ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 27. apríla 2012

Vec T‑37/10 P

Carlo De Nicola

proti

Európskej investičnej banke (EIB)

„Odvolanie – Verejná služba – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Hodnotenie – Povýšenie – Hodnotenie a povyšovanie za rok 2006 – Rozhodnutie odvolacieho výboru – Rozsah preskúmania – Zdravotné poistenie – Odmietnutie prevziať liečebné náklady – Návrh na náhradu škody“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 30. novembra 2009, De Nicola/EIB (F‑55/08, Zb. VS s. I‑A‑1‑469, II‑A‑1‑2529), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie: Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 30. novembra 2009, De Nicola/EIB (F‑55/08), sa ruší v rozsahu, v akom zamieta po prvé návrhy Carla De Nicolu zrušiť rozhodnutie odvolacieho výboru Európskej investičnej banky (EIB), po druhé jeho návrhy zrušiť rozhodnutie o zamietnutí jeho povýšenia v roku 2006, ako aj všetkých s tým súvisiacich, nasledujúcich a predchádzajúcich aktov a po tretie jeho návrhy na uznanie zodpovednosti EIB týkajúcej sa obťažovania, ktorému bol z jej strany vystavený, a ktorým žiada náhradu údajnej ujmy z tohto dôvodu. V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta. Vec sa vracia Súdu pre verejnú službu na ďalšie konanie. O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Interný predpis stanovujúci právomoci odvolacieho výboru Banky – Právne účinky

(Poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 22)

2.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Napadnutie pred odvolacím výborom banky – Rozsah preskúmania

(Poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 22)

3.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Napadnutie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90; poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 22)

4.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Žaloba – Žaloba proti rozhodnutiu odvolacieho výboru v oblasti hodnotenia – Súdne preskúmanie – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91; poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 22)

5.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Konanie pred podaním žaloby – Fakultatívny charakter

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91; poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 41)

6.      Odvolanie – Dôvody – Preskúmanie zamietnutia Súdu pre verejnú službu nariadiť opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo dokazovanie Všeobecným súdom – Rozsah

(Článok 256 ods. 2 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 11)

1.      Ako ustanovenie formálneho rozhodnutia Európskej investičnej banky, ktoré bolo riadne uverejnené a vykonané, predstavuje článok upravujúci rozsah preskúmania odvolacím výborom banky všeobecne právne záväzný interný predpis obmedzujúci výkon voľnej úvahy banky v oblasti organizácie jej štruktúr a riadenia personálu, pričom členovia tohto personálu sa naň môžu odvolávať pred súdom Únie a súd zabezpečuje jeho dodržiavanie.

(pozri bod 40)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 10. septembra 2003, McAuley/Rada, T‑165/01, Zb. VS s. I‑A‑193, II‑963, bod 44; 1. marca 2005, Mausolf/Europol, T‑258/03, Zb. VS s. I‑A‑45, II‑189, bod 25 a tam citovaná judikatúra

2.      Možnosť, ktorou disponuje odvolací výbor zriadený Európskou investičnou bankou v oblasti hodnotenia zamestnancov, vyhlásiť za neplatné akékoľvek tvrdenie obsiahnuté v hodnotiacom formulári, teda v hodnotiacej správe, znamená, že uvedený výbor je oprávnený prehodnotiť dôvodnosť každého tvrdenia pred jeho napadnutím. Dosah tejto právomoci tak jasne prekračuje jednoduchú právomoc preskúmať zákonnosť a zrušiť výrok aktu, keďže zahŕňa aj možnosť vyhlásiť za neplatné dokonca dôvody odôvodňujúce prijatie jeho výroku bez ohľadu na význam v štruktúre odôvodnenia uvedeného aktu. Úplná právomoc preskúmania odvolacieho výboru je potvrdená právomocou, ktorá mu je výslovne priznaná na zmenu individuálnych známok a známky za zásluhy vyplývajúcej z celkového hodnotenia výkonu odvolateľa. Zmena známky za zásluhy dotknutej osoby totiž znamená, že tento výbor podrobne preskúmava všetky posúdenia zásluh uvedené v napadnutej správe, pokiaľ ide o výskyt prípadných pochybení v právnom či skutkovom posúdení, a v prípade potreby môže nahradiť hodnotiteľa pri novom posúdení týchto zásluh.

(pozri bod 41)

3.      V prípade, že Európska investičná banka prijme úplnú internú právnu úpravu ustanovujúcu odvolací výbor príslušný na preskúmanie rozhodnutí hodnotiteľov zamestnancov podľa kritérií, ktoré sú presnejšie a nie sú porovnateľné s kritériami, ktoré môže uplatňovať menovací orgán v rámci služobného poriadku úradníkov, a bez možnosti vypočutia alebo výsluchu svedkov, môže táto právna úprava vylúčiť analogické uplatnenie pravidiel upravujúcich postup pri sťažnostiach stanovený v článku 90 služobného poriadku. Dokonca aj pri zohľadnení širokej miery voľnej úvahy hodnotiteľa pri celkovom hodnotení práce osôb, ktoré má hodnotiť, totiž vôbec nie je vylúčené, že relevantná interná právna úprava priznáva odvolacím orgánom analogickú mieru voľnej úvahy, ako má hodnotiteľ, ako aj právomoc nahradiť prinajmenšom čiastočne tohto hodnotiteľa.

