ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (šiesta komora)
zo 7. októbra 2009 (*)
„Prípravky na ochranu rastlín – Účinná látka chlórtalonil – Zmena zaradenia do prílohy I smernice 91/414/EHS – Smernica 2006/76/ES – Retroaktivita – Neexistencia prechodného obdobia – Právna istota – Legitímna dôvera – Zásada rovnosti zaobchádzania“
Vo veci T‑380/06,
Vischim Srl, so sídlom v Cesano Maderno (Taliansko), v zastúpení: C. Mereu a K. Van Maldegem, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: L. Parpala a B. Doherty, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie článku 2 druhého odseku smernice Komisie 2006/76/ES z 22. septembra 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS, pokiaľ ide o špecifikáciu účinnej látky chlórtalonil (Ú. v. EÚ L 263, s. 9),
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (šiesta komora),
v zložení: predseda komory A. W. H. Meij, sudcovia F. Dehousse a V. Vadapalas (spravodajca),
tajomník: C. Kantza, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. septembra 2008,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
Smernica 91/414/EHS
1 Článok 4 ods. 1 písm. a) smernice Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, s. 1; Mim. vyd. 03/011, s. 332) stanovuje, že „členské štáty zabezpečia, že prípravok na ochranu rastlín nebude povolený, pokiaľ jeho účinné látky nebudú uvedené v prílohe I a nebude splnená niektorá podmienka uvedená v nej“.
2 Článok 5 ods. 1 smernice 91/414 stanovuje, že „vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky bude účinná látka zaradená do prílohy I na počiatočnú dobu neprevyšujúcu 10 rokov, ak sa dá očakávať, že prípravky na ochranu rastlín obsahujúce účinnú látku budú spĺňať nasledujúce podmienky“ a nemajú škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat ani na životné prostredie.
3 Podľa článku 5 ods. 4 prvej a druhej zarážky tej istej smernice zaradenie môže byť podmienené takými požiadavkami, ako sú „minimálny stupeň čistoty účinnej látky“ a „druh a maximálny obsah určitých nečistôt“.
4 Článok 6 ods. 1 smernice 91/414 stanovuje:
„O zaradení účinnej látky do prílohy I sa rozhodne v súlade s postupom uvedeným v článku 19.
V súlade s tým istým postupom sa rozhodne aj o nasledujúcom:
– podmienky pre zaradenie,
– zmeny k prílohe I, ak sú potrebné,
…“
5 Podľa článku 8 ods. 2 prvého pododseku smernice 91/414 „na základe výnimky z článku 4… členský štát môže počas obdobia 12 rokov nasledujúcich po oznámení tejto smernice povoliť uvedenie na trh na svojom území prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich účinné látky, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, ktoré sú už na trhu dva roky po dátume oznámenia tejto smernice“.
6 Podľa článku 8 ods. 2 druhého pododseku tej istej smernice počas toho istého 12‑ročného obdobia Komisia Európskych spoločenstiev začne program činnosti súvisiaci s postupným skúšaním týchto účinných látok.
7 Článok 8 ods. 2 štvrtý pododsek smernice 91/414 stanovuje, že „počas [tohto obdobia] možno na základe preskúmania takejto účinnej látky výborom uvedeným v článku 19 rozhodnúť postupom uvedeným v danom článku o tom, že daná látka môže byť zaradená do prílohy I a za akých podmienok alebo – v prípadoch, kde podmienky článku 5 nie sú splnené alebo keď požadované informácie a údaje neboli predložené v predpísanej lehote – že takáto účinná látka nebude zaradená do prílohy I“. V tomto ustanovení sa ďalej špecifikuje, že „členské štáty zabezpečia, aby sa príslušné povolenia vydávali, rušili alebo menili v predpísanej lehote“.
8 Článok 19 smernice 91/414 zmenenej a doplnenej nariadením Rady (ES) č. 806/2003 zo 14. apríla 2003 (Ú. v. EÚ L 122, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 301) stanovuje, že Komisii pomáha regulačný výbor – Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat (ďalej len „výbor“).
9 Pokiaľ ide o účinnú látku chlórtalonil, obdobie stanovené v článku 8 ods. 2 smernice 91/414, ktoré malo uplynúť 26. júla 2003, bolo predĺžené, a to pôvodne do 31. decembra 2005 nariadením Komisie (ES) č. 2076/2002 z 20. novembra 2002 (Ú. v. ES L 319, s. 3; Mim. vyd. 03/037, s. 374) a následne do 31. decembra 2006 nariadením Komisie (ES) č. 1335/2005 z 12. augusta 2005 (Ú. v. EÚ L 211, s. 6), pokiaľ sa rozhodnutie o jeho zaradení do prílohy I smernice 91/414 neprijalo pred týmto dátumom.
Nariadenie (EHS) č. 3600/92
10 Nariadenie Komisie (EHS) č. 3600/92 z 11. decembra 1992, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na realizáciu prvého stupňa pracovného programu, na ktorý sa vzťahuje článok 8 ods. 2 smernice 91/414 (Ú. v. ES L 366, s. 10; Mim. vyd. 03/013, s. 242), stanovuje postup hodnotenia viacerých účinných látok, okrem iného aj chlórtalonilu, na účely ich prípadného zaradenia do prílohy č. I predmetnej smernice.
11 Článok 4 ods. 1 nariadenia č. 3600/92 stanovuje, že „akýkoľvek výrobca, ktorý si želá zaistiť zaradenie do prílohy I smernice [91/414] liečivo… oznámi to Komisii do 6 mesiacov odo dňa, keď toto nariadenie nadobudne účinnosť“.
