ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (prvá komora)
z 12. júla 2007 (*)
„Pracovníci v spoločnom podniku JET – Uplatnenie iného právneho postavenia ako postavenia dočasných zamestnancov – Náhrada vzniknutej majetkovej ujmy“
Vo veci T‑144/02,
Richard J. Eagle, bydliskom v Oxone (Spojené kráľovstvo), a 12 ďalších žalobcov, ktorých mená sú uvedené v prílohe, v zastúpení: D. Beard, barrister,
žalobcovia,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: J. Currall, splnomocnený zástupca,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Rada Európskej únie, v zastúpení: J.‑P. Hix a B. Driessen, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je v nadväznosti na rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. októbra 2004, Eagle a i./Komisia, (T‑144/02, Zb. s. II‑3381), určenie výšky náhrady majetkovej ujmy, ktorá vnikla každému žalobcovi z dôvodu, že nebol prijatý do zamestnania ako dočasný zamestnanec Európskych spoločenstiev na vykonávanie činnosti v rámci spoločného podniku Joint European Torus (JET),
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (prvá komora),
v zložení: predseda B. Vesterdorf, sudcovia M. Jaeger a H. Legal,
tajomník: C. Kristensen, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. marca 2007,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu a konanie
1 V rozsudku z 5. októbra 2004, Eagle a i./Komisia, T‑144/02, Súd prvého stupňa rozhodol, že Komisia sa tým, že žalobcom v rozpore so stanovami spoločného podniku Joint European Tours (JET) neponúkla zmluvy dočasných zamestnancov, dopustila zavineného protiprávneho konania, ktoré môže viesť k vzniku zodpovednosti Európskeho spoločenstva. Uvedené protiprávne konanie viedlo k tomu, že žalobcovia stratili reálnu šancu na prijatie do zamestnania ako dočasní zamestnanci a vznikla im ujma vyplývajúca z rozdielu medzi príjmom a s ním spojenými výhodami a nárokmi na dôchodok, ktoré by boli dotknutým osobám vyplatené alebo by boli nimi dosiahnuté, keby boli pracovali pre projekt JET ako dočasní zamestnanci, a príjmom a s ním spojenými výhodami a nárokmi na dôchodok, ktoré im ako zmluvným pracovníkom boli skutočne vyplatené alebo boli nimi dosiahnuté (body 141, 157 a 164 medzitýmneho rozsudku).
2 Keďže Súd prvého stupňa sa nazdával, že žalobcovia mali podať žiadosť o náhradu škody v primeranej lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako päť rokov od okamihu, keď sa dozvedeli o vzniknutej diskriminačnej situácii, na ktorú sa sťažovali, rozhodol, že náhrada škody patriaca každému žalobcovi sa vypočíta odo dňa účinnosti najstaršej zmluvy, ktorú uzatvoril alebo ktorá bola predĺžená, pričom od tohto dátumu do dňa podania žiadosti o náhradu škody na Komisiu nesmelo ubehnúť viac ako päť rokov (bod 71 medzitýmneho rozsudku).
3 Súd prvého stupňa nemohol určiť náhradu škody patriacu každému žalobcovi. Z tohto dôvodu vyzval účastníkov konania, aby uzavreli dohodu na základe zásad a kritérií, ktoré stanovil v medzitýmnom rozsudku, s tým, že ak dohodu nedosiahnu, môžu požiadať Súd prvého stupňa, aby rozhodol na základe ich vyčíslených návrhov (bod 167 medzitýmneho rozsudku).
4 Účastníci konania taktiež mali:
1. určiť pracovné miesto a platovú triedu, ktoré by zodpovedali funkciám vykonávaným jednotlivými žalobcami, ak by im boli ponúknuté zmluvy dočasných zamestnancov odo dňa účinnosti najstaršej zmluvy, ktorú uzatvorili alebo ktorá bola predĺžená, pričom od tohto dátumu do dňa podania žiadosti o náhradu škody nesmelo ubehnúť viac ako päť rokov (body 166 a 168 medzitýmneho rozsudku),
2. vykonať rekonštrukciu služobného postupu žalobcov odo dňa prijatia do zamestnania až do uvedeného obdobia najviac posledných piatich rokov a pritom zohľadniť:
– priemerné zvyšovanie príjmov pre zodpovedajúce pracovné miesto a platovú triedu zamestnanca Európskeho spoločenstva atómovej energie (ESAE), prípadne pracujúceho pre JET,
– možné povýšenie, ktoré mohla dotknutá osoba dosiahnuť v danom období s prihliadnutím na platovú triedu a pracovné miesto, pričom sa vychádza z priemerného počtu povýšení priznaných dočasným zamestnancom ESAE v obdobnej situácii (bod 169 medzitýmneho rozsudku),
3. Porovnať postavenie dočasného zamestnanca Spoločenstva s postavením uvedeného zmluvného zamestnanca na základe čistých príjmov po odpočítaní príspevkov, zrážok a iných odvodov podľa platnej právnej úpravy (bod 173 medzitýmneho rozsudku).
5 Súd prvého stupňa spresnil, že obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, sa začína dňom účinnosti najstaršej uzavretej alebo predĺženej zmluvy v období piatich rokov predchádzajúcich podaniu žiadosti o náhradu škody na Komisiu a končí sa dňom, keď dotknutá osoba prestala pracovať na projekte JET pred jeho ukončením 31. decembra 1999 alebo v tento deň, ak žalobca pracoval na projekte JET až do jeho ukončenia (bod 171 dočasného rozsudku).
6 Napokon Súd prvého stupňa rozhodol, že náhrada straty na plate a súvisiacich výhodách stanovených v protokole o výsadách a imunitách úradníkov a dočasných pracovníkov Európskych spoločenstiev, ktorá sa má vypočítať s prihliadnutím na daň Spoločenstva, sa považuje za náhradu po odpočítaní daní a nemôže podliehať vnútroštátnej dani (bod 173 medzitýmneho rozsudku).
7 Keďže účastníci konania nedosiahli dohodu vo všetkých bodoch týkajúcich sa presného stanovenia náhrady škody patriacej každému zo žalobcov, predložili svoje vyčíslené návrhy 28. októbra 2005 Súdu prvého stupňa.
8 Opatrením na zabezpečenie priebehu konania, ktoré bolo oznámené 19. decembra 2006, Súd prvého stupňa vyzval účastníkov konania, aby v súlade s článkom 64 svojho rokovacieho poriadku predložili informácie a vysvetlenia sporných bodov súvisiacich so stanovením rozsahu ujmy každého zo žalobcov.
9 Žalobcovia odpovedali na výzvu Súdu prvého stupňa listom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 19. februára 2007. Komisia predložila svoje pripomienky k odpovediam žalobcov v liste, ktorý bol do kancelárie doručený 1. marca 2007.
10 Účastníci, ktorí spresnili svoje vyčíslené návrhy po nariadení opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, vo svojich odpovediach na výzvu Súdu prvého stupňa uviedli, že dospeli k vyriešeniu niektorých otázok, pričom upozornili na zostávajúce sporné body.
11 Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, podaný 27. februára 2007 Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, bol zamietnutý uznesením predsedu prvej komory Súdu prvého stupňa zo 7. marca 2007 v súlade s článkom 115 ods. 1 v spojení s článkom 116 ods. 6 rokovacieho poriadku z dôvodu uplynutia lehoty na jeho podanie.
12 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 20. marca 2007. Komisia predložila upravenú verziu príloh k svojim pripomienkam z 1. marca 2007.
13 Na záver pojednávania predseda stanovil žalobcom lehotu jedného týždňa na to, aby predložili prípadné zmeny dokumentov, ktoré Komisia predložila na pojednávaní. Na žiadosť žalobcov predseda 27. marca rozhodol o predĺžení lehoty Komisii do 30. marca 2007 a lehoty žalobcom do 3. apríla 2007 na to, aby žalovaná mohla predložiť posledné úpravy vyčíslených návrhov a aby žalobcovia mohli formulovať pripomienky k týmto posledným úpravám.
14 Ústna časť konania sa skončila 17. apríla 2007.
Návrhy účastníkov konania
15 Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:
– zaviazal Komisiu na náhradu straty na príjmoch a s nimi spojených výhodách spôsobenú porušením práva Spoločenstva, ktorého sa voči nim dopustila. Návrhy všetkých žalobcov na náhradu škody k 31. októbru 2005 dosahujú celkovú sumu 2 629 269 libier šterlingov (GBP),
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
16 Komisia, podporovaná Radou, navrhuje Súdu prvého stupňa, aby:
– ju zaviazal na náhradu škody žalobcom podľa medzitýmneho rozsudku a v zmysle jej pripomienok, t. j. na zaplatenie celkovej sumy pre všetkých žalobcov vo výške 574 424 GBP k 31. októbru 2005,
– ju zaviazal na náhradu polovice trov konania žalobcov.
