ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
zo 6. júna 2013 (*)
„Dizajn Spoločenstva – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Dizajn Spoločenstva zobrazujúci ciferníky hodiniek – Skoršie nezapísané dizajny – Dôvod neplatnosti – Novosť – Články 4, 5 a článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 6/2002 – Osobitý charakter – Celkový odlišný dojem – Články 4, 6 a článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 – Skoršie autorské právo – Článok 25 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 6/2002“
Vo veci T‑68/11,
Erich Kastenholz, s bydliskom v Troisdorfe (Nemecko), v zastúpení: L. Acker, advokát,
žalobca,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: pôvodne S. Hanne, neskôr D. Walicka, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Qwatchme A/S, so sídlom v Løsningu (Dánsko), v zastúpení: M. Zöbisch, advokát,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu ÚHVT z 2. novembra 2010 (vec R 1086/2009‑3) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi Erichom Kastenholzom a Qwatchme A/S,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia S. Soldevila Fragoso (spravodajca) a A. Popescu,
tajomník: S. Spyropoulos, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 25. januára 2011,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 17. mája 2011,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 6. mája 2011,
so zreteľom na zmenu v zložení komôr Všeobecného súdu,
po pojednávaní z 8. novembra 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 28. septembra 2006 podal vedľajší účastník konania Qwatchme A/S prihlášku na zápis dizajnu Spoločenstva na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) na základe nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142).
2 Dizajn, o ktorého zápis sa žiada, vyzerá v čierno‑bielom prevedení takto:
3 Dizajn zobrazený v bode 2 vyššie bol zapísaný v deň podania prihlášky na zápis pod číslom 000602636‑0003 (ďalej len „sporný dizajn“). Tovary, na ktoré sa má uvedený dizajn uplatniť, patria do triedy 10.07 v súlade s dohodou, ktorou sa zavádza medzinárodné triedenie priemyselných vzorov, podpísanou v Locarne 8. októbra 1968, a zodpovedajú tomuto opisu: „Ciferníky hodiniek, časť ciferníkov hodiniek, ručičky ciferníkov“.
4 Žalobca Erich Kastenholz podal 25. júna 2008 na ÚHVT návrh na vyhlásenie neplatnosti sporného dizajnu založený na článku 52 nariadenia č. 6/2002. Dôvodmi uvedenými na podporu tohto návrhu na vyhlásenie neplatnosti boli jednak dôvod uvedený v článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002, podľa ktorého dizajn nespĺňa požiadavky ochrany článkov 4 a 5 uvedeného nariadenia z dôvodu neexistencie novosti a jednak dôvod uvedený v článku 25 ods. 1 písm. f) uvedeného nariadenia, podľa ktorého sporný dizajn predstavuje zneužívajúce užívanie ciferníka chráneného podľa nemeckého autorského práva.
5 Žalobca predovšetkým uvádza, že sporný dizajn je rovnaký ako dizajn ciferníka chráneného nemeckým autorským právom, keďže používa techniku prekrytia farebných kotúčov „Farbfolge II, 12 Stunden im 5‑Minuten Takt“ (Sled farieb II, 12 hodín s frekvenciou 5 minút), ktorú predstavil a zverejnil umelec Paul Heimbach v období rokov 2000 až 2005 a ktorý je zobrazený farebne a čierno‑bielo takto:
„Farbfolge II, 12 Stunden im 5‑Minuten Takt“ (farebne)
„Farbfolge II“ (2003) (čierno‑biele prevedenie)
6 Dizajn „Farbfolge II, 12 Stunden im 5‑Minuten Takt“ slúžil ako vzor, na základe ktorého umelec Paul Heimbach vytvoril ciferník „Farbzeiger II“, ktorý je zobrazený v čierno‑bielom prevedení takto:
7 Žalobca tiež uvádza, že „Farbfolge II, 12 Stunden im 5‑Minuten Takt“, „Farbfolge II“ (2003) a „Farbzeiger II“ sú chránené nemeckým autorským právom, pretože „predstavujú ciferník, ktorý sa s pohybom ručičiek priebežne mení a v ktorom je každá ručička pevne spojená s farebným, čiastočne priehľadným kotúčom, ktorý vytvára rozdielne farby zakaždým, keď sa farby prekryjú“.
8 V doplňujúcom podaní predloženom zrušovaciemu oddeleniu ÚHVT 27. októbra 2008 žalobca uvádza, že pokiaľ ide o podmienku nového a osobitého charakteru, ktorá je uvedená v článku 4 nariadenia č. 6/2002, má sporný dizajn rovnaké vlastnosti ako dizajn „Farbfolge II, 12 Stunden im 5‑Minuten Takt“, tak ako je zobrazený vo farebnom a čierno‑bielom prevedení v bode 5 vyššie. Žalobca tiež predložil ÚHVT dve pôvodné diela Paula Heimbacha, konkrétne „Farbfolge (5/17)“ [Sled farieb (5/17)], dielo podpísané a datované vo februári 2000, a „Farbfolge II (89/100)“ [Sled farieb (89/100)], dielo podpísané a datované v septembri 2003, ktoré prestavujú variáciu dizajnu „Farbfolge II, 12 Stunden im 5‑Minuten Takt“ pôvodne navrhovaného žalobcom a ktoré vyzerajú takto:
„Farbfolge (5/17)“
„Farbfolge II (89/100)“
9 Rozdielne zobrazenia, vypracovania a variácie vzoru „Farbfolge II, 12 Stunden im 5‑Minuten Takt“, tak ako sú zobrazené v bodoch 5, 6 a 8 vyššie, predstavujú na jednej strane dizajny preskúmané počas konania o vyhlásenie neplatnosti pred ÚHVT (ďalej len „skoršie dizajny“) a na druhej strane umelecké diela preskúmané počas uvedeného konania (ďalej len „skoršie umelecké diela“).
