Vec T‑192/06

Caffaro Srl

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Peroxid vodíka a perboritan sodný – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Pokuty – Premlčanie – Rozdielne zaobchádzanie – Dĺžka trvania porušenia – Poľahčujúce okolnosti“

Abstrakt rozsudku

1.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Miera voľnej úvahy vyhradená Komisii

[Článok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 5 písm. d)]

2.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Údajná účasť pod nátlakom – Situácia hospodárskej závislosti

[Článok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 5 písm. d)]

3.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Zásada rovnosti zaobchádzania

(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3)

4.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Uloženie – Nevyhnutnosť, aby podnik dosiahol zisk porušením – Neexistencia – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Poľahčujúce okolnosti – Nedosiahnutie zisku

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 5 písm. d)]

5.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Odstrašujúci charakter – Kritériá posúdenia odstrašujúceho faktora

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

6.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Rozdelenie dotknutých podnikov do rozličných kategórií

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23)

7.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Použitie vyhlásení iných podnikov, ktoré sa zúčastnili na porušení, ako dôkazných prostriedkov – Prípustnosť – Podmienky

(Článok 81 ods. 1 ES)

8.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Vady ovplyvňujúce uvedené rozhodnutie

(Článok 81 ods. 1 ES)

9.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu

(Článok 81 ods. 1 ES)

10.    Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Posúdenie

(Článok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3)

11.    Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Správanie odlišné od správania dohodnutého v rámci kartelu

(Článok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 druhá zarážka)

1.      Právomoc Komisie ukladať pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustili porušenia ustanovení článku 81 ods. 1 ES, predstavuje jeden z prostriedkov zverených Komisii s cieľom umožniť jej plniť si úlohu dohľadu, ktorú jej priznáva právo Únie. Táto úloha zahŕňa povinnosť vykonávať všeobecnú politiku, ktorá sa vo veciach hospodárskej súťaže usiluje uplatňovať zásady stanovené Zmluvou a usmerňovať v tomto zmysle správanie podnikov.

Komisia má určitú mieru voľnej úvahy pri stanovovaní výšky pokút, aby mohla usmerňovať konanie podnikov v zmysle dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže. Najmä skutočnosť, že Komisia v minulosti uplatnila pokuty určitej úrovne na určité druhy porušení, ju teda nemôže zbaviť možnosti kedykoľvek túto úroveň zvýšiť, aby zabezpečila vykonanie politiky Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

Táto miera voľnej úvahy existuje tým skôr v rámci možnosti uložiť v niektorých prípadoch tzv. symbolickú pokutu, ktorú si Komisia vyhradila v bode 5 písm. d) usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, alebo neuložiť pokutu.

(pozri body 37 – 39)

2.      V oblasti hospodárskej súťaže skutočnosť, že účastník kartelu konal v situácii hospodárskej závislosti, nepredstavuje sama osebe okolnosť, ktorá by mohla vylúčiť jeho zodpovednosť. Taká okolnosť sa nemusí nevyhnutne zohľadniť ani pri stanovení výšky pokuty.

Podnik, ktorý sa zúčastňuje na stretnutiach s protisúťažným cieľom, aj keď na nátlak iných účastníkov s väčšou hospodárskou silou, má vždy možnosť podať Komisii sťažnosť, aby oznámil predmetné protisúťažné činnosti, namiesto pokračovania vo svojej účasti na uvedených stretnutiach. Podnik totiž aj za predpokladu, že by bol vystavený tlakom, aby pristúpil ku kartelu, o tom mohol vždy informovať príslušné orgány namiesto toho, aby sa ku kartelu pripojil.

Vzhľadom na tieto konštatovania ani údajná situácia závislosti od iného účastníka kartelu, ani údajný výhražný postoj tohto účastníka nemôžu predstavovať situáciu, ktorú by mohla Komisia zohľadniť ako poľahčujúcu okolnosť.

Komisia preto nemôže byť a fortiori povinná zohľadniť tieto skutočnosti na účely rozhodnutia o neuložení pokuty alebo o uložení iba symbolickej pokuty.

(pozri body 41 – 44)

3.      Rozhodovacia prax Komisie nemôže slúžiť ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej súťaže a rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientačný charakter, pokiaľ ide o prípadnú existenciu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, keďže je málo pravdepodobné, že by okolnosti charakteristické pre tieto rozhodnutia, akými sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké. Táto zásada sa uplatní aj vtedy, pokiaľ ide o predchádzajúce rozhodnutia Komisie, v ktorých neuložila pokutu alebo uložila iba symbolickú pokutu.