12 Článok 7 ods. 1 a 2 nariadenia č. 3600/92 zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1199/97 z 27. júna 1997 (Ú. v. ES L 170, s. 19; Mim. vyd. 03/021, s. 166) upravuje pravidlá posudzovania spisovej dokumentácie oznamovateľov.
13 Podľa článku 8 ods. 3A nariadenia č. 3600/92 v znení zmien a doplnení:
„Po preverení… Komisia… predloží výboru:
a) návrh smernice, ktorou sa účinná látka zaraďuje do prílohy I k smernici [91/414] a ktorou sa v prípade potreby stanovujú podmienky tohto zaradenia vrátane lehoty;
…“
Okolnosti predchádzajúce sporu
Zaradenie chlórtalonilu do prílohy I k smernici 91/414
14 Dňa 8. júla 1993 žalobkyňa, talianska spoločnosť Vischim Srl, ktorá je výrobcom chlórtalonilu, oznámila Komisii svoj záujem o zaradenie tejto účinnej látky do prílohy I k smernici 91/414.
15 Len dvaja oznamovatelia chlórtalonilu predložili spisovú dokumentáciu v lehote, a to spoločnosť ISK Biotech Europe (jej nástupkyňou sa počas hodnotiaceho postupu stala spoločnosť Zeneca Agrochemicals, ktorá sa transformovala na spoločnosť Syngenta) a žalobkyňa.
16 Po preskúmaní dokumentácie 16. septembra 2005 Komisia prijala smernicu 2005/53/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 91/414 s cieľom zaradiť chlórtalonil, chlórtolurón, cypermetrín, daminozid a metyl-tiofanát ako účinné látky (Ú. v. EÚ L 241, s. 51).
17 Podľa článku 1 smernice 2005/53 a jej prílohy je chlórtalonil zaradený do tabuľky v prílohe I k smernici 91/414 pod číslom 102. Štvrtý stĺpec tejto tabuľky pod názvom „Čistota“ stanovuje: „Hexachlórbenzén: nie vyššia ako 0,01 g/kg“.
18 Zo správy o preskúmaní chlórtalonilu (dokument SANCO/4343/2000 v konečnom znení zo 14. februára 2005, ďalej len „správa o preskúmaní“) vyplýva, že uvedená podmienka týkajúca sa maximálneho obsahu hexachlórbenzénu (HCB) bola stanovená s prihliadnutím na špecifikáciu chlórtalonilu, ktorú prijala FAO (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) vo februári 2005.
19 Podľa článku 3 ods. 1 smernice 2005/53 členské štáty do 31. augusta 2006 v prípade potreby zmenia a doplnia alebo odoberú existujúce povolenia pre výrobky na ochranu rastlín obsahujúce chlórtalonil, pričom overia, či podmienky prílohy I k smernici 91/414 boli splnené a či držiteľ povolenia mal alebo má prístup k dokumentácii spĺňajúcej požiadavky prílohy II k smernici 91/414 v súlade s podmienkami článku 13 tej istej smernice.
20 Smernica 2005/53 nadobudla účinnosť 1. marca 2006. Podľa jej článku 2 prvého a druhého odseku členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. augusta 2006 právne predpisy potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a tieto predpisy uplatňujú od 1. septembra 2006.
21 Dňa 25. novembra 2005 žalobkyňa podala žalobu smerujúcu najmä k zrušeniu smernice 2005/53 (vec T‑420/05).
22 V rámci uvedenej žaloby podala žalobkyňa dva návrhy na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré boli zamietnuté uzneseniami predsedu Súdu prvého stupňa zo 4. apríla 2006, Vischim/Komisia (T‑420/05 R, neuverejnené v Zbierke), a z 13. októbra 2006, Vischim/Komisia (T‑420/05 R II, Zb. s. II‑4085), pričom posledné uvedené bolo potvrdené uznesením predsedu Súdneho dvora z 3. apríla 2007, Vischim/Komisia [C‑459/06 P(R), neuverejnené v Zbierke].
Zmena zaradenia do prílohy I k smernici 91/414
23 V decembri 2005 FAO uverejnila na základe informácií, ktoré poskytla žalobkyňa, novú špecifikáciu chlórtalonilu s maximálnym obsahom HCB 0,04 g/kg.
24 Žalobkyňa oznámila túto novú špecifikáciu Komisii listom zo 16. decembra 2005.
25 V marci 2006 Komisia požiadala spravodajský členský štát, aby posúdil rozličné verzie chlórtalonilu podľa novej špecifikácie FAO vrátane prípravku žalobkyne.
26 Útvary Komisii zároveň zaslali členským štátom e-mail v tomto znení:
„[Spravodajský členský štát] posúdil rovnocennosť prípravkov s rôznym pôvodom (vrátane prípravku od Vischim). Ak dospeje k záveru, že sú rovnako bezpečné ako referenčný prípravok, Komisia zváži zmenu smernice [91/414], pokiaľ ide o povolené hladiny HCB. V takom prípade môže byť problematické formálne zmeniť text do 1. septembra 2006, preto by v tom čase bola potrebná určitá flexibilita zo strany administratívy. Bolo by nešťastným riešením, keby sa prípravky stiahli z vnútroštátneho trhu len preto, aby boli neskôr znovu schválené. Je zjavné, že ak sa preukáže, že výsledok preskúmania je nepriaznivý alebo nie sú splnené administratívne požiadavky, existuje povinnosť odobrať povolenie.“
27 Vo svojom hodnotení v apríli 2006 spravodajský členský štát konštatoval, že chlórtalonil obsahujúci 0,04 g/kg HCB nebude mať za následok dodatočné riziko v porovnaní s tým, ktoré sa už vzalo do úvahy pri prijatí smernice 2005/53. Navrhol preto zmenu špecifikácie chlórtalonilu stanovenú v smernici 2005/53.
