ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
z 13. júna 2012 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva HELLIM – Skoršia kolektívna slovná ochranná známka Spoločenstva HALLOUMI – Relatívny dôvod zamietnutia – Pravdepodobnosť zámeny – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 – Právo byť vypočutý – Článok 63 ods. 2 nariadenia č. 207/2009“
Vo veci T‑534/10,
Organismos Kypriakis Galaktokomikis Viomichanias, so sídlom v Nikózii (Cyprus), v zastúpení: pôvodne C. Milbradt a H. Van Volxem, neskôr C. Milbradt a A. Schwarz, advokáti,
žalobca,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: G. Schneider, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT:
Garmo AG, so sídlom v Stuttgarte (Nemecko),
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 20. septembra 2010 (vec R 794/2010‑4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Organismos Kypriakis Galaktokomikis Viomichanias a Garmo AG,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predseda komory L. Truchot, sudcovia M. E. Martins Ribeiro (spravodajkyňa) a H. Kanninen,
tajomník: J. Weychert, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 22. novembra 2010,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 21. marca 2011,
so zreteľom na rozhodnutie z 15. apríla 2011, ktorým bolo zamietnuté podanie repliky,
po pojednávaní zo 16. novembra 2011,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Spoločnosť Garmo AG podala 24. októbra 2005 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].
2 Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia HELLIM.
3 Výrobky, pre ktoré bola podaná prihláška, patria do triedy 29 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „Mlieko a mliečne výrobky“.
4 Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 14/2006 z 3. apríla 2006.
5 Dňa 26. júna 2006 podal žalobca Organismos Kypriakis Galaktokomikis Viomichanias námietku podľa článku 42 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 41 nariadenia č. 207/2009) proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre výrobky uvedené v bode 3 vyššie.
6 Námietka bola založená na skoršej kolektívnej slovnej ochrannej známke Spoločenstva HALLOUMI prihlásenej 22. februára 1999 a zapísanej 14. júla 2000 pod číslom 1082965, označujúcej výrobky patriace do triedy 29 a zodpovedajúce tomuto opisu: „Syr“.
7 Dôvodom uvádzaným na podporu námietky bol dôvod uvedený v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009].
8 Rozhodnutím z 10. marca 2010 námietkové oddelenie zamietlo námietku z dôvodu, že napriek zhodnosti alebo podobnosti výrobkov, o ktoré išlo, neexistovala pravdepodobnosť zámeny medzi označeniami HELLIM a HALLOUMI. Námietkové oddelenie konštatovalo, že kolidujúce označenia neboli z vizuálneho ani fonetického hľadiska podobné. Z koncepčného hľadiska kolidujúce označenia vykazovali určitú podobnosť pre spotrebiteľov vzhľadom na to, že obidva pojmy sa používali na označenie osobitného druhu syra. Okrem toho rozlišovacia spôsobilosť skoršej ochrannej známky bola na Cypre slabá, keďže pojem „halloumi“ označuje osobitný druh cyperského syra. Z dôvodu tejto opisnej povahy skoršej ochrannej známky koncepčná podobnosť nemôže prevážiť nad vizuálnymi a fonetickými rozdielmi medzi kolidujúcimi označeniami, v dôsledku čoho neexistovalo nebezpečenstvo zámeny.
