Vec T‑146/04

Koldo Gorostiaga Atxalandabaso

proti

Európskemu parlamentu

„Pravidlá o výplate príspevkov a úhrade nákladov pre poslancov Európskeho parlamentu – Kontrola použitia príspevkov – Doklady o výdavkoch – Vymáhanie pohľadávok započítaním“

Abstrakt rozsudku

1.      Parlament – Pravidlá o výplate príspevkov a úhrade nákladov pre poslancov Európskeho parlamentu – Vymáhanie neoprávnene vyplatených súm – Uplatnenie konania upraveného v článku 16 ods. 2 a v článku 27 ods. 3 a 4 uvedených pravidiel ako lex specialis vo vzťahu ku konaniu upravenému v článku 27 ods. 2

2.      Parlament – Pravidlá o výplate príspevkov a úhrade nákladov pre poslancov Európskeho parlamentu – Rozhodnutie generálneho tajomníka o vymáhaní neoprávnene vyplatených súm – Nedostatok právomoci generálneho tajomníka nariadiť uvedené vymáhanie započítaním vo vzťahu k príspevkom, ktoré sa majú vyplatiť poslancovi, bez poverenia predsedníctvom v súlade s uplatniteľným konaním

3.      Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Spoločenstva – Návrhy smerujúce k vráteniu veci do štádia konania pred prijatím zrušeného aktu so zámerom pokračovať v konaní od štádia predmetnej nezákonnosti – Neprípustnosť

(Články 230 ES a 233 ES)

4.      Právo Spoločenstva – Zásady – Právo na obranu – Dokumenty, ku ktorým sa dotknutá osoba nevyjadrila – Vylúčenie zohľadnenia ako dôkazných prostriedkov – Hranice

5.      Akty inštitúcií – Všeobecná povinnosť informovať adresátov aktov o opravných prostriedkoch a lehotách – Neexistencia – Príručka o povinnostiach úradníkov a zamestnancov Európskeho parlamentu – Ustanovenie upravujúce zmienku v akte o možnosti podať opravný prostriedok na súdny orgán – Nedodržanie – Porušenie podstatných formálnych náležitostí – Neexistencia

6.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie generálneho tajomníka Európskeho parlamentu o vrátení súm vyplatených poslancovi na parlamentné príspevky – Odkaz na správu o audite doručenú dotknutej osobe – Odkaz na ňou predložené dokumenty, ako aj na čiastočné vrátenie – Prípustnosť

(Článok 253 ES)

7.      Právo Spoločenstva – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Hranice – Nezákonne priznaná výhoda

8.      Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Zneužitie právomoci – Pojem

9.      Parlament – Pravidlá o výplate príspevkov a úhrade nákladov pre poslancov Európskeho parlamentu – Príspevok na asistenta – Osoba poverená výkonom platieb a správou vyplatených súm – Neexistencia dokladov preukazujúcich použitie v súlade s pravidlami – Povinnosť vrátenia – Dôkazné bremeno v prípade spochybnenia pred súdom Spoločenstva

1.      Článok 27 ods. 2 pravidiel o výplate príspevkov a úhrade nákladov pre poslancov Európskeho parlamentu, podľa ktorého majú kvestori právomoc rozhodnúť v prípade, že sa poslanec a generálny tajomník nedohodnú na uplatňovaní uvedených pravidiel, predstavuje všeobecné ustanovenie, ktoré sa týka s výhradou osobitných ustanovení všetkých oblastí upravených týmito pravidlami. Ide teda o všeobecné ustanovenie vo vzťahu k článku 16 ods. 2 a k článku 27 ods. 3 a 4, ktoré sa osobitne týkajú sporov v oblasti vymáhania neoprávnene vyplatených parlamentných príspevkov. Keďže existujú osobitné ustanovenia, článok 27 ods. 2 sa neuplatní v oblasti vymáhania neoprávnene vyplatených parlamentných príspevkov.

(pozri bod 83)

2.      Rozhodnutie generálneho tajomníka Európskeho parlamentu, ktoré jednak konštatuje, že sumy v ňom uvedené sa neoprávnene vyplatili poslancovi na poslanecké príspevky a náklady a treba ich vymáhať, a jednak konštatuje, že treba pristúpiť k vymáhaniu započítaním vo vzťahu k príspevkom, ktoré sa majú vyplatiť poslancovi, sa musí zrušiť v časti, v ktorej stanovuje, že vymáhanie voči poslancovi sa vykoná započítaním.

