ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

zo 14. decembra 2011

Vec T‑6/11 P

Európska komisia

proti

Isabel Vicenteovej Carbajosovej a i.

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Prijímanie – Oznámenie o výberovom konaní – Verejné výberové konanie – Nepripustenie k účasti na písomnej skúške na základe výsledku vstupných testov – Rozdelenie právomocí medzi EPSO a výberovú komisiu výberového konania – Zásada kontradiktórnosti“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 28. októbra 2010, Vicente Carbajosa a i./Komisia (F‑9/09), a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie z 28. októbra 2010, Vicente Carbajosa a i./Komisia (F‑9/09), sa zrušuje v rozsahu, v akom sa ním rušia rozhodnutia Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO), podľa ktorých sa I. Vicente Carbajosa vo výberovom konaní EPSO/AD/117/08 a N. Lehtinen a M. Menchén vo výberovom konaní EPSO/AD/116/08 nezapíšu do zoznamu uchádzačov vyzvaných na predloženie úplnej prihlášky. Rozhodnutia EPSO, podľa ktorých sa I. Vicente Carbajosa vo výberovom konaní EPSO/AD/117/08 a N. Lehtinen a M. Menchén vo výberovom konaní EPSO/AD/116/08 nezapíšu do zoznamu uchádzačov vyzvaných na predloženie úplnej prihlášky, sa zrušujú. I. Vicente Carbajosa, N. Lehtinen a M. Menchén, ako aj Komisia znášajú svoje vlastné trovy konania súvisiace s týmto konaním.

Abstrakt

1.      Právo Únie – Zásady – Právo na obranu – Zásada kontradiktórnosti – Dodržanie v rámci súdneho konania – Dosah – Rozsudok, ktorým sa zrušilo rozhodnutie na základe dôvodu zohľadneného ex offo bez toho, aby boli účastníci konania vyzvaní predložiť pripomienky – Porušenie tejto zásady

2.      Úradníci – Výberové konanie – Pojem – Predbežná fáza obsahujúca vstupné testy pozostávajúce z otázok s možnosťou výberu z viacerých odpovedí – Začlenenie

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)

3.      Úradníci – Výberové konanie – Priebeh výberového konania – Rozdelenie právomocí medzi Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO), menovací orgán a výberovú komisiu

(Služobný poriadok úradníkov, článok 30 prvý odsek; príloha III, článok 1 ods. 1 a článok 5; rozhodnutie generálnych tajomníkov Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, tajomníka Súdneho dvora, generálnych tajomníkov Dvora audítorov, Hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov a predstaviteľa Európskeho ombudsmana 2002/621/ES, článok 1 ods. 1 a článok 1 ods. 2 písm. c)]

1.      Právo na obranu zastáva významné miesto pri organizácii a priebehu spravodlivého procesu a zahŕňa zásadu kontradiktórnosti. Táto zásada sa uplatňuje v každom konaní, ktoré môže viesť k rozhodnutiu inštitúcie citeľne ovplyvňujúcemu záujmy jednotlivca. Vo všeobecnosti znamená právo účastníkov konania môcť zaujať stanovisko ku skutočnostiam a k dokumentom, z ktorých bude vychádzať súdne rozhodnutie, ako aj vyjadriť sa k dôkazom a pripomienkam predloženým súdu a k právnym dôvodom zohľadneným ex offo zo strany súdu, na ktorých chce súd založiť svoje rozhodnutie. Na splnenie požiadaviek spojených s právom na spravodlivý proces totiž treba, aby účastníci konania mali možnosť vyjadriť sa kontradiktórne tak ku skutkovým okolnostiam, ako aj k právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania. Súd musí sám rešpektovať zásadu kontradiktórnosti, najmä keď rozhoduje spor na základe dôvodu zohľadneného ex offo.

Pokiaľ dôvod verejného záujmu nebol ani uplatnený účastníkmi konania, ani sa k nemu účastníci konania nevyjadrili na pojednávaní vo veci, ale iba na pojednávaní v iných veciach, a pokiaľ Súd pre verejnú službu zrušil sporné rozhodnutia na základe tohto dôvodu zohľadneného ex offo bez toho, aby predtým počas písomnej alebo ústnej časti konania vyzval účastníkov konania predložiť k tomuto dôvodu pripomienky, Súd pre verejnú službu porušil zásadu kontradiktórnosti. Treba však posúdiť konkrétne okolnosti veci a preskúmať, či postup Súdu pre verejnú službu môže byť legitímny z dôvodu, že aj bez danej nezrovnalosti by konanie nemohlo viesť k inému výsledku, takže nedodržanie zásady kontradiktórnosti nemohlo mať vplyv na obsah rozsudku.