9 Dňa 7. mája 2010 žalobca podal na ÚHVT podľa článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia.
10 Rozhodnutím z 20. septembra 2010 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát zamietol odvolanie. Po prvé v bode 18 napadnutého rozhodnutia prebral závery námietkového oddelenia, ktoré neboli napadnuté účastníkmi konania, podľa ktorých boli výrobky, o ktoré išlo, zhodné alebo podobné. Po druhé odvolací senát v bodoch 21 a 22 napadnutého rozhodnutia usúdil, že z vizuálneho a fonetického hľadiska bola podobnosť kolidujúcich označení slabá. Pokiaľ ide o koncepčné hľadisko, v bode 23 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že turečtina nie je úradným jazykom Európskej únie, v dôsledku čoho prípadný význam slova „hellim“ v tureckom jazyku nie je rozhodujúci na posúdenie pravdepodobnosti zámeny. Aj keby sa predpokladalo, že verejnosť by poznala označenie osobitného druhu cyperského syra, táto skutočnosť nemá význam, keďže išlo o čisto opisný význam, ktorý sa nesmie použiť ako základ na porovnanie označení. Porovnanie z koncepčného hľadiska bolo preto neutrálne. Po tretie, pokiaľ ide o nebezpečenstvo zámeny, odvolací senát v bode 26 napadnutého rozhodnutia usúdil, že skutočnosť, že skoršia ochranná známka je kolektívna, nemá za následok to, že uvedená ochranná známka má priemernú rozlišovaciu spôsobilosť. Odvolací senát uviedol, že kolektívna ochranná známka sa odlišuje od individuálnej ochrannej známky tým, že sa na ňu nevzťahuje dôvod zamietnutia týkajúci sa opisného zemepisného označenia, keďže kolektívna ochranná známka odlišuje výrobky, ktoré chráni na základe ich pôvodu od zoskupenia miestnych výrobcov. Vzhľadom na slabú rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky, ako aj slabú vizuálnu a fonetickú podobnosť kolidujúcich označení odvolací senát dospel v bode 30 napadnutého rozhodnutia k záveru, že napriek existencii zhodných alebo podobných výrobkov neexistuje nebezpečenstvo zámeny.
Návrhy účastníkov konania
11 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania vrátane trov konania, ktoré vznikli v konaní pred odvolacím senátom.
12 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
13 Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody založené na porušení na jednej strane článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 z dôvodu, že existovalo nebezpečenstvo zámeny, a na druhej strane článku 63 ods. 2 uvedeného nariadenia z dôvodu, že nebolo dodržané jeho právo byť vypočutý.
O prvom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009
14 Žalobca vytýka odvolaciemu senátu v podstate to, že usúdil, že jednak kolidujúce označenia vykazovali nízky stupeň koncepčnej a fonetickej podobnosti a jednak, že porovnanie z koncepčného hľadiska bolo neutrálne.
15 Podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nebude zapísaná, ak „pre jej zhodnosť alebo podobnosť so skoršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou“.
16 Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť zámeny predstavuje pravdepodobnosť, že sa verejnosť môže domnievať, že predmetné výrobky alebo služby pochádzajú od jedného podniku alebo prípadne od podnikov, ktoré sú hospodársky spojené [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. septembra 2008, Boston Scientific/ÚHVT – Terumo (CAPIO), T‑325/06, neuverejnený v Zbierke, bod 70 a tam citovanú judikatúru; pozri tiež analogicky rozsudky Súdneho dvora z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, Zb. s. I‑5507, bod 29, a z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C‑342/97, Zb. s. I‑3819, bod 17].
17 Okrem toho je nepochybné, že pravdepodobnosť zámeny vo vnímaní verejnosti sa má posudzovať celkovo so zohľadnením všetkých relevantných okolností konkrétnej veci (pozri rozsudok CAPIO, už citovaný v bode 16 vyššie, bod 71 a tam citovanú judikatúru; pozri tiež analogicky rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1997, SABEL, C‑251/95, Zb. s. I‑6191, bod 22; Canon, už citovaný v bode 16 vyššie, bod 16, a Lloyd Schuhfabrik Meyer, už citovaný v bode 16 vyššie, bod 18).
18 Toto celkové posúdenie predpokladá určitú vzájomnú súvislosť medzi zohľadnenými okolnosťami a najmä medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou označených tovarov alebo služieb. Nízka miera podobnosti medzi označenými tovarmi alebo službami tak môže byť vyvážená vysokou mierou podobnosti medzi ochrannými známkami a naopak [rozsudok Súdneho dvora z 13. septembra 2007, Il Ponte Finanziaria/ÚHVT, C‑234/06 P, Zb. s. I‑7333, bod 48; rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Matratzen Concord/ÚHVT – Hukla Germany (MATRATZEN), T‑6/01, Zb. s. II‑4335, bod 25; pozri tiež analogicky rozsudok Canon, už citovaný v bode 16 vyššie, bod 17]. Vzájomná súvislosť medzi týmito okolnosťami je vyjadrená v odôvodnení 8 nariadenia č. 207/2009, podľa ktorého treba pojem podobnosť vykladať vo vzťahu k pravdepodobnosti zámeny, ktorej posúdenie závisí od množstva okolností, najmä od známosti ochrannej známky na trhu, od asociácií s používaným alebo zapísaným označením, ktoré by mohli byť vyvolané, od miery podobnosti medzi ochrannou známkou a označením a medzi označenými výrobkami alebo službami (pozri rozsudok CAPIO, už citovaný v bode 16 vyššie, bod 72 a tam citovanú judikatúru).
