Žaloba podaná 19. februára 2009 - Taliansko/Komisia

(vec T-84/09)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: L. Ventrella, avvocato dello Stato)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

zrušiť rozhodnutie 8/12/2008 č. K(2008) 7820, oznámené 9. decembra 2008, ktoré vylučuje z financovania Spoločenstvom niektoré výdavky uskutočnené členskými štátmi na základe Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rozsahu, v akom zavádza určité opravy v neprospech Talianska.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Talianska vláda napadla na Súde prvého stupňa Európskych spoločenstiev rozhodnutie Komisie K(2008) 7820 z 8. decembra 2008, ktoré vylučuje z financovania Spoločenstvom niektoré výdavky uskutočnené členskými štátmi na základe Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF).

Komisia osobitne vylúčila financovanie zo Záručnej sekcie EPUZF rôznych kategórií výdavkov uskutočnených Talianskom počas hospodárskych rokov 2003 až 2007.

Žaloba sa týka osobitne troch bodov rozhodnutia:

1. časti, ktorá vykonala niektoré paušálne a čiastkové finančné opravy týkajúce sa informovania a reklamy poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu (CE 94/2002) a v tretích štátoch (CE 2879/2000) pre finančné obdobia rokov 2004 až 2007 v celkovej hodnote 4 687 229,79 eur;

2. časti, ktorá vykonala paušálne finančné opravy týkajúce sa pomoci výrobe olivového oleja a stolového olivového oleja pre finančné obdobia rokov 2003 až 2006 v celkovej hodnote 105 536 076,42 eur;

3. časti, ktorá vykonala finančné opravy za oneskorené platby a prekročenie finančných limitov pre obdobie roka 2005 v hodnote 12 020 178 eur a pre obdobie roka 2006 v hodnote 44 567 569,37 eur.

Pokiaľ ide o prvý bod, v žalobe sa uvádza, že postoj Komisie porušuje podstatné formálne náležitosti (článok 253 ES) spočívajúce v nedodržaní kontradiktórnosti, nedostatku šetrenia a nedostatku odôvodnenia, ako aj v porušení zásady proporcionality a skreslenia skutočností.

V tejto veci, keďže absolútny nedostatok a absolútna neúčinnosť kontrol neboli spochybnené, Komisia považovala za správne uplatniť paušálnu opravu vo výške 10 %, ktorá je úplne neprimeraná a nespravodlivá a zjavne spôsobuje nezákonnosť - z tohto hľadiska - napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ ide o druhý bod, Komisia uplatnila paušálne finančné opravy (10 % a 5 %) dosahujúce celkovú hodnotu 105 536 076,42 eur pre hospodárske roky 2001 - 2002 a 2002 - 2003.

V tejto súvislosti sa v žalobe uvádza, že rozhodnutie porušuje podstatné formálne náležitosti (článok 253 ES) spočívajúce v nedostatku odôvodnenia, porušení zásady proporcionality a článkov 26 a 28 nariadenia č. 2366/98 (pôvodné znenie a zmenené a doplnené znenie nariadenia č. 1780/03). Talianska vláda osobitne tvrdí, že Komisia neprihliadla, hoci mala povinnosť - bez primeraného odôvodnenia -, na vysvetľujúce skutočnosti poskytnuté talianskymi orgánmi, najmä čo sa týka všeobecnej organizácie systému sankcií v Taliansku a úplného ukončenia systému GIS oleicolo. V každom prípade paušálna hodnota sankcie uplatnenej Komisiou má nedôvodnú a zjavne neprimeranú výšku, keďže podľa talianskej vlády aj keby sa preukázalo, že došlo k jasnému nevykonaniu pravidiel Spoločenstva, riziko by neprekračovalo 22 504 075,39 eur.

Pokiaľ ide o štvrtý bod, Komisia sa domnievala, na základe zhodného, nedostatočného a zjavného odôvodnenia, že nemôže prijať odôvodňujúce okolnosti uvedené Talianskom počas konania pred zmierovacím orgánom, "pretože rezerva 4 % poskytnutá článkom 4 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 296/96 [článok 9 nariadenia Komisie (ES) č. 883/2006] musela postačovať pre opravné konania, sporné prípady a dodatočné kontroly". Talianska vláda v tejto súvislosti zdôrazňuje, že limit 4 % nemožno chápať ako absolútnu hranicu: v skutočnosti, vzhľadom na jej účel ochrany rozpočtu Spoločenstva voči podvodom, môže byť prekročená vždy, ak - ako v predmetnej veci - existujú rozumné dôvody na spochybnenie rizika podvodu vo výške prekračujúcej 4 %. Takýto sa zdá byť jediný výklad tohto pravidla, ktorý vyplýva z jeho podstaty.

____________