Vec T‑281/21
Nowhere Co. Ltd
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo
Rozsudok Všeobecného súdu (tretia komora) zo 16. marca 2022
„Ochranná známka Európskej únie – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie APE TEES – Staršie nezapísané národné obrazové ochranné známky zobrazujúce opicu – Relatívny dôvod zamietnutia – Článok 8 ods. 4 nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/1001] – Režim žaloby podľa common law týkajúcej sa neoprávneného používania označenia (action for passing off) – Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie a Euratomu“
1. Ochranná známka Európskej únie – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Európskej únie – Relatívne dôvody zamietnutia – Relevantný dátum pre posúdenie relatívneho dôvodu zamietnutia – Dátum podania prihlášky – Vystúpenie dotknutého členského štátu z Európskej únie – Neexistencia vplyvu
(Článok 50 ZEÚ; nariadenie Rady č. 207/2009, článok 8; Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, články 126 a 127)
(pozri body 28 – 30)
2. Ochranná známka Európskej únie – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Európskej únie – Relatívne dôvody zamietnutia – Námietka majiteľa nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia používaného v obchodnom styku – Námietka opierajúca sa o chránenú ochrannú známku v Spojenom kráľovstve – Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie – Rozhodnutie odvolacieho senátu vydané po uplynutí prechodného obdobia – Zachovanie legitímneho záujmu na konaní v súvislosti s obdobím medzi dátumom podania prihlášky ochrannej známky a uplynutím prechodného obdobia
(Článok 50 ZEÚ; nariadenie Rady č. 207/2009, článok 8 ods. 4 a článok 42 ods. 2 a 3; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001, články 51 a 52; nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95, článok 1, pravidlo 19 ods. 1 a pravidlo 20 ods. 1; Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, články 126 a 127)
(pozri body 34, 36 – 39, 41 – 43, 45, 46)
3. Ochranná známka Európskej únie – Odvolacie konanie – Žaloba pred súdom Únie – Možnosť Všeobecného súdu zmeniť napadnuté rozhodnutie – Obmedzenia
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2017/1001, článok 72 ods. 3)
(pozri bod 47)
Zhrnutie
Pán Junguo Ye podal na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) prihlášku obrazovej ochrannej známky Európskej únie APE TEES pre rôzne tovary a služby. Spoločnosť Nowhere Co. Ltd podala námietku proti zápisu tejto ochrannej známky na základe troch starších nezapísaných obrazových ochranných známok, ktoré sa používali v obchodnom styku v Spojenom kráľovstve, a ktoré jej podľa práva platného v tomto štáte umožňovali zabrániť požívanie prihlasovanej ochrannej známky.
Rozhodnutím z 10. februára 2021 odvolací senát EUIPO zamietol námietku s odôvodnením, že po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie a po uplynutí prechodného obdobia stanoveného v dohode o vystúpení(1) sa Nowhere Co. už nemohla dovolávať režimu žaloby common law týkajúcej sa neoprávneného používania označenia (action for passing off) podľa práva Spojeného kráľovstva. Na jednej strane sa domnieval, že relevantným dátumom pre existenciu skorších práv je dátum prijatia napadnutého rozhodnutia, ku ktorému v prejednávanej veci došlo po uplynutí prechodného obdobia. Na druhej strane od skončenia prechodného obdobia nemôže nastať konflikt medzi prihlásenou ochrannou známkou a staršími nezapísanými ochrannými známkami, ak sa tieto staršie ochranné známky používajú v obchodnom styku v Spojenom kráľovstve.
Všeobecný súd zrušil rozhodnutie odvolacieho senátu EUIPO. Domnieval sa, že napriek vystúpeniu Spojeného kráľovstva z Európskej únie a uplynutiu prechodného obdobia má Nowhere Co. legitímny záujem na úspechu svojej námietky v súvislosti s obdobím medzi dátumom podania prihlášky ochrannej známky Európskej únie a uplynutím prechodného obdobia.
Posúdenie Všeobecným súdom
Na úvod Všeobecný súd pripomína, že existencia relatívneho dôvodu zamietnutia sa musí posudzovať v čase podania prihlášky ochrannej známky Európskej únie, proti ktorej sa podáva námietka. V tejto súvislosti skutočnosť, že námietka podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009(2) sa zakladá na starších nezapísaných ochranných známkach používaných v obchodnom styku v Spojenom kráľovstve a na práve týkajúcom sa neoprávneného používania označenia podľa práva Spojeného kráľovstva, nie je relevantná v prípade námietky proti prihláške ochrannej známky Európskej únie podanej pred nadobudnutím platnosti dohody o vystúpení a pred uplynutím prechodného obdobia.
Pokiaľ ide o názor EUIPO, že relevantným dátumom pre existenciu starších práv v prejednávanej veci je dátum prijatia napadnutého rozhodnutia, Všeobecný súd po prvé konštatuje, že samotné použitie oznamovacieho spôsobu prítomného času v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 neumožňuje vyvodiť nijaký záver, pokiaľ ide o jeho výklad. Toto ustanovenie začína slovami „na základe námietky majiteľa nezapísanej ochrannej známky“. Preto nemožno vylúčiť, že prítomný čas použitý ďalej v tomto ustanovení odkazuje skôr na okamih podania námietky, a nie na okamih prijatia napadnutého rozhodnutia.
Po druhé Všeobecný súd zdôrazňuje, že lehota, pred uplynutím ktorej mal byť predložený dôkaz o platnosti a rozsahu ochrany skoršieho práva, bola stanovená zo strany EUIPO na dátum pred nadobudnutím platnosti dohody o vystúpení a pre uplynutím prechodného obdobia. Okrem toho článok 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ktorý stanovuje povinnosť namietateľa preukázať, že skutočne používal staršiu ochrannú známku, spomína obdobie piatich rokov pred dňom uverejnenia prihlášky ochrannej známky Európskej únie a nie obdobie končiace sa dňom, kedy EUIPO prijal konečné rozhodnutie o námietke.
Po tretie sa Všeobecný súd domnieva, že aj keby sa pripustilo, že po uplynutí prechodného obdobia už nemôže nastať konflikt medzi dotknutými ochrannými známkami, nič to nemení na tom, že v prípade prihlášky ochrannej známky by takýto konflikt mohol existovať v období medzi dňom podania prihlášky ochrannej známky Európskej únie a uplynutím prechodného obdobia. Uznáva preto, že Nowhere Co. má legitímny záujem na úspechu svojej námietky v súvislosti s týmto obdobím. Naproti tomu pán Ye by mal možnosť podať novú prihlášku prihlasovanej ochrannej známky hneď po uplynutí prechodného obdobia, ktorá by v každom prípade už nebola v konflikte so staršími nezapísanými ochrannými známkami, pokiaľ sa používali v obchodnom styku v Spojenom kráľovstve.
V dôsledku toho Všeobecný súd dospel k záveru, že žiadny z argumentov, ktoré uvádza EUIPO, nemôže podporiť jeho stanovisko, že dátum prijatia napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo jediným elementom v prejednávanej veci, ktorý nastal po uplynutí prechodného obdobia, je relevantným dátumom pre rozhodovanie tohto sporu.