Predbežné znenie
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)
z 11. júla 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v trestných veciach – Boj proti organizovanému zločinu – Rámcové rozhodnutie 2008/841/SVV – Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces – Články 47 a 52 Charty základných práv Európskej únie – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Neprimeraná dĺžka prípravnej fázy trestného konania – Podstatné, ale odstrániteľné porušenia procesných pravidiel, ktorými je poznačená obžaloba – Právo obvinenej osoby zastaviť trestné konanie začaté proti nej“
Vo veci C‑265/23 [Volieva](i),
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Okrăžen săd – Sliven (Krajský súd Sliven, Bulharsko) z 12. apríla 2023 a doručený Súdnemu dvoru 25. apríla 2023 v trestnom konaní proti
DM,
AV,
WO,
AQ,
za účasti:
Okrăžna prokuratura – Sliven,
SÚDNY DVOR (šiesta komora),
v zložení: predseda šiestej komory T. von Danwitz, podpredseda Súdneho dvora L. Bay Larsen (spravodajca), vykonávajúci funkciu sudcu šiestej komory, a sudca P. G. Xuereb,
generálny advokát: P. Pikamäe,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– DM, v zastúpení: KS a ZY,
– Európska komisia, v zastúpení: M. Wasmeier a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 2008, s. 42) v spojení s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ a článkami 47 a 52 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania vedeného proti DM a ďalším fyzickým osobám z dôvodu účasti v zločineckej organizácii a korupcie.
Právny rámec
Právo Únie
3 Článok 4 rámcového rozhodnutia 2008/841, nazvaný „Osobitné okolnosti“, stanovuje:
„Každý členský štát môže prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa tresty uvedené v článku 3 mohli znížiť alebo aby páchateľ mohol byť oslobodený od trestu, ak napríklad:
a) ukončí svoju trestnú činnosť a
b) poskytne správnym alebo súdnym orgánom informácie, ktoré by inak nemohli získať, a tým im pomôže:
i) zabrániť následkom trestného činu, ukončiť ich alebo zmierniť;
ii) odhaliť alebo postaviť pred súd ostatných páchateľov;
iii) nájsť dôkazy;
iv) zbaviť zločineckú organizáciu nelegálnych zdrojov alebo výnosov z jej trestnej činnosti alebo
v) zabrániť spáchaniu ďalších trestných činov uvedených v článku 2.“
Bulharské právo
4 V znení účinnom od 29. apríla 2006 do 28. mája 2010 článok 334 Nakazatelno procesualen kodex (Trestný poriadok, ďalej len „NPK“), nazvaný „Právomoci odvolacieho súdu“, v odseku 4 stanovoval, že odvolací súd môže zrušiť rozhodnutie a zastaviť trestné konanie, najmä ak prvostupňový súd nekonal v súlade s právomocami, ktoré mu priznáva článok 369 ods. 4 NPK.
5 Článok 368 NPK, nazvaný „Žiadosť obvinenej osoby o prejednanie veci súdom“, v znení účinnom od 29. apríla 2006 do 28. mája 2010 znel takto:
„1. Ak v rámci vyšetrovania uplynuli viac ako dva roky od vznesenia obvinenia proti osobe za závažný trestný čin a viac ako jeden rok v ostatných prípadoch, obvinený môže požiadať o prejednanie veci súdom.
2. V prípadoch uvedených v odseku 1 obvinená osoba podá návrh na príslušný prvostupňový súd, ktorý bezodkladne vec prejedná.“
6 Článok 369 NPK, nazvaný „Preskúmanie veci“, v znení účinnom od 29. apríla 2006 do 28. mája 2010 stanovoval:
„1. Súd samosudcom rozhodne o návrhu v lehote siedmich dní a ak zistí, že sú splnené podmienky uvedené v článku 368 ods. 1, vráti vec prokurátorovi, pričom mu prizná lehotu dvoch mesiacov na to, aby vec predložil súdu na preskúmanie podaním obžaloby alebo návrhu oslobodiť páchateľa od trestnej zodpovednosti a uložiť mu správnu sankciu, alebo aby predložil dohodu o vine a treste, či zastavil trestné konanie a informoval o tom súd.
