UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
z 30. júna 2009 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva Natur‑Aktien‑Index – Absolútny dôvod zamietnutia – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti – Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009] – Návrh na zmenu rozhodnutia – Zjavná neprípustnosť“
Vo veci T‑285/08,
Securvita – Gesellschaft zur Entwicklung alternativer Versicherungskonzepte mbH, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), v zastúpení: M. van Eendenburg, C. Uhlig a J. Nabert, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: S. Schäffner, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 26. mája 2008 (vec R 525/2007‑4) týkajúcemu sa prihlášky slovného označenia Natur‑Aktien‑Index ako ochrannej známky Spoločenstva,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (druhá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyňa) a S. Soldevila Fragoso,
tajomník: E. Coulon,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 21. júla 2008,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 3. novembra 2008,
vydal toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 19. januára 2006 žalobkyňa Securvita Gesellschaft zur Entwicklung alternativer Versicherungskonzepte mbH podala Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku označenia Natur‑Aktien‑Index ako ochrannej známky Spoločenstva na základe nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES, L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradeného nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].
2 Výrobky a služby uvedené v prihláške patria do tried 16, 36 a 42 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú pre každú z týchto tried tomuto opisu:
– trieda 16: „Tlačoviny“,
– trieda 36: „Finančné analýzy, finančné poradenstvo, poradenstvo v oblasti poistenia, služby kótovania na burze, služby kompenzácie cenných papierov, poskytovanie pôžičiek, služby burzového maklérstva, faktoringov, finančné informácie, podpora a rozvoj finančníctva, financovanie, služby kolektívneho investovania, služby kapitálového investovania, zdravotné poistenie, úver, životné poistenie, leasing, služby doplnkového dôchodkového poistenia, sporenie, fiduciárne služby, spravovanie majetku sprostredkovanie poistenia, informácie v oblasti poistenia, poradenstvo v oblasti poistenia, poistenie, spravovanie stavieb, spravovanie nehnuteľností, oceňovanie nehnuteľností, nájom nehnuteľností určených na poľnohospodársku výrobu, služby sprostredkovania v oblasti nehnuteľností, sprostredkovanie nehnuteľností, služby finančného sprostredkovania, vymáhanie nájomného, nájom bytov, služby agentúr zabezpečujúcich bývanie“,
– trieda 42: „Koncesia licencií v oblasti práv priemyselného vlastníctva“.
3 Rozhodnutím zo 14. februára 2007 prieskumový pracovník zamietol prihlášku na základe článku 7 ods. 1 písm. b) a c) a článku 7 ods. 2 nariadenia č. 40/94 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) a c) a článok 7 ods. 2 nariadenia č. 207/2009], z toho dôvodu, že pre germanofónnu verejnosť prihlásené označenie bolo na jednej strane opisným a na druhej strane nemá rozlišovaciu spôsobilosť.
4 Dňa 4. apríla 2007 žalobkyňa podala odvolanie na ÚHVT podľa článkov 57 až 62 nariadenia č. 40/94 (teraz články 58 až 64 nariadenia č. 207/2009) proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka.
5 Rozhodnutím z 26. mája 2008 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát ÚHVT zamietol toto odvolanie. Odvolací senát sa v podstate domnieval, že prihlásené označenie nemalo rozlišovaciu spôsobilosť pre germanofónne oblasti Európskeho spoločenstva podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, keďže v mysli relevantnej verejnosti toto označenie obsahuje „priamu informáciu“, ktorá umožňuje pochopiť, že ide o burzový index akcií hlavných ekologických podnikov alebo ktorých činnosti sa orientujú na ekologickú trvalú udržateľnosť.
Návrhy účastníkov konania
6 Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že sa nariaďuje zápis prihlásenej ochrannej známky ako ochrannej známky Spoločenstva na ÚHVT.
7 ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
8 Podľa článku 111 svojho rokovacieho poriadku Súd prvého stupňa môže, ak je zjavne nepríslušný rozhodnúť o návrhu, alebo ak je návrh zjavne neprípustný alebo mu zjavne chýba akýkoľvek právny základ, bez ďalšieho konania vo veci rozhodnúť odôvodneným uznesením.
