Žaloba podaná 21. júla 2006 - Duyster/Komisia

(Vec F-80/06)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Tineke Duyster (Oetrange, Luxembursko) (v zastúpení: W.H.A.M. van den Muijsenbergh, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

žalobu uznať za prípustnú v celom rozsahu, subsidiárne za čiastočne prípustnú,

zrušiť rozhodnutia menovacieho orgánu z 22. decembra 2005 a z 11. mája 2006, subsidiárne čiastočne zrušiť,

rozhodnúť, že žiadna právna norma neodporuje tomu, aby žalobkyňa mohla žiadať, aby jej rodičovská dovolenka bola zrušená podľa článku 2 všeobecných ustanovení pre vykonávanie článku 42a služobného poriadku o rodičovskej dovolenke,

určiť, že žalovaná neuviedla žiadny závažný argument a žiadny závažný právny dôvod, ktorému by odporoval záver, že žalobkyňa je v činnej službe,

určiť, že žalovaná neuviedla žiadny argument, ktorý by žalobkyňu zbavil výhod spojených s administratívnym postavením v činnej službe,

subsidiárne rozhodnúť, že žiadna právna norma neodporuje tomu, aby žalovaná vykonala zváženie záujmov, uplatnila článok 2 ods. 4 všeobecných ustanovení pre vykonávanie a prijala rozhodnutie na tomto základe o zrušení rodičovskej dovolenky,

subsidiárne čiastočne vyhovieť jednému alebo viacerým uvedeným návrhom,

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania, vrátane nákladov na právnu pomoc týkajúcu sa rozhodnutia prijatého v náväznosti na návrh žalobkyne zo 6. decembra 2005.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V rámci vecí F-51/05¹ a F-18/06² žalobkyňa už namietala, že Komisia jej najskôr poskytla rodičovskú dovolenku na obdobie od 1. novembra 2004 do 30. apríla 2005 a potom listom zo 17. novembra 2005 stanovila začiatok rodičovskej dovolenky na 8. novembra 2004.

Žalobkyňa podala 6. decembra 2005 návrh založený najmä na článku 90 ods. 1 služobného poriadku a všeobecných ustanovení pre vykonávanie v oblasti rodičovskej dovolenky. Žiadala o zrušenie rodičovskej dovolenky uvedenej v liste menovacieho orgánu. Menovací orgán 22. decembra rozhodol, že tento návrh je neprípustný. Žalobkyňa teda 14. februára 2006 podala sťažnosť proti rozhodnutiu z 22. decembra 2005 na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Menovací orgán túto sťažnosť tiež prehlásil za neprípustnú len niekoľko riadkovým rozhodnutím.

Na podporu svojej žaloby proti rozhodnutiam o neprípustnosti žalobkyňa okrem iného uplatňuje: i) nesprávny skutkový stav ako základ pre rozhodnutie; ii) porušenie obsahu, ako aj zmyslu článku 90 ods. 1 a 2 služobného poriadku; iii) existenciu rozporov; iv) chýbajúcu jasnosť rozhodnutí; v) porušenie obsahu a zmyslu článku 42a služobného poriadku; vi) porušenie obsahu a zmyslu článku 2 všeobecných ustanovení pre vykonávanie; vii) porušenie judikatúry; viii) porušenie obsahu a zmyslu článku 25 služobného poriadku; ix) porušenie zásady proporcionality, legitímnej dôvery, rovnosti zaobchádzania a právnej istoty, ako aj porušenie zásady zváženia záujmov, nedodržanie povinnosti zamestnávateľa informovať a porušenie zásady riadneho úradného postupu; x) nepredloženie dôkazov menovacím výborom potvrdzujúcich, že obsah návrhu žalobkyne je už súčasťou veci F-51/05.

Žalobkyňa uvádza aj argumenty, na základe ktorých sa domnieva, že je možné vyhovieť jej návrhom. Uvádza najmä existenciu novej situácie odôvodňujúcej podanie nového návrhu (navyše s retroaktívnym účinkom), obsah a zmysel článku 42a služobného poriadku, obsah všeobecných ustanovení pre vykonávanie a najmä ich článok 2 ods. 4, články 35, 36, 59 a 62 služobného poriadku, ako i právne zásady uvedené v bode x).

____________

¹ - Ú. v. EÚ C 217, 3.9.2005 (vec najskôr zapísaná pod číslom T-249/05 na Súde prvého stupňa Európskych spoločenstiev, neskôr postúpená Súdu pre verejnú službu Európskej únie uznesením z 15.12.2005).

² - Ú. v. EÚ C 154, 1.7.2006.