10 Zrušovacie oddelenie rozhodnutím zo 16. júla 2009 zamietlo návrh na vyhlásenie neplatnosti, keď prišlo k záveru, že sporný dizajn a skoršie dizajny sa od seba odlišujú v dôsledku existujúcich rozdielov medzi kotúčmi. Toto zrušovacie oddelenie založilo tento svoj záver na skutočnosti, že na jednej strane žiadna konfigurácia zobrazená v jednotlivých snímkach sporného dizajnu sa nenachádzala v skorších dizajnoch, ktoré tak nemohli byť prekážkou nového charakteru sporného dizajnu, a že na druhej strane skoršie dizajny vytvárajú širokú škálu rozdielnych farieb, pričom sporný dizajn vytvára maximálne tri rôzne farebné odtiene, a preto vyvoláva odlišný dojem ako skoršie dizajny, čo mu umožňuje priznať osobitý charakter. Okrem toho zrušovacie oddelenie zdôraznilo, že z dôvodu rozdielností predmetných dizajnov sporný dizajn nepoužíva dielo chránené nemeckým autorským právom.
11 Dňa 25. októbra 2009 žalobca podal na ÚHVT odvolanie proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia podľa článkov 55 až 60 nariadenia č. 6/2002.
12 Rozhodnutím z 2. novembra 2010 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tretí odvolací senát odvolanie zamietol, pričom v prvom rade zastával názor, že sporný dizajn sa odlišuje od skorších dizajnov v rozsahu, v akom sa farby ciferníka v kolidujúcich dizajnoch značne jedna od druhej odlišujú a u informovaného užívateľa vyvolávajú rozdielny celkový dojem. Odvolací senát uviedol, že sporný dizajn disponuje osobitým charakterom, a preto nemôže byť zhodný so skoršími dizajnmi podľa článku 5 nariadenia č. 6/2002. V druhom rade odvolací senát zastával názor, že z dôvodu rozdielností existujúcich medzi kolidujúcimi dizajnmi nemožno sporný dizajn považovať ani za reprodukciu, ani za úpravu skorších umeleckých diel.
Návrhy účastníkov konania
13 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– vrátil vec na účely preskúmania ochrany autorského práva,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
14 ÚHVT a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
15 Žalobca na pojednávaní vyhlásil, že berie späť svoj druhý žalobný návrh, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.
Právny stav
O návrhu žalobcu na vykonanie znaleckého posudku
16 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd povolil v konaní účasť profesora umenia ako znalca na účely preukázania, že originálna myšlienka, na ktorej sa zakladajú skoršie umelecké diela, teda zobrazenie času prostredníctvom farieb a ich rôznych odtieňov, požíva ochranu autorského práva a aby bola tomuto znalcovi prípadne poskytnutá možnosť na pojednávaní podrobnejšie vysvetliť znalecký posudok predložený počas správneho konania.
17 ÚHVT zastáva názor, že v konaní pred Všeobecným súdom nie je namieste povoliť účasť profesora umenia ako znalca, keďže pripomienky nachádzajúce sa v znaleckom posudku by pri stanovení, či uvedené umelecké diela musia byť chránené proti zápisu sporného dizajnu, neboli relevantné.
18 Vedľajší účastník konania zastáva názor, že návrh na vykonanie znaleckého posudku, tak ako ho požaduje žalobca, nie je relevantný.
19 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že rokovací poriadok priznáva Všeobecnému súdu diskrečnú právomoc pri rozhodnutí, či je, alebo nie je potrebné nariadiť výkon znaleckého posudku. Podľa článku 65 tohto rokovacieho poriadku totiž Všeobecný súd môže nariadiť znalecký posudok buď z vlastného podnetu, alebo na žiadosť účastníka konania. V prípade, ak žiadosť o znalecký posudok formulovaná v žalobe presne uvádza dôvody, ktoré svojou povahou odôvodňujú takého opatrenie, prináleží Všeobecnému súdu posúdiť relevantnosť tejto žiadosti v porovnaní s cieľom sporu a s nevyhnutnosťou vykonať takého opatrenie.
20 V danom prípade sa činnosť profesora umenia ako znalca obmedzuje na preskúmanie skutkových okolností sporu a na poskytnutie odborného názoru k týmto okolnostiam na základe jeho odbornej spôsobilosti.
21 Otázka preukázania existencie ochrany autorského práva pre originálnu myšlienku, na ktorej sa zakladá umelecké dielo, je však posúdením právnej povahy, ktoré v rámci tohto konania nespadá do právomoci znalca z umeleckej oblasti.
22 Preto je návrh žalobcu potrebné zamietnuť.
O prípustnosti tvrdení žalobcu, ktoré boli po prvýkrát uvedené pred Všeobecným súdom
23 ÚHVT uvádza, že žalobca sa počas konania pred odvolacím senátom nezmienil o skutkových vysvetleniach týkajúcich sa príslušnej oblasti trhu, a tie tak nemôžu byť pred Všeobecným súdom uvedené po prvýkrát.
24 Žalobca sa týmito tvrdeniami snaží preukázať vývoj v odvetví dekoratívnych hodín, v ktorom v skoršom dizajne prvýkrát vznikol prvok ciferníka, ktorý mení farby, čo žalobca považuje za skutočnosť dôležitú pri posúdení celkového dojmu, ktorý u informovaného užívateľa vyvolávajú kolidujúce dizajny.