Právny stav
Osobný rozsah sporu
17 V odpovedi na otázky, ktoré Súd prvého stupňa položil na pojednávaní, žalobcovia uviedli, že traja spomedzi nich, páni T. F. Atkins, E. Junger a J. Fanthome, nepredložili návrh na náhradu škody.
18 Súd prvého stupňa preto berie na vedomie, že 10 z 13 žalobcov predložili návrhy na náhradu škody.
19 Okrem toho je potrebné zohľadniť späťvzatie návrhu, ktorý Komisia formulovala vo svojich pripomienkach z 1. marca 2007 a ktorého cieľom bolo dosiahnuť, aby sa Súd prvého stupňa vyslovil o otázke prípadného započítania náhrady škody, ktorú má žalovaná vyplatiť pánovi Waltonovi na základe tohto rozsudku, a pohľadávky, o ktorej táto inštitúcia tvrdí, že ju má voči danej osobe v zmysle rozhodnutia Komisie z 27. mája 2005 (v oblasti započítania pohľadávok pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. januára 2007, Grécko/Komisia, T‑231/04, bod 11 a ďalšie).
O výške návrhov na náhradu škody
20 Komisia nevzniesla námietku neprípustnosti, uvádza však, že návrhy žalobcov na náhradu škody za obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, stanovené v medzitýmnom rozsudku (1995 – 1999), sú viac ako 1,5-krát vyššie oproti počiatočným návrhom. Komisia sa nazdáva, že aj napriek tomu, že tieto návrhy boli upravené dotknutými osobami, najmä s ohľadom na informácie, ktoré im Komisia poskytla v rámci vzájomných diskusií, takéto podstatné zvýšenie sumy v návrhoch žalobcov by mohlo byť v rozpore s článkom 44 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.
21 V zásade treba poznamenať, že v jednej veci, v ktorej medzitýmny rozsudok stanovil spôsob výpočtu spôsobenej ujmy a v ktorej bolo nariadené vypracovanie znaleckého posudku, Súdny dvor pripustil zvýšenie sumy oproti počiatočným návrhom a usúdil, že takto zmenené návrhy sú prípustné. Súdny dvor dospel k záveru, že uvedené návrhy predstavujú prijateľný, ba dokonca potrebný vývoj návrhov obsiahnutých v žalobe, najmä vzhľadom na to, že skutočnosti potrebné na výpočet škody boli prvýkrát zistené až v medzitýmnom rozsudku a presné zloženie ujmy a spôsob výpočtu náhrad ešte neboli prerokované. Súdny dvor zdôraznil, že vo výrokovej časti medzitýmneho rozsudku účastníkov konania vyzval, aby mu v prípade, že sa nedohodnú na výške škody, predložili vyčíslené návrhy. Súdny dvor dospel k záveru, že táto výzva by nemala zmysel ani dosah, ak by účastníci konania nemohli po vyhlásení uvedeného rozsudku predložiť výpočty odlišné od tých, ktoré boli obsiahnuté v ich žalobe (rozsudok Súdneho dvora z 27. januára 2000, Mulder a i./Rada a Komisia, C‑104/89 a C‑37/90, Zb. s. I‑203, body 38 až 40).
22 Keďže v prejednávanej veci medzitýmny rozsudok takisto stanovil obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, prvky, ktoré ju tvoria, a spôsob stanovenia presnej výšky náhrady škody patriacej každému žalobcovi, v nadväznosti na tento rozsudok je nevyhnutné umožniť zmenu vyčíslenia individuálnych nárokov každého žalobcu.
23 Okrem toho zo spisu vyplýva, že návrhy žalobcov na náhradu škody z 28. októbra 2005, zmenené v zmysle odôvodnenia medzitýmneho rozsudku, sú nižšie, a nie vyššie ako ich pôvodné návrhy, ak zoberieme do úvahy ich celkovú výšku, a nie iba jednu časť počiatočných návrhov, ktorá sa týka obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, ako to urobila žalovaná.
24 Z uvedeného vyplýva, že pripomienky Komisie k výške konečných návrhov musia byť zamietnuté ako nenáležité.
Úvodné poznámky
25 Tento rozsudok má za cieľ určiť náhradu škody, ktorá má byť vyplatená každému zo žalobcov a bola spôsobená protiprávnym postupom, ktorý bol konštatovaný v medzitýmnom rozsudku, a to v súlade so zásadami a s kritériami, ktoré boli stanovené v uvedenom rozsudku a pripomenuté v bodoch 1 až 6 vyššie, pretože účastníci nedosiahli dohodu o všetkých bodoch s cieľom vykonať zásady a kritériá stanovené Súdom prvého stupňa.
26 Na úvod je vhodné poznamenať, že medzitýmny rozsudok nebol napadnutý ani z dôvodu uznania zodpovednosti Spoločenstva za konštatované protiprávne konania, ani z dôvodu uznania škody spôsobenej žalobcom, ktorých práva na náhradu boli obmedzené na obdobie najviac piatich rokov, ani z dôvodu zásad a kritérií, ktoré mali slúžiť na určenie náhrady škody patriacej každému zo žalobcov. Tento rozsudok sa teda stal konečným vo všetkých svojich bodoch, ktoré nadobudli charakter res iudicata, a je záväzný pre konečné riešenie sporu (rozsudok Súdneho dvora z 19. februára 1991, Taliansko/Komisia, C‑281/89, Zb. s. I‑347, bod 14; uznesenia Súdneho dvora z 11. júla 1996, Coussios/Komisia, C‑397/95 P, Zb. s. I‑3873, bod 25, a z 28. novembra 1996, Lenz/Komisia, C‑277/95 P, Zb. s. 6109, a pokiaľ ide o charakter res iudicata medzitýmneho rozsudku, rozsudok Mulder a.i./Rada a Komisia, už citovaný, body 54 až 56). Komisia vo svojich pripomienkach z 1. marca 2007 vyzdvihla, že ani žalobcovia, ani ona sama nepodali na Súdny dvor odvolanie proti rozsudku z 5. októbra 2004, a preto tento rozsudok definitívne nadobudol charakter res iudicata.
27 Okrem toho v stave, v akom sa spor nachádzal po skončení ústnej časti konania, sa zdalo, že účastníci konania sa v porovnaní so svojimi návrhmi z 28. októbra 2005 dohodli na niektorých všeobecných a špecifických otázkach týkajúcich sa určenia náhrady škody, ktorá má byť vyplatená každému žalobcovi v zmysle zásad a kritérií stanovených v medzitýmnom rozsudku.
28 Zdá sa, že účastníci konania sa najprv dohodli na všeobecnej metodike výpočtu škody spôsobenej žalobcom, na stanovení hlavných prvkov tvoriacich príjmy pochádzajúce zo Spoločenstva a vnútroštátne príjmy dotknutých osôb, ktoré treba vziať do úvahy, na uplatnení jednoduchého úroku 5,25 % na konečnú sumu náhrady, ktorá má byť vyplatená každému žalobcovi, a na nezdaniteľnosti týchto náhrad, ktoré majú byť vyplatené žalobcom, vo vzťahu k právnej úprave Spojeného kráľovstva, pričom o daňovom režime uvedených náhrad bolo definitívne rozhodnuté v medzitýmnom rozsudku (pozri bod 6 vyššie).
29 Návrhy predložené účastníkmi konania 28. októbra 2005 preukazujú pretrvávajúce nezhody týkajúce sa šiestich bodov, ktoré podmieňujú presné stanovenie náhrady škody, ktorá má byť vyplatená každému žalobcovi, a preto účastníci konania žiadajú Súd prvého stupňa o vyriešenie týchto nezhôd. V prvom rade ide o stanovenie začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody jednotlivým žalobcom (pozri bod 5 vyššie), po druhé o platovú triedu a platový stupeň, ktoré mali byť určené pre každého žalobcu na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody (pozri bod 4 vyššie), po tretie o povýšenia, ktoré mohli žalobcovia dosiahnuť (pozri bod 4 vyššie), po štvrté o výhody spojené s odmeňovaním, ktoré mohli dostať (pozri bod 1 vyššie), po piate o príspevky, zrážky a iné odvody, ktoré mali byť zohľadnené pri stanovení čistého príjmu dočasného zamestnanca Spoločenstiev a zmluvného zamestnanca (pozri bod 4 vyššie), a po šieste o práva na dôchodkové zabezpečenie, na ktoré by mal nárok každý zo žalobcov (pozri bod 1 vyššie).