9 V prejednávanej veci sa Súd prvého stupňa domnieva, že spisový materiál je dostatočne jasný a podľa tohto článku rozhodol, že rozhodne o žalobe bez ďalšieho konania.
10 Treba skonštatovať, že jediný bod návrhu tejto žaloby smeruje k tomu, aby Súd prvého stupňa zmenil napadnuté rozhodnutie v tom zmysle, že sa nariaďuje zápis prihlásenej ochrannej známky ako ochrannej známky Spoločenstva na ÚHVT.
11 Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v súlade s článkom 63 ods. 6 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 65 ods. 6 nariadenia č. 207/2009), je ÚHVT povinný prijať opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s rozsudkom súdu Spoločenstva. Neprináleží preto Súdu prvého stupňa udeliť príkaz ÚHVT. Je totiž povinnosťou ÚHVT vyvodiť dôsledky z výroku a odôvodnenia rozsudku Súdu prvého stupňa [rozsudky Súdu prvého stupňa z 31. januára 2001, Mitsubishi HiTec Paper Bielefeld/ÚHVT (Giroform), T‑331/99, Zb. s. II‑433, bod 33; z 21. apríla 2005, Ampafrance/ÚHVT – Johnson & Johnson (monBeBé), T‑164/03, Zb. s. II‑1401, bod 24, a z 15. marca 2006, Athinaiki Oikogeniaki Artopoiia/ÚHVT – Ferrero (FERRÓ), T‑35/04, Zb. s. II‑785, bod 15].
12 Ak aj jediný bod návrhu tejto žaloby bezpochyby smeruje k tomu, aby súd nariadil zápis prihlásenej ochrannej známky, napriek tomu sa však treba domnievať, že predstavuje návrh na zmenu rozhodnutia v zmysle článku 63 ods. 3 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 65 ods. 3 nariadenia č. 207/2009), ktorý stanovuje, že pokiaľ ide o žaloby podané proti rozhodnutiam odvolacích senátov „Súdny dvor má právomoc napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť“.
13 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry článok 63 ods. 3 nariadenia č. 40/94 sa má vykladať so zreteľom na článok 63 ods. 2 tohto nariadenia (teraz článok 65 ods. 2 nariadenia č. 207/2009), podľa ktorého „žalobu možno podať z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia zmluvy, [nariadenia č. 40/94] alebo akéhokoľvek právneho predpisu týkajúceho sa ich uplatňovania alebo zneužitia právomoci“ a v rámci článkov 229 ES a 230 ES [rozsudky Súdu prvého stupňa z 8. júla 1999, Procter & Gamble/ÚHVT (BABY‑DRY), T‑163/98, Zb. s. II‑2383, body 50 a 51, a z 31. mája 2005, Solo Italia/ÚHVT − Nuova Sala (PARMITALIA), T‑373/03, Zb. s. II‑1881, bod 25].
14 Pokiaľ ide o právomoc Súdu prvého stupňa zmeniť rozhodnutie, táto právomoc smeruje k tomu, aby Súd prvého stupňa prijal rozhodnutie, ktoré mal prijať odvolací senát v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 40/94 [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. októbra 2006, Freixenet/ÚHVT (Forma bielej fľaše pokrytej šmirgľovým práškom), T‑190/04, neuverejnený v Zbierke, body 16 a 17].
15 Preto prípustnosť bodu návrhu, ktorý smeruje k tomu, aby Súd prvého stupňa zmenil rozhodnutie odvolacieho senátu, sa musí posúdiť so zreteľom na právomoci, ktoré priznáva tomuto senátu nariadenie č. 40/94.
16 Pritom treba zdôrazniť, že na základe článku 62 ods. 1 nariadenia č. 40/94 (teraz článku 64 ods. 1 nariadenia č. 207/2009) po preskúmaní odvolania podaného proti rozhodnutiu jedného z oddelení uvedených v článku 57 ods. 1 tohto nariadenia (teraz článok 58 ods. 1 nariadenia č. 207/2009) odvolací senát „môže buď vykonávať všetky právomoci oddelenia zodpovedného za rozhodnutie, voči ktorému sa podáva odvolanie, alebo vec vrátiť tomuto oddeleniu na ďalšie konanie“. Z toho vyplýva, že odvolací senát nemá právomoc udeliť príkaz oddeleniu, ktorého rozhodnutie preskúmal.
