Vec T‑194/06

SNIA SpA

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Peroxid vodíka a perboritan sodný – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Zlúčenie so spoločnosťou zodpovednou za porušenie – Právo na obhajobu – Súlad medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia

(Článok 81 ES)

2.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Právnická osoba zodpovedná za prevádzkovanie podniku v čase porušovania – Zánik

(Článok 81 ods. 1 ES)

3.      Konanie – Predloženie nových dôvodov počas súdneho konania – Podmienky – Nový dôvod – Pojem

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 48 ods. 2)

4.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Rozhodnutie nezhodujúce sa s oznámením o výhradách – Porušenie práva na obhajobu – Podmienka

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27 ods. 1)

1.      V konkrétnom prípade, keď materská spoločnosť vlastní 100 % kapitálu svojej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila protiprávneho správania, existuje vyvrátiteľná domnienka, že uvedená materská spoločnosť skutočne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti.

Za týchto podmienok stačí, ak Komisia na účely domnienky, že materská spoločnosť vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku tejto dcérskej spoločnosti, preukáže, že celý kapitál dcérskej spoločnosti vlastní jej materská spoločnosť. Následne Komisia môže považovať materskú spoločnosť za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola uložená jej dcérskej spoločnosti, ibaže by táto materská spoločnosť, ktorej prináleží vyvrátiť túto domnienku, predložila dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu správa samostatne.

(pozri body 49, 50)

2.      Ak je subjekt, ktorý sa dopustil porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, predmetom právnej alebo organizačnej zmeny, táto zmena nemá nevyhnutne za následok vytvorenie nového podniku, ktorý by bol zbavený zodpovednosti za porušenie, pokiaľ sú tieto subjekty z hospodárskeho hľadiska totožné.

Na účely účinného vykonania pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže sa môže totiž ukázať potrebné, aby sa zodpovednosť pripísala novému prevádzkovateľovi podniku, ktorý sa dopustil porušenia, v prípade, že ho možno skutočne považovať za nástupcu pôvodného prevádzkovateľa.

Toto kritérium, nazývané kritérium „hospodárskej kontinuity“, sa použije za osobitných okolností, akými je najmä prípad, keď právnická osoba zodpovedná za prevádzkovanie podniku prestala právne existovať po tom, ako sa dopustila porušenia, alebo prípad vnútornej reštrukturalizácie skupiny vzhľadom na štrukturálne väzby medzi pôvodným a novým prevádzkovateľom podniku, pokiaľ pôvodný prevádzkovateľ nevyhnutne neprestáva právne existovať, ale na dotknutom trhu už nevyvíja významnú hospodársku činnosť.

Podnik sa nemôže platne odvolávať na skutočnosť, že napriek jeho zlúčeniu s jednou zo spoločností, ktoré predstavujú hospodársky subjekt zodpovedný za porušenie, v skutočnosti neprevzal hmotné a osobné zložky, ktoré prispeli k spáchaniu porušenia. Ak totiž podnik prestane existovať z dôvodu, že sa zlúčil s nadobúdateľom, prevezme nadobúdateľ jeho aktíva a pasíva vrátane jeho zodpovedností z dôvodu porušenia práva Únie. V tomto prípade môže byť zodpovednosť za porušenie, ktorého sa dopustil zlúčený podnik, pripísaná nadobúdateľovi.

(pozri body 56 – 58, 61, 62)

3.      Uvádzanie nových dôvodov je prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Žalobný dôvod, ktorý predstavuje rozšírenie žalobného dôvodu, ktorý už bol priamo alebo implicitne uvedený v návrhu na začatie konania, a ktorý je s ním úzko spojený, však treba vyhlásiť za prípustný.

(pozri bod 73)

4.      Procesná záruka uvedená v článku 27 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 uplatňuje zásadu rešpektovania práva na obhajobu, ktorá najmä vyžaduje, aby oznámenie o výhradách, ktoré Komisia adresuje podniku, ktorému chce uložiť sankciu za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, obsahovalo podstatné skutočnosti konštatované voči tomuto podniku, akými sú vytýkané skutočnosti, ich kvalifikácia a dôkazy, z ktorých Komisia vychádza, aby tento podnik mohol účinne uplatniť svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré sa voči nemu začalo.

Právna kvalifikácia skutkového stavu uvedená v oznámení o výhradách však môže byť prirodzene len predbežná a neskoršie rozhodnutie Komisie nemožno zrušiť iba z dôvodu, že konečné závery vychádzajúce z tohto skutkového stavu presne nezodpovedajú tejto predbežnej kvalifikácii. Komisia, ktorá túto kvalifikáciu právne spresňuje v konečnom rozhodnutí, musí mať možnosť priznať väčší význam skutočnostiam, ktoré boli predtým považované za druhoradé, pod podmienkou, že uplatní iba skutočnosti, ku ktorým mali dotknuté subjekty príležitosť vyjadriť sa, a že v priebehu správneho konania poskytla skutočnosti potrebné na obhajobu. Komisia totiž musí vypočuť subjekty, ktorým bolo oznámenie o výhradách určené, a prípadne zohľadniť ich pripomienky, ktorými odpovedajú na uvedené výhrady, pričom zmení svoju analýzu práve z dôvodu rešpektovania ich práva na obhajobu.

Rozhodnutie založené na podstatných skutočnostiach, vo vzťahu ku ktorým dotknutý podnik nemohol zabezpečiť svoju obhajobu, je potrebné zrušiť nezávisle od toho, či môže byť zodpovednosť podniku konštatovaná vzhľadom na iné skutočnosti.

(pozri body 79 – 81, 87)