28 V dňoch 13. a 14. júla 2006 bola zmena schválená výborom. Pokiaľ ide o lehotu na zavedenie zmenenej špecifikácie, v zápisnici z rokovania výboru sa uvádza:
„V otázke zmeny dotknutej špecifikácie sa dosiahla všeobecná zhoda a Komisia sa zaviazala urýchlene prijať návrh… . Predĺženie šesťmesačnej lehoty určenej na predloženie chýbajúcich vedeckých štúdií je, zdá sa, nevhodné. Mohlo by ísť o precedens a Komisiu by to vystavilo námietkam v súvislosti s nerovnakým zaobchádzaním s oznamovateľmi… . Z týchto dôvodov nie je vhodné sa odchýliť od zvyčajnej lehoty stanovenej na zaradenie… . Spojené kráľovstvo žiada o predĺženie lehoty na dosiahnutie súladu s touto dokumentáciou, aby mohla spoločnosť Vischim využiť rozhodcovské konanie podľa vnútroštátneho práva s cieľom získať prístup ku štúdiám na stavovcoch hneď po tom, ako bude látka zaradená.“
29 Listom z 27. júla 2006 žalobkyňa oznámila Komisii, že „na to, aby mohla zaručiť účinnosť zmeny vzhľadom na [svoje] povolenia, zmena [musí] jednak nadobudnúť účinnosť do 31. augusta 2006 a jednak musí poskytnúť členským štátom lehotu na overenie splnenia podmienok zaradenia do prílohy I“. Komisia na tento list neodpovedala.
30 V období od júla do septembra 2006 boli žalobkyni doručené listy od príslušných orgánov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Belgického kráľovstva a Írska, ktorí jej oznamovali svoj zámer stiahnuť jej prípravok z trhu.
31 Konkrétne list orgánov Spojeného kráľovstva z 28. júla 2006 adresovaný žalobkyni znie takto:
„[Váš prípravok] vyhovuje novým špecifikáciám [čistoty] zmeneným [výborom] v dňoch 13. a 14. júla 2006, [ale] doposiaľ ste nepreukázali, že máte potrebný prístup k údajom prílohy II… pre vaše existujúce schválené prípravky obsahujúce chlórtalonil. K tomuto listu preto pripájame oznámenie o úmysle stiahnuť vaše existujúce prípravky obsahujúce chlórtalonil.“
32 Dňa 22. septembra 2006 Komisia prijala smernicu 2006/76/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 91/414, pokiaľ ide o špecifikáciu účinnej látky chlórtalonil (Ú. v. EÚ L 263, s. 9, ďalej len „napadnutá smernica“).
33 V zmysle článku 1 napadnutej smernice sa špecifikácia chlórtalonilu stanovená v rámci zaradenia do prílohy I k smernici 91/414 nahrádza tabuľkou v prílohe. Štvrtý stĺpec tejto tabuľky pod názvom „Čistota“ uvádza: „Hexachlórbenzén: nie vyššia ako 0,04 g/kg“.
34 Napadnutá smernica nadobudla účinnosť 23. septembra 2006. Podľa jej článku 2 členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. augusta 2006 právne predpisy potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a budú ich uplatňovať od 1. septembra 2006.
Konanie a návrhy účastníkov konania
35 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 15. decembra 2006 podala žalobkyňa žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
36 Samostatným podaním podaným v ten istý deň žalobkyňa podala návrh na základe článku 76a Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, aby sa vec prejednala v skrátenom súdnom konaní. Tento návrh bol zamietnutý rozhodnutím predsedu štvrtej komory Súdu prvého stupňa 24. januára 2007.
37 Dňa 27. februára 2007 podala Komisia samostatným podaním námietku neprípustnosti. Po tom, ako žalobkyňa predložila svoje pripomienky, konanie o námietke neprípustnosti bolo uznesením Súdu prvého stupňa z 27. júna 2007 spojené s konaním vo veci samej.
38 Po doručení vyjadrenia k žalobe Súd prvého stupňa podľa článku 47 ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodol, že druhá výmena vyjadrení nie je nevyhnutná.
39 Po zmene zloženia komôr Súdu prvého stupňa bol sudca spravodajca pridelený do šiestej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená.
40 Z dôvodu prekážky jedného sudcu komory pojednávať určil predseda Súdu prvého stupňa na základe článku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku ďalšieho sudcu na doplnenie komory.
41 Po vypočutí účastníkov konania bola prejednávaná vec spojená s konaním vo veci T‑420/05 na účely ústnej časti konania.
42 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania položil písomne účastníkom konania niekoľko otázok, na ktoré odpovedali listami zo 16. júna 2008 a zo 7. a 14. júla 2008.
43 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 25. septembra 2008.
44 Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– čiastočne zrušil napadnutú smernicu, najmä jej článok 2 druhý odsek,
– zaviazal Komisiu, aby do budúcnosti stanovila presné, primerané a zákonné lehoty, pokiaľ ide o napadnutú smernicu,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
45 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu ako neprípustnú, alebo subsidiárne ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
O prípustnosti
46 V prvom rade, pokiaľ ide o návrh žalobkyne, ktorý smeruje k tomu, aby Komisia v budúcnosti uložila presné, primerané a zákonné lehoty v súvislosti s napadnutou smernicou, treba pripomenúť, že v rámci prieskumu zákonnosti na základe článku 230 ES nie je úlohou súdu Spoločenstva dávať inštitúciám Spoločenstva príkazy (rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2006, SELEX Sistemi Integrati/Komisia, T‑155/04, Zb. s. II‑4797, bod 28).