19 Okrem toho, keďže pravdepodobnosť zámeny je vyššia v prípade, ak má skoršia ochranná známka značnú rozlišovaciu spôsobilosť, ochranné známky, ktoré majú vysokú rozlišovaciu spôsobilosť, či už v dôsledku svojej povahy, alebo z dôvodu známosti na trhu, sú chránené vo väčšom rozsahu ako tie, ktorých rozlišovacia spôsobilosť je nižšia (pozri rozsudok Lloyd Schuhfabrik Meyer, už citovaný v bode 16 vyššie, bod 20 a tam citovanú judikatúru).
20 Preto na účely článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 môže existovať pravdepodobnosť zámeny napriek nízkemu stupňu podobnosti medzi ochrannými známkami, ak podobnosť nimi chránených výrobkov alebo služieb je vysoká a miera rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky je silná (pozri rozsudok Lloyd Schuhfabrik Meyer, už citovaný v bode 16 vyššie, bod 21 a tam citovanú judikatúru).
21 Napokon treba pripomenúť, že na účely celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny sa má priemerný spotrebiteľ dotknutých tovarov považovať za bežne informovaného a primerane pozorného a obozretného. Navyše treba zohľadniť skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ má iba zriedka možnosť vykonať priame porovnanie rozličných ochranných známok, ale musí sa spoľahnúť na ich nedokonalý obraz, ktorý si uchoval v pamäti. Takisto treba zohľadniť skutočnosť, že úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa môže meniť v závislosti od druhu tovarov alebo služieb, o ktoré ide [rozsudky Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Oberhauser/ÚHVT – Petit Liberto (Fifties), T‑104/01, Zb. s. II‑4359, bod 28, a z 30. júna 2004, BMI Bertollo/ÚHVT – Diesel (DIESELIT), T‑186/02, Zb. s. II‑1887, bod 38; pozri tiež analogicky rozsudok Lloyd Schuhfabrik Meyer, už citovaný v bode 16 vyššie, bod 26].
22 V prejednávanej veci odvolací senát v bode 17 napadnutého rozhodnutia správne konštatoval, že príslušnú skupinu verejnosti tvorí široká verejnosť v Únii, keďže jednak sú sporné výrobky potravinami na každodenné použitie a jednak skoršia ochranná známka je ochrannou známkou Spoločenstva, pričom žalobca toto konštatovanie nespochybnil.
O porovnaní označení
23 V prvom rade, pokiaľ ide o vizuálnu podobnosť, treba konštatovať, že ako to tiež vyplýva z bodu 21 napadnutého rozhodnutia, kolidujúce označenia majú spoločnú prvú grafému z písmen, ktoré ich tvoria, t. j. písmeno „h“, ako aj spojenie písmen „ll“, a že na konci slova obsahujú písmená „i“ a „m“, ale v odlišnom poradí, konkrétne „mi“ a „im“. Z vizuálneho hľadiska však rozdiely vychádzajúce z príslušnej štruktúry slov, použitie odlišných samohlások, usporiadanie písmen a ich dĺžka spôsobujú, že kolidujúce označenia nie sú z celkového hľadiska vizuálne podobné, ako to okrem iného už konštatovalo námietkové oddelenie [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. apríla 2003, Durferrit/ÚHVT – Kolene (NU‑TRIDE), T‑224/01, Zb. s. II‑1589, bod 46].
24 V tejto súvislosti nemožno vyhovieť tvrdeniu žalobcu, že existoval priemerný stupeň vizuálnej podobnosti z dôvodu, že päť zo šiestich písmen prihlasovanej ochrannej známky sa nachádzalo aj v skoršej ochrannej známke, konkrétne písmená „h“, „i“ a „m“, ako aj dve „l“, vzhľadom na potrebu celkového posúdenia rôznych prvkov, ktoré tvoria kolidujúce označenia, predovšetkým ich zloženia a dĺžky, ako aj usporiadania písmen tvoriacich uvedené označenia.