25 Podľa článku 135 ods. 4 rokovacieho poriadku účastníci konania svojimi vyjadreniami nemôžu meniť predmet konania pred odvolacím senátom. Všeobecnému súdu totiž v rámci tohto sporu prislúcha preskúmať zákonnosť rozhodnutí odvolacieho senátu. V dôsledku toho preskúmanie vykonávané Všeobecným súdom nemôže prekročiť skutkový a právny rámec sporu, ako bol predložený odvolaciemu senátu [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. júna 2004, Drie Mollen sinds 1818/ÚHVT – Nabeiro Silveira (Galáxia), T‑66/03, Zb. s. II‑1765, bod 45]. Žalobca okrem toho nie je oprávnený zmeniť pred Všeobecným súdom rámec sporu, ako vyplýva z návrhov a tvrdení, ktoré uviedol on sám a vedľajší účastník konania (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdneho dvora z 26. apríla 2007, Alcon/ÚHVT, C‑412/05 P, Zb. s. I‑3569, bod 43, a z 18. decembra 2008, Les Éditions Albert René/ÚHVT, C‑16/06 P, Zb. s. I‑10053, bod 122).
26 V rozpore s tým, čo tvrdí ÚHVT, cieľom tvrdenia žalobcu nie je opätovné preskúmanie skutkových okolností sporu vo svetle skutkových vysvetlení uvedených po prvýkrát pred Všeobecným súdom, ale predstavuje vývin jeho argumentácie snažiacej sa preukázať neexistenciu osobitého charakteru sporného dizajnu v rozsahu, v akom tento dizajn predstavuje reprodukciu novej myšlienky alebo prvku, ktorý po prvýkrát vznikol v skorších dizajnoch (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Alcon/ÚHVT, už citovaný, bod 40).
27 Je pravda, že z preskúmania spisu vyplýva, že vyššie zmienené tvrdenie nebolo uvedené pred odvolacím senátom. Napriek tomu zo žaloby vyplýva, že toto tvrdenie rozvíja argumentáciu týkajúcu sa neexistencie osobitého charakteru sporného dizajnu, podľa ktorej je daný sporný dizajn len reprodukciou skorších dizajnov, ktorých myšlienkou alebo originálnou podstatou bolo poukázať na zmenu času prostredníctvom zmeny farieb ciferníka hodiniek. Túto argumentáciu, ktorej cieľom je spochybnenie možnosti poskytnúť ochranu spornému dizajnu v súlade s článkom 4 nariadenia č. 6/2002 na základe neexistencie nového a osobitého charakteru, už žalobca uvádzal počas správneho konania. Žalobca totiž pred zrušovacím oddelením v rámci uplatnenia článku 4 nariadenia č. 6/2002 a vo svojej replike k vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania pred Všeobecným súdom, ktorá sa nachádza v doplňujúcom podaní z 27. októbra 2008, uviedol, že sporný dizajn má presne tú istú charakteristiku ako diela umelca Paula Heimbacha. V súvislosti s uplatnením článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 pred odvolacím senátom tiež uviedol, že kolidujúce dizajny znázorňujú dve alebo tri plochy vyfarbené rovnakým spôsobom, a preto vytvárajú rovnaký celkový dojem. V rozpore s tým, čo tvrdí ÚHVT, tieto rozvinutia aj napriek ich stručnosti umožňujú dospieť k záveru, že tvrdenie založené na neexistencii osobitého charakteru sporného dizajnu už bolo predmetom žalobcovho návrhu na vyhlásenie neplatnosti.
28 Preto je potrebné považovať toto tvrdenie za prípustné.
O veci samej
29 Žalobca uvádza na podporu svojej žaloby tri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článkov 4 a 5 v spojení s článkom 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002, druhý žalobný dôvod je založený na porušení článkov 4 a 6 v spojení s článkom 25 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia a tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 25 ods. 1 písm. f) rovnakého nariadenia.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článkov 4 a 5 v spojení s článkom 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002
30 Žalobca zastáva názor, že odvolací senát založil napadnuté rozhodnutie predovšetkým na osobitom charaktere sporného dizajnu a že ním uskutočnené preskúmanie novosti bolo nedostatočné. Odvolací senát tak jasne neodlíšil tieto dve skutočnosti.
31 V tejto súvislosti žalobca uvádza, že pojem novosť sa má vykladať objektívnym spôsobom a že v súlade s článkom 5 nariadenia č. 6/2002 je potrebné len určiť, či je sporný dizajn zhodný so skoršími dizajnmi, ktoré boli sprístupnené verejnosti pred dňom podania prihlášky na zápis dizajnu. Okrem toho žalobca zdôrazňuje, že táto zhodnosť, resp. podľa článku 5 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 „zhodn[osť], ak sa... znaky [dizajnu] odlišujú iba v nepodstatných detailoch“, sa nemôže rovnať zhodnosti, pokiaľ ide o celkový dojem, ktorý vytvárajú kolidujúce dizajny, tak ako bol preskúmaný na účely posúdenia osobitého charakteru sporného dizajnu v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002.
32 ÚHVT a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobcu.
33 V súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 je ochrana dizajnu Spoločenstva zabezpečená len vtedy, ak je tento dizajn nový a má osobitý charakter.
34 Podľa článku 5 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia sa zapísaný dizajn považuje za nový, ak žiadny zhodný dizajn nebol sprístupnený verejnosti „pred dňom podania prihlášky na zápis dizajnu, pre ktorý sa žiada ochrana, alebo ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti“.
35 V danom prípade z bodu 23 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že skoršie dizajny boli sprístupnené verejnosti 28. septembra 2006, v deň podania prihlášky na zápis sporného dizajnu na ÚHVT, voči čomu účastníci konania nenamietali.