47 Tento návrh žalobkyne, ktorý uviedla ako druhý v poradí, je preto neprípustný.
48 Ďalej, pokiaľ ide o návrh na zrušenie článku 2 druhého odseku napadnutej smernice, Komisia tvrdí, že tento návrh je neprípustný, pričom sa odvoláva po prvé na nemožnosť čiastočného zrušenia, ktoré žalobkyňa navrhuje, a po druhé na normotvornú povahu napadnutej smernice.
49 Žalobkyňa tvrdí, že jej návrh je prípustný.
50 Pokiaľ ide o prvú námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry, čiastočné zrušenie aktu je možné len vtedy, ak časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, sú oddeliteľné od ostatných častí aktu. Táto podmienka oddeliteľnosti nie je splnená, ak by čiastočné zrušenie spôsobilo zmenu podstaty napadnutého aktu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 27. júna 2006, Parlament/Rada, C‑540/03, Zb. s. I‑5769, body 27 a 28 a tam citovanú judikatúru).
51 Podľa článku 2 druhého odseku napadnutej smernice členské štáty uplatňujú právne predpisy prijaté na dosiahnutie súladu s touto smernicou od 1. septembra 2006, čiže so spätnou účinnosťou.
52 Žalobkyňa tvrdí, že jej žaloba nesmeruje k úplnému zrušeniu napadnutej smernice, ktorá je pre ňu v zásade priaznivá, ale len proti jej časovým účinkom stanoveným predovšetkým v spornom ustanovení.
53 Komisia tvrdí, že dotknuté ustanovenie, v ktorom je vymedzená časová pôsobnosť napadnutej smernice, nemožno od smernice oddeliť, pretože v prípade jeho zrušenia by sa smernica stala nepoužiteľnou.
54 V tejto súvislosti treba uviesť, že nič nebráni tomu, aby zákonnosť aktu Spoločenstva bola spochybnená len z hľadiska jeho časových účinkov, najmä z hľadiska jeho spätného účinku (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1991, Crispoltoni, C‑368/89, Zb. s. I‑3695, a z 1. apríla 1993, Diversinte a Iberlacta, C‑260/91 a C‑261/91, Zb. s. I‑1885).
55 Okrem toho v rámci žaloby, ktorá nesmeruje k zrušeniu hmotnoprávneho ustanovenia, ktoré je pre žalobkyňu priaznivé, ale len k zrušeniu ustanovenia vymedzujúceho jeho časové účinky, súd Spoločenstva môže na základe článku 231 druhého odseku ES rozhodnúť, že ponechá právny akt v nezmenenom stave, kým príslušné inštitúcie prijmú opatrenia na vykonanie rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. júna 2000, Medici Grimm/Rada, T‑7/99, Zb. s. II‑2671, body 93 a 94 a tam citovanú judikatúru). Navyše hoci sa článok 231 druhý odsek ES týka len nariadení, jeho pôsobnosť treba rozšíriť na právne akty inštitúcií, ktoré vyvolávajú podobné účinky, aj keď nemajú formu nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júla 1992, Parlament/Rada, C‑295/90, Zb. s. I‑4193, bod 26).
56 Námietku neprípustnosti Komisie založenú na nemožnosti čiastočného zrušenia napadnutej smernice, ktoré sa obmedzuje len na článok 2 druhý odsek, vymedzujúci jej časové účinky, treba preto zamietnuť.
57 Pokiaľ ide o druhú námietku neprípustnosti Komisie založenú na normotvornej povahe napadnutej smernice, treba pripomenúť, že skutočnosť, že článok 230 štvrtý odsek ES výslovne neupravuje prípustnosť žalôb o neplatnosť podaných fyzickými alebo právnickými osobami proti smernici, nestačí na vyhlásenie takýchto žalôb za neprípustné (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. júna 1998, UEAPME/Rada, T‑135/96, Zb. s. II‑2335, bod 63, a uznesenie Súdu prvého stupňa z 10. septembra 2002, Japan Tobacco a JT International/Parlament a Rada, T‑223/01, Zb. s. II‑3259, bod 28).
58 Treba takisto konštatovať, že žalobkyňa ako oznamovateľka a držiteľka povolení pre prípravky na ochranu rastlín obsahujúcich chlórtalonil je osobne a priamo dotknutá zaradením tejto účinnej látky do prílohy I k smernici 91/414 upraveným v smernici 2005/53, a teda napadnutou smernicou, ktorou sa menia podmienky tohto zaradenia. Navyše treba poukázať na skutočnosť, že napadnutá smernica bola prijatá po hodnotení, ktoré žalobkyňa žiadala a ktoré sa týkalo jej prípravku.
59 Z uvedeného vyplýva, že návrh žalobkyne na zrušenie napadnutej smernice, pokiaľ ide o jej časové účinky stanovené v jej článku 2 druhom odseku, je prípustný.
O veci samej
Tvrdenia účastníkov konania
60 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza prvý žalobný dôvod založený na nedostatočnom odôvodnení. Napadnutá smernica podľa nej neobsahuje dostatočné odôvodnenie jej retroaktívneho účinku. Komisia nevysvetlila, ako sa táto retroaktivita mala uplatňovať de iure a de facto, aby bolo možné účinne vykonať zmenenú špecifikáciu.
