Vec C‑162/22
Konanie začaté na návrh A. G
(návrh na začatie prejudiciálneho konania,
ktorý podal Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas)
Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 7. septembra 2023
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Telekomunikácie – Spracovávanie osobných údajov v sektore elektronických komunikácií – Smernica 2002/58/ES – Pôsobnosť – Článok 15 ods. 1 – Údaje uchovávané poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb a sprístupnené orgánom činným v trestnom konaní – Následné použitie týchto údajov pri vyšetrovaní nesprávneho služobného postupu“
Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Spracovávanie osobných údajov a ochrana súkromia v sektore elektronických komunikácií – Smernica 2002/58 – Možnosť členských štátov obmedziť rozsah určitých práv a povinností – Vnútroštátne opatrenia ukladajúce poskytovateľom elektronických komunikačných služieb povinnosť všeobecného a nediferencovaného uchovávania údajov o prenose dát a polohe – Údaje sprístupnené príslušným orgánom na účely boja proti závažnej trestnej činnosti – Ďalšie použitie týchto údajov v rámci vyšetrovania nesprávneho služobného postupu súvisiaceho s korupciou – Neprípustnosť
(Charta základných práv Európskej únie, články 7, 8, 11 a článok 52 ods. 1; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58, článok 15 ods. 1)
(pozri body 30 – 43 a výrok)
Zhrnutie
Lietuvos Respublikos generalinė prokuratūra (Generálna prokuratúra Litovskej republiky) (ďalej len „generálna prokuratúra“) začala administratívne vyšetrovanie proti žalobcovi vo veci samej, ktorý v tom čase vykonával funkciu prokurátora na litovskej prokuratúre, z dôvodu existencie nepriamych dôkazov, že v rámci vyšetrovania, ktoré riadil, protiprávne poskytol podozrivému a jeho advokátovi dôležité informácie z tohto vyšetrovania.
Komisia generálnej prokuratúry vo svojej správe o tomto vyšetrovaní konštatovala, že žalobca vo veci samej sa skutočne dopustil nesprávneho služobného postupu. Podľa tejto správy bol tento nesprávny služobný postup preukázaný dôkazmi získanými počas administratívneho vyšetrovania. Konkrétne informácie získané počas spravodajských operácií týkajúcich sa trestnej činnosti a údajov zhromaždených v rámci dvoch trestných stíhaní mali potvrdzovať existenciu telefonickej komunikácie medzi žalobcom vo veci samej a obhajcom podozrivého v rámci vyšetrovania týkajúceho sa tohto podozrivého, ktoré riadil žalobca vo veci samej. Na základe tej istej správy generálny prokuratúr vydal dve vyhlášky, ktorými sankcionoval žalobcu vo veci samej a odvolal ho z funkcie. Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva), na ktorý žalobca vo veci samej podal žalobu o neplatnosť týchto dvoch vyhlášok, túto žalobu zamietol najmä z dôvodu, že spravodajské úkony týkajúce sa trestnej činnosti vykonané v prejednávanej veci boli zákonné a že informácie získané v súlade s ustanoveniami zákona o kriminálnom spravodajstve(1) boli zákonne použité na posúdenie existencie nesprávneho služobného postupu, ktorého sa mal dopustiť žalobca vo veci samej.
Žalobca vo veci samej podal odvolanie na Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania v tejto veci, pričom tvrdil, že prístup spravodajských orgánov k údajom o prenose dát a o samotnom obsahu elektronickej komunikácie v rámci spravodajskej operácie týkajúcej sa trestnej činnosti predstavuje zásah do základných práv takej závažnosti, že vzhľadom na ustanovenia smernice o súkromí a elektronických komunikáciách(2) a Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) možno tento prístup poskytnúť len na účely boja proti závažnej trestnej činnosti. Podľa žalobcu vo veci samej pritom zákon o kriminálnom spravodajstve(3) stanovuje, že takéto údaje možno použiť nielen na vyšetrovanie závažných trestných činov, ale aj na vyšetrovanie disciplinárnych priestupkov alebo nesprávneho služobného postupu v súvislosti s korupciou.
Podľa vnútroštátneho súdu sa otázky nastolené žalobcom vo veci samej týkajú dvoch skutočností, a to na jednej strane prístupu k údajom uchovávaným poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb na iné účely, než je boj proti závažným trestným činom a predchádzanie vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť, a na druhej strane, po získaní tohto prístupu, použitia týchto údajov na vyšetrovanie nesprávneho služobného postupu v súvislosti s korupciou.
