ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)
z 5. júna 2013 (*)
„Colná únia – Dovoz koncentrátov laktoglobulínu z Nového Zélandu – Dodatočné vyberanie dovozného cla – Žiadosť o odpustenie dovozného cla – Článok 220 ods. 2 písm. b) a článok 236 nariadenia (EHS) č. 2913/92“
Vo veci T‑65/11,
Recombined Dairy System A/S, so sídlom v Horsens (Dánsko), v zastúpení: T. Kristjánsson a T. Gønge, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: A.‑M. Caeiros, L. Keppenne a B.‑R. Killmann, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Dyrberg, advokát,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 7692 v konečnom znení z 12. novembra 2010, ktorým sa rozhodlo o dôvodnosti dodatočného zapísania niektorých dovozných ciel do účtovnej evidencie a o tom, že odpustenie týchto ciel nebolo dôvodné (spis REC 03/08),
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),
v zložení: predseda komory N. J. Forwood, sudcovia F. Dehousse (spravodajca) a J. Schwarcz,
tajomník: C. Kristensen, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. decembra 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa Recombined Dairy System A/S doviezla do Európskej únie koncentráty laktoglobulínu (ďalej len „LGC“) z Nového Zélandu. Jednotlivé druhy LGC sa vyznačujú rôznym obsahom srvátkových proteínov.
2 V rokoch 1993 a 1994 žalobkyňa podala na dánske colné orgány žiadosti o záväzné informácie o nomenklatúrnom zaradení (ďalej len „ZINZT“) pre desať LGC, medzi ktorými boli LGC 312, 392 a 472. ZINZT pre tieto tri výrobky boli vydané na žiadosť žalobkyne na základe poskytnutých informácií a bez analýzy výrobkov. Z informácií poskytnutých žalobkyňou a uvedených v ZINZT vyplýval najmä obsah srvátkových proteínov počítaných ako sušina vyšší ako 80 % hmotnosti a zloženie 75 % beta‑laktoglobulínu a imunoglobulínu a 25 % iných srvátkových proteínov. Dotknuté LGC boli zaradené do položky 3504 kombinovanej nomenklatúry uvedenej v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382) v znení zmien a doplnení (ďalej len „nomenklatúra“). Položka sadzobníka 3504 nomenklatúry sa týka najmä „koncentrovaných mliečnych proteínov“. ZINZT pre tieto tri výrobky platili od 13. apríla 1994 do 12. apríla 2000.
3 V roku 1995 podala žalobkyňa na dánske colné orgány žiadosť o ZINZT pre LGC 450. Tieto orgány jej oznámili, že vydanie novej ZINZT nie je nevyhnutné, pretože LGC 450 je do veľkej miery totožný s LGC 472, s ohľadom na ktorý ZINZT už bola vydaná. Žalobkyňa vzala svoju žiadosť späť. V dôsledku toho jej ZINZT pre LGC 450 nebola vydaná.
4 Pre ostatné druhy výrobkov, t. j. LGC 131 a 8471, žalobkyňa žiadosť o ZINZT nepodala.
5 Po vykonaní analýzy na vzorke, z ktorej vyplýval nižší ako pôvodne deklarovaný obsah srvátkových proteínov (teda obsah srvátkových proteínov nižší ako 80 %), dánske colné orgány podrobili analýze všetky LGC, ktoré žalobkyňa doviezla. Na základe toho 27. novembra 2000 rozhodli o zaradení LGC 131, 312, 392, 450 a 8471 do položky sadzobníka 0404 nomenklatúry a o dodatočnom zapísaní dovozných ciel z týchto výrobkov do účtovnej evidencie. Daná položka sadzobníka sa týkala najmä „srvátky, tiež zahustenej“. V tomto rozhodnutí tiež uviedli, že ak by obsah srvátkových proteínov, ktoré pôvodne deklarovala žalobkyňa, bol správny (t. j. obsah srvátkových proteínov vyšší ako 80 %), zaradili by dotknuté výrobky do položky sadzobníka 3502 nomenklatúry. Uvedená položka sadzobníka sa týkala najmä „koncentrátov viacerých srvátkových proteínov obsahujúcich viac ako 80 % hmotnosti srvátkových proteínov počítaných ako sušina“. Upustili teda od zaradenia dotknutých výrobkov do položky 3504 nomenklatúry.