2. Ak po uplynutí dvojmesačnej lehoty prokurátor nekoná v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené podľa odseku 1, alebo ak súd neschválil dohodu o vine a treste, súd začne konanie vo veci a ukončí trestné konanie uznesením vydaným samosudcom na neverejnom zasadnutí. Po vydaní uznesenia sa v trestnom konaní pokračuje proti spolupáchateľom v súvislosti s ďalšími trestnými činmi, ktoré sa obvinenému kladú za vinu.
3. Ak prokurátor konal v súlade so svojimi právomoci podľa odseku 1, ale pri vyšetrovaní došlo k závažným porušeniam procesných pravidiel, súd, ktorý rozhoduje na neverejnom zasadnutí samosudcom, zastaví konanie a vráti vec prokurátorovi, aby odstránil porušenia a predložil vec súdu v lehote jedného mesiaca.
4. Ak prokurátor nepodá návrh na súd v lehote uvedenej v odseku 3 alebo ak nedošlo k náprave podstatných porušení procesných pravidiel, alebo ak dôjde k novým porušeniam, súd uznesením samosudcu rozhodne na neverejnom zasadnutí o zastavení trestného konania.
5. Akty súdu uvedené v odsekoch 2 a 4 sú konečné.“
7 Od 28. mája 2010 bulharský zákonodarca v článku 334 ods. 4 NPK odstránil možnosť odvolacieho súdu zrušiť rozhodnutie a zastaviť trestné konanie, ak prvostupňový súd nekonal v súlade s právomocami, ktoré mu priznáva článok 369 ods. 4 tohto poriadku. Vnútroštátny zákonodarca tiež zrušil ustanovenia kapitoly 26 uvedeného poriadku, a to články 368 a 369 NPK, pričom spresnil, že už prebiehajúce konania sa ukončia spôsobom, ktorý bol predtým stanovený.
8 V znení účinnom od 13. augusta 2013 do 5. novembra 2017 článok 334 ods. 4 NPK, v rovnakom znení ako v znení účinnom od 29. apríla 2006 do 28. mája 2010, opäť stanovoval, že odvolací súd môže zrušiť rozhodnutie a zastaviť trestné konanie, najmä ak prvostupňový súd nekonal v súlade s právomocami, ktoré mu priznáva článok 369 ods. 4 NPK.
9 V znení účinnom od 13. augusta 2013 do 5. novembra 2017 NPK obsahoval aj kapitolu 26, v ktorej sa nachádzali články 368 a 369 tohto poriadku. Prvý článok bol formulovaný rovnako ako v znení uvedeného poriadku účinnom od 29. apríla 2006 do 28. mája 2010. To isté platí pre článok 369 toho istého poriadku, iba namiesto dvoch mesiacov bola lehota stanovená v odseku 1 posledného uvedeného článku predĺžená na tri mesiace.
10 Článok 334 ods. 4 NPK v znení účinnom od 5. novembra 2017 už nestanovuje, že odvolací súd môže zrušiť rozsudok a zastaviť trestné konanie, ak sa pred prvostupňovým súdom neodstránia podstatné porušenia procesných pravidiel alebo ak dôjde k novým porušeniam.
11 Článok 368 NPK, nazvaný „Urýchlenie vyšetrovania“, v znení účinnom od 5. novembra 2017 znie:
„1. Ak v rámci vyšetrovania uplynuli viac ako dva roky od vznesenia obvinenia proti osobe za závažný trestný čin a viac ako šesť mesiacov v ostatných prípadoch, obvinený, obeť alebo poškodená právnická osoba môžu požiadať o urýchlenie vyšetrovania. Tieto lehoty nezahŕňajú obdobie, počas ktorého sa vec prejednávala pred súdom alebo trestné konanie bolo prerušené podľa článku 25.
2. Žiadosť uvedená v odseku 1 sa podáva prostredníctvom prokurátora, ktorý vec bezodkladne postúpi súdu.
3. Súd rozhodne na neverejnom zasadnutí samosudcom do 15 dní.“
12 Článok 369 NPK, nazvaný „Rozhodnutie súdu. Opatrenia na urýchlenie trestného konania“, v znení účinnom od 5. novembra 2017 stanovuje:
„1. Súd rozhoduje tak, že posúdi skutkovú a právnu zložitosť veci, prípadnú existenciu prieťahov pri výkone úkonov zhromažďovania, overovania a hodnotenia dôkazov a dôkazných prostriedkov, ako aj dôvody týchto prieťahov.