Vnútroštátny súd po tom, čo pripomenul závery vyvodené z rozsudku Privacy International(4) týkajúce sa pôsobnosti smernice o súkromí a elektronických komunikáciách a závery vyvodené z rozsudku Prokuratuur (Podmienky prístupu k údajom týkajúcim sa elektronickej komunikácie)(5), pokiaľ ide o obsah cieľa predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov, uvádza, že Súdny dvor sa ešte nevyjadril k vplyvu neskoršieho použitia predmetných údajov na zásah do základných práv. Za týchto okolností sa vnútroštátny súd pýta, či takéto neskoršie použitie treba tiež považovať za zásah takej závažnosti do základných práv zakotvených v Charte(6), že ho môžu odôvodniť len boj proti závažnej trestnej činnosti a predchádzanie vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť, čo by vylučovalo možnosť použiť tieto údaje vo vyšetrovaniach týkajúcich sa nesprávneho služobného postupu súvisiaceho s korupciou.
Súdny dvor vo svojom rozsudku spresnil obsah svojej judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov La Quadrature du Net(7) a i. a Commissioner of An Garda Síochána a i.(8), pričom rozhodol, že článok 15 ods. 1 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách v spojení s Chartou(9) bráni tomu, aby osobné údaje týkajúce sa elektronickej komunikácie, ktoré boli uchovávané na základe legislatívneho opatrenia prijatého na základe tohto ustanovenia poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb a ktoré boli následne na základe toho istého opatrenia poskytnuté príslušným orgánom na účely boja proti závažnej trestnej činnosti, mohli byť použité v rámci vyšetrovaní týkajúcich sa nesprávneho služobného postupu súvisiaceho s korupciou.
Posúdenie Súdnym dvorom
Pokiaľ ide o podmienky, za ktorých údaje o prenose dát a polohe týkajúce sa takýchto komunikácií môžu byť použité v správnom konaní týkajúcom sa nesprávneho služobného postupu súvisiaceho s korupciou, Súdny dvor najprv pripomína, že prístup k uvedeným údajom možno na základe opatrenia prijatého podľa článku 15 ods. 1 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách poskytnúť len v rozsahu, v akom títo poskytovatelia uchovávajú tieto údaje v súlade s týmto ustanovením. Neskoršie použitie týchto údajov je možné len pod podmienkou, že jednak uchovávanie uvedených údajov poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb bolo v súlade s článkom 15 ods. 1 smernice „o súkromí a elektronickej komunikácii“, ako ho vykladá judikatúra Súdneho dvora, a jednak, že prístup k tým istým údajom poskytnutý príslušným orgánom bol tiež v súlade s týmto ustanovením.
Pokiaľ ide o ciele spôsobilé odôvodniť použitie údajov, uchovávaných poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb, orgánmi verejnej moci na základe opatrenia, ktoré je v súlade s článkom 15 ods. 1 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách v súlade s Chartou, Súdny dvor pripomenul, že toto ustanovenie umožňuje členským štátom zaviesť výnimky zo základnej povinnosti zabezpečiť dôvernosť osobných údajov, uvedenej v článku 5 ods. 1 uvedenej smernice, ako aj zo zodpovedajúcich povinností uvedených najmä v článkoch 6 a 9 tej istej smernice, ak takéto obmedzenie predstavuje nevyhnutné, vhodné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti na zabezpečenie národnej bezpečnosti, obrany, verejnej bezpečnosti alebo na zabránenie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov alebo neoprávneného používania elektronického komunikačného systému. Na tento účel môžu členské štáty okrem iného prijať legislatívne opatrenia, ktoré stanovujú uchovávanie údajov na obmedzené obdobie, ak je to odôvodnené niektorým z týchto dôvodov.
Súdny dvor pritom pripomenul, že článok 15 ods. 1 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách neodôvodňuje, aby sa výnimka zo základnej povinnosti zabezpečiť dôvernosť elektronických komunikácií a s ňou súvisiacich údajov, a najmä zo zákazu uchovávať tieto údaje, stala pravidlom, inak by toto posledné uvedené ustanovenie stratilo veľkú časť svojej pôsobnosti.
Pokiaľ ide o ciele, ktoré môžu odôvodniť obmedzenie práv a povinností stanovených najmä v článkoch 5, 6 a 9 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách, Súdny dvor pripomenul, že výpočet cieľov uvedených v článku 15 ods. 1 prvej vete tejto smernice je taxatívny, v dôsledku čoho musí legislatívne opatrenie prijaté na základe tohto ustanovenia skutočne a striktne zodpovedať jednému z týchto cieľov.