25 V druhom rade, pokiaľ ide o fonetickú podobnosť, je pravda, že ako to uviedol odvolací senát v bode 22 napadnutého rozhodnutia, prihlasovaná ochranná známka obsahuje dve slabiky, zatiaľ čo skoršia ochranná známka ich obsahuje tri. Okrem toho zvučnosti týkajúce sa príslušných slabík kolidujúcich označení sú odlišné. S výnimkou prvých slabík kolidujúcich označení, t. j. „he“ a „ha“, ktoré môžu vykazovať určitú podobnosť, sú totiž nasledujúce časti uvedených označení vzhľadom na použitie odlišných samohlások a usporiadanie a počet hlások, ktoré ich tvoria, veľmi odlišné, v dôsledku čoho kolidujúce označenia nie sú z celkového hľadiska foneticky podobné, ako to už konštatovalo námietkové oddelenie (pozri v tomto zmysle rozsudok NU‑TRIDE, už citovaný v bode 23 vyššie, bod 47).
26 V tejto súvislosti žalobca na pojednávaní dodal, že skúmanie odvolacieho senátu bolo vykonané nesprávnym spôsobom, lebo podľa jeho názoru je slovo „hellim“ určitou časťou relevantnej skupiny verejnosti vyslovované ako „hellimi“. Cyperská verejnosť má totiž podľa neho tendenciu pridávať samohlásku na koniec slov, ktoré ju tam neobsahujú. Z toho podľa neho vyplýva, že existuje priemerný stupeň fonetickej podobnosti.
27 ÚHVT uvádza, že táto skutková okolnosť nebola uvedená v rámci správneho konania a ide o novú skutočnosť.
28 Treba uviesť, že podľa ustanovení článku 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 sa v konaní týkajúcom sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu prieskum obmedzuje na dôvody a návrhy predložené účastníkmi konania. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o relatívny dôvod zamietnutia zápisu, skutkové a právne okolnosti, ktoré sú uvádzané v konaní pred Všeobecným súdom bez toho, aby boli predtým predložené odvolaciemu senátu, nemôžu ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia tohto senátu [rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C‑29/05 P, Zb. s. I‑2213, bod 54; rozsudky Súdu prvého stupňa z 15. februára 2005, Cervecería Modelo/ÚHVT – Modelo Continente Hipermercados (NEGRA MODELO), T‑169/02, Zb. s. II‑505, bod 22, a zo 17. marca 2010, Mäurer + Wirtz/ÚHVT – Exportaciones Aceiteras Fedeoliva (tosca de FEDEOLIVA), T‑63/07, Zb. s. II‑957, bod 22].
29 Z toho vyplýva, že v rámci preskúmavania zákonností rozhodnutí odvolacích senátov, ktorá je Všeobecnému súdu zverená v zmysle článku 65 nariadenia č. 207/2009, nemožno na posúdenie zákonnosti rozhodnutia odvolacieho senátu preskúmať skutkové a právne okolnosti uvádzané pred Všeobecným súdom, ktoré predtým neboli predložené pred inštanciami ÚHVT, a v dôsledku toho musia byť vyhlásené za neprípustné (rozsudky NEGRA MODELO, už citovaný v bode 28 vyššie, body 22 a 23, a tosca de FEDEOLIVA, už citovaný v bode 28 vyššie, bod 23).
30 Zo spisu ÚHVT nevyplýva, žeby žalobca v rámci správneho konania uviedol, že cyperská verejnosť vyslovuje slovo „hellim“ tak, že na koniec tohto slova pridáva „i“. Navyše, aj keď námietkové oddelenie na rozdiel od odvolacieho senátu konštatovalo, že neexistuje nijaká fonetická podobnosť medzi kolidujúcimi označeniami, prislúchalo žalobcovi, aby v rámci odvolania pred odvolacím senátom uviedol, že prihlasovaná ochranná známka sa mohla vyslovovať „hellimi“, čo neurobil.
31 Z toho vyplýva, že v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 28 a 29 vyššie musí byť tvrdenie žalobcu predložené v štádiu ústnej časti konania odmietnuté ako neprípustné.
32 Okrem toho treba konštatovať, že žalobca konkrétnymi dôkazmi nijako nepreukázal tvrdenie, že slovo „hellim“ je cyperskou verejnosťou vyslovované ako „hellimi“.