(pozri body 25, 30 – 32)

Odkaz: Súdny dvor, 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, Zb. s. I‑11245, bod 54; Súdny dvor, 17. decembra 2009, Preskúmanie M/EMEA, C‑197/09 RX‑II, Zb. s. I‑12033, body 39 až 41 a 52 a tam citovaná judikatúra

2.      V prvej fáze výberového konania na prijatie úradníkov majú vstupné testy pozostávajúce z otázok s možnosťou výberu z viacerých odpovedí porovnávaciu povahu, ktorá je vlastná pojmu výberové konanie, keďže v sporných testoch nestačí dosiahnuť priemerný výsledok, ale na postúpenie do druhej fázy výberového konania je potrebné dostať sa medzi vopred stanovený počet uchádzačov s najlepšími známkami vo vstupných testoch. Táto fáza teda nie je len formálnou súčasťou dotknutého výberového konania, ale má tiež povahu výberového konania.

(pozri bod 54)

3.      Článok 1 ods. 1 písm. b) a e) prílohy III služobného poriadku, v zmysle ktorého musí menovací orgán v oznámení o výberovom konaní uvádzať typ výberového konania (či vychádza z kvalifikácie, zo skúšok alebo z kvalifikácie aj zo skúšok), a ak výberové konanie vychádza zo skúšok, informáciu o ich type a o spôsobe hodnotenia, neobsahuje žiadnu zmienku o právomoci menovacieho orgánu týkajúcej sa výberu a hodnotenia predmetov otázok položených v rámci výberového konania. Keďže v prípade typov výberových konaní v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b) tejto prílohy III ide o výberové konania, ktoré vychádzajú z kvalifikácie, zo skúšok alebo z kvalifikácie aj zo skúšok, toto ustanovenie sa netýka určenia obsahu skúšok. Pokiaľ ide o článok 1 ods. 1 písm. e) uvedenej prílohy, hoci stanovenie limitov na úspešnosť v skúškach patrí do pôsobnosti pojmu „typ a spôsob hodnotenia“, uvedené sa nevzťahuje na prípad, ak ide o určenie obsahu otázok položených v rámci výberového konania. Príloha III služobného poriadku výslovne nestanovuje, kto určuje obsah predbežných skúšok a kto dohliada na túto fázu výberového konania. Takáto právomoc nebola výslovne zverená ani menovaciemu orgánu, ani výberovej komisii.

Článok 30 prvý odsek služobného poriadku a článok 5 prvý odsek prílohy III služobného poriadku stanovujú, že je úlohou výberovej komisie, aby zostavila zoznam vhodných uchádzačov a vypracovala zoznam uchádzačov, ktorí spĺňajú požiadavky uvedené v oznámení o výberovom konaní. S ohľadom na tieto právomoci zastáva výberová komisia v priebehu výberového konania rozhodujúcu úlohu.

Pred založením Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) menovací orgán disponoval širokou mierou voľnej úvahy pri stanovovaní podmienok a spôsobov zorganizovania výberového konania a výberová komisia disponovala širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o druh a konkrétny obsah skúšok stanovených v priebehu výberového konania, pričom mala aj právomoc dozerať na prípadnú prvú fázu predbežného výberu uchádzačov zorganizovanú menovacím orgánom. Na toto rozdelenie právomocí medzi menovací orgán a výberovú komisiu nemalo vplyv založenie EPSO v roku 2002, ktorého úlohy, pokiaľ ide o priebeh výberových konaní na prijatie úradníkov do zamestnania, majú v podstate organizačnú povahu. Úlohou EPSO je totiž zabezpečiť uplatňovanie jednotných noriem pri výberových konaniach na miesta úradníkov. Táto úloha zahŕňa určenie postupu výberových konaní na miesta úradníkov vo všeobecnosti, a nie určenie konkrétneho obsahu skúšok výberového konania.

Hoci tak EPSO vykonáva právomoci výberu, ktoré boli zverené menovacím orgánom v oblasti výberového konania, ani výber, ani hodnotenie predmetov otázok položených v rámci výberového konania nepatria do jeho právomoci. V kontexte článku 1 ods. 1 prvej vety rozhodnutia 2002/621 o organizácii a činnosti EPSO, ktorá stanovuje, že EPSO organizuje verejné výberové konania s cieľom zabezpečovať služby úradníkov pre inštitúcie za optimálnych odborných a finančných podmienok, totiž odsek 2 písm. c) tohto článku priznáva EPSO v priebehu výberového konania skôr postavenie asistenta výberovej komisie, ktorý je poverený vypracovať metódy a techniky výberu.

(pozri body 60 – 62, 64, 67, 68, 72, 74 a 75)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 5. marca 2003, Staelen/Parlament, T‑24/01, Zb. VS s. I‑A‑79, II‑423, bod 51; Súd prvého stupňa, 17. septembra 2003, Alexandratos a Panagiotou/Rada, T‑233/02, Zb. VS s. I‑A‑201, II‑989, bod 26; Súd prvého stupňa, 26. októbra 2004, Falcone/Komisia, T‑207/02, Zb. VS s. I‑A‑305, II‑1393, body 31, 38 a 39; Súd prvého stupňa, 14. júla 2005, Le Voci/Rada, T‑371/03, Zb. VS s. I‑A‑209, II‑957, bod 41