36 Odvolací senát v bode 27 napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že nový a osobitý charakter sú rozdielnymi podmienkami, ktoré sa však v určitej miere prekrývajú. Zastával tak názor, že ak oba dizajny vyvolávajú u informovaného užívateľa rozdielny celkový dojem, nemožno ich považovať za zhodné z hľadiska posúdenia novosti neskoršieho dizajnu.
37 Z článku 5 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 vyplýva, že dva dizajny sa považujú za zhodné, ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch, čiže detailoch, ktoré nie sú okamžite spozorovateľné, a teda ktoré nevytvárajú rozdiely, hoci aj malé, medzi uvedenými dizajnmi. A contrario pri posúdení novosti dizajnu je potrebné zohľadniť existenciu nie nepodstatných rozdielov medzi kolidujúcimi dizajnmi, aj keby boli malé.
38 Ako uviedol žalobca, znenie článku 6 ide nad rámec znenia článku 5 nariadenia č. 6/2002. Rozdiely konštatované medzi kolidujúcimi dizajnmi v rámci článku 5 tak nemusia, najmä ak sú malé, postačovať na vytvorenie rozdielneho celkového dojmu u informovaného užívateľa v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002. V takom prípade sa môže sporný dizajn považovať za nový v zmysle článku 5 nariadenia č. 6/2002, pričom však jeho charakter nemožno považovať za osobitý v zmysle článku 6 uvedeného nariadenia.
39 Naproti tomu v rozsahu, v akom ide podmienka stanovená v článku 6 nariadenia č. 6/2002 nad rámec podmienky stanovenej v článku 5 toho istého nariadenia, sa nemôže rozdielny celkový dojem u informovaného užívateľa v zmysle uvedeného článku 6 zakladať len na existencii objektívnych odlišností kolidujúcich dizajnov. Tieto objektívne odlišnosti teda musia postačovať na splnenie podmienky novosti podľa článku 5 nariadenia č. 6/2002 v súlade s tým, čo bolo uvedené v bode 37 vyššie. Preto sa, ako uviedol odvolací senát v bode 27 napadnutého rozhodnutia, podmienky novosti a osobitého charakteru v určitej miere prekrývajú.
40 V danom prípade kolidujúce dizajny nie sú v zmysle článku 5 nariadenia č. 6/2002 zhodné. Ako totiž uviedol odvolací senát v bode 25 napadnutého rozhodnutia, skoršie dizajny sú charakteristické postupným rozvinutím širokého rozsahu farieb, ktorých splynutie a intenzita sa v priebehu jednotlivých hodín mení, pričom sporný dizajn vytvára len dva farebné odtiene alebo jednotné farby v postavení, keď ciferník ukazuje 12 a 6 hodín, alebo štyri jednotné odtiene v postavení, keď ciferník ukazuje zvyšný čas, a preto v každom prípade neobsahuje intenzívnu variáciu jednotlivých odtieňov. Tieto detaily tak z objektívneho hľadiska a nezávisle od ich vplyvu na celkový dojem vyvolaný u informovaného užívateľa predstavujú podstatné rozdiely medzi kolidujúcimi dizajnmi, čo umožňuje posúdiť novosť sporného dizajnu.
41 Tento záver preto nemôže byť spochybnený tvrdením žalobcu, podľa ktorého dizajn „Farbfolge (5/17)“ vyobrazený v bode 8 vyššie tvoria dva kotúče zafarbené len na polovicu, a ktoré tak musia mať rovnaký efekt ako dva polkotúče tvoriace sporný dizajn.
42 Rozdiel medzi sporným dizajnom a skorším dizajnom „Farbfolge (5/17)“ totiž nevyplýva zo skutočnosti, či farebné kotúče, ktoré sú súčasťou oboch uvedených dizajnov, sú polovičné alebo plné kotúče so zafarbenou polovicou, ale zo spôsobu, akým boli zafarbené. Ako vyplýva z bodu B2 rozhodnutia zrušovacieho oddelenia, ktoré bolo zhrnuté v bode 10 napadnutého rozhodnutia, v prípade skorších dizajnov „Farbfolge (5/17)“ a „Farbfolge II (89/100)“ nachádzajúcich sa v bode 8 vyššie bola farba kotúčov intenzívnejšia v smere hodinových ručičiek, zatiaľ čo v prípade sporného dizajnu bola farba kotúčov jednotná. Okrem toho oba skoršie dizajny obsahujú tretí kotúč, ktorý sporný dizajn neobsahuje a ktorý tiež prispieva k vytvoreniu rozdielneho vizuálneho efektu v porovnaní s dojmom vyvolaného sporným dizajnom. Ako vyplýva z bodov B1 a B2 rozhodnutia zrušovacieho oddelenia, táto charakteristika je vlastná všetkých skorším dizajnom a spôsobuje postupné rozvinutie veľkého rozsahu farieb, ktorých splynutie a intenzita sa v priebehu jednotlivých hodín mení. Toto rozvinutie predstavuje charakteristický prvok skorších dizajnov nezávisle od skutočnosti, či farebné kotúče, ktoré sú súčasťou oboch uvedených dizajnov, sú polovičné alebo plné kotúče so zafarbenou polovicou.
43 Odvolací senát preto správne v bode 25 napadnutého rozhodnutia stanovil rozdiel medzi kolidujúcimi dizajnmi, ktorý mu umožnil posúdiť novosť sporného dizajnu a zároveň prísť k záveru o jeho celkovej novosti.