6 Po tom, ako žalobkyňa namietala proti colnému zaradeniu a použitému spôsobu analýzy, dánske colné orgány zmenili svoj spôsob analýzy a napokon dospeli k záveru, že obsah proteínov v LGC, ktoré žalobkyňa pôvodne deklarovala, bol správny (t. j. obsah srvátkových proteínov počítaných ako sušina vyšší ako 80 % hmotnosti). Tieto orgány rozhodli opätovne preskúmať vykonané colné zaradenie a zmenili svoje rozhodnutie tak, že zaradili LGC 131, 312, 392, 450 a 8471 do položky sadzobníka 3502 nomenklatúry. Táto zmena colného zaradenia nemala vplyv na ich rozhodnutie o dodatočnom zapísaní dovozných ciel na dotknuté výrobky do účtovnej evidencie.
7 Dňa 13. júna 2005 žalobkyňa podala na dánske colné orgány žiadosť o odpustenie dovozného cla na základe článku 220 ods. 2 písm. b) v spojení s článkom 236, ako aj na základe článku 239 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „colný kódex“). Jej žiadosť sa vzťahovala na dovoz LGC v období od 1. septembra 1997 do 2. augusta 2000, pre ktoré buď nikdy nebola vydaná ZINZT, alebo platnosť predtým vydanej ZINZT v čase dovozu uplynula. Dánske colné orgány túto žiadosť zamietli rozhodnutím z 1. augusta 2005.
8 Dňa 22. septembra 2005 podala žalobkyňa žalobu proti tomuto rozhodnutiu na Landsskatteretten (vnútroštátny súd pre colné záležitosti, Dánsko).
9 Dňa 13. septembra 2007 Landsskatteretten nariadil dánskym colným orgánom predložiť žiadosť žalobkyne na posúdenie Komisii Európskych spoločenstiev. Landsskatteretten sa najmä domnieval, že vzhľadom na okolnosti v prejednávanej veci nemožno vylúčiť, že boli splnené podmienky stanovené v článku 220 ods. 2 písm. b) alebo v článku 239 colného kódexu.
10 Dňa 6. októbra 2008 sa dánske colné orgány obrátili na Komisiu so žiadosťou, aby rozhodla podľa článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu, či je dôvodné nepristúpiť k dodatočnému zapísaniu dovozného cla do účtovnej evidencie, a subsidiárne, či je dôvodné odpustenie tohto cla podľa článku 239 colného kódexu.
11 Rozhodnutím K(2010) 7692 v konečnom znení z 12. novembra 2010, konštatujúcim, že dodatočné zapísanie niektorých dovozných ciel do účtovnej evidencie bolo dôvodné a že odpustenie týchto ciel dôvodné nebolo (spis REC 03/08) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) dospela Komisia k záveru, že podľa článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu bolo dôvodné nepristúpiť k dodatočnému zapísaniu dovozného cla z LGC 450 dovezeného pred 13. aprílom 2000 do účtovnej evidencie. S ohľadom na ostatné výrobky, t. j. LGC 131, 312, 392 a 8471, ako aj LGC 450 dovezené od 13. apríla 2000, dospela Komisia k záveru, že bolo dôvodné pristúpiť k dodatočnému zapísaniu dovozného cla do účtovnej evidencie. Ďalej dospela k záveru, že podľa článku 239 colného kódexu bolo odpustenie cla odôvodnené pre dovoz LGC 312 a 392, ako aj pre dovoz LGC 450 vykonané od 13. apríla 2000. Naproti tomu rozhodla, že nijaké odpustenie dovozného cla nie je dôvodné pre dovoz LGC 131 a 8471. V tejto súvislosti uviedla, že nedošlo k nijakému výnimočnému prípadu v zmysle článku 239 colného kódexu, pretože žalobkyňa nikdy nepožiadala o ZINZT pre tieto výrobky.
Konanie a návrhy účastníkov konania
12 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 28. januára 2011 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
13 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (druhá komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania.
14 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní 6. decembra 2012.
15 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil článok 1 ods. 2 a 4 napadnutého rozhodnutia,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
16 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
17 Na úvod treba uviesť, ako to tiež potvrdila žalobkyňa na pojednávaní, že prejednávanou žalobou navrhuje zrušiť článok 1 ods. 2 a 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka dovozov LGC 131 a 8471.
18 Žalobkyňa uviedla na podporu svojej žaloby dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 220 ods. 2 písm. b) a článku 236 colného kódexu. Druhý žalobný dôvod, predložený subsidiárne, je založený na porušení článku 239 colného kódexu.
19 Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najskôr prvý žalobný dôvod predložený žalobkyňou.
