ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)
z 25. júna 2015 (*)
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov – Nesprávne posúdenie – Povinnosť odôvodnenia – Právo na účinnú súdnu ochranu – Zneužitie právomoci – Právo vlastniť majetok – Rovnosť zaobchádzania“
Vo veci T‑95/14,
Iranian Offshore Engineering & Construction Co., so sídlom v Teheráne (Irán), v zastúpení: J. Viñals Camallonga, L. Barriola Urruticoechea a J. Iriarte Ángel, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: Á. de Elera‑San Miguel Hurtado a V. Piessevaux, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Rady 2013/661/SZBP z 15. novembra 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 306, s. 18), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1154/2013 z 15. novembra 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 306, s. 3), v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobkyne,
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),
v zložení: predseda komory M. van der Woude (spravodajca), sudcovia I. Wiszniewska‑Białecka a I. Ulloa Rubio,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 22. januára 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa, Iranian Offshore Engineering & Construction Company, usadená v Teheráne (Irán), pôsobí v oblasti inžinierskych stavieb, výstavby a montáže infraštruktúr v mori a na pevnine v súvislosti s ropnými a plynárenskými projektmi.
2 Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov prijala 9. júna 2010 rezolúciu 1929 (2010) (ďalej len „rezolúcia 1929“) určenú na rozšírenie rozsahu reštriktívnych opatrení zavedených rezolúciami Bezpečnostnej rady 1737 (2006), 1747 (2007) a 1803 (2008) a na zavedenie dodatočných reštriktívnych opatrení voči Iránskej islamskej republike.
3 Európska rada 17. júna 2010 zdôraznila svoje prehlbujúce sa obavy v súvislosti s jadrovým programom Iránu a privítala prijatie rezolúcie 1929. Európska rada, pripomenúc svoje vyhlásenie z 11. decembra 2009, vyzvala Radu Európskej únie, aby prijala opatrenia na vykonanie opatrení uvedených v rezolúcii 1929, ako aj sprievodné opatrenia s cieľom podporiť to, aby sa prostredníctvom rokovaní vyriešili všetky ostávajúce znepokojujúce otázky súvisiace s citlivými technológiami, ktoré Iránska islamská republika vyvíja na podporu svojho jadrového programu a programu riadených striel. Tieto opatrenia sa mali zamerať na iránske odvetvia obchodu, financií, dopravy a na kľúčové odvetvia v ropnom a plynárenskom priemysle, ako aj na dodatočné označenia najmä príslušníkov Zboru islamských revolučných gárd.
4 Dňa 26. júla 2010 prijala Rada rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39), ktorého príloha II vymenováva osoby a subjekty – iné ako tie, ktoré určili Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov alebo sankčný výbor zriadený rezolúciou 1737 (2006) a ktoré sú uvedené v prílohe I –, ktorých aktíva sú zmrazené. Jeho odôvodnenie 22 odkazuje na rezolúciu 1929 a uvádza, že táto rezolúcia poukazuje na potenciálne prepojenie medzi príjmami Iránu získanými z jeho energetického sektora a financovaním jeho činností v jadrovej oblasti citlivých z hľadiska šírenia jadrových zbraní.
5 Rozhodnutie Rady 2011/783/SZBP z 1. decembra 2011 (Ú. v. EÚ L 319, s. 71) v rámci sankcií, ktoré už niekoľko rokov prijíma Európska únia proti Iránu, zmenilo rozhodnutie 2010/413/SZBP tak, že na zoznam osôb podliehajúcich reštriktívnym opatreniam obsiahnutý v prílohe II rozhodnutia 2010/413 zapísalo mená ďalších osôb a subjektov.
6 Rozhodnutím 2011/783 tak bolo meno žalobkyne po prvýkrát zapísané na zoznam obsiahnutý v prílohe II rozhodnutia 2010/413 z týchto dôvodov:
„Energetická firma zapojená do budovania zariadenia na obohacovanie uránu v Qom/Fordow. Zákazy vývozu naň uvalilo Spojené kráľovstvo, Taliansko a Španielsko.“
7 Rovnako Rada prijala 1. decembra 2011 vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1245/2011, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 961/2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 319, s. 11), meniace v súlade s rozhodnutím 2011/783 prílohu VIII nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 (Ú. v. EÚ L 281, s. 1), pričom doň okrem iného zapísala meno žalobkyne z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v rozhodnutí 2011/783.