33 V každom prípade, aj keby sa predpokladalo, že je prípustné, aby žalobca v rámci žaloby predložil toto tvrdenie, ako tvrdí, že to urobil, treba uviesť, že žaloba je, pokiaľ ide o tento osobitný bod, napísaná takto: „Navyše sa možno spýtať, z ktorého jazyka vychádzal odvolací senát, keď dospel k záveru, že zostávajúca časť samohlások v slove „Hellim“ znie jasnejšie ako tá v slove „Halloumi“. V angličtine sa výslovnosť hlásky „a“ podobá výslovnosti hlásky „e“, čo značným spôsobom posilňuje zvukovú podobnosť.“
34 Na rozdiel od toho, čo tvrdil žalobca na pojednávaní, z tohto znenia nijako nevyplýva, že sa odvolával na údajnú výslovnosť slova „hellimi“ cyperskou spoločnosťou.
35 Navyše treba konštatovať, že ak by sa chcel žalobca pred Všeobecným súdom odvolávať na túto údajnú výslovnosť cyperskou spoločnosťou, nevyhnutne by musel spochybniť konštatovanie odvolacieho senátu uvedené v bode 22 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa skúmania fonetickej podobnosti, podľa ktorého skoršia ochranná známka obsahuje tri slabiky a prihlasovaná ochranná známka dve slabiky, keďže na rozdiel od slova „hellim“ sa slovo „hellimi“ skladá z troch slabík, konkrétne „hel“, „li“ a „mi“. Ani toto konštatovanie však v rámci svojej žaloby nespochybnil.
36 Po tretie, pokiaľ ide o koncepčnú podobnosť, odvolací senát v bode 23 napadnutého rozhodnutia uviedol, že porovnanie z koncepčného hľadiska bolo neutrálne. V tejto súvislosti najprv konštatoval, že turečtina nepatrí medzi úradné jazyky Únie, v dôsledku čoho prípadný význam tureckého slova „hellim“ nie je rozhodujúci na posúdenie pravdepodobnosti zámeny. Odvolací senát následne uviedol, že aj keby verejnosť poznala označenie osobitného druhu cyperského syra, táto skutočnosť nemá vplyv na hodnotenie podobnosti označení, keďže by išlo o čisto opisný význam, ktorý sa nesmie použiť ako základ na porovnanie označení.
37 Túto analýzu nemožno potvrdiť.
38 Ako to totiž okrem iného priznal ÚHVT vo svojom vyjadrení k žalobe, hoci turečtina nepatrí medzi úradné jazyky Únie, je napriek tomu nesporné, že patrí medzi úradné jazyky Cyperskej republiky. Preto z toho treba vyvodiť, že turečtine rozumie a hovorí ňou časť obyvateľstva Cypru.
39 V rámci koncepčnej podobnosti však treba zohľadniť význam, ktorý majú obidve slová z pohľadu spotrebiteľa na území Únie.
40 Pokiaľ ide o analýzu presného významu slov tvoriacich kolidujúce označenia, treba konštatovať, že koncepčné porovnanie by nemalo byť neutrálne, keďže existuje presný význam označení v jazyku relevantnej skupiny verejnosti [pozri a contrario rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Institut für Lernsysteme/ÚHVT – Educational Services (ELS), T‑388/00, Zb. s. II‑4301, bod 74].
41 V prejednávanej veci je nesporné, že z koncepčného hľadiska sa grécke slovo „halloumi“ prekladá do turečtiny ako „hellim“. Z tohto pohľadu by nemalo byť sporné, že priemerný spotrebiteľ na Cypre, kde sú gréčtina a turečtina úradnými jazykmi, pochopí, že obidve slová, „halloumi“ alebo „hellim“, odkazujú na ten istý osobitný druh cyperského syra [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. marca 2005, Osotspa/ÚHVT – Distribution & Marketing (Hai), T‑33/03, Zb. s. II‑763, bod 51, a pokiaľ ide o kolektívnu ochrannú známku Rioja a prihlasovanú ochrannú známku Riojavina, rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júna 2010, Muñoz Arraiza/ÚHVT – Consejo Regulador de la Denominación de Origen Califícada Rioja (RIOJAVINA), T‑138/09, Zb. s. II‑2317, bod 52].
42 Z toho vyplýva, že existuje určitá koncepčná podobnosť, ktorá vyžaduje predchádzajúci preklad (pozri v tomto zmysle rozsudok Hai, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 53).
43 Preto treba preveriť, či tak, ako to uviedol odvolací senát v napadnutom rozhodnutí, neexistuje pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi označeniami.
