Spojené veci T‑44/02 OP, T‑54/02 OP, T‑56/02 OP, T‑60/02 OP a T‑61/02 OP
Dresdner Bank AG a i.
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Hospodárska súťaž – Článok 81 ES – Dohoda o určení cien a spôsobov účtovania služieb pri výmene hotovosti – Nemecko – Dôkazy o porušení – Návrh na zrušenie“
Abstrakt rozsudku
1. Konanie – Návrh na zrušenie
(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 48 ods. 2 a článok 122 ods. 4)
2. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Pojem
(Článok 81 ods. 1 ES)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie o zistení porušenia
(Článok 81 ods. 1 ES)
4. Právo Spoločenstva – Zásady – Základné práva – Prezumpcia neviny
5. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie o zistení porušenia – Súdne preskúmanie
6. Hospodárska súťaž – Kartely – Dôkaz
7. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah
8. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu
1. Konanie o návrhu na zrušenie upravené v článku 122 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa má za cieľ umožniť súdu vykonať nové preskúmanie veci na kontradiktórnom základe bez toho, aby bol viazaný riešením v rozsudku pre zmeškanie. Keďže v rokovacom poriadku neexistuje ustanovenie, ktoré by stanovovalo niečo iné, účastník konania, ktorý podal návrh na zrušenie, má pri svojej argumentácii v podstate voľnosť a nie je obmedzený len na vyvrátenie dôvodov rozsudku pre zmeškanie.
S prihliadnutím na účel konania o návrhu na zrušenie nemožno zákaz uvádzania nových dôvodov počas konania stanovený v článku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa vykladať tak, že účastníkovi konania, ktorý podal návrh na zrušenie, zakazuje uviesť dôvody, ktoré už mohol uviesť v štádiu vyjadrenia k žalobe. Takýto výklad uvedeného článku by nemal zmysel, pretože za predpokladu, že návrh na zrušenie by bol dôvodný, by mohol viesť k procesne neriešiteľnej situácii: Súd prvého stupňa by konštatujúc, že mu nie je umožnené potvrdiť riešenie uvedené v rozsudku pre zmeškanie, podľa ktorého je jeden zo žalobných dôvodov dôvodný, nemohol pri zachovaní kontradiktórnosti rozhodnúť o ďalších žalobných dôvodoch.
(pozri body 43, 44)
2. Na existenciu dohody v zmysle článku 81 ods. 1 ES je potrebné a postačujúce, aby dotknuté podniky vyjadrili svoju spoločnú vôľu správať sa na trhu určitým spôsobom. Pokiaľ ide o formu prejavu tejto spoločnej vôle, je postačujúce, aby dohoda vyjadrovala vôľu strán správať sa na trhu v súlade s jej znením. Z toho vyplýva, že pojem dohoda v zmysle článku 81 ods. 1 ES predpokladá existenciu súhlasnej vôle najmenej dvoch strán, pričom forma jej prejavu nie je podstatná, pokiaľ predstavuje jej presné vyjadrenie.
(pozri body 53 – 55)
3. Pokiaľ ide o dokazovanie porušenia článku 81 ods. 1 ES, Komisia musí predložiť dôkazy o porušeniach, ktoré zistí, a určiť dôkazné prostriedky, ktoré môžu právne dostatočným spôsobom preukázať existenciu skutočností svedčiacich o porušení.
(pozri bod 59)
4. Zásada prezumpcie neviny, ako vyplýva najmä z článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach, je súčasťou základných práv, ktoré podľa judikatúry Súdneho dvora, navyše potvrdenej preambulou Jednotného európskeho aktu a článkom 6 ods. 2 EÚ, predstavujú všeobecné zásady práva Spoločenstva.