20 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že zaradenie dotknutých LGC do položky sadzobníka 3504 nomenklatúry predstavuje chybu, ktorá je pripísateľná dánskym colným orgánom bez ohľadu na to, či pre dané LGC boli vydané ZINZT alebo nie.
21 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne. Uvádza najmä, že nie všetky LGC sú z tarifného hľadiska v zásade rovnaké. Okrem toho tvrdí, že pre výrobky, o ktoré ide v prejednávanej veci, nebola vydaná žiadna ZINZT. Navyše podľa nej počet dovozov LGC 131 a 8471 nebol veľký. Napokon nebola predložená ani žiadna dokumentácia, z ktorej by vyplývalo, že opis tovaru v colných vyhláseniach zodpovedal špecifikáciám nomenklatúry.
22 Na úvod treba pripomenúť, že konania upravené v článkoch 220 a 239 colného kódexu sledujú rovnaký cieľ, a to obmedziť dodatočné zaplatenie dovozného alebo vývozného cla len na tie prípady, v ktorých je zaplatenie cla odôvodnené a je v súlade s takou základnou zásadou, akou je zásada ochrany legitímnej dôvery. Navyše vrátenie alebo odpustenie dovozného alebo vývozného cla, ktoré možno priznať iba za určitých podmienok a vo vopred stanovených osobitných prípadoch, predstavuje výnimku z obvyklého režimu dovozov a vývozov a v dôsledku toho sa ustanovenia upravujúce takéto vrátenie alebo odpustenie vykladajú reštriktívne (pozri uznesenie Súdneho dvora z 1. októbra 2009, Agrar‑Invest‑Tatschl/Komisia, C‑552/08 P, Zb. s. I‑9265, body 52 a 53 a tam citovanú judikatúru).
23 Pokiaľ ide o článok 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu, treba pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia príslušné orgány nevykonajú dodatočné zapísanie dovozného cla do účtovnej evidencie, len ak sú splnené tri kumulatívne podmienky. V prvom rade je potrebné, aby clo nebolo vybraté v dôsledku chyby, ktorej sa dopustili samotné príslušné orgány, potom musí mať chyba, ktorej sa dopustili, taký charakter, že osoba zodpovedná za zaplatenie cla, ktorá konala v dobrej viere, ju za normálnych okolností nemohla odhaliť, a nakoniec sa vyžaduje, aby osoba zodpovedná za zaplatenie cla dodržala všetky ustanovenia vyplývajúce z platnej právnej úpravy týkajúce sa colného vyhlásenia. V prípade splnenia týchto podmienok má osoba zodpovedná za zaplatenie cla právo, aby sa dodatočné vybratie cla neuskutočnilo (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. októbra 2007, Agrover, C‑173/06, Zb. s. I‑8783, bod 30 a tam citovanú judikatúru).
24 Pokiaľ ide o prvú z týchto podmienok, treba uviesť, že článok 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu má za cieľ ochranu legitímnej dôvery osoby zodpovednej za zaplatenie cla, pokiaľ ide o opodstatnenosť všetkých prvkov, ktoré ovplyvnili alebo neovplyvnili rozhodnutie o vymeraní cla. Legitímna dôvera osoby zodpovednej za zaplatenie cla je hodná ochrany poskytnutej týmto článkom iba vtedy, ak sú to „samotné“ príslušné orgány, ktoré vytvorili základ, na ktorom sa táto dôvera zakladá. Právo vyhnúť sa dodatočnému vybratiu cla teda vzniká iba pri chybách pripísateľných aktívnemu konaniu príslušných orgánov (pozri rozsudok Agrover, už citovaný v bode 23 vyššie, bod 31 a tam citovanú judikatúru).
