nepreukázal, že nebude môcť získať iné verejné zmluvy, vrátane spornej verejnej zmluvy, v novom verejnom obstarávaní, alebo že nebude môcť prijať zamestnancov alebo znovu vytvoriť technickú infraštruktúru, ktorá by bola schopná podporiť veľké projekty ako tie, ktoré sa uskutočňujú v rámci časti ESP 5, ak by to bolo potrebné pre opätovné získanie stratených podielov na trhu. V tomto ohľade treba na prvom mieste zdôrazniť, že časť ESP 5 bude naďalej existovať, a na druhom mieste, že okolnosť, že žalobca sa jej zúčastní a bude môcť pokračovať v účasti na iných projektoch pre európske inštitúcie a pre iných zákazníkov, zaručuje, že jeho technická kapacita nezanikne.
82 Pokiaľ ide o škodu uvádzanú žalobcom, ktorá nemá charakter finančnej ujmy, čo sa týka jeho tvrdenia, že predbežné opatrenia sú naliehavé z dôvodu nenapraviteľnej škody, ktorú by utrpel na svojej povesti a dôveryhodnosti, treba poznamenať, že rozhodnutie o uzavretí verejnej zmluvy takú škodu nespôsobuje. Podľa ustálenej judikatúry účasť na verejnom obstarávaní svojím vysoko súťažným charakterom nevyhnutne prináša riziká pre všetkých účastníkov, a vylúčenie uchádzača na základe pravidiel verejného obstarávania nie je samo osebe poškodzujúce (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 5. augusta 1983, CMC/Komisia, C‑118/83 R, Zb. s. 2583, bod 51, a uznesenie Esedra/Komisia, už citované, bod 48).
83 Rovnako nemožno prijať tvrdenia žalobcu, ktorých cieľom je preukázať, že naliehavosť vyplýva zo skutočnosti, že zmluva so skupinou ESP-DIMA bude uzavretá a že rozpočet pripadajúci na verejnú zmluvu ESP-DIMA bude ešte pred vydaním rozhodnutia v konaní vo veci samej stanovený na takú sumu, ktorá trvalým spôsobom spojí Komisiu s danou skupinou. Takáto situácia nepredstavuje okolnosť preukazujúcu naliehavosť, keďže za predpokladu, že by Súd prvého stupňa vyhovel žalobe v konaní vo veci samej, Komisia by bola povinná prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie náležitej ochrany záujmov žalobcu. Za takého predpokladu by tento orgán mohol zorganizovať nové verejné obstarávanie, ktorého by sa žalobca mohol zúčastniť, a to bez osobitných ťažkostí. Takéto opatrenie by mohlo byť spojené s vyplatením náhrady škody. Žalobca však neuviedol žiadnu okolnosť, ktorá by mohla zabrániť tomu, aby boli jeho záujmy chránené takýmto spôsobom (pozri v tomto zmysle uznesenie Esedra/Komisia, už citované, bod 51, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 2. mája 1994, Candiotte/Rada, T‑108/94 R, Zb. s. II‑249, bod 27).
84 Za týchto okolností je potrebné prísť k záveru, že dôkazy predložené žalobcom neumožňujú dostatočne z právneho hľadiska preukázať, že ak by navrhované predbežné opatrenia neboli nariadené, žalobca by utrpel závažnú a nenapraviteľnú škodu.
85 Z toho vyplýva, že žalobca nepreukázal, že podmienka týkajúca sa naliehavosti je splnená. Návrh na nariadenie predbežných opatrení preto musí byť zamietnutý bez toho, aby bolo potrebné vyjadriť sa k jeho prípustnosti a preskúmať, či sú splnené ostatné podmienky na ich nariadenie (uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 9. augusta 1999, Sociedade Agrícola dos Arinhos a i./Komisia, T‑38/99 R až T‑42/99 R, T‑45/99 R a T‑48/99 R, Zb. s. II‑2567, bod 48).
O návrhu na vykonanie dokazovania prostredníctvom predloženia dokumentov Komisiou
Tvrdenia účastníkov konania
86 V pripomienkach z 23. septembra 2004 žalobca navrhuje, aby predseda Súdu prvého stupňa nariadil Komisii predložiť predmetné dokumenty z dôvodu, že by mohli preukázať, že vykonávanie časti ESP 4 bolo protiprávne, a preto by získanie týchto dokumentov bolo pre Súd prvého stupňa užitočné a vhodné, a dokonca rozhodujúce pre jeho rozsudok.
87 Komisia sa domnieva, že návrh na vykonanie dokazovania musí byť zamietnutý, keďže žalobca v rozpore s požiadavkami judikatúry Súdneho dvora vôbec nepreukázal užitočnosť predloženia predmetných dokumentov. Komisia okrem toho uvádza, že tieto dokumenty obsahujú dôverné informácie, ktoré nesmú byť zverejnené, pretože predloženie týchto dokumentov by bolo v rozpore s ochranou oprávnených obchodných záujmov uchádzačov.
Posúdenie sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení
88 V prvom rade je potrebné konštatovať, že návrh žalobcu na predloženie predmetných dokumentov je nutné považovať za návrh na vykonanie dokazovania alebo na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania.
89 V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa článku 105 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku predseda Súdu prvého stupňa posúdi, či je potrebné nariadiť dokazovanie. Článok 65 rokovacieho poriadku upresňuje, že dôkazné prostriedky zahŕňajú predovšetkým predloženie dokumentov. Článok 64 rokovacieho poriadku umožňuje Súdu prvého stupňa prijať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré zahŕňajú najmä predloženie dokumentov alebo akejkoľvek inej písomnosti súvisiacej s vecou.
90 Keďže návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý z dôvodu nedostatku naliehavosti bez toho, aby bolo potrebné posúdiť, či sú splnené ostatné podmienky na ich nariadenie, predovšetkým podmienka týkajúca sa existencie fumus boni iuris, sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení sa domnieva, že predmetné dokumenty nemajú význam pre preskúmanie návrhu na nariadenie predbežných opatrení, a preto nie je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa predmetných dokumentov požadovaných žalobcom.
Z týchto dôvodov
PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇA
nariadil:
1. Návrh na nariadenie predbežných opatrení sa zamieta.
2. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.
V Luxemburgu 10. novembra 2004