Language of document : ECLI:EU:C:2019:249

Vec C377/16

Španielske kráľovstvo

proti

Európskemu parlamentu

 Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 26. marca 2019

„Žaloba o neplatnosť – Jazykový režim – Výberové konanie pre zmluvných zamestnancov – Výzva na vyjadrenie záujmu – Šoféri – Funkčná skupina I – Jazykové znalosti – Obmedzenie výberu druhého jazyka výberového konania na anglický, francúzsky a nemecký jazyk – Komunikačný jazyk – Nariadenie č. 1 – Služobný poriadok úradníkov – Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov – Diskriminácia na základe jazyka – Odôvodnenie – Záujem služby“

1.        Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Výzva na vyjadrenie záujmu pre vytvorenie databázy uchádzačov, ktorí by mohli byť prijatí ako zmluvní zamestnanci – Komunikačné jazyky medzi Európskym úradom pre výber pracovníkov (EPSO) a uchádzačmi – Obmedzenie – Prípustnosť – Dôvody – Odôvodnenie s prihliadnutím na záujmy služby – Dodržiavanie zásady proporcionality

(Služobný poriadok úradníkov, článok 1d ods. 1 a 6; Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 80 ods. 4; nariadenie Rady č. 1 článok 2 a 5)

(pozri body 38 – 40, 44, 47, 51)

2.        Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Výzva na vyjadrenie záujmu pre vytvorenie databázy uchádzačov, ktorí by mohli byť prijatí ako zmluvní zamestnanci – Obmedzenie výberu druhého jazyka – Diskriminácia na základe jazyka – Odôvodnenie s prihliadnutím na záujmy služby – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 1d ods. 6)

(pozri body 63, 67, 70, 72 – 74, 78)

3.        Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Výzva na vyjadrenie záujmu pre vytvorenie databázy uchádzačov, ktorí by mohli byť prijatí ako zmluvní zamestnanci – Obmedzenie výberu druhého jazyka – Súdne preskúmanie – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 1d ods. 6)

(pozri body 68, 69)

4.        Žaloba úradníkov – Zrušujúci rozsudok – Účinky – Zrušenie výzvy na vyjadrenie záujmu pre vytvorenie databázy uchádzačov, ktorí by mohli byť prijatí ako zmluvní zamestnanci – Legitímna dôvera vybratých uchádzačov – Obmedzenie časových účinkov – Vylúčenie

(Článok 266 ZFEÚ; služobný poriadok zamestnancov, článok 91)

(pozri body 83 – 88)

Zhrnutie

Pri výberových konaniach zamestnancov inštitúcií Únie nie je v zásade povolené rozdielne zaobchádzanie na základe jazyka

V rozsudku Španielsko/Parlament (C‑377/16), vyhlásenom 26. marca 2019, Súdny dvor v rámci žaloby o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ zrušil výzvu na vyjadrenie záujmu, ktorú zverejnil Európsky parlament na účely prijímania zmluvných zamestnancov na zabezpečenie funkcií šoférov, ktorá obmedzovala výber druhého jazyka výberového konania iba na anglický, francúzsky a nemecký jazyk a používanie týchto jazykov ako komunikačných jazykov na účely konania.

Európsky parlament uverejnil 14. apríla 2016 výzvu na vyjadrenie záujmu s cieľom vytvoriť databázu vhodných kandidátov na prijatie ako zmluvných zamestnancov na výkon funkcie šoférov. V hlave IV tejto výzvy sa stanovovalo, že toto prijímanie podlieha podmienke „uspokojivej znalosti… nemčiny, angličtiny alebo francúzštiny“ ako „druhého jazyka“. Toto obmedzenie podľa Parlamentu zodpovedalo záujmu služby, ktorý vyžaduje, „aby noví zamestnanci boli schopní okamžite začať vykonávať svoje úlohy a efektívne komunikovať v každodennom pracovnom živote“, pričom tieto jazyky sú najpoužívanejšie v rámci tejto inštitúcie. Uchádzači boli okrem toho povinní podať svoje prihlášky prostredníctvom elektronického registračného formulára dostupného na internetovej stránke Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) výlučne v týchto troch jazykoch.