44 Žalobca vytýka odvolaciemu senátu, že počas posúdenia novosti sporného dizajnu na základe prvkov uvedených v bode 40 vyššie opomenul porovnať snímky 3.1 až 3.7 uvedeného dizajnu vyobrazené v bode 2 vyššie s jedným zo skorších dizajnov, t. j. „Farbfolge II, 12 Stunden im 5‑Minuten Takt“, vyobrazeným vo farebnom prevedení v bode 5 vyššie, keď prišiel k záveru o neexistencii zhody medzi kolidujúcimi dizajnmi, a dopustil sa tak procesnej vady. Podľa žalobcu z porovnania sporného dizajnu so skorším dizajnom „Farbfolge II, 12 Stunden im 5‑Minuten Takt“ vyplýva, že všetky zobrazenia ciferníkov sú v každom prípade skoro rovnaké, pričom jedinými rozdielom je, že hranica jednotlivých farieb v prípade uvedených skorších dizajnov trochu viac splýva.
45 Napriek tomu z bodu 25 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát porovnal sporný dizajn so skorším dizajnom „Farbfolge II, 12 Stunden im 5‑Minuten Takt“ vyobrazeným vo farebnom prevedení v bode 5 vyššie a že počas porovnania zohľadnil všetky snímky sporného dizajnu. Z uvedeného bodu 25 totiž vyplýva, že odvolací senát konštatoval, že v prípade sporného dizajnu boli „na ciferníku viditeľné dva odtiene alebo farby v polohe ukazujúcej 12 a 6 hodín“ a „štyri rozdielne odtiene viditeľné v postavení, keď ciferník ukazuje zvyšný čas“. Odvolací senát tiež konštatoval, že „skorší dizajn [bol] schopný vytvoriť široké spektrum farieb prostredníctvom kontrolovaného pohybu ručičiek, ktorých splynutie a intenzita sa v priebehu jednotlivých hodín mení“. Odvolací senát tak stručne opísal rozdiely vo vnímaní skoršieho dizajnu „Farbfolge II, 12 Stunden im 5‑Minuten Takt“, ktorý ako jediný umožňoval okamžite posúdiť zmenu farieb a intenzity odtieňov každých päť minút, a porovnal ho so sporným dizajnom.
46 Navyše odvolací senát v bode 25 napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že „v prípade skorších dizajnov [nebolo] možné dosiahnuť len dva farebné odtiene alebo jednotné farby v postavení, keď ciferník ukazuje 12 a 6 hodín“, čo predstavuje podstatný rozdiel medzi kolidujúcimi dizajnmi. Zobrazenie ciferníka v postavení hodinových ručičiek ukazujúcich 12 hodín je totiž pri spornom dizajne z polovice čierne a z druhej polovice biele, čo sú dve jednotné farby, čím sa odlišuje od prvej snímky vľavo skoršieho dizajnu „Farbfolge II, 12 Stunden im 5‑Minuten Takt“ vyobrazenej vo farebnom prevedení v bode 5 vyššie, ktorá je zobrazená ako postupná kombinácia tmavých a svetlých farieb. Navyše, čo priznáva aj samotný žalobca, sporný dizajn nemôže dosiahnuť pozíciu ukazujúcu 12 hodín, ktorá by bola rovnaká ako pri skoršom dizajne „Farbfolge II, 12 Stunden im 5‑Minuten Takt“. Rovnako v rozpore s tým, čo uvádza žalobca, v prípade sporného dizajnu je postavenie hodinových ručičiek ukazujúcich 6 hodín znázornené dvoma jednotnými stupňami šedej, čím sa odlišuje od siedmej snímky vľavo skoršieho dizajnu „Farbfolge II, 12 Stunden im 5‑Minuten Takt“, ktorá je zobrazená ako postupná kombinácia červenej a zelenej vytvárajúca najmenej štyri rozdielne odtiene.
47 Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací senát porovnal sporný dizajn so skorším dizajnom „Farbfolge II, 12 Stunden im 5‑Minuten Takt“ vyobrazeným vo farebnom prevedení v bode 5 vyššie a prišiel k záveru, že kolidujúce dizajny sa značne odlišujú.
48 Okrem toho žalobca uvádza, že odvolací senát mal pri porovnaní kolidujúcich dizajnov zohľadniť skutočnosť, že sporný dizajn bol zapísaný v čierno‑bielom prevedení a v dôsledku toho mal konštatovať, že v oblasti novosti nemôže hrať farba nijakú rolu.
49 Toto tvrdenie je potrebné zamietnuť ako nerelevantné. Ako bolo uvedené v bode 40 vyššie, odvolací senát totiž založil svoje posúdenie novosti, nachádzajúce sa v bode 27 napadnutého rozhodnutia, na rozdieloch preukázaných počas preskúmania osobitého charakteru sporného dizajnu, tak ako to vyplýva z bodu 25 napadnutého rozhodnutia. Odvolací senát tak zastával názor, že v prípade skorších dizajnov tvorí postupné rozvinutie kotúčov, z ktorých sa tieto dizajny skladajú, široký rozsah farieb, ktorých splynutie a intenzita sa v priebehu jednotlivých hodín mení, pričom v prípade sporného dizajnu ten vytvára len dve jednotné farby v postavení, keď ciferník ukazuje 12 a 6 hodín, alebo štyri jednotné farby v postavení, keď ciferník ukazuje zvyšný čas, bez intenzívnej variácie ich odtieňov. Odôvodnenie odvolacieho senátu sa tak zakladá na spôsobilosti kolidujúcich dizajnov vytvoriť určité spektrum farieb, ktoré je viac alebo menej široké, ako aj na trvalej zmene odtieňov, a nie na rozdieloch v ich farbách. Preto nie je v rámci posúdenia rozdielov medzi kolidujúcimi dizajnmi možné odvolaciemu senátu vyčítať, že nezohľadnil skutočnosť, že sporný dizajn bol zapísaný v čierno‑bielom prevedení, a že nekonštatoval, že farba dizajnu nehrá v danom prípade nijakú rolu.