30 Účastníci konania ešte pokročili v dosahovaní dohody o niektorých aspektoch uvedených sporných bodov v nadväznosti na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania uvedené v bode 8 vyššie. Nedosiahli dohodu vo všetkých bodoch, ale iba čo sa týka príspevkov, zrážok a iných odvodov, ktoré majú byť zohľadnené na určenie príjmov, ktoré žalobcovia ako zmluvní zamestnanci skutočne dostali. V názoroch na iné sporné otázky však pretrvávajú viac či menej významné rozdiely.
31 Okrem toho účastníci konania, ktorých názory sa v tomto bode zhodujú, vo svojich písomných pripomienkach, ako aj vo vyjadreniach na pojednávaní opísali ťažkosti, s ktorými sa stretli pri presvedčovaní daňových orgánov Spojeného kráľovstva, aby pripustili, že náhrady škody, ktoré im majú byť vyplatené, nemôžu podľa medzitýmneho rozsudku Súdu prvého stupňa podliehať vnútroštátnym daniam. Uvedené orgány vyjadrili svoj zámer zdaniť ak už nie istinu náhrad, tak aspoň úroky spojené s predmetnými náhradami. Žalobcovia a Komisia žiadajú, aby sa Súd prvého stupňa vyslovil priamo k otázke nezdaniteľnosti náhrad škody, a to tak ich istiny, ako aj úrokov.
32 Je vhodné postupne preskúmať všetkých šesť položiek, ktoré sú uvedené v bode 29 vyššie, pričom je potrebné rozlíšiť tie otázky, pri ktorých bola dosiahnutá dohoda, sporné otázky, ako aj otázku daňového režimu úrokov z náhrad, ktoré by mali byť vyplatené žalobcom.
O otázkach, pri ktorých bola dosiahnutá dohoda
O začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody
33 Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku rozhodol, že náhrada škody, ktorá má byť vyplatená každému žalobcovi, sa musí vypočítať odo dňa účinnosti najstaršej zmluvy, ktorú uzatvoril alebo ktorá bola predĺžená, pričom medzi týmto dňom a dňom podania žiadosti o náhradu škody na Komisiu nesmie uplynúť viac ako päť rokov. Tento deň musí spadať do obdobia medzi 12. novembrom 1994 a 16. februárom 1995 (body 83 a 166 medzitýmneho rozsudku). Okrem toho z rozsudku (bod 171) vyplýva, že obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, sa končí buď dňom, keď dotknutý žalobca prestal pracovať na projekte JET pred jeho ukončením 31. decembra 1999, alebo v tento deň, ak dotknutý pracoval na projekte JET až do jeho ukončenia, pričom je potrebné spresniť, že v prípade pán Waltona, zamestnaného v roku 1999 ako dočasný zamestnanec, obdobie, za ktoré je oprávnený na náhradu škody, sa končí dňom jeho prijatia do zamestnania podľa podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskeho spoločenstva (bod 171).
34 Z dokazovania a najmä z odpovedí účastníkov konania na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, uvedené v bode 8 vyššie, vyplýva, že žalobcovia neprekonali ťažkosti, s ktorými sa stretli pri stanovovaní presného dátumu začiatku obdobia, za ktoré má byť pre každého z nich vyplatená náhrada škody, a to z dôvodu spôsobu vyplácania príjmu – týždenného alebo mesačného, oneskoreného obnovenia zmlúv a zo skutočnosti, že dvaja z nich mali zmluvu uzavretú na dobu kratšiu ako jeden rok. Vzhľadom na tieto skutkové okolnosti, ktoré sa objavili po konzultácii archívov v JET a ktoré spôsobili, že stanovenie začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, bolo osobitne citlivé, žalobcovia sa s Komisiou dohodli na stanovení dátumu 1. marca 1996 (dátum o päť rokov starší ako dátum podania žiadosti o náhradu škody) ako začiatku tohto obdobia.
35 Vzhľadom na osobitné ťažkosti pri preskúmaní predmetných zmluvných dokumentov, ktoré žalobcovia opísali, a vzhľadom na súhlas Komisie je potrebné, aby Súd prvého stupňa, ktorý v medzitýmnom rozsudku vyzval účastníkov konania na dosiahnutie dohody, vzal na vedomie túto dohodu účastníkov konania a za začiatok obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody pre každého žalobcu, určil 1. marec 1996, tak ako to je uvedené v druhom stĺpci prílohy 2 tohto rozsudku.
36 Z tohto dôvodu sa zamieta alternatívny návrh žalobcov, predložený v ich odpovediach na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, ktorý spočíval v tom, že by sa nezohľadnil dátum nadobudnutia účinnosti najstaršej zmluvy alebo jej obnovenia, ale dátum, keď mala byť uskutočnená prvá platba. Žalovaná však zamietla tento návrh, ktorý by, okrem iného, nebol v súlade s odôvodnením medzitýmneho rozsudku (bod 166).
O príspevkoch, zrážkach a iných odvodoch
37 Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku (bod 170) stanovil, že na určenie výšky škody treba porovnať postavenie dočasného zamestnanca Spoločenstva s postavením zmluvného zamestnanca, akým bol každý zo žalobcov, na základe čistých príjmov po odpočítaní príspevkov, zrážok a iných odvodov podľa platnej právnej úpravy.
38 V nadväznosti na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania žalobcovia v súlade s uvedenými odôvodneniami medzitýmneho rozsudku odpočítali z príjmov, ktoré dostali ako zmluvní zamestnanci, tie sumy, ktoré pôvodne zohľadnili vo svojich návrhoch z 28. októbra 2005. Tieto sumy sa týkali príspevkov na dôchodkové zabezpečenie. Komisia tieto úpravy prijala.
39 Je potrebné, aby Súd prvého stupňa vzal uvedené skutočnosti na vedomie pri stanovení čistého príjmu, ktorý každý žalobca dostal ako zmluvný zamestnanec počas obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody.
O otázkach, pri ktorých nebola dosiahnutá dohoda
O platovej triede a platovom stupni na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody
– Tvrdenia účastníkov konania
40 Žalobcovia uvádzajú, že platová trieda a platový stupeň majú byť určené, okrem zohľadnenia ich akademickej kvalifikácie a ich predchádzajúcich pracovných skúseností, na základe služobného postupu v JET od chvíle, keď tam každý z nich začal pracovať, t. j. u mnohých z nich pred začiatkom obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody. Nazdávajú sa, že Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku zaviedol kritérium funkčnej rovnocennosti pracovných miest obsadených zmluvnými zamestnancami a miest obsadených dočasnými zamestnancami. Žalobcovia uvádzajú, že na preukázanie tejto funkčnej rovnocennosti odkázali na oznámenie vedúceho zodpovedného za zmluvy v JET, pána Byrna, z 25. augusta 1989.
41 Žalobcovia uvádzajú, pričom sa odvolávajú na medzitýmny rozsudok, že Komisia dnes nemôže vyžadovať rovnakú úroveň dôkazov – ktoré by v niektorých prípadoch nebolo možné predložiť –, ako keby išlo o skutočné prijatie do zamestnania, keďže žalobcovia boli v skutočnosti prijatí na prácu v JET. Okrem toho uvádzajú, že každý z nich poskytol formálne svedectvo, v ktorom potvrdil svoj služobný postup a životopis.
42 Komisia tvrdí, že platová trieda a platový stupeň majú byť určené ku dňu účinnosti najstaršej zmluvy spadajúcej do obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, s prihliadnutím na diplomy a predchádzajúce pracovné skúsenosti každého žalobcu, ako keby išlo o prvé prijatie do zamestnania. Domnieva sa, že žalobcovia musia predložiť rovnaké dôkazy týkajúce sa kvalifikácie a pracovných skúseností, ako keby boli skutočne prijímaní do zamestnania. Žalovaná sa nazdáva, že z medzitýmneho rozsudku vyplýva, že zodpovednosť Spoločenstva a náhrada škody boli uznané za obdobie najviac piatich rokov, pričom staršie zmluvy nemôžu byť zohľadnené.