Nič to nemení na tom, že Komisia je aj v tomto kontexte povinná dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania a nemôže zaobchádzať s porovnateľnými situáciami odlišne alebo s odlišnými situáciami rovnako, ibaže by také zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené.

(pozri body 46, 47)

4.      Skutočnosť, že podnik nezískal z porušenia článku 81 ES nijaký prospech, nemôže brániť tomu, aby mu bola uložená pokuta, pretože inak by sa stratil jej odstrašujúci charakter. Z toho vyplýva, že Komisia nie je pri stanovení pokút povinná preukázať, že v dôsledku porušenia dané podniky získali nenáležitú výhodu, ani nie je povinná prípadne zohľadniť, že v dôsledku dotknutého porušenia nebol získaný prospech.

Neexistenciu takého prospechu nemožno považovať za poľahčujúcu okolnosť, ktorú by bolo možné zohľadniť v rámci stanovenia výšky pokuty, a preto nepredstavuje dôvod odôvodňujúci uloženie symbolickej pokuty. Rovnaké úvahy sa v zásade uplatnia, pokiaľ ide o skutočnosť, že podnik sa zúčastnil na tajnej dohode so svojimi konkurentmi proti vlastným ekonomickým záujmom a že bol v dôsledku toho vystavený negatívnym účinkom tejto tajnej dohody, lebo taká okolnosť tiež nepredstavuje skutočnosť, ktorá by musela byť nevyhnutne zohľadnená ako poľahčujúca okolnosť a a fortiori ako okolnosť odôvodňujúca uloženie symbolickej pokuty.

Podnik, ktorý pokračuje v zosúlaďovaní cien so svojimi konkurentmi napriek údajnej škode, ktorú utrpel, nemožno považovať za podnik, ktorý sa dopustil menej závažného konania, ako je konanie ostatných podnikov, ktoré boli tiež zapojené do zosúladeného postupu.

(pozri body 59 – 62)

5.      Pokuta uložená podniku, ktorý sa zúčastnil na protiprávnom karteli, nemôže byť považovaná za zbavenú užitočného účinku iba z dôvodu, že tento podnik už nepôsobí na dotknutom trhu, avšak neukončil všetku hospodársku činnosť. Odstrašujúci prvok sa totiž posudzuje s prihliadnutím na viaceré okolnosti a nielen na osobitnú situáciu dotknutého podniku.

Toto posúdenie okrem toho nezahŕňa posúdenie možnosti, že predmetný podnik porušenie zopakuje. Úsilie o dosiahnutie odstrašujúceho účinku sa totiž netýka iba podnikov konkrétne uvedených v rozhodnutí, ktorým sa ukladajú pokuty, vzhľadom na to, že je potrebné tiež podnietiť podniky podobnej veľkosti, ktoré disponujú podobnými zdrojmi, aby sa zdržali účasti na podobných porušeniach pravidiel hospodárskej súťaže. Pokiaľ ide o represívny účinok, bolo by v rozpore s týmto účinkom, ak by ukončenie obchodných činností na dotknutom trhu malo za následok, že podnik by sa vyhol uloženiu pokuty za porušenie, ktorého sa dopustil.

(pozri body 66, 67, 69, 70)

6.      Rozdelenie členov kartelu do kategórií na účely uskutočnenia rozdielneho zaobchádzania v štádiu stanovenia východiskových súm pokút musí rešpektovať zásadu rovnosti zaobchádzania, podľa ktorej je zakázané zaobchádzať s porovnateľnými situáciami odlišne a s odlišnými situáciami rovnako, ibaže by také zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené. Okrem toho musí byť suma pokút prinajmenšom primeraná vo vzťahu ku skutočnostiam zohľadneným pri posúdení závažnosti porušenia.

Skutočnosť, že v rámci rozdielneho zaobchádzania bol v prípade jedného člena kartelu použitý iný referenčný rok, nevedie sama osebe k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania.