25 Túto podmienku v zásade nemožno považovať za splnenú, keď boli príslušné orgány uvedené do omylu nepresnými vyhláseniami vývozcu, ktoré tieto orgány nemusia overovať ani posudzovať ich platnosť. V takom prípade riziko spojené s obchodným dokumentom, ktorý sa počas neskoršej kontroly ukáže ako nepravdivý, znáša osoba zodpovedná za zaplatenie cla (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 14. novembra 2002, Ilumitrónica, C‑251/00, Zb. s. I‑10433, body 43 a 44 a tam citovanú judikatúru). Naproti tomu podľa ustálenej judikatúry sa možno domnievať, že príslušné orgány sa dopustili chyby, ak nepredložili nijakú námietku proti colnému zaradeniu tovarov, ktoré vykonal hospodársky subjekt vo svojich colných vyhláseniach, ktoré pritom obsahovali všetky vecné údaje potrebné na uplatnenie predmetnej právnej úpravy, takže neskoršia kontrola, ktorú môžu vykonať príslušné orgány, nemôže odhaliť novú skutočnosť. O taký prípad ide najmä vtedy, ak boli všetky colné vyhlásenia predložené hospodárskym subjektom úplné v tom zmysle, že vedľa deklarovanej položky sadzobníka uvádzali najmä opis tovaru podľa špecifikácií nomenklatúry, a ak predmetné dovozy mali určitý rozsah a došlo k nim počas relatívne dlhého obdobia bez toho, aby bola tarifná položka spochybnená (pozri rozsudok Súdneho dvora z 1. apríla 1993, Hewlett Packard France, C‑250/91, Zb. s. I‑1819, body 19 a 20 a tam citovanú judikatúru).
26 V prejednávanom prípade Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí s ohľadom na dovozy LGC 131 a 8471 k záveru, že dánske colné orgány sa nedopustili žiadnej chyby, pretože žalobkyni nebola pre tieto výrobky vydaná nijaká ZINZT (odôvodnenie 31 napadnutého rozhodnutia). Komisia ďalej uviedla, že žalobkyňa konala v dobrej viere a dodržala všetky ustanovenia vyplývajúce z platnej právnej úpravy týkajúce sa colného vyhlásenia (odôvodnenie 39 napadnutého rozhodnutia).
27 Po prvé treba najskôr zamietnuť tvrdenia Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí a zopakované pred Všeobecným súdom, ktorými sa snaží preukázať, že vzhľadom na to, že ZINZT nebola vydaná, nemožno konštatovať ani chybu colných orgánov. Okolnosť, že žalobkyňa nepožiadala o ZINZT pre dotknuté výrobky, totiž neznamená, že sa colné orgány nedopustili chyby. Akýkoľvek iný výklad by zbavil článok 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu zmyslu. V judikatúre sa navyše už uznalo, že colné orgány sa mohli dopustiť chyby aj v prípadoch, keď žalobkyňa ZINZT nemala k dispozícii alebo o ňu nepožiadala (rozsudok Súdneho dvora z 22. októbra 1987, Foto‑Frost, 314/85, Zb. s. 4199).
28 Po druhé treba uviesť, že ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, dánske colné orgány sa pri vydaní ZINZT dopustili nesprávneho colného zaradenia (odôvodnenia 24 a 33 napadnutého rozhodnutia).
29 Po tretie Komisia v odôvodnení 45 napadnutého rozhodnutia uviedla, že od novembra 1999, t. j. ešte pred skončením obdobia sporných dovozov LGC 131 a 8471, ktoré trvalo od 1. septembra 1997 do 2. augusta 2000, dánske colné orgány vedeli, že colná položka výrobkov, ktorým bola priznaná ZINZT, bola nesprávna, napriek tomu však uvedenú ZINZT nezrušili. Z napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že analýzy vykonané dánskymi colnými orgánmi sa nevzťahovali len na výrobky, pre ktoré bola vydaná ZINZT, ale aj na LGC 131, pre ktorú ZINZT vydaná nebola (odôvodnenia 9 a 10 napadnutého rozhodnutia). Preto dánske colné orgány od novembra 1999 vedeli, že položka sadzobníka jedného z dvoch výrobkov, ktorých sa toto konanie týka, bola nesprávna. So začatím konania o vybratí cla však čakali až do 27. novembra 2000 (odôvodnenie 13 napadnutého rozhodnutia). Nezrušili ani platnú ZINZT, ktorej platnosť trvala až do 12. apríla 2000, napriek tomu, že ju mohli zrušiť. Okrem toho treba uviesť, že žalobkyňa v období od novembra 1999 do novembra 2000 doviezla pod položkou sadzobníka 3504 nomenklatúry približne 240 ton LGC 131 v 13 dovozných operáciách a 40 ton LGC 8471 v dvoch dovozoch, hoci dánske colné orgány vedeli, že colné zaradenie LGC v širšom zmysle a presnejšie LGC 131 bolo nesprávne. Napokon, čo sa týka konkrétne LGC 131, treba uviesť, že na rozdiel od tvrdení Komisie uvedených v jej písomných vyjadreniach boli dovozy tohto výrobku, ktoré žalobkyňa vykonala počas predmetného obdobia, veľkého rozsahu, pretože išlo o niekoľko stoviek ton a 45 dovozných operácií. Treba dodať, že účastníci konania sa zhodujú, ako bolo potvrdené aj na pojednávaní, v tom, že dotknuté výrobky v rozsahu, v akom ich tvorili srvátkové proteíny, nemali byť zaradené do položky sadzobníka 3504 nomenklatúry, hoci ich tak zaradili colné orgány v ZINZT. Dánske colné orgány navyše túto skutočnosť uznali, pretože v rozhodnutí z 27. novembra 2000 o dodatočnom zapísaní dovozného cla do účtovnej evidencie uviedli, že „zaradenie tovaru do položky 3504 [bolo] vylúčené, pretože ne[šlo] o mliečne proteíny, ale o srvátkové proteíny“. Z toho vyplýva, že vzhľadom na opis predmetných výrobkov v dovozných vyhláseniach, v ktorých boli konkrétne uvedené srvátkové proteíny, t. j. „laktoglobulín“, colné orgány museli byť schopné odhaliť chybu v colnom zaradení.