61 Druhý žalobný dôvod žalobkyne sa zakladá na porušení článku 8 ods. 2 smernice 91/414 a článku 8 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 3600/92. Tieto ustanovenia podľa nej ukladajú Komisii povinnosť, aby v smernici o zaradení účinnej látky do prílohy I k smernici 91/414 stanovila prechodné obdobie na preskúmanie existujúcich vnútroštátnych povolení. Existenciu tejto povinnosti potvrdzuje aj prax Komisie. Aby toto prechodné obdobie malo zmysel a bolo účinné, malo by byť nevyhnutne stanovené do budúcnosti, konkrétne odo dňa nadobudnutia účinnosti napadnutej smernice. V prejednávanej veci Komisia nestanovila takéto prechodné obdobie, a tým porušila základnú procesnú povinnosť, ktorú jej ukladá smernica 91/414 a nariadenie č. 3600/92.
62 Žalobkyňa, ktorá sa vo svojej argumentácii zameriava na neexistenciu budúceho prechodného obdobia v napadnutej smernici, sa ďalej odvoláva na porušenie zásad zákazu retroaktivity, právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania.
63 V tejto súvislosti žalobkyňa pripomína judikatúru, podľa ktorej sa opatrenie Spoločenstva môže použiť so spätnou účinnosťou len výnimočne, keď si to vyžaduje jeho účel a pri dodržaní legitímnej dôvery dotknutých osôb. V prejednávanej veci však tieto podmienky neboli splnené.
64 Podľa žalobkyne nemožno retroaktívny účinok napadnutej smernice odôvodniť tým, že bolo potrebné vyhnúť sa použitiu prísnejšej špecifikácie stanovenej v smernici 2005/53. Táto smernica už totiž právne účinky vyvolala, konkrétne odňatie povolení žalobkyne. Za týchto podmienok by retroaktívna zmena mala účinok len vtedy, pokiaľ by sa spájala s prechodným obdobím v budúcnosti, počas ktorého by sa dosiahol súlad s novou špecifikáciou.
65 Skutočnosť, že nebolo stanovené prechodné obdobie, je tiež v rozpore s legitímnou dôverou subjektov vyvolanou platnou právnou úpravou a praxou Komisie. Konkrétne v prípade, keď nebolo stanovené nové prechodné obdobie, retroaktívny účinok napadnutej smernice zasahuje do legitímnej dôvery žalobkyne v rozsahu, v akom sa žalobkyňa nemohla dovolať práv vyplývajúcich zo zmeny špecifikácie chlórtalonilu.
66 Žalobkyňa tvrdí, že z dôvodu neexistencie prechodného obdobia sa nemohla „posunúť späť v čase“ s cieľom predložiť dokumentáciu vnútroštátnym orgánom, aby overili, či jej výrobok vyhovuje zmenenej špecifikácii zavedenej napadnutou smernicou. Členské štáty nemohli splniť svoje povinnosti podľa nových platných predpisov, predovšetkým posúdiť alebo opätovne preskúmať vnútroštátne povolenia žalobkyne vo svetle novej špecifikácie. Napadnutá smernica je tak zbavená svojho potrebného účinku a porušuje zásadu právnej istoty.
67 Okrem toho Komisia nepristupovala k žalobkyni rovnako ako k výrobcom dotknutým ostatnými predpismi prijatými v tejto oblasti, pre ktorých stanovila prechodné obdobie po zaradení účinných látok do prílohy I k smernici 91/414, najmä v porovnaní s ďalším oznamovateľom chlórtalonilu, spoločnosťou Syngenta, pre ktorú bolo také obdobie stanovené v smernici 2005/53.
68 Komisia namieta proti tvrdeniam žalobkyne.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
69 Súd prvého stupňa konštatuje, že na úvod treba preskúmať údajné porušenie článku 8 ods. 2 smernice 91/414 a článku 8 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 3600/92, ako aj predchádzajúcej praxe Komisie, následne porušenie jednotlivých všeobecných právnych zásad, ktorých sa žalobkyňa dovoláva, a na záver porušenie zásady odôvodnenia.
– O údajnom porušení článku 8 ods. 2 smernice 91/414 a článku 8 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 3600/92, ako aj predchádzajúcej praxe Komisie
70 Pokiaľ ide po prvé o údajné porušenia ustanovení, treba uviesť, že žiadne z týchto ustanovení neukladá Komisii povinnosť stanoviť prechodné obdobie s cieľom preskúmať existujúce vnútroštátne povolenia.
71 Na jednej strane článok 8 ods. 2 smernice 91/414 stanovuje program činnosti s rôznymi lehotami na preskúmanie účinných látok, ktoré sú už na trhu dva roky po dátume oznámenia smernice, na účely ich prípadného zaradenia do prílohy I predmetnej smernice. Článok 8 ods. 2 smernice 91/414 tak vôbec neupravuje stanovenie prechodného obdobia Komisiou po zaradení účinnej látky do prílohy I.
72 Na strane druhej článok 8 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 3600/92 stanovuje, že v návrhu smernice, ktorou sa účinná látka zaraďuje do prílohy I k smernici 91/414, Komisia prípadne určí podmienky zaradenia vrátane lehoty na zaradenie. Toto ustanovenie sa teda vzťahuje na určité podmienky súvisiace s fázou zaradenia účinnej látky do prílohy I k smernici 91/414. Pre Komisiu z neho nevyplýva povinnosť stanoviť prechodné obdobie na preskúmanie existujúcich vnútroštátnych povolení po uvedenom zaradení.