17 Okrem toho aj za predpokladu, že jediný bod návrhu tejto žaloby možno vykladať ako návrh na zmenu rozhodnutia, ktorý smeruje k tomu, aby Súd prvého stupňa zmenil napadnuté rozhodnutie, a to nie v tom zmysle, že sa nariaďuje zápis prihlásenej ochrannej známky, ale v tom zmysle, že sa zapisuje prihlásená ochranná známka, treba zdôrazniť, že zápis ochrannej známky Spoločenstva vyplýva z konštatovania, že sú splnené podmienky, ktoré stanovuje článok 45 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 45 nariadenia č. 207/2009), pričom treba spresniť, že oddelenia ÚHVT, ktoré majú právomoc v oblasti zápisu ochranných známok Spoločenstva, neprijímajú v tomto ohľade formálne rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom odvolania.
18 Článok 45 nariadenia č. 40/94 totiž stanovuje, že „ak prihláška spĺňa požiadavky tohto nariadenia a ak neboli podané žiadne námietky v lehote uvedenej v článku 42 ods. 1 alebo ak boli námietky zamietnuté rozhodnutím, ktoré je právoplatné, ochranná známka sa zapíše ako ochranná známka Spoločenstva, za predpokladu, že poplatok za zápis bol v určenej lehote uhradený“. Ten istý článok upresňuje, že „ak sa poplatok neuhradí v tejto lehote, považuje sa prihláška za vzatú späť“.
19 V súlade s článkom 126 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 131 nariadenia č. 207/2009) je však prieskumový pracovník zodpovedný za prijímanie rozhodnutí v mene ÚHVT v súvislosti s prihláškou ochrannej známky Spoločenstva, vrátane záležitostí uvedených v článkoch 36, 38 a 66 spomínaného nariadenia (teraz články 36, 37 a 68 nariadenia č. 207/2009) s výnimkou prípadov, keď je zodpovedné námietkové oddelenie. Ďalej na základe článku 127 ods. 1 tohto nariadenia (teraz článok 132 ods. 1 nariadenia č. 207/2009) námietkové oddelenie je zodpovedné za prijímanie rozhodnutí vo veci námietky voči prihláške ochrannej známky Spoločenstva.
20 Z ustanovení citovaných v bodoch 18 a 19 vyššie teda vyplýva, že právomoci zverené prieskumovému pracovníkovi a námietkovému oddeleniu nesmerujú k skonštatovaniu toho, že sú splnené všetky podmienky pre zápis ochrannej známky Spoločenstva, ktoré stanovuje článok 45 nariadenia č. 40/94.
21 Z toho vyplýva, že v rámci odvolaní podaných proti rozhodnutiam prieskumového pracovníka alebo námietkového oddelenia v súlade s článkom 57 ods. 1 nariadenia č. 40/94 odvolací senát so zreteľom na právomoci, ktoré mu priznáva článok 62 ods. 1 tohto nariadenia, môže rozhodnúť len o niektorých podmienkach zápisu ochrannej známky Spoločenstva spomínaných v bode 19 vyššie, to znamená buď o súlade prihlášky s ustanoveniami uvedeného nariadenia, alebo o námietke podanej proti prihláške.
22 Preto je nutné konštatovať, že odvolací senát nemá právomoc rozhodovať o návrhu, ktorý smeruje k tomu, aby zapísal ochrannú známku Spoločenstva.
23 Za týchto okolností ani Súdu prvého stupňa neprislúcha v súlade s judikatúrou citovanou v bode 14 vyššie rozhodnúť o návrhu na zmenu, ktorý smeruje k tomu, aby zmenil rozhodnutie odvolacieho senátu v tomto zmysle.
24 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že treba zamietnuť jediný bod návrhu tejto žaloby, a teda žalobu v celom rozsahu ako zjavne neprípustnú.
O trovách
25 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi ÚHVT.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
nariadil:
1. Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná.
2. Securvita Gesellschaft zur Entwicklung alternativer Versicherungskonzepte mbH je povinná nahradiť trovy konania.
V Luxemburgu 30. júna 2009
Tajomník | | Predsedníčka komory |