2. Ak súd zistí neodôvodnené prieťahy, stanoví primeranú lehotu na vykonanie úkonov. Uznesenie je konečné.
3. Ďalšie žiadosti o urýchlenie sa môžu predložiť po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2.“
13 Posledné dva uvedené články sú aj v tomto znení NPK zaradené do kapitoly 26 tohto poriadku.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
14 Dňa 5. júla 2013 bolo päť osôb, vrátane DM, obvinených z dôvodu účasti v zločineckej skupine podľa článku 321 ods. 3 Nakazatelen kodex (Trestný zákon) a z dôvodu korupcie podľa článku 301 ods. 1 toho istého zákona.
15 Dňa 31. augusta 2015 podala DM z dôvodu neprimeranej dĺžky trestného vyšetrovania návrh na Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko) na preskúmanie veci týmto súdom v súlade s ustanovením článku 368 ods. 1 NPK v znení účinnom od 13. augusta 2013 do 5. novembra 2017.
16 Uznesením z 30. septembra 2015 uvedený súd na základe článku 369 ods. 1 NPK v znení účinnom od 13. augusta 2013 do 5. novembra 2017 vrátil trestnú vec na Specializirana prokuratura (Špecializovaná prokuratúra, Bulharsko) a stanovil jej trojmesačnú lehotu, aby podala obžalobu alebo návrh oslobodiť páchateľa trestného činu od trestnej zodpovednosti a uložiť mu správnu sankciu, alebo predložila dohodu o vine a treste, či zastavila trestné konanie a informovala o tom súd.
17 Dňa 8. januára 2016 špecializovaná prokuratúra predložila vec na Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) a podala obžalobu proti štyrom obvineným vrátane DM z trestných činov uvedených v bode 14 tohto rozsudku.
18 Uznesením z 3. februára 2016 sudca spravodajca zastavil konanie z dôvodu podstatných, ale odstrániteľných porušení procesných pravidiel a vrátil vec špecializovanej prokuratúre, aby tieto porušenia napravila.
19 Táto prokuratúra vypracovala novú obžalobu v lehote jedného mesiaca a 22. marca 2016 ju predložila na Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd).
20 V priebehu konania, ktoré pokračovalo na tomto súde, DM navrhla, aby bolo podľa článku 369 ods. 4 tretieho prípadu NPK v znení účinnom od 13. augusta 2013 do 5. novembra 2017 zastavené trestné konanie začaté proti nej z dôvodu nových porušení procesných pravidiel, ku ktorým došlo v priebehu vyšetrovania. Obžaloba totiž nebola formulovaná jasne a presne, aby ju obvinená osoba mohla pochopiť, účinne pripraviť svoju obhajobu a predložiť relevantné dôkazy.
21 Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) však 27. júna 2016 tento návrh zamietol, pričom rozhodol, že obžaloba spĺňa zákonné požiadavky presnosti a jasnosti stanovené v článku 246 NPK.
22 Rozsudkom z 19. novembra 2019 Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) uznal DM vinnú z trestných činov, ktoré jej boli kladené za vinu, a uložil jej trest odňatia slobody, pokutu a zbavil ju práv spojených s jej funkciou.
23 Apelativen specializiran nakazatelen săd (Odvolací špecializovaný trestný súd, Bulharsko), ktorý rozhodoval o odvolaní, rozsudkom z 9. novembra 2020 zrušil tento rozsudok v celom rozsahu z dôvodu podstatných, ale odstrániteľných porušení procesných pravidiel, ktoré spočívali v nesúlade obžaloby z 22. marca 2016 so zákonnými požiadavkami jasnosti a presnosti stanovenými v článku 246 NPK, a vrátil vec na Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd).
24 Dňa 3. februára 2021 tento posledný uvedený súd vrátil vec prokuratúre, aby odstránila podstatné porušenia procesných pravidiel, ku ktorým došlo v priebehu vyšetrovania v súvislosti s prípravou obžaloby.
25 Dňa 7. júla 2022 špecializovaná prokuratúra predložila novú obžalobu týkajúcu sa DM a troch ďalších obžalovaných.
26 V dôsledku legislatívnych zmien a procesných námietok bola vec napokon pridelená na Okrăžen săd – Sliven (Krajský súd Sliven, Bulharsko), ktorý je súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.