73 V prejednávanej veci to platí tým skôr, že napadnutá smernica neruší smernicu 2005/53, ale sa obmedzuje len na zmenu prílohy I k smernici 91/414, pokiaľ ide o špecifikáciu dotknutej látky. Nespochybňuje sa ňou postup zaradenia takejto látky do prílohy I k smernici 91/414. Práve v rámci tohto postupu zaradenia mala žalobkyňa predložiť súhrnnú a úplnú dokumentáciu podľa článku 2 nariadenia Komisie (ES) č. 933/94 z 27. apríla 1994, ktorým sa ustanovujú účinné látky prípravkov na ochranu rastlín a určujú spravodajské členské štáty pre vykonávanie nariadenia č. 3600/92 (Ú. v. ES L 107, s. 8; Mim. vyd. 03/016, s. 84), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 2230/95 z 21. septembra 1995 (Ú. v. ES L 225, s. 1; Mim. vyd. 03/018, s. 196), a článku 6 nariadenia č. 3600/92 doplneného nariadením Komisie (ES) č. 2266/2000 z 12. októbra 2000 (Ú. v. ES L 259, s. 27; Mim. vyd. 03/030, s. 388). Na záver tohto postupu bola prijatá smernica 2005/53, ktorou sa účinná látka zaradila do prílohy I k smernici 91/414 a stanovilo sa prechodné obdobie pred nadobudnutím účinnosti tohto zaradenia. V prejednávanej veci teda po zaradení chlórtalonilu do prílohy I smernice 91/414 riadne nasledovalo prechodné obdobie na preskúmanie existujúcich vnútroštátnych povolení vnútroštátnymi orgánmi.
74 Skutočnosť, že v napadnutej smernici ustanovenie o takomto prechodnom období nie je, nepredstavuje porušenie ustanovení, ktorých sa žalobkyňa dovoláva.
75 Pokiaľ ide po druhé o tvrdenie žalobkyne založené na praxi Komisie, treba uviesť, že samotná správna prax, pokiaľ nie je v rozpore s platnou právnou úpravou a nepredstavuje výkon voľnej úvahy, môže vyvolať legitímnu dôveru dotknutých osôb (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, T‑310/00, Zb. s. II‑3253, bod 112 a tam citovanú judikatúru).
76 V prejednávanej veci Komisia tvrdí, že jej ustálená prax spočíva v tom, že vyžaduje, aby členské štáty prijali určité opatrenia v lehote šiestich mesiacov od zaradenia účinnej látky do prílohy I k smernici 91/414.
77 Prax Komisie spočívajúca v tom, že sa stanoví taká lehota, aby sa zúčastnené strany mohli pripraviť na splnenie nových požiadaviek a členské štáty na preskúmanie existujúcich povolení, vyplýva aj z odôvodnení č. 9 a 10 smernice 91/414.
78 Treba však poznamenať, že takáto prax sa jednak vzťahuje najmä na členské štáty, ktorým sa ukladajú povinnosti, predovšetkým pokiaľ ide o lehotu na preskúmanie, ktorou disponujú, a jednak sa týka počiatočného zaradenia účinnej látky do prílohy I k smernici 91/414.
79 Treba preto konštatovať, že žalobkyňa sa rovnako neprávom odvoláva na prax Komisie, keď tvrdí, že Komisia má v prejednávanej veci povinnosť stanoviť prechodné obdobie na preskúmanie existujúcich vnútroštátnych povolení. Prax, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva, sa netýka prejednávanej veci.
80 V dôsledku toho Komisia tým, že nestanovila prechodné obdobie na preskúmanie existujúcich vnútroštátnych povolení v napadnutej smernici, neporušila ani článok 8 ods. 2 smernice 91/414, ani článok 8 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 3600/92 a ani sa neodchýlila od svojej doterajšej praxe.
– O údajnom porušení zásad zákazu retroaktivity, právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania
81 Treba pripomenúť, že zásada právnej istoty vyžaduje, aby bola právna úprava Spoločenstva vzťahujúca sa na osoby podliehajúce súdnej právomoci jasná a jednoznačná, aby tieto osoby mohli jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať (rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 1981, Gondrand a Garancini, 169/80, Zb. s. 1931, bod 17).
82 Okrem toho zásada právnej istoty vo všeobecnosti bráni tomu, aby časová účinnosť aktu Spoločenstva bola stanovená odo dňa, ktorý predchádza dňu zverejnenia tohto aktu, okrem výnimočných prípadov, ak to vyžaduje sledovaný cieľ a ak je legitímna dôvera dotknutých subjektov náležite rešpektovaná (rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 1979, Racke, 98/78, Zb. s. 69, bod 20; pokiaľ ide o retroaktívny účinok smernice, pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C‑331/88, Zb. s. I‑4023, bod 45).
83 V prejednávanej veci preto treba overiť, po prvé, či sledovaný cieľ odôvodňuje retroaktívny charakter napadnutej smernice, a po druhé, či bola legitímna dôvera žalobkyne náležite rešpektovaná a či žalobkyňa mohla jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať.
84 Pokiaľ ide o prvú podmienku, z odôvodnení č. 1 a 2 napadnutej smernice vyplýva, že Komisia zmenila špecifikáciu chlórtalonilu, aby vzala do úvahy novú špecifikáciu FAO uverejnenú po prijatí smernice 2005/53. Uvedenou špecifikáciou FAO, ktorou sa zmenila špecifikácia platná odo dňa prijatia smernice 2005/53, sa zmenila požiadavka obsahu HCB jeho zvýšením z 0,01 g/kg na 0,04 g/kg.
