Vec T‑191/06
FMC Foret, SA,
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Peroxid vodíka a perboritan sodný – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Dĺžka trvania porušenia – Prezumpcia neviny – Právo na obhajobu – Pokuty – Poľahčujúce okolnosti“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Pojem – Zhoda vôle týkajúca sa budúceho správania na trhu – Zahrnutie
(Článok 81 ods. 1 ES)
2. Hospodárska súťaž – Kartely – Zosúladený postup – Pojem – Oznámenie informácií s cieľom pripraviť protisúťažnú dohodu – Dostatočné zistenie
(Článok 81 ods. 1 ES)
3. Hospodárska súťaž – Kartely – Komplexné porušenie, ktoré vykazuje prvky dohody a prvky zosúladeného postupu – Jednotná kvalifikácia ako „dohoda a/alebo zosúladený postup“ – Prípustnosť
(Článok 81 ods. 1 ES)
4. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Použitie vyhlásení predložených v rámci oznámenia o spolupráci inými podnikmi, ktoré sa zúčastnili na porušení, ako dôkazných prostriedkov – Prípustnosť – Podmienky
(Článok 81 ES; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)
5. Hospodárska súťaž – Kartely – Dôkaz – Jediný dôkaz – Prípustnosť – Podmienky
(Článok 81 ods. 1 ES)
6. Hospodárska súťaž – Kartely – Dôkaz – Nepriame dôkazy predložené Komisiou – Účasť na stretnutiach s protisúťažným cieľom
(Článok 81 ods. 1 ES)
7. Hospodárska súťaž – Kartely – Dôkaz – Vyhlásenia pod prísahou a svedecké výpovede počas vypočutí
(Článok 81 ES)
8. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Neuplatniteľnosť článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach – Uplatniteľnosť všeobecných zásad práva Únie
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 19 ods. 1)
9. Hospodárska súťaž – Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Protisúťažný cieľ – Dostatočné zistenie
(Článok 81 ods. 1 ES)
10. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Prístup k spisu – Rozsah – Neoznámenie dokumentu – Dôsledky
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27 ods. 2)
11. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Oznámenie odpovedí na oznámenie o výhradách – Podmienky – Hranice
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27 ods. 2)
12. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Prístup k spisu – Určenie dokumentov užitočných pre obhajobu samotnou Komisiou – Neprípustnosť – Vylúčenie dokumentov v prospech zo spisu – Protiprávnosť rozhodnutia Komisie – Podmienky
(Nariadenie Rady č. 1/2003 článok 27 ods. 2)
13. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Maximálna výška – Výpočet – Obrat, ktorý sa má zohľadniť
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 druhý pododsek)
14. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Poľahčujúce okolnosti – Pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovateľa
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3)
15. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Poľahčujúce okolnosti – Pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovateľa
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 prvá zarážka)
16. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Správanie odlišné od správania dohodnutého v rámci kartelu – Posúdenie
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3)
1. Na to, aby išlo o dohodu v zmysle článku 81 ods. 1 ES, stačí, aby predmetné podniky vyjadrili svoju spoločnú vôľu správať sa na trhu určitým spôsobom.
Možno konštatovať, že dohoda v zmysle článku 81 ods. 1 ES je uzatvorená, pokiaľ existuje zhoda vôle týkajúca sa samotného princípu obmedzenia hospodárskej súťaže, aj keď konkrétne prvky zamýšľaného obmedzenia sú ešte predmetom rokovaní.
(pozri body 97, 98)
2. Pojem zosúladený postup sa týka takej formy koordinácie medzi podnikmi, ktorá síce nedospela až do uzatvorenia dohody v pravom zmysle slova, ale spôsobila, že dotknuté podniky sa vedome rozhodli pre praktickú spoluprácu medzi sebou namiesto rizík hospodárskej súťaže.
V tomto smere článok 81 ods. 1 ES bráni akémukoľvek priamemu alebo nepriamemu nadviazaniu kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý môže buď ovplyvniť správanie skutočného či potenciálneho konkurenta na trhu, alebo odhaliť takému konkurentovi správanie, ktoré sa tieto subjekty rozhodli samy dodržiavať na trhu či ktoré zamýšľajú dodržiavať, pokiaľ je cieľom alebo výsledkom týchto kontaktov obmedzenie hospodárskej súťaže.
Oznámenie informácií svojim konkurentom s cieľom pripraviť protisúťažnú dohodu stačí na preukázanie existencie zosúladeného postupu v zmysle článku 81 ES.