Pokiaľ ide o prípadné obmedzenie výberu komunikačných jazykov medzi uchádzačmi a EPSO‑om v rámci predmetného výberového konania, Súdny dvor rozhodol, že nemožno vylúčiť, že uchádzači boli pri podávaní žiadostí ukrátení o možnosť používať úradný jazyk podľa vlastného výberu, a teda sa s nimi rozdielne zaobchádzalo na základe jazyka. V tejto súvislosti Súdny dvor okrem iného pripomenul, že podľa článku 2 nariadenia č. 1/58(1), sa dokumenty zasielané inštitúciám Únie osobou podliehajúcou jurisdikcii členského štátu vyhotovia podľa výberu odosielateľa v jednom z úradných jazykov uvedených v článku 1 tohto nariadenia. Toto právo vybrať si spomedzi úradných jazykov Únie jazyk, ktorý sa má používať v komunikácii s inštitúciami, má zásadný význam ako kľúčový prvok rešpektovania jazykovej rozmanitosti Únie, ktorej dôležitosť je pripomenutá v článku 3 ods. 3 štvrtom pododseku ZEÚ a v článku 22 Charty základných práv Európskej únie. V rámci osobitných postupov výberu zamestnancov Únie však inštitúcie môžu stanoviť obmedzenia týkajúce sa používania úradných jazykov, pokiaľ sú také obmedzenia v súlade s článkom 1d ods. 6 služobného poriadku uplatniteľného na zmluvných zamestnancov podľa článku 80 ods. 4 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov (PZOZ)(2), objektívne a dostatočne odôvodnené legitímnym cieľom všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky a sú primerané sledovanému cieľu. V prejednávanej veci však Parlament nepredložil dôvod, ktorým by mohol preukázať existenciu legitímneho cieľa všeobecného záujmu, ktorý by si vyžadoval obmedzenie výberu komunikačných jazykov len na anglický, francúzsky a nemecký jazyk.

Pokiaľ ide o obmedzenie výberu druhého jazyka len na tieto jazyky pri samotnom výberovom konaní, Súdny dvor konštatoval, že uchádzačom, ktorých jazykové znalosti nezodpovedali tejto požiadavke, bola odopretá možnosť zúčastniť sa tohto výberového konania, a to bez ohľadu na to, že mali dostatočné znalosti aspoň dvoch úradných jazykov Únie z hľadiska podmienok stanovených v článku 82 ods. 3 písm. e) PZOZ. Toto obmedzenie môže predstavovať rozdielne zaobchádzanie na základe jazyka. Aj keď si legitímny cieľ všeobecného záujmu môže vyžadovať, aby prijatí zamestnanci mali osobitné jazykové znalosti, je na inštitúcii, ktorá obmedzuje jazykový režim výberového konania a disponuje širokou mierou voľnej úvahy, aby stanovila obmedzenie primerané a zodpovedajúce skutočným potrebám funkcií, ktoré sa majú vykonávať, pričom toto obmedzenie musí byť primerané tomuto záujmu a musí sa zakladať na jasných, objektívnych a predvídateľných kritériách, ktoré umožnia uchádzačom pochopiť jeho dôvody a súdom Únie preskúmať zákonnosť. V prejednávanej veci Súdny dvor rozhodol, že dôvody uvedené v hlave IV výzvy na vyjadrenie záujmu samy osebe nestačia na preukázanie toho, že funkcia šoféra v Európskom parlamente si konkrétne vyžaduje znalosť jedného z troch dotknutých jazykov s vylúčením ostatných úradných jazykov Únie. Keďže Európsky parlament neprijal na uplatňovanie článku 6 nariadenia č. 1/58 interné pravidlá týkajúce sa spôsobov uplatňovania jeho jazykového režimu, nemožno tvrdiť, že tieto tri jazyky sú nevyhnutne najužitočnejšie pre všetky funkcie v tejto inštitúcii bez toho, aby sa prihliadlo na funkcie, ktoré budú zamestnané osoby konkrétne vykonávať. Pokiaľ ide o skutočnosť, že v opise činností, ktoré majú vykonávať prijatí šoféri, sa uvádza, že musia zabezpečovať svoje úlohy najmä v Bruseli, Luxemburgu a Štrasburgu, teda v troch mestách nachádzajúcich sa v členských štátoch, ktorých úradnými jazykmi sú francúzština alebo nemčina, Súdny dvor rozhodol, že to nestačí na odôvodnenie dotknutého obmedzenia. Parlament totiž nepreukázal, že obmedzenie na každý z jazykov určených ako druhý jazyk výberového konania bolo objektívne a primerane odôvodnené z hľadiska funkčných osobitostí pracovných miest, ktoré sa majú obsadiť, ani to, prečo sa tento výber nemohol týkať iných úradných jazykov, ktoré by prípadne mohli byť relevantné pre tieto pracovné miesta.

Pokiaľ ide napokon o dôsledky zrušenia výzvy na vyjadrenie záujmu, Súdny dvor rozhodol, že databáza údajov zriadená na tento účel sa musí zrušiť. Usudzoval, že uchádzači, ktorí boli zapísaní do dotknutej databázy, nedostali žiadnu záruku prijatia do zamestnania, a samotný zápis uchádzačov do tejto databázy tak nemôže vyvolať legitímnu dôveru, ktorá by si vyžadovala zachovanie účinkov zrušenej výzvy na vyjadrenie záujmu. Zrušenie databázy údajov naopak nemôže mať vplyv na prípadné prijatia zamestnancov, ku ktorým už došlo.


1      Nariadenie Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 1958, s. 385; Mim. vyd. 01/001, s. 3), zmeneného nariadením Rady (EÚ) č. 517/2013 z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 2013, s. 1).


2      Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev, ako aj Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, a ktorým sa zavádzajú osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie (Ú. v. ES L 56, 1968, s. 1; Mim. vyd. 01/002, s. 5), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1023/2013 z 22. októbra 2013 (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 15).