85 V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení č. 4 napadnutej smernice uviedla, že „pretože podľa smernice 2005/53/ES sa vyžad[ovalo], aby členské štáty začali uplatňovať jej článok 2 od 1. septembra 2006, aj upravená špecifikácia pre chlórtalonil by sa mala začať uplatňovať od tohto dátumu“.
86 Z týchto skutočností vyplýva, že tým, že Komisia stanovila retroaktívny účinok zmenenej špecifikácie, chcela zabrániť tomu, aby členské štáty boli povinné, hoci len veľmi krátko, uplatňovať prísnejšiu špecifikáciu stanovenú smernicou 2005/53. Vzhľadom na tento cieľ sa malo určiť, že zmenená špecifikácia chlórtalonilu sa bude uplatňovať odo dňa, ktorý je stanovený pre uplatňovanie pôvodnej špecifikácie.
87 Treba teda konštatovať, že v prejednávanej veci je splnená prvá podmienka stanovená judikatúrou citovanou v bode 82 vyššie, konkrétne, že sledovaný cieľ vyžadoval, aby bolo v napadnutej smernici stanovené spätné uplatňovanie novej, menej prísnej špecifikácie. Žalobkyňa navyše nespochybňuje retroaktívny charakter napadnutej smernice v rozsahu, v akom stanovuje novú menej prísnu špecifikáciu.
88 Pokiaľ ide o druhú podmienku, čiže o rešpektovanie legitímnej dôvery dotknutých osôb, treba najskôr uviesť, že vzhľadom na to, že zmenená špecifikácia v napadnutej smernici mala za následok len menej prísne podmienky zaradenia, jej retroaktívny účinok nemohol sám osebe narušiť legitímnu dôveru dotknutých osôb.
89 Žalobkyňa napriek tomu tvrdí, že napadnutá smernica je v rozpore so zásadami právnej istoty a legitímnej dôvery vzhľadom na to, že nestanovuje prechodné obdobie, ktoré by jej umožnilo prispôsobiť sa novým požiadavkám a v ktorom by členské štáty mali povinnosť preskúmať existujúce vnútroštátne povolenia.
90 V tejto súvislosti treba pripomenúť (pozri body 70 až 80 vyššie), že Komisia v prejednávanej veci nemá povinnosť stanoviť také prechodné obdobie ani na základe platných ustanovení, ani na základe svojej praxe.
91 Žalobkyňa takisto nepredložila dôkazy, ktoré by preukázali, že Komisia u nej vyvolala legitímnu dôveru, že po zmene špecifikácie bude nasledovať nové prechodné obdobie. Vzhľadom na to, že samotná žalobkyňa stála za touto zmenou (pozri body 23 a 24 vyššie), ktorá stanovila menej prísne požiadavky na povolenie jej prípravkov, nemôže byť skutočnosť, že jej nebolo poskytnuté prechodné obdobie, počas ktorého by sa mohla prispôsobiť novým požiadavkám, v rozpore so zásadami právnej istoty a legitímnej dôvery.
92 V prejednávanej veci každý prípravok, ktorý podlieha špecifikácii podľa smernice 2005/53, a fortiori zodpovedá špecifikácii v napadnutej smernici, preto sa nezdá, že prispôsobenie sa novým požiadavkám zo strany členských štátov a žalobkyne by si vyžadovalo zvláštne opatrenia alebo úsilie, ktoré by odôvodňovali legitímnu dôveru v stanovenie prechodného obdobia na tento účel.
93 Presnejšie, z hľadiska dodržania zásady právnej istoty smernica 2005/53 a jasné a jednoznačné ustanovenia platné v tom čase, ktoré neboli zrušené napadnutou smernicou, žalobkyni umožňovali jednoznačne sa zoznámiť s rozsahom uložených povinností. Podľa týchto ustanovení mohla postupovať a predovšetkým, ak si chcela uchovať existujúce povolenia, mohla predložiť úplnú dokumentáciu v súlade s požiadavkami prílohy II k smernici 91/414. Počas prechodného obdobia po prijatí smernice 2005/53 bolo jednoznačne v záujme žalobkyne predložiť túto dokumentáciu alebo preukázať k nej prístup, aby si zachovala existujúce povolenia.
94 Na základe článku 3 ods. 1 smernice 2005/53 bola žalobkyňa totiž upozornená, že ak túto povinnosť, nezávislú od povinnosti zlučiteľnosti prípravku so špecifikáciou Spoločenstva, nesplní, budú jej odňaté povolenia.
95 Okrem toho zo skutočností a súvislostí v tejto veci dodatočne vyplýva, že žalobkyňa bola informovaná o úmysle Komisie zmeniť špecifikáciu chlórtalonilu preto, aby vzala do úvahy špecifikáciu FAO v decembri 2005, a že táto zmena patrila do rámca preskúmania vykonávaného podľa článku 3 ods. 1 smernice 2005/53.
96 Postup pred prijatím napadnutej smernice sa totiž začal s ohľadom na informácie poskytnuté žalobkyňou 16. decembra 2005, pričom žalobkyňa bola informovaná jednak o záveroch správy spravodajského členského štátu z apríla 2006, v ktorej sa navrhovala zmena špecifikácie definovaná smernicou 2005/53, a jednak o prijatí takého návrhu výborom v dňoch 13. a 14. júla 2006.