43 Komisia okrem toho uvádza, že relevantnými dokumentmi, ktoré použila na určenie pracovných miest a platových tried, sú jednak rozhodnutie Komisie z 11. októbra 1984 o kritériách uplatniteľných na zaradenie do platovej triedy a platového stupňa pri prijímaní vedúcich vedeckých a technických zamestnancov a jednak rozhodnutie Komisie o kritériách uplatniteľných na zaradenie do platovej triedy a platového stupňa pri prijímaní administratívnych zamestnancov, ktoré nadobudlo účinnosť 1. septembra 1983.
44 Žalovaná taktiež kladie otázku o prípustnosti dôkazov, ktoré jej žalobcovia predložili vo väčšine prípadov v júli 2005, alebo dokonca v septembri či októbri 2005, v zmysle článku 44 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
45 Na úvod treba pripomenúť, že vzhľadom na dôkazy týkajúce sa kvalifikácie a pracovných skúseností žalobcov, použiteľné na určenie platovej triedy a platového stupňa každého z nich na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku rozhodol, že žalobcovia, najmä s prihliadnutím na ich kvalifikáciu, mali reálne šance byť prijatí ako dočasní zamestnanci (bod 155 a 157 medzitýmneho rozsudku). Na účely stanovenia náhrady pre každého z nich preto nie je potrebné preskúmať, či na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, dotknutá osoba spĺňala podmienky na takéto prijatie do zamestnania. Z odôvodnenia medzitýmneho rozsudku vyplýva, že úroveň dôkazov požadovaných na stanovenie zaradenia každého žalobcu sa nemôže rovnať úrovni požadovanej pri skutočnom prijímaní do zamestnania, ako to tvrdí Komisia.
46 Pokiaľ ide tvrdenie žalovanej týkajúce sa neskorého predloženia niektorých dôkazov, ktoré jej žalobcovia zaslali v mesiacoch júl až október 2005, berúc do úvahy skutkové okolnosti prejednávanej veci, nie je možné namietať neprípustnosť týchto dôkazov v zmysle článku 44 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.
47 Škoda, ktorá vznikla žalobcom, a metodika na určovanie výšky náhrady škody sú totiž definované v tých odôvodneniach medzitýmneho rozsudku, ktoré sa týkajú zásady zodpovednosti Spoločenstva. Tieto odôvodnenia taktiež odkazujú na akademické kvalifikácie, pracovné skúsenosti a funkcie vykonávané v JET, čo umožnilo účastníkom konania identifikovať dôkazy relevantné pre stanovenie náhrady škody, ktorá má byť vyplatená. Vzhľadom na predĺženie lehôt, o ktoré žalobcovia žiadali a voči ktorému žalovaná nič nenamietala, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná umožnila žalobcom prístup do archívov JET až koncom decembra 2005, nie je možné namietať neprípustnosť voči absolútne nijakému dôkazu.
48 Pokiaľ ide o zaradenie každého žalobcu do platovej triedy a platového stupňa na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, je vhodné pripomenúť, že Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku konštatoval, že pracovné miesta a kvalifikácie žalobcov, ako boli uvedené Komisiou, svojou povahou a úrovňou zjavne zodpovedajú postaveniu členov projektového tímu. Súd prvého stupňa konštatoval (bod 121), že Komisia na pojednávaní uznala, že neexistovali nijaké podstatné rozdiely medzi riadnymi členmi projektového tímu a žalobcami, pretože kvalifikácie a odborné skúsenosti oboch skupín boli podobné. Súd prvého stupňa taktiež vyzdvihol (bod 122), že túto podobnosť funkcií potvrdzuje aj organizačná štruktúra JET.
49 Z medzitýmneho rozsudku (bod 166 a 168) vyplýva, že pracovné miesto, platová trieda a platový stupeň, ktoré majú byť určené pre každého žalobcu, sa musia vzťahovať na funkcie vykonávané v JET ku dňu účinnosti najstaršej zmluvy, uzavretej alebo predĺženej v rámci obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, pričom predmetné funkcie sú tie, ktoré dotknutá osoba vykonávala v JET k tomuto dňu, ak tam pracovala už predtým, čo je prípad väčšiny žalobcov, alebo tie, ktoré dotknutá osoba mala vykonávať, keď začala pracovať v JET. Zaradenie každého žalobcu musí byť stanovené s prihliadnutím na jeho skutočné prijatie do zamestnania v JET, ktoré všeobecne predchádzalo začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody.
50 Aj napriek tomu, že Súd prvého stupňa obmedzil náhradu škody pre každého žalobcu na obdobie najviac piatich rokov, súčasne rozhodol, že od začiatku, t. j. od prvého nástupu do zamestnania mali byť dotknuté osoby prijaté ako dočasní zamestnanci, pričom protiprávnosť trvala počas celej existencie JET (body 127 a 139 medzitýmneho rozsudku). V protiklade s tvrdením Komisie zistená protiprávnosť trvala počas celej dĺžky zamestnania v JET, ale náhrada škody má byť vyplatená iba za obdobie, ktoré je stanovené v medzitýmnom rozsudku z dôvodov uvedených v medzitýmnom rozsudku (body 57 až 84).
51 Z tohto dôvodu by situácia každého žalobcu na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, nemala byť prirovnávaná k situácii, v akej by sa dotknutá osoba nachádzala pri prvom prijatí do zamestnania. Je potrebné zohľadniť skutočnosť, že dotknutá osoba mala byť od svojho prvého prijatia zamestnaná ako dočasný zamestnanec, a nie ako zmluvný zamestnanec, čo vedie prípadne k zohľadneniu „služobného postupu“ pred začiatkom obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, na účely stanovenia zaradenia zodpovedajúceho funkciám vykonávaným každým žalobcom na začiatku uvedeného obdobia.
52 Okrem toho zohľadniť „služobný postup“, ktorý predtým mohli dotknuté osoby dosiahnuť v JET, nie je v protiklade s tvrdením Komisie rekonštrukciou služobného postupu, ale predstavuje iba zohľadnenie zaradenia, ku ktorému dotknutá osoba prípadne dospela ako zmluvný zamestnanec JET, ako to vyplýva z medzitýmneho rozsudku, ktorý odkazuje na funkcie, ktoré vykonával každý žalobca na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, na účely určenia pracovného miesta a platovej triedy každého žalobcu (body 166 a 168). Je potrebné pripomenúť, že Súd prvého stupňa uznal rovnocennosť pracovných miest, kvalifikácie a odborných skúseností žalobcov a riadnych členov projektového tímu (body 121 a 122 medzitýmneho rozsudku). Z tohto dôvodu zaradenie na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, musí zohľadniť túto funkčnú podobnosť.
53 Na stanovenie zaradenia každého žalobcu na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, je potrebné použiť všetky vhodné dostupné dôkazy uvedené účastníkmi konania. Ide jednak o memorandum vedúceho pracovníka zodpovedného za zmluvy v JET z 25. augusta 1989, v ktorom sa stanovuje súvislosť medzi platovými triedami zmluvných zamestnancov a ôsmimi platovými triedami zamestnancov ESAE, ako aj klasifikácia zmluvných zamestnancov v JET, ako vyplýva zo zoznamu uvedených zamestnancov za rok 1994, a jednak o rozhodnutie Komisie z 11. októbra 1984 o kritériách uplatniteľných na zaradenie do platovej triedy a platového stupňa pri prijímaní vedúcich vedeckých a technických zamestnancov, ako aj rozhodnutie Komisie o kritériách uplatniteľných na zaradenie do platovej triedy a platového stupňa pri prijímaní administratívnych zamestnancov, ktoré nadobudlo účinnosť 1. septembra 1983.
54 Vzhľadom na tieto rôzne dokumenty je zaradenie do platovej triedy a platového stupňa každého žalobcu na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, stanovené nasledujúcim spôsobom.
55 V prvom rade je potrebné stanoviť zaradenie každého žalobcu ako zmluvného zamestnanca odo dňa účinnosti najstaršej zmluvy, ktorú uzatvoril alebo ktorá bola predĺžená v rámci daného obdobia, a to tak, ako je stanovené v memorande vedúceho pracovníka zodpovedného za zmluvy v JET z 25. augusta 1989 a v zozname zmluvných zamestnancov za rok 1994. S výnimkou prvého prijatia do zamestnania uvedené zaradenie ako zmluvných zamestnancov zohľadňuje vývoj situácie dotknutých zamestnancov od ich počiatočného prijatia až do obnovenia ich zmlúv, ktorými sa začína obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody v súlade s uvedenými zásadami.