O pravdepodobnosti zámeny
44 Na jednej strane je podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť zámeny vyššia v prípade, ak má skoršia ochranná známka značnú rozlišovaciu spôsobilosť. Nemožno preto vylúčiť, že koncepčná podobnosť vyplývajúca zo skutočnosti, že obe ochranné známky používajú označenia, ktoré majú zhodný sémantický obsah, by mohla vyvolať pravdepodobnosť zámeny v prípade, keby skoršia ochranná známka mala osobitnú rozlišovaciu spôsobilosť buď sama osebe, alebo vďaka svojej známosti na trhu [pozri rozsudok Hai, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 56 a tam citovanú judikatúru; pozri tiež rozsudok SABEL, už citovaný v bode 17 vyššie, bod 24, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. februára 2004, Koubi/ÚHVT – Flabesa (CONFORFLEX), T‑10/03, Zb. s. II‑719, bod 50].
45 Na druhej strane podľa rovnakej judikatúry jednoduchá koncepčná podobnosť medzi ochrannými známkami nestačí na vytvorenie pravdepodobnosti zámeny v prípade, že skoršia ochranná známka nemá osobitnú všeobecnú známosť a spočíva vo význame, ktorý má málo vymyslených prvkov (rozsudky SABEL, už citovaný v bode 17 vyššie, bod 25, a Hai, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 55).
46 V bodoch 25 až 27 napadnutého rozhodnutia odvolací senát v podstate dospel k záveru, že rozlišovacia spôsobilosť skoršej ochrannej známky je oslabená opisným významom slova „halloumi“, v dôsledku čoho je skoršia ochranná známka opisom dotknutého výrobku, t. j. syra. Toto označenie opisovalo podľa bodu 27 napadnutého rozhodnutia „povahu a druh takto označeného syra, a nie jeho zemepisný pôvod alebo iné vlastnosti poznačené miestnymi zvláštnosťami“.
47 Žalobca naproti tomu tvrdí, že neboli dostatočne zohľadnené zvláštnosti vyplývajúce zo skutočnosti, že skoršia ochranná známka je kolektívnou ochrannou známkou, ktorá znamená nielen to, že syr pochádza od určitých podnikov, t. j. jej členov, ale nevyhnutne aj to, že uvedený syr má určitý zemepisný pôvod (osobitné miesto výroby, osobitný recept na základe cyperského mlieka). Osobitné vlastnosti kolektívnej ochrannej známky, ktorej zápis je podľa článku 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 zvýhodnený, by tak nemali poškodiť žalobcovi alebo naznačovať oslabenie rozlišovacej spôsobilosti uvedenej ochrannej známky, ale mali by skôr viesť k domnienke existencie prinajmenšom priemernej rozlišovacej spôsobilosti.
48 Tejto argumentácii nemožno vyhovieť.
49 Najprv totiž treba poznamenať, že vzhľadom na to, že článok 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 stanovuje výnimku z dôvodu zamietnutia stanoveného v článku 7 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia, musí sa vykladať striktne [rozsudok Všeobecného súdu zo 17. mája 2011, Consejo Regulador de la Denominación de Origen Txakoli de Álava a i./ÚHVT (TXAKOLI), T‑341/09, Zb. s. II‑2373, bod 35].
50 Ako to správne uviedol ÚHVT, hoci je pravda, že článok 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 umožňuje zapísanie kolektívnych ochranných známok napriek skutočnosti, že sa na ne môže vzťahovať článok 7 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia, z článku 66 ods. 2 druhej vety rovnakého nariadenia výslovne vyplýva, že kolektívna ochranná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretej osobe, aby používala v rámci obchodovania takéto znaky alebo označenia, za predpokladu, že takéto používanie je v súlade s čestnými praktikami v priemysle alebo obchode; najmä nemožno takúto ochrannú známku uplatňovať voči tretej osobe, ktorá je oprávnená používať zemepisný názov.
51 Z toho vyplýva, že vzhľadom na potrebu striktného výkladu článku 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 sú podmienky získania ochrannej známky stanovené menej prísne až v štádiu zápisu, pokiaľ môžu byť opisné ochranné známky predmetom zápisu na základe výnimky z podmienok stanovených v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009.
52 Zapísanie kolektívnej ochrannej známky preto na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, samo osebe nemôže vytvárať domnienku existencie priemernej rozlišovacej spôsobilosti, v dôsledku čoho odvolací senát správne rozhodol, že rozlišovacia spôsobilosť skoršej ochrannej známky sa musí považovať za slabú.
