Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 28. júna 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Köln - Nemecko) - Planzer Luxembourg Sàrl/ Bundeszentralamt für Steuern
(Šiesta smernica o DPH - Článok 17 ods. 3 a 4 - Vrátenie DPH - Ôsma smernica o DPH - Vrátenie DPH platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu - Článok 3 písm. b) a článok 9 druhý odsek -Príloha B - Potvrdenie o zdanení - Právny význam - Trinásta smernica o DPH - Vrátenie DPH platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území Spoločenstva - Článok 1 bod 1 - Pojem sídlo hospodárskej činnosti)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Finanzgericht Köln
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Planzer Luxembourg Sàrl
Žalovaný: Bundeszentralamt für Steuern
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Finanzgericht Köln - Výklad článku 3 písm. b) a prílohy B ôsmej smernice Rady 79/1072/EHS zo 6. decembra 1979 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu (Ú. v. ES L 331, s. 11; Mim. vyd. 09/001, s. 79) a článku 1 bodu 1 trinástej smernice Rady 86/560/EHS zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na zemí spoločenstva (Ú. v. ES L 326, s. 40; Mim. vyd. 09/001, s. 129) - Vrátenie DPH subjektom podliehajúcim zdaneniu na území iného členského štátu, ktorá je pobočkou spoločnosti nemajúcej sídlo na území spoločenstva - Kritériá vzťahujúce sa na sídlo, ktoré umožňujú hovoriť o sídle vo vnútri krajiny - Pojem "sídlo hospodárskej činnosti" a "trvalé sídlo ako miesto, v ktorom sa prijímajú rozhodnutia"
Výrok rozsudku
Článok 3 písm. b) a článok 9 ods. 2 ôsmej smernice 79/1072/EHS Rady zo 6. decembra 1979 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu, sa musia vykladať v tom zmysle, že osvedčenie vyhotovené v súlade so vzorom v prílohe B tejto smernice v zásade povoľuje predpokladať, že príslušná osoba nie je iba platiteľom dane v členskom štáte, ktorého daňový orgán mu vyhotovil uvedené osvedčenie, ale rovnako v členskom štáte, kde sa usadila.
Tieto ustanovenia však neznamenajú, že by daňový orgán členského štátu vrátenia dane nemohol požadovať dôkazy o existencii prevádzkarne, ktorej adresa je v tomto osvedčení uvedená, ak sú pochybnosti o jej hospodárskom význame, a to formou prijatia správnych opatrení upravených právnymi predpismi Spoločenstva v oblasti dane z pridanej hodnoty.
Článok 1 bod 1 trinástej smernice Rady 86/560/EHS zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území spoločenstva, je potrebné vykladať v tom zmysle, že sídlo hospodárskej činnosti je miesto, v ktorom sa prijímajú zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti a kde sa uskutočňujú úlohy ústredia tejto spoločnosti.
____________1 - Ú. v. EÚ C 201, 7.8.2004.