56 Po druhé je vhodné stanoviť platovú triedu a platový stupeň zamestnanca ESAE, ktoré by zodpovedali tomuto zaradeniu na základe rozhodnutia Komisie z 11. októbra 1984 o kritériách uplatniteľných na zaradenie do platovej triedy a platového stupňa pri prijímaní vedúcich vedeckých a technických zamestnancov a rozhodnutia Komisie o kritériách uplatniteľných na zaradenie do platovej triedy a platového stupňa pri prijímaní administratívnych zamestnancov, ktoré nadobudlo účinnosť 1. septembra 1983.
57 Z uvedeného vyplýva, že zaradenie do platovej triedy a platového stupňa každého žalobcu na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, sa stanovuje tak, ako je to uvedené v treťom stĺpci prílohy 2 tohto rozsudku.
O povýšení
– Tvrdenia účastníkov konania
58 Žalobcovia uvádzajú, že tempo povyšovania v JET bolo osobitne priaznivé, čo by v tomto prípade malo viesť k preradeniu do vyššej platovej triedy, hneď ako zaradenie do vyššieho platového stupňa spôsobí zvýšenie platu nad platový stupeň 1 v nasledovnej triede, s výnimkou troch prípadov, v ktorých žalobcovia súhlasia s názorom Komisie. Ide o neexistenciu povýšenia z platovej triedy B do platovej triedy A, z platovej triedy A5 do platovej triedy A4 a z platovej triedy A4 do platovej triedy A3. Okrem toho povýšenie zodpovedajúce priemernému vývoju služobného postupu by malo byť udelené každých päť rokov.
59 Úzky vzájomný vzťah medzi platovými triedami, ktoré požadovali žalobcovia, a platovými triedami uvedenými v zozname zmluvných zamestnancov JET potvrdzuje opodstatnenosť nimi navrhovanej metódy. Táto metóda by taktiež umožnila vyjadriť menovanie na pracovné miesto vyžadujúce zodpovednosť formou povýšenia.
60 Komisia uvádza, že zmena zodpovednosti nevedie automaticky k povýšeniu, lebo neexistuje automatický vzťah medzi platovou triedou a funkciou, keďže úradník môže prejsť bez povýšenia z pracovného miesta administrátora na pracovné miesto vedúceho oddelenia.
61 V odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania účastníci konania uviedli, že sa dohodli na indexe povýšenia vo výške 20 %, ktorý zodpovedá povýšeniu každých päť rokov.
62 Komisia aj naďalej nesúhlasí s tým, ako žalobcovia uplatnili tento index na obdobie predchádzajúce obdobiu, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody. Ich postup spočíva v zohľadnení dosiahnutého služobného postupu v JET pred obdobím, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, na účely stanovenia zaradenia na začiatku uvedeného obdobia.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
63 V prvom rade je potrebné spomenúť, že sporná otázka, ktorú uviedla Komisia, sa nevzťahuje na účinky povýšenia, ktoré malo byť udelené žalobcom na základe indexu dohodnutého medzi účastníkmi konania vo výške 20 % za rok počas obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, ale týka sa použitia tohto indexu na určenie počiatočného zaradenia každého žalobcu na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, aby sa tak prípadne rekonštruoval predchádzajúci služobný postup dotknutej osoby v JET.
64 Pokiaľ ide o zohľadnenie povýšenia pred obdobím, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, pričom to nie je predmetom sporu v tejto veci, avšak s prihliadnutím na obavy žalovanej treba poznamenať, že je isté, že odkedy bolo stanovené (pozri bod 50 a nasl. vyššie) v súlade s odôvodnením medzitýmneho rozsudku, že na účely zaradenia každého žalobcu na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, je potrebné zohľadniť služobný postup dotknutej osoby od jej skutočného prijatia. Takýto spôsob „rekonštrukcie služobného postupu“ nevyhnutne zahŕňa povýšenie, ktoré dotknutá osoba mohla dosiahnuť. Vzhľadom na to, že účastníci konania sa dohodli, že index povýšenia bude 20 %, žalobcovia ho mohli logicky využiť na počiatočnú „rekonštrukciu služobného postupu“ s cieľom určiť platovú triedu a platový stupeň každého žalobcu na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody.
65 Čo sa týka povýšenia počas obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku (bod 169) stanovil, že účastníci konania sa musia dohodnúť na rekonštrukcii služobného postupu každého zo žalobcov odo dňa prijatia do zamestnania až do obdobia najviac posledných piatich rokov, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, pričom je potrebné zohľadniť priemerné zvyšovanie platov pre zodpovedajúce pracovné miesto a platovú triedu zamestnanca ESAE, ktorý pracoval v JET, ako aj možné povýšenie, ktoré mohol každý zo žalobcov dosiahnuť v danom období s prihliadnutím na platovú triedu a pracovné miesto, pričom sa vychádza z priemerného počtu povýšení udelených dočasným zamestnancom ESAE v podobnej situácii.
66 Z medzitýmneho rozsudku vyplýva, že rekonštrukcia prípadných povýšení počas obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, musí byť vykonaná s prihliadnutím na platovú triedu a platový stupeň, ktoré mali žalobcovia na začiatku obdobia najviac piatich rokov, pričom sa vychádza z priemerného počtu povýšení priznaných dočasným zamestnancom ESAE v podobnej situácii, t. j. pracujúcim v JET, v súlade s praxou v oblasti povýšení v JET.
67 Súd prvého stupňa usúdil, že v porovnaní so situáciou riadnych členov projektového tímu v JET boli žalobcovia udržovaní v právne diskriminujúcom postavení, čo predstavuje zavinené protiprávne konanie (body 140 a 141 medzitýmneho rozsudku), a v dôsledku toho žalobcovia utrpeli ujmu (body 164 a 169 medzitýmneho rozsudku). „Obdobnou situáciou“, ktorá má slúžiť ako porovnávací bod na stanovenie služobného postupu, ktorý mohol každý zo žalobcov dosiahnuť, je preto situácia riadnych členov projektového tímu JET, prípadne iná vhodnejšia situácia.
68 Prípadný prístup na pracovné miesta, s ktorými je spojená osobitná zodpovednosť, nebol pri tomto výpočte zohľadnený, lebo ako uvádza Komisia, neexistuje automatický vzťah medzi platovou triedou a funkciou, keďže úradník môže zmeniť pracovné miesto bez toho, aby bol povýšený. Naopak, rekonštruované povýšenia musia zahŕňať zmeny v platových stupňoch a zmeny v platových triedach v súlade s praxou v JET.
69 V súlade so zásadami uvedenými v medzitýmnom rozsudku je teda potrebné zohľadniť rekonštruované povýšenia na základe uvedených dôvodov pri určení čistého príjmu každého žalobcu, ktorý mohol dostať ako dočasný zamestnanec počas obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody.
O výhodách spojených s príjmom
– Tvrdenia účastníkov konania
70 Žalobcovia uvádzajú, že je potrebné vypočítať čistý príjem, ktorý skutočne každý z nich dostal, po odrátaní súm, ktoré zarobili, keď pracovali počas dovolenky alebo keď pracovali nadčasy, keďže každý z nich pracoval rovnaký počet dní ako dočasný zamestnanec v ESAE v porovnateľnej situácii a bez odpracovania nadčasov. Žalobcovia uvádzajú, že zohľadnenie súm, ktoré z tohto dôvodu skutočne dostali (vyššie sumy ako dostali dočasní zamestnanci v JET), by zrušilo nárok na akúkoľvek náhradu škody za platenú dovolenku a nadčasy.
71 Komisia uvádza, že sumy, ktoré žalobcovia dostali za platenú dovolenku a nadčasy, vzhľadom na flexibilitu, ktorou na rozdiel od dočasných zamestnancov ESAE disponovali, aby mohli zvýšiť svoje príjmy, by mali byť zohľadnené v príjmoch, ktoré dotknuté osoby dostali ako zmluvní zamestnanci. Pokiaľ ide o určenie príjmov, ktoré každý zo žalobcov mohol dostať od Spoločenstva, Komisia uvádza, že čo sa týka časti náhrady škody zodpovedajúcej niektorým príspevkom, ako sú príspevok na domácnosť, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na vzdelanie, mali by byť predložené dôkazy o tom, že dotknuté osoby spĺňali podmienky požadované na vznik nároku na tieto príspevky.