Je pravda, že jednak použitie spoločného referenčného roka pre všetky podniky, ktoré sa zúčastnili na tom istom porušení, dáva každému podniku záruku, že sa s ním zaobchádza rovnako ako s ostatnými, keďže sankcie sú stanovené jednotným spôsobom, a jednak výber referenčného roka, ktorý bol súčasťou obdobia porušenia, umožňuje posúdiť rozsah spáchaného porušenia v závislosti od ekonomickej situácie, aká sa javila počas tohto obdobia.

Z toho však nevyplýva, že výber spoločného roka predstavuje jediný prostriedok stanovenia sankcií v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania.

Komisia môže najmä zákonne zohľadniť skutočnosť, že v prípade daného podniku sa referenčný rok nachádza mimo obdobia porušenia, ktoré bolo vo vzťahu k nemu konštatované, a teda nie je vhodným ukazovateľom jeho individuálnej váhy počas porušenia, a z tohto dôvodu môže zohľadniť jeho obrat týkajúci sa iného roka, ako je spoločný referenčný rok, pod podmienkou, že rozdelenie členov kartelu do kategórií zostane koherentné a objektívne odôvodnené.

Práve vzhľadom na podobné úvahy je totiž v rámci uplatnenia maximálnej výšky 10 % obratu, ktorá je stanovená v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, potrebné zvoliť odlišný referenčný obchodný rok, pokiaľ ide o podnik, ktorý už nepôsobí na trhu počas obchodného roka stanoveného vo vzťahu k ostatným účastníkom dohody, ktorý teda nepredstavuje spoľahlivý ukazovateľ jeho skutočnej ekonomickej situácie.

(pozri body 83, 87 – 91)

7.      Vyhlásenie obvineného podniku, ktorého správnosť ostatné podniky spochybňujú, nemožno považovať za dostatočný dôkaz existencie porušenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi.

(pozri bod 116)

8.      Pokiaľ sú určité dôvody rozhodnutia Komisie, ktorým konštatuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, samy osebe z právneho hľadiska dostatočne spôsobilé odôvodniť ho, vady, ktorými by mohli byť postihnuté ostatné dôvody aktu, nemajú v žiadnom prípade vplyv na jeho výrok.

(pozri bod 124)

9.      V oblasti hospodárskej súťaže je Komisia síce povinná poskytnúť podniku dotknutému prešetrovaním určité informácie už vo fáze predbežného vyšetrovania, ale táto povinnosť sa vzťahuje na informáciu poskytnutú dotknutému podniku v štádiu prvého opatrenia prijatého vo vzťahu k nemu. Právo podniku na obhajobu teda nebolo porušené z dôvodu oneskorenej informácie, pokiaľ bol tento podnik informovaný o prebiehajúcom vyšetrovaní primeraným spôsobom v štádiu žiadosti o informácie, ak táto žiadosť predstavuje prvé opatrenie prijaté vo vzťahu k nemu.

(pozri body 162, 163)

10.    Z usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO nevyplýva, že Komisia musí vždy samostatne zohľadniť každú z poľahčujúcich okolností uvedených v bode 3 týchto usmernení. Hoci okolnosti, ktoré sú tu uvedené, istotne patria medzi tie, ktoré Komisia môže v danom prípade zohľadniť, nie je povinná z tohto dôvodu automaticky priznať dodatočné zníženie, pokiaľ podnik uvádza skutočnosti, ktoré môžu naznačiť existenciu niektorej z týchto okolností.

Keďže usmernenia neobsahujú kogentné ustanovenie týkajúce sa poľahčujúcich okolností, ktoré možno zohľadniť, Komisia si teda zachováva určitú mieru voľnej úvahy, aby celkovo posúdila význam prípadného zníženia pokút pri zohľadnení všetkých poľahčujúcich okolností týkajúcich sa predmetnej veci.

(pozri body 173, 174)

11.    Na určenie, či podniku treba priznať poľahčujúcu okolnosť týkajúcu sa neuplatnenia protiprávnych dohôd v súlade s bodom 3 druhým odsekom usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, je potrebné overiť, či podnik uviedol tvrdenia, ktoré môžu preukázať, že počas obdobia, v priebehu ktorého pristúpil k protiprávnym dohodám, sa skutočne zdržal ich uplatňovania tým, že sa na trhu správal súťažne alebo že prinajmenšom jednoznačne a vo významnej miere porušil povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, že narušil jeho samotné fungovanie.

(pozri bod 178)