Žaloba podaná 19. júla 2006 - Total a Elf Aquitaine/Komisia

(Vec T-190/06)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyne: Total SA a Elf Aquitaine (Courbevoie, Francúzsko) (v zastúpení: E. Morgan de Rivery, advokát, a A. Noël-Baron, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkýň

v prvom rade zrušiť článok 1 písm. o) a p), článok 2 písm. i) a články 3 a 4 rozhodnutia Komisie K(2006) 1766, konečné znenie, z 3. mája 2006,

subsidiárne zmeniť článok 2 písm. i) rozhodnutia Komisie K(2006) 1766, konečné znenie, z 3. mája 2006, ktorým sa spoločnosti Arkema SA ukladá pokuta vo výške 78,663 milióna eur, z ktorej Total SA je spoločne a nerozdielne zaviazaná na zaplatenie 42 miliónov eur a Elf Aquitaine SA na zaplatenie 65,1 milióna eur, a znížiť výšku predmetnej pokuty v primeranom rozsahu,

v každom prípade zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobkyne domáhajú čiastočného zrušenia rozhodnutia Komisie K(2006) 1766, konečné znenie, z 3. mája 2006 vo veci COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a peroxoboritan, ktorým Komisia konštatovala, že podniky, ktorým bolo rozhodnutie určené, medzi nimi aj žalobkyne, porušili článok 81 ods. 1 ES a článok 53 Dohody o EHP tým, že sa zúčastnili na dohodách a zosúladených postupoch spočívajúcich vo výmenách informácií medzi konkurentmi a dohodách o cenách a výrobných kapacitách, ako aj v dohľade nad vykonávaním týchto zmlúv v odvetví peroxidu vodíka a peroxiboritanu sodíka. Subsidiárne žiadajú zníženie pokuty uloženej ich dcérskej spoločnosti, na zaplatenie ktorej sú zaviazané spoločne a nerozdielne.

Žaloba vo svojej prvej časti pozostáva z desiatich žalobných dôvodov.

Najskôr žalobkyne uvádzajú, že napadnuté rozhodnutie porušuje ich práva na obhajobu, ako aj zásadu prezumpcie neviny.

Po druhé tvrdia, že napadnuté rozhodnutie, ktoré ich uznáva zodpovednými za sporné porušenie, ktorého sa dopustila ich dcérska spoločnosť, porušuje povinnosť odôvodnenia jednak preto, že úvaha Komisie, považovaná žalobkyňou za čiastočne si odporujúcu, nie je dostatočná vzhľadom na novú skutočnosť v stanovisku prijatom voči nim, a jednak preto, že Komisia nezohľadnila tým, že na ne odmietla odpovedať, presné údaje uvedené žalobkyňami na odôvodnenie ich nezasiahnutia do riadenia dcérskej spoločnosti.

Žalobkyne sa okrem toho domnievajú, že napadnuté rozhodnutie porušilo jednotný charakter pojmu podniku v zmysle článku 81 ES a článku 23 ods. 2 nariadenia 1/2003¹, ako aj pravidlá, ktoré sa vzťahujú na pripísateľnosť zodpovednosti materskej spoločnosti za porušenia, ktorých sa dopustila jej dcérska spoločnosť. Pokiaľ ide o posledný uvedený žalobný dôvod, žalobkyne uvádzajú, že Komisia prekročila rámec svojej právomoci pripísať materskej spoločnosti zodpovednosť za porušenia, ktorých sa dopustila jej dcérska spoločnosť, stanovený súdom Spoločenstva. Komisia sa podľa nich priklonila k nesprávnemu výkladu judikatúry týkajúcej sa pripísateľnosti zodpovednosti a v rozpore s rozhodovacou praxou v tejto oblasti. Podľa žalobkýň Komisia navyše porušila zásadu autonómie právnickej osoby.

Žalobkyne tiež uvádzajú, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že nesprávne pripísala zodpovednosť za uvedené porušenia Total a pri posúdení opakovaného porušenia sa domnievala, že dcérska spoločnosť, uznaná zodpovednou napadnutým rozhodnutím, stále patrila Total.

Okrem toho žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila viaceré základné zásady uznané členskými štátmi, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Spoločenstva, ako je zásada zákazu diskriminácie, zásada osobnej zodpovednosti, zásada individuálneho trestu a zásada zákonnosti.

Žalobkyne tiež uvádzajú, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu správneho úradného postupu a právnej istoty.

Žalobkyne sa nakoniec domnievajú, že Komisia porušila pravidlá stanovenia pokút, ako je zásada rovnosti zaobchádzania, keď neuplatnila zníženie počiatočnej výšky pokuty uloženej žalobkyniam o 25%, pričom voči inému adresátovi napadnutého rozhodnutia toto zníženie uplatnila. Podľa žalobkýň napadnuté rozhodnutie nerešpektuje rámec právomoci Komisie, pokiaľ ide o zohľadnenie odradzujúceho účinku porušením zásady prezumpcie neviny, ako aj zásady právnej istoty.

Napokon žalobkyne uvádzajú, že napadnuté rozhodnutie prestavuje zneužitie právomoci, pretože im pripisuje zodpovednosť za porušenie spáchané ich dcérskou spoločnosťou a uznáva ich zodpovednými nerozdielne s ňou.

Subsidiárne žalobkyne tvrdia, že by mala byť upravená výška pokuty uloženej ich dcérskej spoločnosti, na ktorej zaplatenie sú spoločne a nerozdielne zaviazané. Žiadajú o zníženie počiatočnej výšky pokuty o 25 % a taktiež zohľadnenie poľahčujúcej okolnosti, keďže im boli uložené vysoké pokuty súčasne a v podobných veciach.

____________

¹ - Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy, Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205.