V tejto súvislosti článok 27 ods. 4 pravidiel o výplate príspevkov a úhrade nákladov pre poslancov Európskeho parlamentu (ďalej len „pravidlá VPÚN“) sa skutočne týka započítania. Toto ustanovenie najprv odkazuje na článok 73 rozpočtového nariadenia č. 1605/2002, ako aj na vykonávacie predpisy tohto článku, ktorého odsek 1 druhý pododsek upravuje povinnosť účtovníka každej inštitúcie vymáhať sumy tak, že ich započíta vo vzťahu k rovnocenným pohľadávkam, ktoré majú Spoločenstvá voči každému dlžníkovi, ktorý má sám voči Spoločenstvám pohľadávku, ktorá je oprávnená, má stanovenú výšku a je splatná. Okrem toho z článku 78 ods. 3 písm. d) až f) a článkov 83 a 84 nariadenia č. 2342/2002 týkajúcich sa pravidiel vykonania článkov 71 a 73 rozpočtového nariadenia vyplýva, že každá inštitúcia musí vymáhať pohľadávky Spoločenstva prednostne započítaním, a ak nedôjde k ich vymoženiu, musí ich vymáhať akýmkoľvek iným zákonným spôsobom.

Čo sa týka vzťahu osobitosti medzi článkom 16 ods. 2, článkom 27 ods. 3 a článkom 27 ods. 4 pravidiel VPÚN, článok uvedený ako posledný spresňuje konanie, podľa ktorého sa bude postupovať v prípade uplatnenia vymáhania započítaním vzťahujúceho sa na príspevky, ktoré sa majú vyplatiť poslancovi, tak, aby sa mu umožnilo účinne vykonávať svoju zastupiteľskú funkciu s náležitým ohľadom na efektívny výkon mandátu poslanca. Z tohto dôvodu toto konanie stanovuje niekoľko procesných a podstatných záruk. Keďže sa toto ustanovenie týka určitého spôsobu vymáhania jedného alebo viacerých neoprávnene vyplatených príspevkov, treba ho považovať za lex specialis vo vzťahu k článku 16 ods. 2 a článku 27 ods. 3 pravidiel VPÚN, čo okrem iného aj odôvodňuje jeho zaradenie za uvedeným odsekom 3. V tomto kontexte výraz „vo výnimočných prípadoch“ uvedený na začiatku článku 27 ods. 4 pravidiel potvrdzuje, že započítanie možno uskutočniť iba po splnení týchto záruk.

Preto zmenou a doplnením pravidiel VPÚN doplnením nového odseku 4 do citovaného článku 27 mal Parlament v úmysle stanoviť, že v prípade, že je potrebné vymáhať pohľadávku voči poslancovi započítaním vo vzťahu k parlamentným príspevkom, ktoré sa mu majú vyplatiť, možno tak urobiť iba podľa konania upraveného v odseku 4 tohto článku. Keďže generálny tajomník nemá právomoc nariadiť sporné započítanie bez toho, aby ho tým poverilo predsedníctvo v súlade s konaním upraveným v tomto ustanovení, jeho rozhodnutie sa musí zrušiť v rozsahu, v akom toto započítanie nariaďuje.

(pozri body 86, 87, 95 – 97, 99)

3.      Čo sa týka návrhov predložených v rámci žaloby o neplatnosť a smerujúcich k vráteniu veci do štádia konania pred prijatím zrušeného rozhodnutia so zámerom pokračovať v konaní od štádia, keď došlo k nezákonnosti, neprináleží súdu Spoločenstva vyjadriť sa k tomu, ako má inštitúcia postupovať v nadväznosti na rozsudok o čiastočnom alebo úplnom zrušení určitého aktu. Naopak prináleží dotknutej inštitúcii prijať podľa článku 233 ES nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku o zrušení.

