ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)
z 29. marca 2007
Vec F‑31/05
Michael Cwik
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Hodnotené obdobie 2003 – Žaloba o neplatnosť – Námietka nezákonnosti – Zjavne nesprávne posúdenie“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou M. Cwik navrhuje jednak zrušiť jeho správu o služobnom postupe za obdobie od 1. januára 2003 do 31. decembra 2003 a, pokiaľ je to potrebné, rozhodnutie z 24. januára 2005, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uvedenej správe, a jednak zaviazať Komisiu na úhradu 1 eura ako symbolickú náhradu škody
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
2. Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
3. Úradníci – Morálne obťažovanie – Pojem
1. V rámci vypracovania správy o služobnom postupe existencia cieľového priemeru sa nemôže považovať za obmedzujúcu slobodu úsudku hodnotiteľov, keď títo konkrétne hodnotia úradníkov.
V prvom rade totiž tento priemer neobmedzuje možnosť hodnotiteľov rozlišovať individuálne posúdenia výkonov každého úradníka podľa stupňa, ktorým sa jeho výkon odlišuje od tohto priemeru smerom nahor alebo nadol.
V druhom rade na rešpektovanie tohto cieľového priemeru nie sú hodnotitelia povinní kompenzovať lepšie hodnotenia, ako je tento priemer horším hodnotením. Systém cieľového priemeru totiž prihliada na najbežnejšie pozorovanú skutočnosť, a to rovnomerné rozdelenie hodnotených úradníkov okolo priemernej úrovne zásluh, ktorú predstavuje cieľový priemer. Okrem toho systém zavedený všeobecnými vykonávacími ustanoveniami k článku 45 služobného poriadku, prijatými Komisiou umožňuje hodnotiteľom odchýliť sa od cieľového priemeru, ak sa konkrétna situácia útvaru odchyľuje od tejto bežnej skutočnosti. Z článku 4 ods. 3 týchto všeobecných vykonávacích ustanovení totiž vyplýva, že s prekročením bodu cieľového priemeru sa nespájajú žiadne následky. Navyše z článku 4 ods. 4 a 5 týchto všeobecných vykonávacích ustanovení vyplýva, že v prípade prekročenia o viac ako jeden bod môže dotknuté generálne riaditeľstvo, pokiaľ toto prekročenie riadne odôvodní, predložiť vec paritnej skupine na preskúmanie žiadosti o výnimky, ktorá môže rozhodnúť o úplnom alebo čiastočnom prípadnom znížení bodov.
Je nesporné, že cieľový priemer predstavuje pre systém hodnotenia určité obmedzenie tým, že hodnotiteľom stanovuje hranice, pokiaľ ide o možnosť hodnotiť každú osobu in abstracto bez ohľadu na zásluhy ostatných úradníkov, ktorí by sa s ňou mohli porovnávať. Toto obmedzenie zavedené v rámci politiky riadenia zamestnancov Spoločenstva na dosiahnutie reprezentatívneho hodnotenia úradníkov však neodporuje ustanoveniam článku 43 služobného poriadku. Stanovenie cieľového priemeru na úroveň 14 na stupnici bodov od 0 do 20 totiž umožňuje zabrániť riziku zvýšenia priemerného hodnotenia, ktoré by malo za následok zníženie rozpätia bodov skutočne využívaných hodnotiteľmi, a teda by narušilo funkciu hodnotenia, ktorou je čo najvernejšie odrážať zásluhy hodnotených úradníkov a umožniť ich skutočné porovnanie. Navyše stanovenie cieľového priemeru umožňuje tiež znížiť riziko rozdielov medzi priemermi hodnotení uplatňovaných rôznymi generálnymi riaditeľstvami Komisie, ktoré by neboli odôvodnené objektívnymi úvahami súvisiacimi so zásluhami hodnotených úradníkov.
(pozri body 45 – 49)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 18. októbra 2005, Leite Mateus/Komisia, T‑51/04, neuverejnený v Zbierke, bod 56; 25. októbra 2005, Fardoom a Reinard/Komisia, T‑43/04, Zb. VS s. I‑A‑329, II‑1465, body 51, 54 a 55; 19. októbra 2006, Buendía Sierra/Komisia, T‑311/04, Zb. s. II‑4137, bod 183
2. V rámci vypracovania správy o služobnom postupe opisné poznámky uvedené v takejto hodnotiacej správe majú za cieľ odôvodniť posúdenie vyjadrené v bodoch. Tieto opisné poznámky sú základom pre vypracovanie hodnotenia predstavujúceho jeho číselné vyjadrenie a úradníkovi umožňujú pochopiť získanú známku. Z tohto dôvodu v rámci správy musia byť opisné poznámky v súlade s posúdením vyjadreným v bodoch. S prihliadnutím na veľmi širokú mieru voľnej úvahy priznanú hodnotiteľom pri hodnotení práce osôb, ktorých hodnotením sú poverení, prípadná nekoherentnosť v správe o služobnom postupe môže odôvodniť jeho zrušenie, len ak je nekoherentnosť zjavná.
(pozri bod 62)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 25. októbra 2006, Carius/Komisia, T‑173/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑243, II‑A‑2‑1269, bod 106
3. Úradník, ktorý tvrdí, že je obeťou morálneho obťažovania, musí nezávisle od subjektívneho vnímania skutočností, ktoré uplatňuje, predložiť súbor dôkazov, ktoré preukazujú, že bol vystavený konaniu objektívne smerujúcemu k jeho diskreditácii alebo úmyselnému zhoršeniu jeho pracovných podmienok.
V tejto súvislosti, pokiaľ ide o úradníka, ktorý tvrdí, že jeho správa o služobnom postupe je ďalším prejavom morálneho obťažovania, ktorému je vystavený niekoľko rokov, tak opakujúce sa konflikty s nadriadenými, ktoré uvádza dotknutá osoba týkajúce sa najmä jeho predchádzajúcich hodnotiacich správ, skutočnosť, že nebol dlhú dobu povýšený, ani jeho odborná izolovanosť nie sú prvkami dokazujúcimi, že napadnutá správa o služobnom postupe bola vypracovaná s cieľom morálneho obťažovania.
(pozri body 94, 95)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 23. februára 2001, De Nicola/EIB, T‑7/98, T‑208/98 a T‑109/99, Zb. VS s. I‑A‑49, II‑185, bod 286; 8. júla 2004, Schochaert/Rada, T‑136/03, Zb. VS s. I‑A‑215, II‑957, bod 41; 4. mája 2005, Schmit/Komisia, T‑144/03, Zb. VS s. I‑A‑101, II‑465, bod 64