27 Tento súd uvádza, že od 5. novembra 2017 bola zrušená možnosť zastaviť trestné konanie v prípade neprimeranej dĺžky vyšetrovania a v prípade opakovaných, ale odstrániteľných podstatných porušení procesných pravidiel. Apelativen specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd), ktorý 9. novembra 2020 zrušil rozsudok prvostupňového súdu práve z dôvodu porušení spáchaných pri vypracovaní obžaloby z 22. marca 2016 a nesúladu tohto aktu so zákonnými požiadavkami presnosti a jasnosti stanovenými v článku 246 NPK, tak nemohol zastaviť trestné konanie proti DM.
28 Ak by však prvostupňový súd správne uplatnil článok 369 ods. 4 tretí prípad NPK v znení účinnom od 13. augusta 2013 do 5. novembra 2017, trestné konanie proti DM by malo byť zastavené v roku 2016.
29 V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd domnieva, že vzhľadom na judikatúru Konstitucionen săd (Ústavný súd, Bulharsko), podľa ktorej je zákaz retroaktivity zákona porušený, ak nové právne posúdenie dôsledkov už nadobudnutého práva, hoci v inom právnom rámci, vedie k zrušeniu práv, alebo ak dôjde k nepriaznivým dôsledkom v už vzniknutých situáciách, je vzhľadom na zásadu právneho štátu protiústavné, aby zákonodarca osobám podliehajúcim súdnej právomoci, ktoré konali a nadobudli práva v súlade s existujúcim právnym rámcom, dodatočne uložil nepriaznivé následky.
30 Táto judikatúra sa uplatňuje v prejednávanej veci práve z dôvodu podstatných rozdielov v relevantných ustanoveniach NPK pred 5. novembrom 2017 a po ňom. Od 22. marca 2016 DM podľa NPK v znení účinnom od 13. augusta 2013 do 5. novembra 2017 nadobudla právo na zastavenie trestného konania proti nej podľa článku 369 ods. 4 tretieho prípadu tohto poriadku. Na účely výkonu tohto práva nie je dôležité, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho orgánu bol vznik tohto práva zistený takmer o päť rokov neskôr za účinnosti iného zákona, ktorý neupravuje prebiehajúce konania a ktorý má v tomto zmysle na tieto konania nepriaznivé dôsledky. Ako totiž vyplýva z vyššie uvedených úvah, je to v rozpore s ústavnými zásadami platnými v Bulharsku.
31 Podľa vnútroštátneho súdu sa článkami 368 a 369 NPK v znení účinnom od 13. augusta 2013 do 5. novembra 2017 vykonávala možnosť priznaná členským štátom v článku 4 rámcového rozhodnutia 2008/841 oslobodiť páchateľa trestného činu od trestu za určitých okolností, v prejednávanej veci z dôvodu nečinnosti vyšetrovacích orgánov alebo podstatných porušení procesných pravidiel spáchaných počas vyšetrovania, pokiaľ ide o trestné činy súvisiace s organizovaným zločinom.
32 Podľa názoru tohto súdu znenie článkov 368 a 369 NPK v znení účinnom od 5. novembra 2017 v rozsahu, v akom sa podstatne líši od znenia, ktoré vyplývalo z predchádzajúceho znenia tohto poriadku, bez toho, aby stanovovalo prechodné ustanovenia, pokiaľ ide o konania prebiehajúce podľa tohto skoršieho znenia, má za následok zrušenie možnosti obvinenej osoby využiť nadobudnuté právo na zastavenie trestného stíhania, ktoré sa proti nej začalo, čo je v rozpore s právom Únie.