50 Vzhľadom na vyššie uvedené treba prísť k záveru, že odvolací senát zastával v bode 27 napadnutého rozhodnutia správny názor, že kolidujúce dizajny nemožno považovať za zhodné v zmysle článku 5 nariadenia č. 6/2002.
51 Preto je potrebné tento prvý žalobný dôvod zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článkov 4 a 6 v spojení s článkom 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002
52 Na jednej strane žalobca zastáva názor, že odvolací senát mal zohľadniť menej striktný výklad pojmu osobitý charakter a nemal postaviť na roveň zhodnosť, pokiaľ ide o celkový dojem, ktorý vytvárajú kolidujúce dizajny v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002, zhodnosti, resp. „zhodn[osti], ak sa... znaky [dizajnu] odlišujú iba v nepodstatných detailoch“ v zmysle článku 5 uvedeného nariadenia. Na druhej strane žalobca zastáva názor, že odvolací senát nemal pri posúdení osobitého charakteru skorších dizajnov zohľadniť rozdielne farby kolidujúcich dizajnov.
53 Okrem toho žalobca uvádza, že odvolací senát v napadnutom rozhodnutí neskúmal celkový dojem, ktorý vytvárajú kolidujúce dizajny u informovaného užívateľa, ale sa obmedzil na konštatovanie, že niektoré rozdiely vedú k odlišnému vnímaniu u informovaného užívateľa.
54 Vedľajší účastník konania tvrdí, že miera voľnosti tvorcu je obmedzená technickými požiadavkami spojenými s farebnými odnímateľnými filmami, ktoré sa prekrývajú a ktoré tvoria nevyhnutnú súčasť ciferníka, ktorého farby sa menia v závislosti od umiestnenia hodinových ručičiek. Už malé rozdiely tak postačujú na preukázanie osobitého charakteru sporného dizajnu.
55 Podľa článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 sa v prípade zapísaného dizajnu Spoločenstva posúdi osobitý charakter v závislosti od celkového dojmu, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, ktorý sa musí odlišovať od celkového dojmu vyvolaného dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti pred dňom podania prihlášky na zápis dizajnu, alebo ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti. Článok 6 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 zdôrazňuje, že na účely tohto posúdenia sa má zohľadniť miera voľnosti tvorcu pri tvorbe dizajnu.
56 V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v rozpore s tým, čo tvrdí žalobca, odvolací senát nepostavil na roveň zhodnosť, pokiaľ ide o celkový dojem, ktorý vytvárajú kolidujúce dizajny v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002, zhodnosti, resp. „zhodn[osti], ak sa... znaky [dizajnu] odlišujú iba v nepodstatných detailoch“ v zmysle článku 5 uvedeného nariadenia. Odvolací senát v bode 25 napadnutého rozhodnutia konštatoval rozdiely existujúce medzi kolidujúcimi dizajnmi, t. j. možnosť získať širšiu kombináciu farieb a variácie ich odtieňov pri skorších dizajnoch, a v bode 26 napadnutého rozhodnutia zastával názor, že tieto rozdiely sú z hľadiska informovaného užívateľa dostatočne výrazné na vytvorenie odlišného celkového dojmu.
57 Podľa judikatúry je informovaný užívateľ osoba, ktorá je osobitne obozretná a má určitú znalosť doterajšieho stavu v danej oblasti, t. j. predošlých dizajnov týkajúcich sa dotknutých výrobkov, ktoré boli sprístupnené ku dňu podania prihlášky sporného dizajnu [rozsudky Všeobecného súdu z 18. marca 2010, Grupo Promer Mon Graphic/ÚHVT – PepsiCo (Zobrazenie okrúhleho predmetu na účely reklamy), T‑9/07, Zb. s. II‑981, bod 62, a z 9. septembra 2011, Kwang Yang Motor/ÚHVT – Honda Giken Kogyo (Motor s vnútorným spaľovaním), T‑11/08, neuverejnený v Zbierke, bod 23].
58 Postavenie „užívateľa“ predpokladá, že dotknutá osoba používa výrobok, v ktorom je stelesnený dizajn, v súlade s účelom, na ktorý je tento výrobok určený [rozsudky Všeobecného súdu z 22. júna 2010, Shenzhen Taiden/ÚHVT – Bosch Security Systems (Komunikačné zariadenie), T‑153/08, Zb. s. II‑2517, bod 46, a Motor s vnútorným spaľovaním, už citovaný, bod 24].
59 Prívlastok „informovaný“ okrem toho naznačuje, že užívateľ bez toho, aby bol návrhárom alebo technickým odborníkom, pozná rozličné dizajny existujúce v dotknutej oblasti, disponuje určitou mierou vedomostí, pokiaľ ide o prvky, ktoré tieto dizajny obvykle obsahujú, a z dôvodu záujmu o predmetné výrobky je miera jeho pozornosti pri ich používaní pomerne vysoká (rozsudky Komunikačné zariadenie, už citovaný, bod 47, a Motor s vnútorným spaľovaním, už citovaný, bod 25).