97 Z listov orgánov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z 28. júla 2006 (pozri bod 31 vyššie), ktoré predložila žalobkyňa, ako aj z listov orgánov Írska z 30. augusta 2006 a Belgického kráľovstva zo 7. septembra 2006 predložených Komisiou, vyplýva, že žalobkyni boli odňaté niektoré povolenia nie preto, lebo nevyhovela špecifikácii chlórtalonilu stanovenej v smernici 2005/53, ale preto, lebo nepredložila spisovú dokumentáciu, ktorá by zodpovedala požiadavkám prílohy II k smernici 91/414, ani nepreukázala prístup k takejto dokumentácii.
98 Žalobkyňa sa teda nemôže domáhať práva vyplniť medzery vo svojej dokumentácii v rámci nového preskúmania jej povolení počas nového prechodného obdobia, pretože mohla v plnom rozsahu odhadnúť záujem na predložení dokumentácie, ktorá by spĺňala požiadavky prílohy II k smernici 91/414 počas prechodného obdobia, ktoré nasledovalo po prijatí smernice 2005/53. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že požiadavky spojené s predložením tejto dokumentácie zostali nezmenené. Dokumentácia, ktorá spĺňala požiadavky prílohy II k smernici 91/414, existovala v čase pôsobnosti smernice 2005/53, ako aj napadnutej smernice. Pri prijatí napadnutej smernice preto Komisia nemala nijaký dôvod zaväzovať členské štáty na vykonanie nového preskúmania existujúcich povolení, ani na tento účel stanoviť prechodné obdobie, či už v súvislosti so špecifikáciou alebo s predložením vyhovujúcej dokumentácie.
99 Z toho vyplýva, že retroaktívne uplatňovanie novej špecifikácie zavedené napadnutou smernicou neporušuje zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. Treba dodať, že na rozdiel od tvrdenia žalobkyne, napadnutá smernica vôbec nie je zbavená potrebného účinku. Umožňuje totiž zachovanie existujúcich povolení pre prípravky vyhovujúce novej špecifikácii, ktorú zavádza, pod podmienkou, že držiteľ povolenia splnil aj ďalšie podmienky stanovené v smernici 2005/53.
100 Pokiaľ ide o zásadu rovnosti zaobchádzania, táto zásada je porušená iba vtedy, ak sa s porovnateľnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, a také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 1990, Hoche, C‑174/89, Zb. s. I‑2681, bod 25).
101 V prejednávanej veci pritom žalobkyňa vo svojej argumentácii v podstate porovnáva rozdielne situácie. Zaradenie látky do prílohy I k smernici 91/414 totiž nie je porovnateľné so samotnou zmenou špecifikácie tejto látky, ktorá už je zaradená a v napadnutej smernici sa preto nemuseli povinne stanoviť tie isté prechodné podmienky ako v smernici 2005/53, ktorá zostala vo zvyšnej časti nezrušená.
102 Prihliadajúc ďalej na skutočnosť, že žalobkyňa mohla rovnako ako ostatní výrobcovia využiť prechodné obdobie po prijatí smernice 2005/53, čiže po zaradení chlórtalonilu do prílohy I k smernici 91/414, a najmä v rámci neho predložiť vnútroštátnym orgánom dokumentáciu vyhovujúcu požiadavkám prílohy II k smernici 91/414, nemôže tvrdiť, že v jej prípade došlo k nerovnakému zaobchádzaniu v porovnaní s ostatnými výrobcami tejto látky alebo akejkoľvek inej látky pri jej zaradení do prílohy I k predmetnej smernici. Žalobkyňa takisto nepreukázala, že pri zmene špecifikácie látky už zapísanej do prílohy I k smernici 91/414 Komisia stanovila prechodné obdobia v prospech iných výrobcov.
103 Komisia preto neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania, keď v napadnutej smernici nestanovila prechodné obdobie na preskúmanie existujúcich povolení podľa článku 3 ods. 1 smernice 2005/53.
104 Z toho vyplýva, že nemožno prijať žiadne tvrdenie žalobkyne o porušení všeobecných právnych zásad.
– O údajnom porušení povinnosti odôvodnenia
105 Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie požadované článkom 253 ES musí jasne a jednoznačne vyjadrovať stanovisko orgánu Spoločenstva, ktorý je autorom predmetného aktu, spôsobom, ktorý dotknutým osobám umožní oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli brániť svoje práva, ako aj súdu Spoločenstva vykonávať jeho preskúmanie [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2002, Europe Chemi‑Con (Nemecko)/Rada, T‑89/00, Zb. s. II‑3651, bod 65 a tam citovanú judikatúru].
106 Pokiaľ ide o údajné nedostatočné odôvodnenie týkajúce sa ustanovenia napadnutej smernice, ktoré stanovuje jej časovú pôsobnosť, treba konštatovať, že z odôvodnení č. 1, 2 a 4 napadnutej smernice, citovaných v bodoch 84 a 85, jednoznačne vyplývajú dôvody, na základe ktorých Komisia priznala zmenenej špecifikácii retroaktívny účinok.
107 Komisia zároveň nemala povinnosť uviesť dôvody, pre ktoré nestanovila prechodné obdobie na preskúmanie vnútroštátnych povolení. Ako totiž vyplýva z predchádzajúcich úvah, povinnosť stanoviť prechodné obdobie neukladajú Komisii platné ustanovenia a ani nevyplýva z jej predchádzajúcej praxe alebo zo všeobecných právnych zásad, ktorých sa žalobkyňa dovoláva.
108 Žalobkyňa teda neprávom tvrdí, že napadnutá smernica bola nedostatočne odôvodnená.
109 S ohľadom na uvedené treba túto žalobu zamietnuť.
O trovách
110 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (šiesta komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Spoločnosť Vischim Srl je povinná nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 7. októbra 2009.
Podpisy