(pozri body 99 – 101)
3. Pojmy dohoda a zosúladený postup v zmysle článku 81 ods. 1 ES zahŕňajú formy tajne dohodnutého konania, ktoré majú rovnakú povahu a odlišujú sa len svojou intenzitou a formami, v akých sa prejavujú.
V rámci komplexného porušenia, na ktorom sa počas viacerých rokov podieľali viacerí výrobcovia a ktorého cieľom bola spoločná regulácia trhu, od Komisie nemožno vyžadovať, aby presne kvalifikovala porušenie ako dohodu alebo zosúladený postup, keďže na obe tieto formy porušenia sa v každom prípade vzťahuje článok 81 ES.
Dvojakú kvalifikáciu porušenia ako dohody „a/alebo“ zosúladeného postupu treba chápať tak, že označuje celý súbor jednotlivých skutkových okolností, z ktorých boli niektoré kvalifikované ako dohoda a iné ako zosúladený postup v zmysle článku 81 ods. 1 ES, ktorý nestanovuje osobitnú kvalifikáciu tohto druhu komplexného porušenia.
(pozri body 102 – 104)
4. Vyhlásenia, ktoré obvinené podniky uskutočnili v rámci žiadostí o zhovievavosť, je potrebné posudzovať s opatrnosťou a vo všeobecnosti ich nemožno prijať bez potvrdenia. Vyhlásenie podniku obvineného z účasti na karteli, ktorého správnosť viaceré iné obvinené podniky spochybňujú, totiž nemožno považovať za dostatočný dôkaz existencie porušenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi.
Na účely preskúmania dôkaznej sily vyhlásení podnikov, ktoré podali žiadosť o zhovievavosť, Všeobecný súd predovšetkým zohľadňuje jednak význam zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré podporujú relevantnosť týchto vyhlásení, ako aj neexistenciu nepriamych dôkazov, že tieto podniky mali sklon minimalizovať význam svojej účasti na porušení a maximalizovať účasť ostatných podnikov.
(pozri body 119 – 121)
5. Žiadna zásada práva Únie nebráni tomu, aby Komisia na účely vyvodenia záveru o existencii porušenia pravidiel hospodárskej súťaže vychádzala z jediného listinného dôkazu, za predpokladu, že jeho dôkazná sila nevyvoláva pochybnosti, a pokiaľ predmetný dôkaz sám osebe s určitosťou potvrdzuje existenciu predmetného porušenia.
Je pravda, že tento predpoklad sa vo všeobecnosti neuplatní na samotné vyhlásenia obvineného podniku, ktoré v prípade, že boli spochybnené ostatnými dotknutými podnikmi, musia byť potvrdené ďalšími nezávislými dôkazmi.
Táto úvaha však môže byť relativizovaná v prípade, ak je vyhlásenie spolupracujúceho podniku osobitne vierohodné, keďže za týchto okolností je požadovaný stupeň potvrdenia nižší, čo sa týka presnosti, ako aj intenzity.
V prípade, ak súbor zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňuje potvrdiť existenciu a niektoré osobitné aspekty tajne dohodnutého konania, ktoré je uvedené vo vyhlásení predloženom v rámci spolupráce, totiž toto vyhlásenie samo osebe môže stačiť na potvrdenie ostatných aspektov napadnutého rozhodnutia. Za týchto podmienok môže Komisia vychádzať výlučne z tohto vyhlásenia pod podmienkou, že pravdivosť toho, čo bolo potvrdené, nevyvoláva pochybnosti a že vyjadrenia nie sú neurčité.
Okrem toho, aj keď vyhlásenie podniku nie je podložené, pokiaľ ide o konkrétne preukázané okolnosti, v rámci súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, z ktorého vychádza Komisia, môže mať na účely potvrdenia existencie porušenia určitú dôkaznú hodnotu. Pokiaľ totiž dokument obsahuje konkrétne informácie, ktoré zodpovedajú informáciám obsiahnutým v iných dokumentoch, je potrebné konštatovať, že tieto informácie sa môžu vzájomne podporovať.
(pozri body 122 – 126)
6. V oblasti hospodárskej súťaže musí byť Komisia schopná vyvodiť z období, ku ktorým sa viaže pomerne veľa dôkazov, závery týkajúce sa ostatných období, v prípade ktorých môže byť medzi jednotlivými dôkazmi väčší odstup. Bude teda potrebné skutočne hodnoverné vysvetlenie, aby súd nadobudol presvedčenie, že počas určitej fázy série stretnutí sa stali veci úplne odlišné od tých, ku ktorým došlo počas predchádzajúcich a neskorších stretnutí, hoci sa tieto stretnutia vyznačovali rovnakým okruhom účastníkov, uskutočnili sa za rovnakých vonkajších okolností a mali nesporne rovnaký cieľ.