60 V danom prípade z bodu 10 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zrušovacie oddelenie zastávalo názor, že informovaný užívateľ bol oboznámený s dizajnom hodiniek. Žalobca voči tomuto záveru pred odvolacím senátom nenamietal. Podľa judikatúry tvorí rozhodnutie zrušovacieho oddelenia, ako aj jeho odôvodnenie súčasť kontextu, v rámci ktorého bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, ktorý je žalobcovi známy a ktorý umožňuje súdu plne vykonať preskúmanie zákonnosti s ohľadom na dôvodnosť posúdenia osobitého charakteru predmetného dizajnu [pozri v tomto zmysel rozsudok Všeobecného súdu zo 6. októbra 2011, Industrias Francisco Ivars/ÚHVT – Motive (Mechanický redukčný prevod), T‑246/10, neuverejnený v Zbierke, bod 20]. Preto je potrebné zastávať názor, že odvolací senát zohľadnil informovaného užívateľa, tak ako ho definovalo zrušovacie oddelenie, keď stanovil, že rozdiely medzi kolidujúcimi dizajnmi sú dostatočne výrazné na vytvorenie odlišného celkového dojmu, a v dôsledku toho uznal osobitý charakter sporného dizajnu.
61 V rozpore s tým, čo tvrdí žalobca, odvolací senát pri posúdení osobitého charakteru sporného dizajnu nezohľadnil farebné rozdiely medzi kolidujúcimi dizajnmi. Ako bolo uvedené v bode 49 vyššie, odvolací senát založil svoje posúdenie na skutočnosti, že v prípade skorších dizajnov tvorí postupné rozvinutie kotúčov, z ktorých sa tieto dizajny skladajú, široký rozsah farieb, ktorých splynutie a intenzita sa v priebehu jednotlivých hodín mení, zatiaľ čo sporného dizajnu ten vytvára len dve jednotné farby v postavení, keď ciferník ukazuje 12 a 6 hodín, alebo štyri jednotné farby v postavení, keď ciferník ukazuje zvyšný čas, bez intenzívnej variácie ich odtieňov. Odôvodnenie odvolacieho senátu sa tak zakladá na spôsobilosti kolidujúcich dizajnov vytvoriť určité spektrum farieb, ktoré je viac alebo menej široké, ako aj na trvalej zmene odtieňov, a nie na rozdieloch v ich farbách.
62 Ak by sme aj predpokladali, tak ako to uvádza žalobca, že rozdiely medzi kolidujúcimi dizajnmi možno považovať za malé, informovaný užívateľ ich ľahko zbadá. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pri posúdení osobitého charakteru dizajnu je potrebné zohľadniť povahu výrobku, na ktorom je dizajn použitý alebo v ktorom je dizajn stelesnený, a najmä priemyselný sektor, do ktorého patrí (rozsudok Équipement de communication, už citovaný, bod 43). V danom prípade, pokiaľ ide o ciferníky hodiniek, časti ciferníkov hodiniek a ručičky ciferníkov, treba zastávať názor, že sú určené na viditeľné nosenie na zápästí a že informovaný užívateľ si bude osobitne všímať ich vzhľad. Bude ich totiž pozorne skúmať a zbadá tak, ako bolo uvedené v bode 56 vyššie, že skoršie dizajny vytvárajú širšiu škálu farieb ako sporný dizajn a na rozdiel od neho aj variáciu intenzity farieb. Vzhľadom na dôležitosť vzhľadu uvedených výrobkov pre informovaného užívateľa nemožno tieto rozdiely, hoci aj malé, považovať pre neho za nepodstatné.
63 Preto je potrebné prísť k záveru, že odvolací senát správne zastával názor, že rozdiely uvedené v bode 56 vyššie majú dôležitý vplyv na celkový dojem, ktorý vytvárajú kolidujúce dizajny, takže tie vyvolávajú u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem.
64 Okrem toho žalobca uvádza, že modely ciferníkov hodiniek môžu viesť k veľkému množstvu reprodukcií alebo k prakticky neobmedzenému rozsahu zobrazení a že tvorca sporného dizajnu tak mal možnosť nekopírovať originálnu myšlienku skorších dizajnov, ktorá v nich bola rozvinutá prvýkrát, t. j. oznamovanie času pomocou zmeny farieb.
65 Odvolací senát v bode 22 napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že miera voľnosti tvorcu je obmedzená len nevyhnutnosťou sledovať a oznamovať zmenu času.
66 V odpovedi na otázku Všeobecného súdu, ktorá bola položená na pojednávaní, vedľajší účastník konania prostredníctvom svojich tvrdení o miere voľnosti tvorcu zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že podľa jeho názoru je voľnosť tvorcu obmedzená technickými požiadavkami, zamýšľa v tejto súvislosti napadnúť posúdenie odvolacieho senátu, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.
67 Keďže vedľajšiemu účastníkovi konania sa vyhovelo v otázke existencie podobnosti medzi kolidujúcimi dizajnmi, ktorá bola spochybnená touto žalobou, je odôvodnený jeho záujem formulovať v zmysle článku 134 ods. 2 druhého pododseku rokovacieho poriadku samostatný žalobný návrh, v ktorom navrhuje zmenu napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o mieru voľnosti tvorcu, ktorá hrá pri posúdení osobitého charakteru sporného dizajnu dôležitú úlohu [pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. októbra 2008, Powerserv Personalservice/ÚHVT – Manpower (MANPOWER), T‑405/05, Zb. s. II‑2883, bod 24]. Tento záver nemôže byť spochybnený čisto formálnou skutočnosťou, podľa ktorej vedľajší účastník konania vo svojom písomnom návrhu vyslovene neuviedol zmenu napadnutého rozhodnutia [pozri analogicky rozsudok Všeobecného súdu zo 14. septembra 2011, Olive Line International/ÚHVT – Knopf (O‑live), T‑485/07, neuverejnený v Zbierke, bod 65].