72 Pokiaľ ide o prípadné služobné cesty vykonané žalobcami, Komisia uvádza, že sporné nie je vyplatenie ušlého príjmu, ale preplatenie nákladov. Pokiaľ ide o denné diéty vyplatené niektorým žalobcom, ktorí bývali ďaleko od priestorov JET, žalovaná uvádza, že služobný poriadok nestanovuje podobné výhody pre dočasných zamestnancov, a preto príslušné denné diéty musia byť považované za príjem, ktorý skutočne dostali ako zmluvní zamestnanci.
73 Po nariadení opatrenia na zabezpečenie priebehu konania sa účastníci konania dohodli na nasledujúcich bodoch.
74 Čo sa týka platenej dovolenky, dohodlo sa, že vzhľadom na to, že väčšina žalobcov nevyužila túto dovolenku, do príjmov, ktoré dostali žalobcovia ako zmluvní zamestnanci, sa zarátajú sumy vyplatené dotknutým osobám za to, že odpracovali počet hodín ekvivalentný času, ktorý by odpracovali ako zamestnanci ESAE.
75 Pokiaľ ide o nadčasy, účastníci konania sa dohodli na rozlíšení situácií žalobcov podľa toho, či patria do kategórie A, alebo do kategórie B. Na jednej strane, keďže zamestnancom ESAE kategórie A sa nevypláca náhrada za nadčasy, na rozdiel od zmluvných zamestnancov, ku ktorým patria aj žalobcovia, žalobcovia súhlasia so zvýšením o 10 %, ktoré Komisia uplatnila na ich vnútroštátne príjmy. Na druhej strane sa zdá, že zamestnanci ESAE patriaci do kategórie B (ako aj do kategórie C) poberali náhrady za nadčasy, ktoré však neboli finančné, ale časové a ktoré nie je možné vypočítať. Žalobcovia sa preto rozhodli, že nadčasy nezohľadnia ani na jednej, ani na druhej strane rovnice (vnútroštátne príjmy a príjmy Spoločenstva). Naopak, Komisia zachovala jednotné zvýšenie o 10 % uplatňované na príjmy, ktoré dostali žalobcovia ako zmluvní zamestnanci. Z tohto dôvodu dochádza k rozdielom vo výpočte týchto príjmov, ktoré predložili účastníci konania.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
76 Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku (bod 164) rozhodol, že ujma vzniknutá žalobcom počas obdobia pôsobenia v spoločnom podniku JET vyplýva z rozdielu medzi príjmom a s ním spojenými výhodami a nárokmi na dôchodok, ktoré by boli dotknutým osobám vyplatené alebo ktoré by dosiahli, keby boli pracovali pre projekt JET ako dočasní zamestnanci, a príjmom a s ním spojenými výhodami a nárokmi na dôchodok, ktoré im ako zmluvným pracovníkom boli skutočne vyplatené alebo ktoré dosiahli.
77 Z uvedeného vyplýva, že na stanovenie čistého príjmu zo Spoločenstva, ktorý by každý žalobca dostal počas obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, keby bol zamestnaný ako dočasný zamestnanec, je potrebné zohľadniť celkové výhody, na ktoré by mala dotknutá osoba nárok vzhľadom na všetky skutočnosti týkajúce sa jej osobnej alebo pracovnej situácie, ktoré by vedela podložiť listinnými dôkazmi. Naopak, nie je možné zohľadniť náhrady za služobné cesty, ktoré by žalobcovia dostali, keďže Komisia v tomto smere uvádza – pričom ostatní účastníci konania to nepopierajú –, že v JET sa preplácali všetky náklady spojené s pobytom, zatiaľ čo denné diéty boli znížené, alebo dokonca zrušené.
78 Na druhej strane na stanovenie čistého vnútroštátneho príjmu, ktorý dostal každý žalobca ako zmluvný zamestnanec počas obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, je potrebné zohľadniť všetky príjmy, ktoré z tohto dôvodu dotknuté osoby skutočne dostali, a to najmä denné diéty, ktoré prípadne dostali niektorí žalobcovia z dôvodu ich vzdialenosti od priestorov JET.
79 Čo sa týka platenej dovolenky, je potrebné zohľadniť dohodu účastníkov konania a vziať na vedomie sumy vyplatené dotknutým osobám za to, že odpracovali počet hodín ekvivalentný času, ktorý by odpracovali ako zamestnanci ESAE.
80 Pokiaľ ide o nadčasy, je potrebné uplatniť dohodu účastníkov konania, podľa ktorej sa uplatní zvýšenie príjmov, ktoré dostali dotknuté osoby ako zmluvní zamestnanci, o 10 %, pretože na rozdiel od nich zamestnancom ESAE kategórie A nadčasy neboli preplácané.
81 Pokiaľ ide o žalobcov patriacich do kategórie B, treba upozorniť na to, že žalovaná neuvádza, že by tvrdenia žalobcov, podľa ktorých zamestnanci ESAE patriaci do kategórie B a C poberali náhrady za nadčasy, ktoré však neboli finančné, ale časové a ktoré nie je možné vypočítať, boli nesprávne. Za týchto okolností treba za najvhodnejšie riešenie považovať to, ktoré uvádzajú žalobcovia, t. j. aby sa nezohľadnili nadčasy, a to ani pri stanovení príjmov, ktoré dostali žalobcovia ako zmluvní zamestnanci, ani pri stanovení príjmov, ktoré mohli dostať ako dočasní zamestnanci ESAE.
82 V súlade s uvedenými zásadami týkajúcimi sa výhod spojených s príjmom je možné stanoviť čistý príjem, ktorý každý žalobca mohol dostať ako dočasný zamestnanec počas obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, a príjem, ktorý skutočne dostal ako zmluvný zamestnanec počas tohto istého obdobia.
83 Z uvedeného vyplýva, že výška čistých príjmov, ktoré dostali zamestnanci, výška príjmov, ktorú mali dostať ako dočasní zamestnanci, výška ujmy, ktorá vyplýva z rozdielu medzi týmito dvoma hodnotami, a výška akumulovanej ujmy, ktorá je výsledkom aktualizácie tejto poslednej sumy k 31. decembru 1999, sú v tejto postupnosti uvedené v stĺpcoch 1, 2, 3 a 4 prílohy 3 tohto rozsudku.
O nárokoch na dôchodok
– Tvrdenia účastníkov konania
84 Žalobcovia tvrdia, že majú právo na náhradu škody z dôvodu ujmy na nárokoch na dôchodok a táto ujma nie je nahradená odchodným. Uvádzajú, že väčšina z nich pracovala pre JET počas dlhšieho obdobia, ako je obdobie najviac piatich rokov, na základe ktorého má byť vypočítaná náhrada škody. Žalobcovia usudzujú, že vhodným prístupom na stanovenie nárokov na dôchodok je vypočítať náklady na celoživotný dôchodok, ktorý by sa vyrovnal dôchodku, ktorý by im bol vyplatený, ak by bola dodržaná zákonnosť, a zohľadniť časť tejto sumy zodpovedajúcu obdobiu, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody.
85 Komisia tvrdí, že žalobcovia si môžu nárokovať iba odchodné, pretože Súd prvého stupňa obmedzil obdobie, za ktoré je Spoločenstvo zodpovedné z dôvodu neprijatia do zamestnania a za ktoré mu bola uložená povinnosť nahradiť škodu, najviac na päť rokov. Priznať nároky na dôchodok preto, lebo niektorí žalobcovia už predtým pracovali v JET, by znamenalo opierať sa o zmluvy uzatvorené pred začiatkom obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, čo by bolo v rozpore s tým, čo stanovil Súd prvého stupňa.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
86 Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku (bod 164) stanovil, že ujma vzniknutá žalobcom za obdobie pôsobenia v spoločnom podniku JET zahŕňa nároky na dôchodok, ktoré vyplývajú z rozdielu medzi nárokmi na dôchodok, ktoré by dotknuté osoby dosiahli, keby boli pracovali pre projekt JET ako dočasní zamestnanci, a nárokmi na dôchodok, ktoré ako zmluvní pracovníci skutočne dosiahli.
87 Okrem iného Súd prvého stupňa stanovil, že náhrada mala byť vypočítaná za obdobie začínajúce sa dňom účinnosti najstaršej uzatvorenej alebo predĺženej zmluvy, pričom medzi týmto dňom a podaním žiadosti o náhradu škody na Komisiu nesmelo uplynúť viac ako päť rokov, a končiace sa dňom, keď dotknutý žalobca buď prestal pracovať na projekte JET pred jeho ukončením 31. decembra 1999, alebo týmto dňom, ak dotknutý pracoval na projekte JET až do jeho ukončenia. (bod 171 medzitýmneho rozsudku).