Navyše, pokiaľ sa podnik zúčastnil na stretnutí, počas ktorého sa diskutovalo o protiprávnom zosúladení, považuje sa – aj keď nehral aktívnu úlohu – za podnik, ktorý sa na uvedenom zosúladení zúčastnil, okrem prípadu, ak preukáže, že sa od neho otvorene dištancoval alebo že ostatných uchádzačov informoval, že na predmetnom stretnutí sa chcel zúčastniť s odlišným zámerom ako oni.
Ak Komisia preukáže účasť podniku na takých protiprávnych stretnutiach, prináleží tomuto podniku, aby predložil dôkazy, ktoré môžu preukázať, že jeho účasť na uvedených stretnutiach nemala protisúťažný charakter.
(pozri body 127, 159, 160, 204, 236)
7. Svedecká výpoveď uskutočnená pod prísahou pred súdnym orgánom alebo prípadne v rámci vyšetrovania pred prokurátorom môže mať vysokú dôkaznú hodnotu vzhľadom na negatívne dôsledky, ktoré môžu z trestnoprávneho hľadiska vyplývať pre svedka, ktorý v rámci vyšetrovania klamal, čo takúto výpoveď robí vierohodnejšou ako obyčajné vyhlásenie. Tieto úvahy však nie sú uplatniteľné na písomné vyhlásenia zamestnancov podniku predložené Komisii v priebehu správneho konania v oblasti hospodárskej súťaže ani na ich svedecké výpovede podané počas vypočutia pred Komisiou. Preto nemožno tvrdiť, že vzhľadom na to, že predmetné vyhlásenia boli uskutočnené pod prísahou, majú vysokú dôkaznú hodnotu a že z tohto dôvodu je Komisia prípadne povinná preukázať, že svedkovia krivo prisahali.
(pozri body 132, 133)
8. V priebehu správneho konania v oblasti hospodárskej súťaže Komisia nemá možnosť nariadiť výsluch osôb ako svedkov pod prísahou.
Komisia je okrem toho povinná vypočuť fyzické alebo právnické osoby, ktoré preukážu dostatočný záujem, iba pokiaľ tieto osoby skutočne požiadajú o vypočutie. Komisia teda disponuje primeranou mierou voľnej úvahy pri rozhodovaní o záujme, ktorý môže predstavovať výsluch osôb, ktorých svedecká výpoveď môže mať pre prešetrenie veci význam. Zaručenie práva na obhajobu totiž nevyžaduje, aby Komisia pristúpila k výsluchu svedkov označených dotknutými osobami, pokiaľ sa domnieva, že vec dostatočne prešetrila.
Aj keď Komisia nie je súdom v zmysle článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a aj keď pokuty uložené Komisiou nemajú trestnoprávny charakter, nič to nemení na tom, že Komisia je v priebehu správneho konania povinná dodržiavať všeobecné zásady práva Únie.
Skutočnosť, že ustanovenia práva hospodárskej súťaže nestanovujú Komisii povinnosť predvolať svedkov v prospech, ktorých výpoveď sa požaduje, však nie je v rozpore s uvedenými zásadami. Aj keď Komisia môže, ak to považuje za potrebné, vypočuť fyzické alebo právnické osoby, nemá právo predvolať svedkov v neprospech podniku bez získania ich súhlasu. Keďže konanie pred Komisiou má iba správny charakter, nie je povinná poskytnúť dotknutému podniku možnosť klásť otázky konkrétnemu svedkovi a analyzovať jeho vyhlásenia v štádiu vyšetrovania. Stačí, že vyhlásenia použité Komisiou boli obsiahnuté v spise zaslanom žalobcovi, ktorý ich môže pred súdom Únie spochybniť.
(pozri body 135, 137 – 139)
9. Skúmať účinky dohody alebo zosúladeného postupu nie je potrebné, pokiaľ sa preukáže ich protisúťažný cieľ. Zodpovednosť konkrétneho podniku za porušenie je náležite preukázaná vtedy, ak sa zúčastnil na stretnutiach a vedel o ich protisúťažnom cieli, aj keď následne nevykonal niektoré z opatrení, ktoré boli dohodnuté na týchto stretnutiach.
(pozri body 252, 253)
10. Právo na prístup k spisu, ktoré vyplýva zo zásady rešpektovania práva na obhajobu, v správnom konaní v oblasti uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže znamená, že Komisia musí dotknutému podniku umožniť preskúmať všetky dokumenty uvedené vo vyšetrovacom spise, ktoré môžu byť relevantné pre jeho obhajobu.