68 V rozpore s tým, čo uvádza vedľajší účastník konania, však miera voľnosti tvorcu nie je v danom prípade obmedzená. Ako vyplýva z bodu 3 vyššie, tovary, pre ktoré bol sporný dizajn zapísaný, zodpovedajú tomuto opisu: „Ciferníky hodiniek, časť ciferníkov hodiniek, ručičky ciferníkov“. Tento opis je dostatočne široký, keďže neobsahuje žiadne spresnenie týkajúce sa typu hodiniek alebo spôsobu, akým ukazujú čas. Preto vedľajší účastník nemôže tvrdiť, že voľnosť tvorcu je obmedzená technickými požiadavkami.
69 Z toho vyplýva, že je potrebné potvrdiť záver odvolacieho senátu, podľa ktorého miera voľnosti tvorcu je obmedzená len nevyhnutnosťou sledovať a oznamovať zmenu času.
70 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého nemal tvorca sporného dizajnu kopírovať originálnu myšlienku skorších dizajnov, je potrebné ho zamietnuť ako nedôvodné. Je pravda, že možnosti úpravy ciferníka hodiniek sú skoro neobmedzené a zahŕňajú najmä tie ciferníky, ktorých farba alebo farby sa menia. Niektoré modely môžu mať komplexnejšiu formu porovnateľnú s tou nachádzajúcou sa v skorších dizajnoch, v ktorých je hodina zobrazená pomocou farieb a farebných variácií vytvorených prekrývaním kotúčov alebo polokotúčov s jedinou farbou, ktoré tak umožňujú ich používateľovi určiť čas v závislosti od vývoja uvedených farieb a ich odtieňov. Skoršie dizajny sú vytvorené tak, že ich farebná intenzita v rámci kotúča vzrastá alebo klesá.
71 Sporný dizajn predstavuje komplexnú formu ciferníka hodiniek, ktorý mení farby a ktorý sa, ako bolo uvedené v bode 62 vyššie, z pohľadu informovaného užívateľa odlišuje od skorších dizajnov dôležitými a nie nepodstatnými prvkami týkajúcimi sa vzhľadu ciferníkov. Sporný dizajn preto nemožno považovať za reprodukciu skorších dizajnov alebo originálnej myšlienky, ktorá v nich bola rozvinutá prvýkrát.
72 Navyše je potrebné zdôrazniť, ako to vyplýva z článkov 1 a 3 nariadenia č. 6/2002, že dizajnové právo chráni v zásade vzhľad výrobku alebo časti výrobku, ale nie vyslovene myšlienky, z ktorých vzišli. Preto sa žalobca nemôže na základe skorších dizajnov dožadovať ochrany myšlienky, na ktorej sa tieto dizajny zakladajú, konkrétne nápadu ciferníka hodiniek, ktorý umožňuje určiť čas v závislosti od farby kotúčov, ktoré ho tvoria.
73 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné druhý žalobný dôvod zamietnuť.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 25 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 6/2002
74 Žalobca zastáva názor, že odvolací senát nezohľadnil skutočnosť, že skoršie dizajny predstavujú umelecké dielo chránené nemeckým autorským právom, ktorého základná myšlienka, konkrétne zobrazenie času prostredníctvom rozličných farieb a odtieňov, bola v spornom dizajne použitá bez povolenia.
75 Okrem toho zdôrazňuje, že odvolací senát nezohľadnil znalecký posudok vypracovaný znalcom diel Paulom Heimbachom napriek jeho dôležitosti pri určení rozsahu ochrany priznanej autorským právom.
76 Na úvod je potrebné konštatovať, ako vyplýva zo spisu zo správneho konania, že znalecký posudok bol predložený po uplynutí stanovenej lehoty, a odvolaciemu senátu teda prináležalo rozhodnúť o jeho prípustnosti.
77 Rovnako je potrebné zdôrazniť, ako bolo uvedené v bode 21 vyššie, že znalec nemá právomoc vysloviť právne posúdenie o rozsahu ochrany priznanej autorským právom a o existencii porušenia uvedeného práva.
78 Preto odvolací senát správne nezohľadnil tvrdenia právnej povahy, ktoré obsahuje znalecký posudok predložený žalobcom počas správneho konania.
79 Pokiaľ ide o porušenie autorského práva skorších umeleckých diel, ktoré uvádza žalobca, je potrebné konštatovať, že v súlade s článkom 25 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 6/2002 sa dizajn Spoločenstva môže vymazať, ak predstavuje neoprávnené použitie diela chráneného podľa autorského práva členského štátu. Na túto ochranu sa tak môže držiteľ autorského práva odvolávať vtedy, ak v súlade s právom členského štátu, ktoré mu priznáva ochranu, môže zakázať používanie uvedeného dizajnu.
80 Žalobca napriek ustanoveniam vnútroštátneho práva, ktoré uviedol v bode 39 svojej žaloby, v danom prípade nepredložil žiadny dôkaz o rozsahu ochrany autorského práva v Nemecku, predovšetkým o otázke, či ochrana autorského práva zakazuje v zmysle nemeckého právneho poriadku nepovolené kopírovanie myšlienky, na ktorej sa zakladajú skoršie umelecké diela, bez toho, aby sa obmedzila na ochranu konfigurácie alebo čŕt uvedených diel.
81 Ako uviedol odvolací senát v bode 32 napadnutého rozhodnutia, v súlade s medzinárodnými zmluvami v oblasti autorského práva, ktorých je Nemecko zmluvnou stranou, sa ochrana autorského práva týka konfigurácie alebo čŕt diel, a nie ich myšlienok.
82 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné tretí žalobný dôvod zamietnuť, a teda rovnako zamietnuť žalobu v celom rozsahu.
O trovách
83 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Erich Kastenholz je povinný nahradiť trovy konania.
Kanninen | Soldevila Fragoso | Popescu |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. júna 2013.
Podpisy