Vec T‑24/11

Bank Refah Kargaran

proti

Rade Európskej únie

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov – Povinnosť odôvodnenia – Právo na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 6. septembra 2013

1.      Súdne konanie – Rozhodnutie, ktoré v priebehu konania nahradilo napadnuté rozhodnutie – Prípustnosť nových návrhov – Hranice – Zatiaľ neprijaté hypotetické akty

2.      Súdne konanie – Akty, ktoré v priebehu konania rušia a nahrádzajú napadnuté akty – Návrh na prispôsobenie návrhov na zrušenie podaný v priebehu konania – Prípustnosť

(Článok 263 ZFEÚ)

3.      Právo Európskej únie – Základné práva – Osobná pôsobnosť – Právnické osoby predstavujúce inštitúcie tretích štátov – Zahrnutie – Zodpovednosť tretích štátov za rešpektovanie základných práv na ich vlastnom území – Neexistencia vplyvu

(Charta základných práv Európskej únie)

4.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov a orgánov podieľajúcich sa na šírení jadrových zbraní alebo podporujúcich ich šírenie – Povinnosť poskytnúť odôvodnenie dotknutej osobe – Hranice – Bezpečnosť Únie a členských štátov alebo udržiavanie ich medzinárodných vzťahov – Jediný dôvod, ktorý neobsahuje špecifikáciu vo vzťahu k prebratiu nedovolených bankových operácií žalobkyňou – Porušenie povinnosti odôvodnenia

(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ; rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP, článok 24 ods. 3; nariadenie Rady č. 423/2007, článok 15 ods. 3, nariadenie Rady č. 961/2010, článok 36 ods. 3, a nariadenie Rady č. 267/2012, článok 46 ods. 3)

5.      Žaloba o neplatnosť – Zrušujúci rozsudok – Účinky – Obmedzenie Súdnym dvorom – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zrušenie dvoch aktov obsahujúcich rovnaké reštriktívne opatrenia v dvoch rôznych okamihoch – Riziko vážneho zásahu do právnej istoty – Zachovanie účinkov prvého z týchto aktov až do nadobudnutia účinnosti zrušenia druhého

(Článok 264 druhý odsek ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 56 prvý odsek a článok 60 druhý odsek; rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP, príloha II; nariadenie Rady č. 267/2012, príloha IX)

6.      Žaloba o neplatnosť – Zrušujúci rozsudok – Účinky – Čiastočné zrušenie nariadenia a rozhodnutia o prijatí reštriktívnych opatrení voči Iránu – Nadobudnutie účinnosti zrušenia nariadenia od okamihu uplynutia lehoty na podanie odvolania alebo od okamihu jeho zamietnutia – Uplatnenie tejto lehoty na nadobudnutie účinnosti zrušenia rozhodnutia

(Článok 264 druhý odsek ZFEÚ a článok 280 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 56 prvý odsek a článok 60 druhý odsek; rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP, príloha II; nariadenie Rady č. 961/2010, príloha VIII, nariadenie Rady č. 1245/2011 a nariadenie Rady č. 267/2012, príloha IX)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 31, 32)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 47, 49)

3.      Ani Charta základných práv Európskej únie, ani Zmluvy neobsahujú ustanovenia vylučujúce právnické osoby, ktoré sú inštitúciami štátov, z poskytnutia ochrany základných práv. V tomto ohľade je však článok 34 Európskeho dohovoru o ľudských právach procesné ustanovenie, ktoré sa neuplatňuje v konaní pred súdom Únie, pričom účelom tohto ustanovenia je zabrániť, aby sa zmluvný štát tohto dohovoru pred uvedeným súdom nachádzal aj v postavení žalobcu, aj v postavení žalovaného. Okrem toho skutočnosť, podľa ktorej štát na vlastnom území zabezpečuje základné práva, nemá vplyv na rozsah práv, ktorými môžu disponovať právnické osoby predstavujúce inštitúcie tohto štátu na území tretích štátov. Nakoniec ani skutočnosť, že štát vlastní väčšinu základného imania určitej právnickej osoby, ani skutočnosť, že ňou poskytované bankové služby sú nevyhnutné pre fungovanie štátneho hospodárstva, nedávajú týmto činnostiam povahu verejnej služby, ani z nich nevyplýva, že by sa takáto právnická osoba podieľala na výkone verejnej moci.

(pozri body 57, 59, 61, 65)

4.      S výnimkou prípadu, ak by naliehavé dôvody týkajúce sa bezpečnosti Únie alebo jej členských štátov či udržiavania ich medzinárodných vzťahov bránili oznámeniu určitých okolností, je Rada povinná oznámiť subjektu dotknutému reštriktívnymi opatreniami individuálne a konkrétne dôvody, pre ktoré si myslí, že by sa opatrenia mali prijať. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočnosť odôvodnenia musí byť posúdená nielen vzhľadom na text aktu, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť.

Za týchto podmienok jediný dôvod odôvodňujúci zápis žalobkyne do zoznamu osôb zapojených do šírenia jadrových zbraní, v dôsledku ktorého došlo k zmrazeniu jej finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov, dôvod, ktorý spočíval v tvrdení, že žalobkyňa prebrala bankové operácie inej právnickej osoby, ktorá už bola zapísaná na takýchto zoznamoch a už bola predmetom takýchto reštriktívnych opatrení, nie je dostatočne presný, keďže nešpecifikuje, čo treba rozumieť pod takýmto prebratím, ani nešpecifikuje operácie tejto banky, ktoré mala žalobkyňa prebrať, ani tretie strany, ktoré mali mať prospech z dotknutých operácií.

(pozri body 72, 73, 77, 80)

5.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 86, 89, 90)

6.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 87, 88)