Vzhľadom na povahu predmetných porušení, ako aj na povahu a stupeň prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatňuje na konania týkajúce sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo penále. V rámci konania o zrušenie rozhodnutia o uložení pokuty je nevyhnutné, aby bola táto zásada zohľadnená. Ak má súd pochybnosť, musí mať z tejto pochybnosti prospech podnik, ktorému je určené rozhodnutie o zistení porušenia. Súd preto nemôže dospieť k záveru, že Komisia právne dostatočne preukázala existenciu daného porušenia, ak má o tejto otázke naďalej pochybnosť.
Preto je potrebné, aby Komisia uviedla určité a súhlasné dôkazy na určenie existencie porušenia. Každý dôkaz predložený Komisiou však nemusí nevyhnutne zodpovedať týmto kritériám vo vzťahu ku každému porušeniu. Postačuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa inštitúcia opiera, zodpovedá tejto požiadavke pri celkovom posúdení. Existenciu protisúťažného postupu alebo dohody preto možno odvodzovať z určitého počtu súhlasných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré pri celkovom posúdení môžu vytvárať, pokiaľ neexistuje iné logické vysvetlenie, dôkaz porušenia súťažných pravidiel.
(pozri body 60 – 63, 65)
5. Pokiaľ ide o rozsah súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie v oblasti uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže, existuje podstatný rozdiel medzi skutkovým stavom a skutkovými zisteniami na jednej strane, ktorých prípadnú nesprávnosť môže súd odhaliť vzhľadom na tvrdenia a dôkazné prostriedky, ktoré sú mu predložené, a ekonomickým posúdením na strane druhej. Aj keď v tejto súvislosti Súdu prvého stupňa neprináleží nahradiť ekonomické posúdenie Komisie svojím posúdením, jeho úlohou je nielen overiť vecnú správnosť uplatnených dôkazov, ich spoľahlivosť a vnútornú súladnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn rozhodujúcich skutočností, ktoré sa musia zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie, a či môžu podporiť závery, ktoré sa z nich vyvodili.
(pozri body 66, 67)
6. Na posúdenie dôkaznej hodnoty dokumentu v rámci zistenia porušenia pravidiel hospodárskej súťaže je potrebné overiť spoľahlivosť informácie, ktorú obsahuje, a zohľadniť najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, jeho adresáta a položiť si otázku, či sa vzhľadom na svoj obsah zdá rozumný a vierohodný.
(pozri bod 121)
7. Rešpektovanie práva na obhajobu vyžaduje, aby podnik, ktorému je určené rozhodnutie Komisie týkajúce sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, mohol účinne vyjadriť svoj názor na existenciu a význam skutočností, výhrad a okolností tvrdených Komisiou.
Oznámenie o výhradách musí obsahovať opis výhrad vyjadrený hoci aj stručne, ale dostatočne jasne, aby umožnil zainteresovaným osobám skutočne sa oboznámiť s konaním, ktoré im Komisia vytýka. Len pod touto podmienkou totiž môže oznámenie o výhradách splniť účel stanovený nariadeniami Spoločenstva, ktorý spočíva v poskytnutí všetkých potrebných údajov podnikom a združeniam podnikov, aby sa mohli riadne obhajovať predtým, ako Komisia prijme konečné rozhodnutie.
V zásade len dokumenty, ktoré sa uvádzali alebo spomínali v oznámení o výhradách, predstavujú platné dôkazné prostriedky.
(pozri body 155 – 157)
8. Dokument možno považovať za dokument v neprospech len vtedy, ak ho Komisia použije na podporu zistenia porušenia, ktorého sa dopustil podnik. Na dokázanie porušenia práv na obhajobu v tejto súvislosti nestačí, aby dotknutý podnik preukázal, že sa počas správneho konania nemohol vyjadriť k dokumentu uvedenému na ľubovoľnom mieste napadnutého rozhodnutia. Musí totiž preukázať, že tento dokument Komisia v napadnutom rozhodnutí použila ako dôkazný prostriedok na preukázanie porušenia, na ktorom mal účasť.
(pozri bod 158)