88 Z predchádzajúcich odôvodnení jednoznačne vyplýva, že Súd prvého stupňa výslovne uznal právo žalobcov na náhradu škody spôsobenej na nárokoch na dôchodok. Napriek tomu, že predtým Súd prvého stupňa obmedzil prípustnosť nárokov na náhradu škody každého žalobcu na obdobie najviac päť rokov odo dňa podania žiadosti o náhradu škody, nevyplýva z toho, že táto zložka náhrady škody by mala byť vo všetkých prípadoch nahradená odchodným. V tomto smere výklad Komisie nemôže byť prijatý.
89 Ako už bolo uvedené v bode 51 vyššie, Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku usúdil, že žalobcovia mali byť od začiatku prijatí do zamestnania ako dočasní zamestnanci, pričom dĺžka protiprávneho konania prekračuje dĺžku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody. Toto konštatovanie nutne vedie k zohľadneniu skutočnosti, že žalobcovia mohli nadobudnúť nárok na dôchodok za celé obdobie, počas ktorého každý z nich skutočne pracoval v JET, náhrada škody za tieto prípadné nároky sa však obmedzuje na obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody.
90 Na stanovenie časti náhrady zodpovedajúcej nárokom na dôchodok je preto u každého žalobcu potrebné zohľadniť dátum jeho skutočného prvého prijatia do zamestnania v JET, prípadne aj pred obdobím, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, pričom náhrada škody z dôvodu straty na nárokoch na dôchodok má byť vyplatená za obdobie najviac piatich rokov, čo zodpovedá obdobiu, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody. Uvedené obdobie najviac piatich rokov tak nepredstavuje jediné obdobie, počas ktorého vznikajú nároky. V skutočnosti nárok na dôchodok každého žalobcu vzniká počas celého obdobia zamestnania v JET, pričom príslušné práva sa úmerne znižujú v závislosti od dĺžky obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, v pomere k celkovej dĺžke zamestnania v súlade s odôvodneniami uvedenými v medzitýmnom rozsudku.
91 Okrem toho je potrebné vziať do úvahy, že náhrada nároku na dôchodok nemôže byť nižšia ako poistno-matematická hodnota fondu vytvoreného na meno každého žalobcu z odvodov pracovníka a príspevkov zamestnávateľa za obdobie najviac piatich rokov zodpovedajúcich obdobiu, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody.
92 Naopak, v prípade, ak by žalobca najmä konkrétne z dôvodu, že pracoval v JET menej ako desať rokov, nemal nárok na starobný dôchodok v súlade s ustanoveniami služobného poriadku, ale iba na odchodné, musí byť v súlade s odôvodneniami uvedenými v medzitýmnom rozsudku ako alternatíva poskytnutá náhrada škody za stratu tohto príspevku, úmerne znížená v závislosti od dĺžky obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, v pomere k celkovej dĺžke zamestnania. Z odpovedí žalobcov na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania vyplýva, že v poslednej verzii svojich návrhov žiadali pre tých, ktorí v JET pracovali menej ako desať rokov, odchodné namiesto nároku na dôchodok.
93 Skutočnosti, ktoré Komisia uviedla, nespochybňujú predchádzajúce posúdenia.
94 Napriek tomu, že v rozsudku zo 17. mája 1990, Barber, C‑262/88 (Zb. s. I‑1889), Súdny dvor časovo obmedzil účinky výkladu článku 141 ES z naliehavých dôvodov právnej istoty, ktoré bránia spochybňovaniu právnych situácií, ktorých účinky sa skončili v minulosti, toto riešenie sa v prejednávanej veci nejaví ako vhodné.
95 Okolnosti prejednávanej veci týkajúce sa náhrady škody spôsobenej protiprávnym konaním zo strany Spoločenstva voči žalobcom totiž nie sú porovnateľné s okolnosťami vyššie uvedenej veci, ktoré sa týkali problému spätnej účinnosti revízie dôchodkového zabezpečenia na celom území Spoločenstva, ktorý mal významné finančné dôsledky, pričom je nutné dodať, že žalovaná neuviedla nijaký naliehavý dôvod všeobecného záujmu.
96 Okrem toho nemôže byť prijaté ani tvrdenie Komisie, podľa ktorého v období predchádzajúcom obdobiu, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, v JET neexistoval dôchodkový fond, takže ak by žalobcom boli priznané nároky na dôchodok za toto predchádzajúce obdobie, znamenalo by to poskytnúť im výhody, ktoré v JET nepožívali ani zamestnanci ESAE.
97 Z ustanovení článku 2 v spojení s článkom 39 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, ktorým sa riadia najmä dočasní zamestnanci ESAE, vyplýva, že dočasní zamestnanci majú právo na starobný dôchodok alebo na odchodné za podmienok stanovených v služobnom poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev. Stanovy JET pripojené k rozhodnutiu Rady 78/471/ESAE z 30. mája 1978 o založení spoločného podniku JET [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 151, s. 10), v znení relevantnom pre určenie nárokov žalobcov na dôchodok v článku 8 ods. 5 výslovne odkazuje na podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o zamestnancov prijatých ako dočasných zamestnancov, akými mali byť žalobcovia. Aj za predpokladu, že v praxi by sa pre zamestnancov ESAE zamestnaných v JET nebol dodržiaval režim stanovený platnými právnymi predpismi, žalovaná sa na túto poľutovaniahodnú skutočnosť nemôže odvolávať, pokiaľ ide o určenie náhrady škody, ktorá má byť vyplatená žalobcom z dôvodu protiprávneho konania, ktorého sa voči nim Komisia dopustila.
98 Navyše, napriek tomu, že žalobcovia sa už od podania žaloby v roku 2002 domáhali náhrady škody z dôvodu ujmy na nárokoch na dôchodok a že v medzitýmnom rozsudku bola výslovne prijatá zásada náhrady tejto škody, treba poznamenať, že Komisia nedokázala presnosť svojich tvrdení ani nepredložila spresnenia týkajúce sa praktických prekážok, ktoré by mohli nastať.
99 Z uvedeného vyplýva, že náhrada škody patriaca žalobcom z dôvodu straty na nárokoch na dôchodok, prípadne na odchodné, sa stanoví v zmysle vyššie spomenutých odôvodnení, ako je uvedené v stĺpci 5 prílohy 3 tohto rozsudku.
O celkovej výške náhrady škody, ktorá má byť vyplatená každému žalobcovi
100 Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku (bod 164) rozhodol, že ujma vzniknutá žalobcom za obdobie pôsobenia v spoločnom podniku JET vyplýva z rozdielu medzi príjmom a s ním spojenými výhodami a nárokmi na dôchodok, ktoré by boli dotknutým osobám vyplatené alebo ktoré by boli dosiahli, keby pracovali pre projekt JET ako dočasní zamestnanci, a príjmom a s ním spojenými výhodami a nárokmi na dôchodok, ktoré im ako zmluvným pracovníkom boli skutočne vyplatené alebo nimi boli dosiahnuté.
101 Z uvedeného vyplýva, že konečná výška náhrady škody, ktorá má byť vyplatená každému žalobcovi ako náhrada za prejednávanú ujmu, sa stanovuje k 31. decembru 1999 – čo je deň, ktorým sa v každom prípade skončilo obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody – v celkovej sume, ktorá je uvedená v stĺpci 6 prílohy 3 tohto rozsudku. Od tohto dňa sa táto suma zvyšuje o jednoduché úroky vo výške 5,25 %, tak ako je to uvedené v bode 28 vyššie, a to až do skutočného vyplatenia náhrady škody.
O daňovom režime náhrady škody patriacej žalobcom
102 Účastníci konania vysvetlili problémy, ktoré by mohli nastať na vnútroštátnej úrovni v rámci výkonu tohto rozsudku v súvislosti s uvedeným zámerom daňových orgánov Spojeného kráľovstva zdaniť ak nie istinu náhrady škody, tak aspoň úroky spojené s uvedenými spornými náhradami škody, čo je v rozpore s ustanoveniami medzitýmneho rozsudku.