33 Tieto ustanovenia NPK sú v rozpore s článkom 4 rámcového rozhodnutia 2008/841, pretože bránia tomu, aby sa v Bulharsku uplatňovali opatrenia, ktoré zaručujú, že páchateľ trestného činu súvisiaceho s organizovaným zločinom môže byť za určitých okolností oslobodený od trestu po tom, ako boli prijaté takéto opatrenia a obvinené osoby nadobudli právo využiť ich. Sú tiež v rozpore s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ v rozsahu, v akom zbavujú vyšetrované osoby pre trestné činy uvedené v rámcovom rozhodnutí 2008/841 možnosti podať opravný prostriedok, ktorý majú k dispozícii na to, aby sa v primeranej lehote rozhodlo o ich veci. Napokon sú v rozpore s článkom 52 Charty v spojení s jej článkom 47 v rozsahu, v akom obmedzujú uplatnenie účinného prostriedku nápravy stanoveného vnútroštátnym právom pri vykonávaní rámcového rozhodnutia Únie, čím spochybňujú spravodlivosť celého trestného konania.
34 Za týchto podmienok Okrăžen săd – Sliven (Krajský súd Sliven) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Ak ide o trestné konanie týkajúce sa skutočností, ktoré patria do pôsobnosti práva Únie, majú sa článok 52 [Charty] v spojení s jej článkom 47, ako aj článok 4 [rámcového rozhodnutia 2008/841] a [článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ] vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava [sporná vo veci samej], ktorá ruší právo obvinenej osoby na zastavenie trestného konania proti nej, pokiaľ toto právo vzniklo počas účinnosti zákona, ktorý takúto možnosť upravoval, avšak z dôvodu pochybenia súdu bolo zistené až po zrušení tohto zákona?
2. Aké by boli účinné prostriedky nápravy v zmysle článku 47 [Charty], ktoré musí mať takáto obvinená osoba, a najmä má vnútroštátny súd celkom zastaviť trestné konanie začaté proti takejto obvinenej osobe, ak to súd, ktorý sa vecou zaoberal predtým, opomenul, hoci podmienky pre to boli podľa vtedy platného vnútroštátneho práva splnené?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
35 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má rámcové rozhodnutie 2008/841, a najmä jeho článok 4 v spojení s článkami 47 a 52 Charty, ako aj s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá počas trestného konania začatého proti obvinenej osobe ruší právo tejto osoby na zastavenie tohto konania v prípadoch, že sa nepodarilo zabrániť podstatným, ale odstrániteľným porušeniam procesných pravidiel, ktorými bola poznačená obžaloba.
36 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pôsobnosť Charty je v súvislosti s konaním členských štátov vymedzená v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú ustanovenia Charty určené pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie (rozsudok z 19. novembra 2019, TSN a AKT, C‑609/17 a C‑610/17, EU:C:2019:981, bod 42).
37 Treba preto overiť, či sa má takáto vnútroštátna právna úprava považovať za vykonávajúcu rámcové rozhodnutie 2008/841 v zmysle článku 51 ods. 1 Charty a či sa v dôsledku toho má jej článok 47 uplatniť na situácie, o aké ide vo veci samej (pozri analogicky rozsudok z 19. novembra 2019, TSN a AKT, C‑609/17 a C‑610/17, EU:C:2019:981, bod 45).
38 Ako vyplýva z odôvodnení 1 a 3 rámcového rozhodnutia 2008/841, toto rámcové rozhodnutie vychádza zo spoločného prístupu k cezhraničným problémom, akým je organizovaný zločin, a malo by na jednej strane zahŕňať trestné činy zvyčajne spáchané v rámci zločineckej organizácie a na druhej strane stanoviť tresty zodpovedajúce závažnosti týchto trestných činov voči fyzickým a právnickým osobám, ktoré ich spáchali alebo sú za ne zodpovedné.
39 Podľa článkov 2 a 3 tohto rámcového rozhodnutia každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa za trestný čin považovalo konanie osoby, ktorá s úmyslom a s vedomím cieľa a všeobecnej činnosti zločineckej organizácie alebo jej zámeru spáchať dotknuté trestné činy sa aktívne podieľa na trestnej činnosti organizácie vrátane poskytovania informácií alebo hmotných prostriedkov, náborom nových členov a všetkými druhmi financovania jej činností, s vedomím, že takáto účasť prispeje k uskutočňovaniu trestnej činnosti tejto organizácie. V tejto súvislosti každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa pre takýto trestný čin uložil trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej v rozsahu od dvoch do piatich rokov.