Ide o písomnosti svedčiace tak v prospech, ako aj v neprospech dotknutého podniku, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií.
Pokiaľ ide o listiny v neprospech dotknutého podniku, neoznámenie dokumentu je porušením práva na obhajobu iba v prípade, ak dotknutý podnik preukáže po prvé, že Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porušenia, a po druhé, že túto výhradu možno preukázať len odkazom na tento dokument. Prináleží teda dotknutému podniku, aby preukázal, že výsledok, ku ktorému Komisia vo svojom rozhodnutí dospela, by bol odlišný, ak by sa tento neoznámený dokument musel vylúčiť ako dôkazný prostriedok.
Naproti tomu, pokiaľ ide o neoznámenie dokumentu v jeho prospech, dotknutý podnik musí len preukázať, že toto nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvniť priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stačí, ak podnik preukáže, že mohol uvedené dokumenty, ktoré boli v jeho prospech, použiť na svoju obhajobu, najmä tým, že preukáže, že by mohol uviesť skutočnosti, ktoré sa nezhodovali so závermi, ku ktorým Komisia dospela v štádiu oznámenia výhrad, a teda mohol akokoľvek ovplyvniť závery uvedené v rozhodnutí.
(pozri body 262 – 265)
11. V rámci správneho konania v oblasti hospodárskej súťaže odpovede podnikov na oznámenie o výhradách nie sú súčasťou vyšetrovacieho spisu v pravom zmysle slova. Pokiaľ ide o dokumenty, ktoré nie sú súčasťou spisu zostaveného v okamihu doručenia oznámenia o výhradách, Komisia je povinná sprístupniť uvedené odpovede ostatným dotknutým podnikom iba v prípade, ak sa preukáže, že obsahujú nové skutočnosti v neprospech alebo v prospech dotknutých podnikov.
Pokiaľ ide osobitne o dokumenty v prospech, Komisia nie je povinná z vlastnej iniciatívy sprístupniť dokumenty, ktoré sa nenachádzajú v jej vyšetrovacom spise a ktoré nemá v úmysle použiť v konečnom rozhodnutí v neprospech dotknutých subjektov. Keďže Komisia nie je vo všeobecnosti povinná sprístupniť také dokumenty z vlastnej iniciatívy, podnik sa v zásade nemôže oprávnene odvolávať na neoznámenie údajných skutočností v jeho prospech, ktoré sú obsiahnuté v odpovediach na oznámenie o výhradách, pokiaľ v priebehu správneho konania nepožiadal o prístup k týmto odpovediam.
Ak argumentácia žalujúceho podniku smeruje k preukázaniu, že Komisia mala konštatovať existenciu skutočností v prospech v predmetných odpovediach, a teda ich mala z vlastnej iniciatívy oznámiť, tento podnik je v rámci takej argumentácie povinný predložiť prvý nepriamy dôkaz užitočnosti dotknutých odpovedí pre jeho obhajobu. Musí najmä uviesť predmetné prípadné skutočnosti vo svoj prospech alebo predložiť nepriamy dôkaz potvrdzujúci ich existenciu, a teda ich užitočnosť pre potreby konania.
Navyše, hoci je Komisia povinná dotknutým podnikom sprístupniť časti odpovede na oznámenie o výhradách, ktoré obsahujú všetky relevantné informácie vo vzťahu k skutočnosti v ich neprospech, nie je povinná rozšíriť toto sprístupnenie na ostatné časti predmetnej odpovede, ktoré s uvedenou skutočnosťou nesúvisia.
(pozri body 266, 267, 290, 292, 296, 297)
12. Na účely dodržania práva na obhajobu musí spis zostavený Komisiou v rámci správneho konania v oblasti hospodárskej súťaže zahŕňať všetky relevantné dokumenty, ktoré boli získané počas vyšetrovania. Osobitne, hoci je pravda, že je dovolené vylúčiť zo správneho konania dôkazy, ktoré nemajú žiadny vzťah so skutkovými a s právnymi tvrdeniami uvedenými v oznámení o výhradách, a preto nie sú vôbec relevantné pre vyšetrovanie, nemôže prináležať iba Komisii, aby určila dokumenty, ktoré sú užitočné pre obhajobu dotknutého podniku.
Komisia nevyhovie týmto požiadavkám, ak zo spisu vylúči dokument obsahujúci prepis ústneho vyhlásenia, ktoré podnik uskutočnil vo vzťahu k protiprávnej skutočnosti, hoci písomné vyhlásenie toho istého podniku vo vzťahu k tejto skutočnosti bolo zohľadnené ako dôkaz relevantný pre vyšetrovanie.