30 Po štvrté treba uviesť, že dánske colné orgány ani Komisia v napadnutom rozhodnutí nespochybnili úplnosť všetkých colných vyhlásení predložených žalobkyňou. Konkrétne Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, že „zo žiadosti vyplýva[lo], že dotknutú osobu [bolo] treba považovať za konajúcu v dobrej viere a dodržujúcu všetky ustanovenia vyplývajúce z platnej právnej úpravy týkajúce sa colného vyhlásenia“ (odôvodnenie 39 napadnutého rozhodnutia). Tvrdenie Komisie v jej písomných vyjadreniach, že „opis tovaru vo vyhlásení nebol úplný“, teda nemá žiadnu oporu v napadnutom rozhodnutí. Komisia navyše ani na pojednávaní neuviedla právny základ umožňujúci dospieť k záveru, že colné vyhlásenia žalobkyne neboli úplné. Okrem toho, čo sa týka tvrdenia Komisie, že žalobkyňa nepredložila nijakú technickú dokumentáciu týkajúcu sa LGC 131 a 8471, na základe ktorej by bolo možné určiť colné zaradenie, treba pripomenúť, že LGC 131 bolo súčasťou výrobkov, ktoré boli v roku 1999 podrobené technickej analýze colných orgánov (odôvodnenie 9 napadnutého rozhodnutia). Navyše je nesporné, že LGC 131 a 8471 boli dánskymi orgánmi po analýze zaradené do rovnakej položky sadzobníka ako ostatné LGC, a to vrátane LGC, pre ktoré bola vydaná ZINZT. Napokon treba zopakovať, že účastníci konania sa zhodujú v tom, že dotknuté výrobky v rozsahu, v akom ich tvorili srvátkové proteíny, nemali byť zaradené do položky sadzobníka 3504 nomenklatúry. Preto treba konštatovať, že opis tovaru v dovozných vyhláseniach žalobkyne ako „laktoglobulín“, teda srvátkový proteín, bol dostatočne presný na to, aby colné orgány mohli aspoň určiť, že predmetné výrobky sa nemajú zaradiť do danej colnej položky.
31 Po piate dánske colné orgány počas telefonického hovoru so žalobkyňou 2. novembra 1995 spresnili, že nebolo nevyhnutné získať ZINZT pre jeden výrobok, konkrétne LGC 450, ktorý – ako vyplýva zo žiadosti žalobkyne – bol „do veľkej miery totožný“ s výrobkom, pre ktorý bola ZINZT vydaná, konkrétne LGC 472. Tento telefonický hovor bol potvrdený listom zaslaným žalobkyňou dánskym colným orgánom 3. novembra 1995, pričom obsah tohto listu nebol neskôr spochybnený, čo uvádza Komisia v odôvodnení 35 napadnutého rozhodnutia. Samotné colné orgány zopakovali v tejto časti tvrdenia žalobkyne, ktoré im predložila, pričom spomenuli existenciu a obsah tohto telefonického hovoru vo svojej žiadosti zaslanej Komisii. Vzhľadom na túto skutkovú situáciu Komisia navyše dospela v tom istom bode odôvodnenia napadnutého rozhodnutia k záveru, že dánske colné orgány sa dopustili chyby, pokiaľ ide o dovozy LGC 450 uskutočnené do 13. apríla 2000.