Pokiaľ ide o ciele všeobecného záujmu, ktoré môžu odôvodniť opatrenie prijaté na základe článku 15 ods. 1 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách, Súdny dvor pripomenul, že z jeho judikatúry, najmä z rozsudkov La Quadrature du Net a i. a Commissioner of An Garda Síochána a i. vyplýva, že v súlade so zásadou proporcionality existuje hierarchia medzi týmito cieľmi v závislosti od ich dôležitosti a že dôležitosť cieľa sledovaného takýmto opatrením musí byť priamo úmerná závažnosti zásahu, ktorý z neho vyplýva. V tejto súvislosti je dôležitosť cieľa ochrany národnej bezpečnosti vyššia než dôležitosť iných cieľov uvedených v článku 15 ods. 1 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách, najmä cieľov boja proti trestnej činnosti vo všeobecnosti, hoci aj závažnej, ako aj cieľa ochrany verejnej bezpečnosti. Cieľ ochrany národnej bezpečnosti teda môže, pokiaľ sú splnené ostatné požiadavky stanovené v článku 52 ods. 1 Charty, odôvodniť opatrenia, ktoré zasahujú do základných práv závažnejšie než tie, ktoré by mohli byť odôvodnené týmito ostatnými cieľmi.
Pokiaľ ide konkrétnejšie o cieľ predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov, Súdny dvor uviedol, že v súlade so zásadou proporcionality môže len boj proti závažnej trestnej činnosti a predchádzanie vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť odôvodniť také závažné zásahy do základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty, akými sú zásahy, ktoré zahŕňajú uchovávanie údajov o prenose dát a polohe. Preto len zásahy do uvedených základných práv, ktoré nemajú závažnú povahu, môžu byť odôvodnené cieľom predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov vo všeobecnosti.
Z tejto judikatúry vyplýva, že boj proti závažnej trestnej činnosti a predchádzanie vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť sú v hierarchii cieľov všeobecného záujmu menej dôležité než ochrana národnej bezpečnosti, ale naopak, že ich dôležitosť je vyššia než dôležitosť boja proti trestným činom vo všeobecnosti a predchádzania menej závažným hrozbám pre verejnú bezpečnosť. V tejto súvislosti však Súdny dvor pripomenul, že možnosť členských štátov odôvodniť obmedzenie práv a povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 9 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách treba posudzovať z hľadiska závažnosti zásahu, ktorý spôsobí takéto obmedzenie, a overenia, či je dôležitosť cieľa všeobecného záujmu sledovaného týmto obmedzením priamo úmerná takejto závažnosti.
Okrem toho Súdny dvor pripomenul, že prístup k údajom o prenose dát a polohe uchovávaným poskytovateľmi na základe opatrenia prijatého podľa článku 15 ods. 1 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách, ktoré sa musí uskutočniť pri úplnom rešpektovaní podmienok vyplývajúcich z judikatúry, ktorá vykladala túto smernicu, možno v zásade odôvodniť len cieľom všeobecného záujmu, ktorý bol týmto poskytovateľom uložený. Inak je to len v prípade, ak je dôležitosť cieľa sledovaného prístupom vyššia než dôležitosť cieľa, ktorý odôvodnil uchovávanie.
Podľa Súdneho dvora sa pritom tieto úvahy uplatňujú mutatis mutandis na neskoršie použitie údajov o prenose dát a polohe, uchovávaných poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb na základe opatrenia prijatého podľa článku 15 ods. 1 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách, na účely boja proti závažnej trestnej činnosti. Takéto údaje totiž po tom, ako boli uchovávané a sprístupnené príslušným orgánom na účely boja proti závažnej trestnej činnosti, nemôžu byť poskytnuté iným orgánom a použité na účely dosiahnutia cieľov, ako je v prejednávanej veci boj proti nesprávnemu služobnému postupu súvisiacemu s korupciou, ktoré sú menej dôležité v hierarchii cieľov všeobecného záujmu, než je boj proti závažnej trestnej činnosti a predchádzanie vážnym hrozbám pre verejnú bezpečnosť. Povoliť v takejto situácii prístup k uchovávaným údajom a ich využívanie by totiž bolo v rozpore s touto hierarchiou cieľov všeobecného záujmu pripomenutou vyššie.