Také pochybenie však môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia Komisie iba vtedy, ak mohlo ovplyvniť priebeh konania a obsah tohto rozhodnutia na úkor dotknutého podniku, ktorý je povinný preukázať, že by nesprístupnený dokument v jeho prospech mohol použiť na svoju obhajobu, a najmä že by sa mohol odvolávať na skutočnosti, ktoré sa nezhodovali so závermi Komisie, ku ktorým dospela v štádiu oznámenia výhrad, a teda mohol akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť závery uvedené v rozhodnutí Komisie.
(pozri body 306 – 308)
13. Horná hranica 10 % obratu stanovená v článku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1/2003 sa musí vypočítať na základe celkového obratu všetkých spoločností, ktoré tvoria hospodársky subjekt zodpovedný za sankcionované porušenie. Naproti tomu, ak sa táto hospodárska jednotka medzičasom rozpadla, každý subjekt, ktorému je rozhodnutie určené, má právo, aby sa naň predmetná horná hranica uplatnila individuálne.
(pozri bod 324)
14. Ak podnik tvrdí, že Komisia mala v jeho prospech uznať poľahčujúcu okolnosť založenú na jeho pasívnej úlohe pri porušení pravidiel hospodárskej súťaže, skutočnosť, že tento podnik sa počas správneho konania na svoju pasívnu úlohu výslovne neodvolal, nemá vplyv na prípustnosť jeho výhrady.
Podniky, ktorým je oznámenie o výhradách určené, totiž nie sú povinné osobitne požiadať o priznanie poľahčujúcich okolností. Okrem toho, pokiaľ sa porušenia dopustili viaceré podniky, Komisia je povinná preskúmať závažnosť účasti každého z nich na porušení, aby zistila, či vo vzťahu k nim existujú priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti, najmä ak ide o poľahčujúcu okolnosť výslovne uvedenú v demonštratívnom výpočte uvedenom v bode 3 usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO.
(pozri body 329, 330)
15. Výlučne pasívna alebo nasledovateľská úloha podniku pri porušení pravidiel hospodárskej súťaže môže, pokiaľ sa preukáže, predstavovať poľahčujúcu okolnosť v súlade s bodom 3 prvou zarážkou usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, pričom táto pasívna úloha znamená, že dotknutý podnik zaujal rezervovaný postoj, teda sa aktívne nezúčastnil na vypracovaní protisúťažnej dohody alebo protisúťažných dohôd.
Spomedzi skutočností, ktoré môžu odhaliť pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, možno zohľadniť jeho výrazne menej častú účasť na rokovaniach v porovnaní s bežnými účastníkmi kartelu, rovnako ako jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porušenia, bez ohľadu na dĺžku trvania jeho účasti na porušení alebo tiež existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle pochádzajúcich od zástupcov tretích podnikov, ktoré sa na porušení zúčastnili. V každom prípade je potrebné zohľadniť všetky relevantné okolnosti daného prípadu.
Pokiaľ ide o uplatnenie poľahčujúcich okolností, Komisia disponuje určitou mierou voľnej úvahy.
V tomto ohľade, ak Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukáže, že podnik bol zastúpený alebo informovaný, pokiaľ ide o väčšinu tajných stretnutí, ktoré sa uvádzajú v rozhodnutí Komisie, skutočnosť, že tento podnik sa na niektorých stretnutiach fyzicky nezúčastnil, ale bol o nich informovaný telefonicky, je v súlade s utajenou povahou ich priebehu a vôbec nesvedčí o výlučne pasívnej alebo nasledovateľskej úlohe podniku.
(pozri body 331 – 333, 337)
16. Podľa bodu 3 druhej zarážky usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO môže nerealizovanie porušujúcich dohovorov alebo praktík v praxi predstavovať poľahčujúcu okolnosť, pokiaľ dotknutý podnik preukáže, že v období, keď bol účastníkom protiprávnych dohôd, sa skutočne zdržal ich uplatňovania tým, že sa na trhu správal súťažne alebo že prinajmenšom jednoznačne a vo významnej miere porušil povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, že narušil jeho samotné fungovanie.
Okrem toho samotná skutočnosť, že podnik, ktorého účasť na zosúladení s jeho konkurentmi je preukázaná, sa na trhu nesprával v súlade s tým, na čom sa dohodol so svojimi konkurentmi, pričom na trhu uplatňoval viac-menej nezávislú politiku, nepredstavuje nevyhnutne skutočnosť, ktorá sa musí zohľadniť ako poľahčujúca okolnosť. Nemožno vylúčiť, že tento podnik sa iba pokúsil využiť kartel vo svoj prospech.
(pozri body 345, 346)