40 Pokiaľ ide o článok 4 uvedeného rámcového rozhodnutia, ten stanovuje, že každý členský štát môže prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa tresty uvedené v článku 3 mohli znížiť alebo aby páchateľ mohol byť oslobodený od trestu, ak napríklad ukončí svoju trestnú činnosť a správnym alebo súdnym orgánom poskytne informácie, ktoré by inak nemohli získať, a tým im pomôže zabrániť následkom trestného činu, ukončiť ich alebo zmierniť, odhaliť alebo postaviť pred súd ostatných páchateľov, nájsť dôkazy, zbaviť zločineckú organizáciu nelegálnych zdrojov alebo výnosov z jej trestnej činnosti alebo zabrániť spáchaniu ďalších trestných činov uvedených v článku 2 toho istého rámcového rozhodnutia.
41 Na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá stanovuje právo obvinenej osoby na zastavenie trestného konania voči nej, ak sa nepodarilo zabrániť podstatným, ale odstrániteľným porušeniam procesných pravidiel, ktorými bola poznačená obžaloba, sa však nevzťahuje článok 4 rámcového rozhodnutia 2008/841 ani iné ustanovenia tohto rámcového rozhodnutia. Takáto vnútroštátna právna úprava totiž stanovuje, že trestné stíhanie proti obvinenej osobe sa za určitých podmienok zastaví, zatiaľ čo článok 4 tohto rámcového rozhodnutia stanovuje, že členské štáty môžu stanoviť, že za určitých podmienok môže byť páchateľovi priznané zníženie alebo oslobodenie od trestu.
42 Článok 4 rámcového rozhodnutia 2008/841 tak predpokladá, že dotknutá osoba je páchateľom trestného činu, ktorej možno priznať zníženie alebo oslobodenie od trestu, zatiaľ čo uvedená vnútroštátna právna úprava sa týka len obvinenej osoby, ktorá môže mať za určitých podmienok právo na zastavenie trestného konania proti nej.
43 Na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá má za následok zrušenie tohto práva, sa preto nemôže vzťahovať ani článok 4 rámcového rozhodnutia 2008/841, ani iné ustanovenia tohto rozhodnutia.
44 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že keďže právnu úpravu dotknutú vo veci samej nemožno považovať za vykonávajúcu rámcové rozhodnutie 2008/841 v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, článok 47 Charty a ani iné jej ustanovenia sa nemajú uplatniť na situáciu, o akú ide vo veci samej.
45 Pokiaľ ide o článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, treba pripomenúť, že toto ustanovenie stanovuje, že členské štáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany.
46 V rámci prejudiciálneho konania musí medzi uvedeným sporom prejednávaným na vnútroštátnom súde a ustanoveniami práva Únie, o ktorých výklad sa žiada, existovať taká spojitosť, aby tento výklad bol objektívne nevyhnutný na rozhodnutie, ktoré musí vnútroštátny súd prijať (pozri v tejto súvislosti rozsudok z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny, C‑558/18 a C‑563/18, EU:C:2020:234, body 47 a 48).
47 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 43 a 44 tohto rozsudku, spor vo veci samej nemá žiadnu súvislosť s ustanoveniami práva Únie, o ktorého výklad sa žiada. Tento spor nesúvisí konkrétne s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ, ktorého sa týka prvá otázka. Vnútroštátny súd preto nemusí uplatniť toto ustanovenie, aby našiel meritórne riešenie uvedeného sporu (pozri analogicky rozsudok z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny, C‑558/18 a C‑563/18, EU:C:2020:234, bod 49).
48 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že rámcové rozhodnutie 2008/841, a najmä jeho článok 4 v spojení s článkami 47 a 52 Charty, ako aj s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá počas trestného konania začatého proti obvinenej osobe ruší právo tejto osoby na zastavenie tohto konania v prípadoch, že sa nepodarilo zabrániť podstatným, ale odstrániteľným porušeniam procesných pravidiel, ktorými bola poznačená obžaloba.
O druhej otázke
49 Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku netreba odpovedať na druhú otázku.
O trovách
50 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu, a najmä jeho článok 4 v spojení s článkami 47 a 52 Charty základných práv Európskej únie, ako aj s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá počas trestného konania začatého proti obvinenej osobe ruší právo tejto osoby na zastavenie tohto konania v prípadoch, že sa nepodarilo zabrániť podstatným, ale odstrániteľným porušeniam procesných pravidiel, ktorými bola poznačená obžaloba.
Podpisy