Vec T‑423/07

Ryanair Ltd

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Odvetvie letectva – Výlučné užívanie terminálu 2 letiska v Mníchove – Žaloba na nečinnosť – Zaujatie stanoviska Komisie – Zastavenie konania – Povinnosť konať – Nedostatok“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba na nečinnosť – Ukončenie nečinnosti po podaní žaloby – Dodatočná bezpredmetnosť žaloby – Zastavenie konania

(Články 232 ES a 233 ES)

2.      Žaloba na nečinnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Sťažnosť týkajúca sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže – Výzva Komisie – Podmienky

(Články 81 ES, 82 ES a 232 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 7; nariadenie Komisie č. 773/2004, odôvodnenia 6 a 7 a článok 5 ods. 1)

1.      Opravný prostriedok stanovený v článku 232 ES, ktorý má iný účel ako opravný prostriedok stanovený v článku 226 ES, je založený na myšlienke, že protiprávne nekonanie napadnutej inštitúcie umožňuje obrátiť sa na Súdny dvor, aby rozhodol, že zdržanie sa konania je v rozpore so Zmluvou, pokiaľ dotknutá inštitúcia toto zdržanie sa nenapravila. Dôsledkom tohto rozhodnutia v zmysle článku 233 ES je to, že žalovaná inštitúcia je povinná prijať opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Súdneho dvora, pričom tým nie sú dotknuté nároky z dôvodu mimozmluvnej zodpovednosti, ktoré môžu vyplývať z toho istého rozhodnutia.

V prípade, ak je úkon, ktorého nevykonanie bolo predmetom žaloby, vykonaný po podaní žaloby, ale pred vyhlásením rozsudku, rozhodnutie Súdneho dvora konštatujúce nezákonnosť pôvodného zdržania sa už nemôže viesť k dôsledkom stanoveným v článku 233 ES. Z toho vyplýva, že v takom prípade rovnako ako v prípade, keď žalovaná inštitúcia odpovedala na výzvu konať v lehote dvoch mesiacov, predmet žaloby odpadol, v dôsledku čoho sa konanie zastaví. Skutočnosť, že toto zaujatie stanoviska inštitúcie nie je pre žalujúcu stranu uspokojujúce, je v tejto súvislosti irelevantná, pretože článok 232 ES uvádza nečinnosť zdržaním sa rozhodovania alebo zaujatia stanoviska, a nie prijatím aktu iného, ako je ten, ktorý si táto strana želala alebo považovala za potrebný.

(pozri bod 26)

2.      Na posúdenie, či sa Komisia protiprávne zdržala konania vo vzťahu k údajnému zneužitiu dominantného postavenia, je potrebné preskúmať, či v okamihu výzvy v zmysle článku 232 ES mala táto inštitúcia povinnosť konať.

Ak sa Komisia zaoberá sťažnosťou podľa ustanovení nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 ES a 82 ES a nariadenia č. 773/2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 ES a 82 ES, na porušenie týchto článkov, je povinná starostlivo preskúmať skutkové a právne okolnosti, s ktorými ju sťažovateľ oboznámil, aby v rozumnej lehote rozhodla, či musí začať konanie, v ktorom sa konštatuje porušenie, alebo zamietnuť sťažnosť bez začatia konania, alebo pristúpiť k odloženiu sťažnosti. Ak Komisia rozhodne, že preskúmanie sťažnosti na základe článku 82 ES je neodôvodnené alebo zbytočné, musí sťažovateľa informovať o svojom rozhodnutí a vysvetliť jeho dôvody takým spôsobom, aby bolo možné preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia.

V zmysle odôvodnení 6 a 7 nariadenia č. 773/2004 však sťažnosť musí byť na to, aby sa považovala za sťažnosť oznamujúcu porušenie pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 ES a 82 ES, nevyhnutne v súlade s článkom 5 nariadenia č. 773/2004 upravujúcim prípustnosť sťažností, ktorý výslovne stanovuje jednak to, že fyzické a právnické osoby musia preukázať legitímny záujem na oprávnenie podania sťažnosti na účely článku 7 nariadenia č. 1/2003, a jednak to, že sťažnosť musí obsahovať informácie požadované podľa formulára C uvedeného v prílohe tohto nariadenia č. 773/2004.

(pozri body 52, 53, 55)