(pozri bod 98)

4.      Podľa všeobecnej zásady dodržiavania práv na obranu osoba, proti ktorej smeruje výhrada správneho orgánu Spoločenstva, musí mať možnosť vyjadriť sa ku každému dokumentu, ktorý má tento orgán v úmysle použiť proti nej. Ak takúto možnosť nemala, nezverejnené dokumenty sa nemôžu zohľadniť ako dôkazné prostriedky. Vylúčenie určitých dokumentov použitých správnym orgánom má však význam iba v tom rozsahu, v akom vyjadrená výhrada môže byť preukázaná iba odkazom na tieto dokumenty. Prináleží súdu Spoločenstva preskúmať, či nezverejnenie dokumentov označených žalobcom mohlo ovplyvniť v jeho neprospech priebeh konania a obsah napadnutého rozhodnutia.

Okrem toho môže súd Spoločenstva v rámci konania o žalobe podanej proti rozhodnutiu, ktorým sa končí správne konanie, nariadiť opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a zabezpečiť si úplný prístup k spisu, aby posúdil, či odmietnutie zverejnenia určitého dokumentu môže poškodiť obranu žalobcu

(pozri body 118, 119)

5.      Žiadne ustanovenie práva Spoločenstva výslovne neukladá inštitúciám všeobecnú povinnosť informovať adresátov aktov o možnostiach podať na súdny orgán opravný prostriedok a ani o lehotách na jeho podanie. Čo sa týka povinnosti, ktorú si Európsky parlament uložil prijatím príručky o povinnostiach úradníkov a zamestnancov, skutočnosť, že neuviedol v akte možnosť podať opravný prostriedok na súdny orgán, môže predstavovať porušenie povinností vyplývajúcich z tejto príručky. Porušenie takejto povinnosti ale nepredstavuje porušenie podstatných formálnych náležitostí, ktoré by mohlo ovplyvniť zákonnosť napadnutého aktu.

(pozri bod 131)

6.      Odôvodnenie požadované článkom 253 ES musí zodpovedať podstate predmetného právneho aktu a jasne a jednoznačne vyjadrovať úvahy inštitúcie, ktorá právny akt vydala, aby mohli z neho dotknuté osoby porozumieť dôvodom prijatého opatrenia a aby mohol Súdny dvor vykonať svoju kontrolnú úlohu. V tejto súvislosti možno považovať rozhodnutie generálneho tajomníka Európskeho parlamentu o vrátení súm vyplatených poslancovi na parlamentné príspevky za dostatočne odôvodnené, ak výslovne odkazuje na správu o audite doručenú dotknutej osobe a na ňou predložené dokumenty po audite, ako aj na čiastočné splatenie dlhu mesačnými splátkami.

(pozri body 134 – 136)

7.      Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byť v súlade s dodržiavaním zásady zákonnosti, podľa ktorej sa nikto nemôže dovolávať vo svoj prospech nezákonnosti spôsobenej v prospech iného.

(pozri bod 141)

8.      Akt obsahuje nedostatky vyplývajúce zo zneužitia právomoci, iba ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa indícií ukazuje, že bol prijatý s výlučným alebo prinajmenšom rozhodujúcim zámerom dosiahnuť iné ako uvádzané ciele alebo vyhnúť sa postupu osobitne upravenému na posúdenie okolností prejednávanej veci Zmluvou.

(pozri bod 145)

9.      Podľa úpravy zavedenej pravidlami o výplate príspevkov a úhrade nákladov pre poslancov Európskeho parlamentu (ďalej len „pravidlá VPÚN“) musí byť poslanec, ktorý určí osobu poverenú výkonom platieb a správou súm vyplatených v podobe príspevkov na asistenta, schopný predložiť doklady o použití v súlade so zmluvami, ktoré uzatvoril so svojimi asistentmi. Ak neexistujú doklady o výdavkoch na mzdy asistentov alebo o iných nahraditeľných výdavkoch podľa pravidiel VPÚN, musí to mať za následok vrátenie príslušných súm Parlamentu. Každú sumu, ktorej použitie sa v súlade s pravidlami VPÚN nepreukáže dokladmi, treba totiž považovať za neoprávnene vyplatenú. Prináleží teda zainteresovanej osobe, ktorá predložila administratíve doklady na účely preukázania použitia vyplatených finančných prostriedkov, aby uviedla a preukázala na podporu svojej žaloby na súde Spoločenstva, že administratíva sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď ich odmietla zohľadniť.

(pozri bod 157)