(pozri bod 47)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 16. mája 2006, Magone/Komisia, T‑73/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑107, II‑A‑2‑485, body 25 a 29; 31. januára 2007, Aldershoff/Komisia, T‑236/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑13, II‑A‑2‑75, bod 83

4.      Aj za predpokladu, že v prípade napadnutia rozhodnutia odvolacieho výboru zriadeného Európskou investičnou bankou týkajúceho sa hodnotenia zamestnancov by súd Únie automaticky rozhodoval tak o tomto rozhodnutí, ako aj o hodnotiacej správe, táto okolnosť sama osebe neodôvodňuje, aby sa súd obmedzil iba na preskúmanie návrhov namierených proti tejto správe, alebo sa dokonca úplne vzdal preskúmania dôvodnosti rozhodnutia odvolacieho výboru, keďže ten disponuje úplnou právomocou preskúmania, ktorá ho oprávňuje nahradiť posúdenia uvedené v hodnotiacej správe svojimi posúdeniami, čo je právomoc, ktorú Súd pre verejnú službu nemá. V prípade, že by sa tento odvolací výbor nesprávne vzdal tohto úplného preskúmania, bolo by to rovnaké ako zbaviť dotknutú osobu kontrolnej inštancie stanovenej internou právnou úpravou Európskej investičnej banky a spôsobilo by jej to ujmu, takže to musí podliehať preskúmaniu prvostupňovým súdom.

Okrem toho, keďže odvolaciemu výboru bola zverená úplná právomoc preskúmavania, pokiaľ ide o posúdenia obsiahnuté v hodnotiacej správe a pridelené známky, je nevyhnutné, aby prvostupňový súd overil, samozrejme v rámci svojho obmedzeného preskúmania, či a do akej miery splnil uvedený výbor svoju povinnosť úplného preskúmania v súlade s uplatniteľnými pravidlami.

(pozri body 49 a 54)

5.      Okolnosť, že poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, ktorý definuje administratívne opravné prostriedky, na rozdiel článkov 90 a 91 služobného poriadku úradníkov nestanovuje obligatórny postup pred podaním žaloby, bráni jednoduchému prebratiu postupu stanovému služobným poriadkom, aj keby bol tento postup uplatnený pružne s cieľom zabezpečiť právnu istotu vzhľadom na neistou týkajúcu sa podmienok prípustnosti žalôb zamestnancov banky. Hoci článok 41 uvedeného poriadku odkazuje na postup urovnania sporu zmierom, zároveň spresňuje, že tento postup prebieha nezávisle od žaloby podanej na súd Únie.

V tejto súvislosti z toho vyplýva, že poriadok zamestnancov banky a konkrétne jeho článok 41 predstavujú v zásade úplnú internú právnu úpravu banky, ktorej povaha a účel sa veľmi líši od služobného poriadku, vrátane jeho článkov 90 a 91. V dôsledku toho samotná existencia tejto internej právnej úpravy zakazuje analogicky uplatniť uvedený služobný poriadok, s výnimkou zjavnej právnej medzery v rozpore s nadriadenými právnymi predpismi, ktorú treba nevyhnutne vyplniť. Preto nemožno contra legem vykladať podmienky upravujúce fakultatívny interný postup urovnania sporu zmierom stanovený v článku 41 poriadku zamestnancov, aby sa zmenil na obligatórny postup. V tejto súvislosti totiž článok 41 nevykazuje nijaké právne medzery, ktoré by bolo nutné vyplniť na splnenie požiadaviek vyplývajúcich z nadriadených právnych zásad.

(pozri body 75 – 77)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 23. februára 2001, De Nicola/EIB, T‑7/98, T‑208/98 a T‑109/99, Zb. VS s. I‑A‑49, II‑185, body 96, 97 až 101; 17. júna 2003, Seiller/EIB, T‑385/00, Zb. VS s. I‑A‑161, II‑801, body 50 až 52, 65 a 73

6.      Súd pre verejnú službu je v zásade jediný oprávnený zisťovať skutkový stav a preskúmať dôkazy. Najmä na účely tohto posúdenia skutkového stavu a dôkazov prislúcha iba prvostupňovému súdu rozhodnúť, či a v akej miere je potrebné vykonať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo dokazovania. Súd pre verejnú službu je tak jediný oprávnený posúdiť, či je prípadne nutné doplniť informácie, ktoré má vo veci, o ktorej rozhoduje, a vybrať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a dokazovania na tento účel.

V tejto súvislosti, pokiaľ uvedený súd zamietne návrhy na dôkazné opatrenia z dôvodu, že na riešenie sporu nie sú potrebné, na toto posúdenie sa nevzťahuje pôsobnosť odvolania, s výnimkou prednesenia argumentu, ktorý môže nasvedčovať tomu, že sa Súd pre verejnú službu dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

(pozri body 99 a 100)

Odkaz:

Súdny dvor: 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C‑125/07 P, C‑133/07 P, C‑135/07 P a C‑137/07 P, Zb. s. I‑8681, bod 319; 10. júna 2010, Thomson Sales Europe/Komisia, C‑498/09 P, bod 138