Language of document :

Žaloba podaná 7. júla 2021 – Norddeutsche Landesbank – Girozentrale/SRB

(vec T-403/21)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Norddeutsche Landesbank – Girozentrale (Hanover, Nemecko) (v zastúpení: D. Flore a J. Seitz, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyňa ako právna nástupkyňa Deutsche Hypothekenbank (Actien-Gesellschaft) navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie žalovanej zo 14. apríla 2021 (SRB/ES/2021/22) spolu s jeho prílohami, najmä prílohou I „výsledky výpočtov uplatniteľných na všetky inštitúty podliehajúce výpočtu príspevkov ex ante za rok 2021 predstavených osobitne (pre každý inštitút) v harmonizovaných prílohách“ v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza tieto žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod: porušenie práva byť vypočutý

Žalovaná opomenula vypočuť Deutsche Hypothekenbank pred vydaním napadnutého rozhodnutia a tým porušila článok 41 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

Druhý žalobný dôvod: porušenie procesných pravidiel

Napadnuté rozhodnutie je neplatné, pretože bolo vydané v rozpore so všeobecnými procesnými požiadavkami, ktoré vyplývajú z článku 41 Charty, článku 298 ZFEÚ, všeobecných zásad a rokovacieho poriadku žalovanej.

Tretí žalobný dôvod: nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

Napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, čo je v rozpore s článkom 296 ZFEÚ. Odôvodneniu chýba najmä vzťah s konkrétnym prípadom, ako aj uvedenie rozhodujúcich úvah v rámci proporcionality a voľnej úvahy.

Výpočet ročného príspevku navyše nie je koherentný, najmä vzhľadom na použitie nejednotných pojmov a z dôvodu nepredstavenia dôležitých jednotlivých etáp.

Štvrtý žalobný dôvod: porušenie práva na účinnú právnu ochranu z dôvodu nemožnosti preskúmať napadnuté rozhodnutie

Nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia výrazne sťažuje súdne preskúmanie.

Žalovaná porušuje najmä zásadu kontradiktórnosti, podľa ktorej musia mať tak účastníci konania, ako aj zúčastnené osoby možnosť kontradiktórne uplatniť skutkové a právne okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na výsledok konania.

Piaty žalobný dôvod: uplatnenie ukazovateľa IPS (Institutional Protection Scheme) je v rozpore s právom s vyššou právnou silou

Pri uplatnení ukazovateľa IPS nebol zohľadnený význam členstva Deutsche Hypothekenbank v schéme inštitucionálneho zabezpečenia finančnej skupiny sporiteľní.

Podľa článku 6 ods. 5 druhej vety delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/631 mala žalovaná zohľadniť aj pravdepodobnosť riešenia krízových situácií dotknutej inštitúcie a teda použitia prostriedkov z jednotného fondu na riešenie krízových situácií, ako aj zásadu proporcionality.

Šiesty žalobný dôvod: zohľadnenie derivatívnej položky celkového rizika v rámci ukazovateľa rizika pre „obchodné činnosti, mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ je v rozpore s právom s vyššou právnou silou

Žalovaná mala v súlade s povinnosťou orientácie podľa rizikového profilu pri zohľadnení derivatívnej položky celkového rizika v rámci článku 6 ods. 5 prvej vety písm. a), článku 6 ods. 6 a článku 7 ods. 4 prvej vety písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 vziať do úvahy, že v prípade Deutsche Hypothekenbank všetky deriváty boli pripísané do obchodného majetku, ktoré slúžili výlučne na účely zabezpečenia, a že Deutsche Hypothekenbank mala nízku úroveň zložitosti a vysokú schopnosť riešiť krízové situácie.

Siedmy žalobný dôvod: nezohľadnenie MREL (Minimum Requirements for own funds and Eligible Liabilities) v rámci rizikového poľa „expozície voči riziku“ porušuje delegované nariadenie (EÚ) 2015/63

Žalovaná mala v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 zohľadniť nadpriemerný ukazovateľ MREL žalobkyne vo výške 67,6 %, ktorý značne prekračuje minimálny ukazovateľ 8 % stanovený Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií.

Ôsmy žalobný dôvod: uplatnenie koeficientu na úpravu rizika je v rozpore s delegovaným nariadením (EÚ) 2015/63 vykladaným vo svetle práva s vyššou právnou silou

Žalovaná mala pri stanovení koeficientu na úpravu rizika zohľadniť nízku pravdepodobnosť nemožnosti plnenia záväzkov a nadpriemerný ukazovateľ MREL žalobkyne v súlade s povinnosťou orientácie podľa rizikového profilu a so základnou slobodou podnikania podľa článku 16 Charty.

Deviaty žalobný dôvod (subsidiárne): článok 7 ods. 4 druhá veta delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 je v rozpore s právom s vyššou právnou silou

Článok 7 ods. 4 druhá veta delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 tým, že stanovuje relativizáciu ukazovateľa IPS, porušuje všeobecnú zásadu rovnosti vyplývajúcu z článku 20 Charty a zásadu proporcionality, pretože s inštitúciami, ktoré podliehajú rovnakej schéme inštitucionálneho zabezpečenia a majú teda aj rovnakú pravdepodobnosť nemožnosti plnenia záväzkov, by sa mohlo zaobchádzať rozdielne.

Desiaty žalobný dôvod: definícia „medzibankových vkladov“ podľa prílohy I kroku 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 je v rozpore s právom s vyššou právnou silou

Definícia „medzibankových vkladov“ stanovená v prílohe I kroku 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015(63 je protiprávna, pretože prostredníctvom nej sa aj voči riziku neutrálne cenné papiere, ako napríklad záložné listy na meno, považujú za zvyšujúce riziko pri výpočte ukazovateľa rizika „medzibankové úvery a vklady“.

Jedenásty žalobný dôvod: rozdelenie do tried stanovené v prílohe I kroku 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 je v rozpore s právom s vyššou právnou silou

Rozdelenie do tried stanovené v prílohe I kroku 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 je protiprávne, pretože nízky počet tried a zhodný počet inštitúcií na triedu neumožňuje dostatočne diferencovane zohľadniť rizikový profil príslušnej inštitúcie, ako napríklad Deutsche Hypothekenbank.

____________

1 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).