103 Je potrebné pripomenúť, že Súd prvého stupňa usúdil, že na náhradu škody, ktorá sa má vyplatiť každému žalobcovi s cieľom kompenzovať mu stratu na príjme a súvisiacich výhodách vypočítaných po zdanení a ktorá sa má vypočítať podľa tých istých pravidiel s prihliadnutím na daň Spoločenstva, sa musí vzťahovať daňový režim použiteľný na sumy vyplácané Spoločenstvom jeho zamestnancom v zmysle článku 16 Protokolu o výsadách a imunitách úradníkov a zamestnancov Európskych spoločenstiev. Táto náhrada škody, ktorou sa rozumie náhrada po odpočítaní daní, nemôže preto podliehať vnútroštátnym daňovým odvodom. Z tohto dôvodu nemôže byť vyplatená nijaká dodatočná náhrada škody z dôvodu náhrady takýchto odvodov (bod 173 medzitýmneho rozsudku).
104 Z rozsudku vyplýva, že tak istina náhrady škody, ktorá sa má vyplatiť každému žalobcovi, ako aj úroky, ktoré s ňou súvisia a ktoré predstavujú cenu času, ktorý bol potrebný na nápravu ujmy spôsobenej dotknutým osobám, a preto sú neodlúčiteľné od istiny, v žiadnom prípade nemôžu podliehať nijakému vnútroštátnemu zdaneniu, ktorého účinkom by bolo zníženie náhrady uvedenej škody. Okrem toho, ako vyplýva z medzitýmneho rozsudku, Spoločenstvo nemôže byť zaviazané na zaplatenie dodatočnej náhrady škody žalobcom s cieľom kompenzovať zníženie konečnej sumy, ktorá zostala žalobcom v dôsledku rozhodnutí vnútroštátnych daňových orgánov. Takáto kompenzácia by nemala nijakú súvislosť s protiprávnym konaním, ktoré konštatoval Súd prvého stupňa, pričom v skutočnosti by išlo o bezdôvodný prevod prostriedkov do rozpočtu členského štátu.
105 Bez prejudikovania prípadných procesných dôsledkov, ktorých vhodnosť musí posúdiť Komisia a ktorým čelí dotknutý členský štát v podobnom prípade, Súd prvého stupňa potvrdzuje celkovú daňovú imunitu náhrady škody, ktorá má byť vyplatená žalobcom, a to tak istiny, ako aj úrokov, vo vzťahu k vnútroštátnym predpisom, pričom táto imunita vyplýva z odôvodnení medzitýmneho rozsudku, ktorý definitívne nadobudol charakter res iudicata, tak ako je uvedené v bodoch 26 a 28 vyššie.
O trovách
Tvrdenia účastníkov konania
106 Žalobcovia, ktorí navrhujú zaviazať žalovanú na náhradu trov konania v súlade s článkom 87 rokovacieho poriadku, uvádzajú, že napriek tomu, že Súd prvého stupňa obmedzil obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, mali úspech vo všetkých návrhoch a že výška ich výdavkov nie je úmerná obdobiu, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody.
107 Komisia uvádza, že žalobcovia nemôžu tvrdiť, že vyhrali spor, pretože nemali úspech v jednej zo základných otázok, a to v otázke premlčania, čo malo za následok päť- alebo šesťnásobné zníženie ich počiatočných návrhov. Vzhľadom na to, že Súd prvého stupňa venoval tejto otázke skoro polovicu rozsudku T‑144/02 z 5. októbra 2004, Komisia sa nazdáva, že prijateľným riešením by bolo, aby bola zaviazaná na náhradu polovice trov žalobcov.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
108 Je vhodné pripomenúť, že v bode 4 výroku medzitýmneho rozsudku je uvedené, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.
109 Vzhľadom na to, že spor bol preskúmaný v rámci konania vzťahujúceho sa na spory medzi Spoločenstvom a jeho zamestnancami (bod 52 medzitýmneho rozsudku), z článku 88 rokovacieho poriadku, ktorý je uplatniteľný v prejednávanej veci, vyplýva, že orgány znášajú svoje vlastné trovy konania, čím nie je dotknuté ustanovenie článku 87 ods. 3 druhého pododseku.
110 Podľa článku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku Súd prvého stupňa môže rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania alebo z výnimočných dôvodov.
111 Okrem toho v článku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku je stanovené, že členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania.
112 Je potrebné vyzdvihnúť, že tak z výroku medzitýmneho rozsudku, ako aj z odôvodnení, na ktorých sa zakladá, vyplýva, že žalobcovia boli úspešní v podstatnej časti svojich návrhov. V skutočnosti Súd prvého stupňa priznal právo na náhradu majetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená každému žalobcovi tým, že nebol prijatý do zamestnania ako dočasný zamestnanec Spoločenstva na výkon činnosti v spoločnom podniku JET. Tvrdenie žalovanej, že Súd prvého stupňa obmedzil obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, v nijakom prípade nezmierňuje plné a úplné uznanie zodpovednosti Spoločenstva za protiprávne konanie, ktoré bolo konštatované vo vzťahu k celému obdobiu, počas ktorého žalobcovia pracovali v JET.
113 Takisto je potrebné zdôrazniť, že aj napriek tomu, že žalobcovia nemali úspech vo svojich návrhoch na náhradu škody v tom zmysle, že Súd prvého stupňa neprijal celkovú výšku požadovanej sumy za predmetnú škodu, taktiež je pravda, že všetci žalobcovia dosiahli vyššiu náhradu, ako im Komisia bola ochotná priznať (pozri rozsudok Súdneho dvora, Mulder a i./Rada a Komisia, už citovaný, body 363 až 365).
114 Za týchto podmienok je potrebné rozhodnúť, že za celé konanie pred Súdom prvého stupňa bude Komisia znášať svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania žalobcov, pričom Rada ako vedľajší účastník konania bude znášať svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Komisia sa zaväzuje zaplatiť každému zo žalobcov náhradu škody zodpovedajúcu sume uvedenej pre každého z nich v stĺpci 6 prílohy 3 tohto rozsudku.
2. K tejto sume sa pripočítajú úroky vo výške 5,25 % od 31. decembra 1999 až do skutočného vykonania platby.
3. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobcom počas celého konania pred Súdom prvého stupňa.
4. Rada znáša svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. júla 2007.
Príloha 1
Zoznam žalobcov (13)
Atkins
Brickley
Eagle
Fanthome
Felton
Gaberscik
Gardener
Grant
Junger
Marren
Marrs
Sands
Walton
Príloha 2
Mená žalobcov | Začiatok obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody | Platová trieda a platový stupeň na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody |
Brickley | 1. marec 1996 | A5/2 |
Eagle | 1. marec 1996 | B1/8 |
Felton | 1. marec 1996 | A5/3 |
Gaberscik | 1. marec 1996 | A7/1 |
Gardener | 1. marec 1996 | B1/7 |
Grant | 1. marec 1996 | B2/4 |
Marren | 1. marec 1996 | B1/5 |
Marrs | 1. marec 1996 | B1/8 |
Sands | 1. marec 1996 | B2/1 |
Walton | 1. marec 1996 | A5/5 |
Príloha 3
Mená žalobcov | Celková výška čistých príjmov získaných zmluvným zamestnancom (1) Vnútroštátne príjmy (GBP) | Celková výška ekvivalentných čistých príjmov dočasného zamestnanca (2) Príjmy Spoločenstva (GBP) | Rozdiel: Jednoduchá čistá ujma (3 = 2 – 1) (GBP) | Rozdiel: Čistá akumulovaná ujma (4 = 3 aktualizo-vaná k 31. dece-mbru 1999) (GBP) | Ujma na starobnom dôchodku (alebo ujma na odchodnom) (5) (GBP) | Celková ujma k 31. decembru 1999 (6 = 4 + 5) (GBP) |
Brickley | 55 885 | 127 702 | 71 817 | 78 799 | 12 233 | 91 033 |
Eagle | 102 784 | 186 517 | 83 734 | 90 189 | 147 220 | 237 410 |
Felton | 127 231 | 198 678 | 71 447 | 76 915 | 48 132 | 125 047 |
Gaberscik | 61 513 | 87 728 | 26 215 | 28 210 | 12 346 | 40 555 |
Gardener | 104 242 | 262 987 | 158 745 | 170 348 | 121 464 | 291 812 |
Grant | 62 745 | 167 619 | 104 875 | 111 738 | 127 730 | 239 467 |
Marren | 111 040 | 207 958 | 96 918 | 104 288 | 123 823 | 228 111 |
Marrs | 102 977 | 186 517 | 83 540 | 89 981 | 162 080 | 252 061 |
Sands | 72 970 | 157 228 | 84 259 | 90 038 | 88 551 | 178 589 |
Walton | 113 978 | 210 673 | 96 695 | 103 612 | 104 409 | 208 021 |