53 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že aj v prípade skoršej ochrannej známky, ktorá má slabú rozlišovaciu spôsobilosť, môže existovať pravdepodobnosť zámeny, najmä ak sú výrobky, o ktoré ide, rovnaké a kolidujúce označenia podobné [pozri rozsudok Všeobecného súdu z 13. apríla 2011, Sociedad Agricola Requingua/ÚHVT – Consejo Regulador de la Denominación de Origen Toro (TORO DE PIEDRA), T‑358/09, neuverejnený v Zbierke, bod 45 a tam citovanú judikatúru].
54 Treba však konštatovať, že vzhľadom na chýbajúcu fonetickú a vizuálnu podobnosť kolidujúcich označení by napriek zhodnosti alebo podobnosti dotknutých výrobkov nemala existovať pravdepodobnosť zámeny vo vnímaní dotknutej skupiny verejnosti, keďže existencia koncepčnej podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami v prípade skoršej opisnej ochrannej známky nepostačuje na konštatovanie existencie takejto pravdepodobnosti zámeny.
55 V prejednávanej veci tak napriek zhodnosti alebo podobnosti výrobkov, o ktoré ide, pri chýbajúcej osobitnej rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky a z dôvodu jej opisnej povahy nepostačuje jednoduchá koncepčná podobnosť na vznik pravdepodobnosti zámeny.
56 Zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že odvolací senát správne rozhodol, že neexistovala pravdepodobnosť zámeny medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou ochrannou známkou v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, v dôsledku čoho treba zamietnuť prvý odvolací dôvod.
O druhom dôvode založenom na porušení článku 63 ods. 2 nariadenia č. 207/2009
57 Žalobca tvrdí, že odvolací senát tým, že nezohľadnil jeho repliku z 20. septembra 2010, ktorá bola podaná v deň prijatia napadnutého rozhodnutia, porušil článok 63 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, keďže nebolo dodržané jeho právo byť vypočutý.
58 Treba uviesť, že žalobca vo svojej žalobe neuviedol argumentáciu, ktorú údajne predložil v replike podanej pred odvolacím senátom vo vzťahu k tvrdeniam spoločnosti Garmo týkajúcim sa koncepčnej podobnosti a na ktorú odvolací senát podľa neho neodpovedal, hoci tak bol povinný urobiť.
59 V odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom na pojednávaní žalobca zdôraznil, že nebol vypočutý, pokiaľ ide o koncepčnú podobnosť, pričom sa tiež odvolával na otázku neutrálnej povahy tejto podobnosti. Ako je to zaznamenané v zápisnici z pojednávania, žalobca spresnil, že odvolací senát podľa neho neodpovedal na bod 3 repliky, ktorá mu bola predložená, pod názvom „o podobnosti z koncepčného hľadiska“, ktorý obsahoval úvahy týkajúce sa existencie koncepčnej podobnosti.
60 Treba uviesť, že v bode 3 repliky podanej pred odvolacím senátom žalobca uviedol, že namieta proti tomu, ako spoločnosť Garmo opísala politickú situáciu na Cypre. Pripomenul, že hoci je severná časť Cypru okupovaná Tureckom, celé toto územie je súčasťou Únie, a keďže sú grécke a turecké jazykové spoločenstvá navzájom stále menej oddelené, demarkačnou zónou prechádzajú milióny cyperských Grékov aj Turkov. Z toho vyvodzuje, že Cyperčania vedia, že „halloumi“ aj „hellim“ označujú jeden a ten istý výrobok, t. j. cyperský národný syr.
61 V tejto súvislosti treba najprv konštatovať, že Všeobecný súd v bodoch 36 až 42 vyššie uviedol, že odvolací senát pochybil, keď usúdil, že koncepčná podobnosť medzi kolidujúcimi označeniami je neutrálna.
62 Okrem toho a v každom prípade z bodu 60 vyššie vyplýva, že bod 3 uvedenej repliky neobsahuje nijakú argumentáciu týkajúcu sa neutrálnej povahy koncepčného porovnania kolidujúcich označení.
63 Z toho, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že treba zamietnuť druhý odvolací dôvod, ako aj žalobu v celom rozsahu.
O trovách
64 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Organismos Kypriakis Galaktokomikis Viomichanias je povinný nahradiť trovy konania.
Truchot | Martins Ribeiro | Kanninen |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júna 2012.
Podpisy