32 Čo sa týka výrobkov, o ktoré ide v prejednávanej veci, Komisia v odôvodnení 24 napadnutého rozhodnutia uviedla, že podľa žiadosti zaslanej dánskymi colnými orgánmi nezapísanie dovozného cla do účtovnej evidencie a jeho odpustenie bolo dôvodné, pretože „výrobky, na ktoré sa ZINZT nevzťahovala, boli z hľadiska colného zaradenia zhodné s výrobkami, pre ktoré bola ZINZT vydaná“. Komisia toto konštatovanie v napadnutom rozhodnutí nespochybnila.
33 Okrem toho treba zdôrazniť, že bez ohľadu na to, aká by bola položka sadzobníka určená dánskymi colnými orgánmi v ich platobnom výmere, všetky dotknuté LGC by boli vždy zaradené do tej istej položky sadzobníka. Z toho vyplýva, že z pohľadu dánskych colných orgánov boli LGC 131 a 8471 z tarifného hľadiska rovnakými výrobkami ako ostatné dovezené LGC, a to aj tie, pre ktoré bola vydaná ZINZT. Takéto posúdenie podporuje aj žiadosť dánskych colných orgánov zaslaná Komisii, v ktorej bolo spresnené, že „všetky vzorky mali celkový obsah proteínov počítaných ako sušina minimálne 80 % hmotnosti“ alebo že predmetné výrobky boli „zložené z koncentrátov viacerých srvátkových proteínov obsahujúcich viac ako 80 % hmotnosti srvátkových proteínov počítaných ako sušina“. Toto konštatovanie uviedol aj Landsskatteretten vo svojom rozhodnutí z 13. septembra 2007. Čo sa týka týchto vysvetlení poskytnutých účastníkmi konania v ich písomnostiach, na účely colného zaradenia dotknutých tovarov sa rozlišuje výlučne medzi výrobkami, ktoré majú obsah srvátkových proteínov vyšší ako 80 % hmotnosti, a tými, ktoré majú obsah týchto proteínov nižší ako 80 %. Z toho vyplýva, že podľa vysvetlení, ktoré poskytli dánske colné orgány, boli dotknuté výrobky z hľadiska colného zaradenia skutočne rovnaké, čo uznala aj Komisia na pojednávaní. Konkrétne Komisia na pojednávaní nedokázala označiť relevantné prvky, ktoré by dotknuté LGC navzájom odlišovali a na základe ktorých by sa dalo dospieť k záveru, že dané LGC nepredstavovali rovnaký druh tovaru v zmysle colnej právnej úpravy (rozsudok Súdneho dvora z 2. decembra 2010, Schenker, C‑199/09, Zb. s. I‑12311, bod 24). Komisia navyše nikdy nespochybnila tvrdenie dánskych colných orgánov, pokiaľ ide o zhodnosť dotknutých výrobkov z tarifného hľadiska, ani nepredložila žiadosti o doplňujúce informácie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že z článku 871 ods. 5 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), vyplýva, že ak sa zistí, že informácie dodané členským štátom nie sú dostačujúce na to, aby umožnili prijať rozhodnutie v konkrétnom prípade pri plnej znalosti skutkového stavu, Komisia môže tento členský štát alebo ktorýkoľvek iný členský štát požiadať o dodanie doplňujúcich informácií. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanom prípade sa žalobkyňa mohla domnievať, že hoci pre LGC 131 a 8471 nebola vydaná ZINZT, mali byť zaradené do tej istej položky sadzobníka ako tovary, pre ktoré bola ZINZT platná alebo pre ktoré bola ZINZT vydaná.
34 S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti treba konštatovať, že dánske colné orgány sa dopustili chyby v zmysle článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu, pokiaľ ide o colné zaradenie LGC 131 a 8471. Napadnuté rozhodnutie teda v tomto ohľade obsahuje vady, pretože sa zakladá na tom, že k takej chybe nedošlo.
35 Prvému žalobnému dôvodu preto treba vyhovieť, pričom nie je nevyhnutné skúmať druhý žalobný dôvod, predložený žalobkyňou subsidiárne, a v dôsledku toho treba zrušiť článok 1 ods. 2 a 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka dovozov LGC 131 a 8471.
O trovách
36 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom žalobkyne.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Článok 1 ods. 2 a 4 rozhodnutia Komisie K(2010) 7692 v konečnom znení z 12. novembra 2010, ktorým sa rozhodlo o dôvodnosti dodatočného zapísania niektorých dovozných ciel do účtovnej evidencie a o tom, že odpustenie tohto cla nebolo dôvodné (spis REC 03/08), sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka dovozov koncentrátov laktoglobulínu LGC 131 a 8471.
2. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Recombined Dairy System A/S.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. júna 2013.
Podpisy