8 Žalobkyňa 27. februára 2012 napadla zápis svojho mena na predmetné zoznamy tak, že podala žalobu o neplatnosť, ktorej predmetom boli rozhodnutie 2011/783 a vykonávacie nariadenie č. 1245/2011 v rozsahu, v akom sa jej týkali. Táto žaloba bola zapísaná pod číslom T‑307/12.
9 Rada 23. januára 2012 prijala rozhodnutie 2012/35/SZBP, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413 (Ú. v. EÚ L 19, s. 22). Odôvodnenie 8 tohto rozhodnutia v podstate preberá obsah odôvodnenia 22 rozhodnutia 2010/413 (bod 4 vyššie). Okrem toho podľa odôvodnenia 13 rozhodnutia 2012/35 by sa obmedzenia vstupu a zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov mali vzťahovať na ďalšie osoby a subjekty, ktoré podporujú iránsku vládu a umožňujú jej pokračovať v jadrových činnostiach citlivých z hľadiska šírenia zbraní hromadného ničenia alebo vo vývoji nosičov jadrových zbraní, a to najmä osoby a subjekty, ktoré iránskej vláde poskytujú finančnú, logistickú alebo materiálnu podporu.
10 Článok 1 ods. 7 písm. a) bod ii) rozhodnutia 2012/35 doplnil ďalšie písmeno do článku 20 ods. 1 rozhodnutia 2010/413 upravujúce zmrazenie finančných prostriedkov:
„c) iných osôb a subjektov, na ktoré sa nevzťahuje príloha I a ktoré poskytujú podporu iránskej vláde, a osôb a subjektov s nimi spojených, ktorých zoznam sa uvádza v prílohe II“.
11 V dôsledku toho Rada prijala 23. marca 2012 nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, s. 1). S cieľom vykonať článok 1 ods. 7 písm. a) bod ii) rozhodnutia 2012/35 článok 23 ods. 2 nariadenia č. 267/2012 upravuje zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov a orgánov uvedených v prílohe IX, ktoré boli označené za:
„d) iné osoby, subjekty a orgány, ktoré podporujú iránsku vládu, a osoby a subjekty, ktoré sú s nimi spojené, či už poskytovaním materiálnej, logistickej alebo finančnej podpory“.
12 Rada 15. októbra 2012 prijala rozhodnutie 2012/635/SZBP, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413 (Ú. v. EÚ L 282, s. 58). Podľa odôvodnenia 16 tohto rozhodnutia sa majú do zoznamu osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia stanovené v prílohe II k rozhodnutiu 2010/413, zahrnúť ďalšie osoby a subjekty, najmä iránske štátne subjekty v ropnom odvetví a v odvetví zemného plynu, keďže sú podstatným zdrojom príjmov pre iránsku vládu.
13 Článok 1 ods. 8 písm. a) rozhodnutia 2012/635 zmenil a doplnil článok 20 ods. 1 písm. c) rozhodnutia 2010/413, ktorý tak stanovuje, že reštriktívne opatrenia sa týkajú:
„c) ostatných osôb a subjektov, na ktoré sa nevzťahuje príloha I, ktoré podporujú iránsku vládu, a subjektov, ktoré vlastnia alebo kontrolujú, alebo osôb a subjektov s nimi spojených, ako sa uvádzajú v prílohe II“.
14 Rada prijala 21. decembra 2012 nariadenie (EÚ) č. 1263/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 267/2012 (Ú. v. EÚ L 356, s. 34). Článok 1 ods. 11 nariadenia č. 1263/2012 zmenil a doplnil článok 23 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 267/2012, ktorý tak upravuje zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov a orgánov uvedených v prílohe IX, ktoré boli označené za osoby, subjekty alebo orgány:
„d) ktoré sú inými osobami, subjektmi a orgánmi, ktoré podporujú iránsku vládu a subjekty, ktoré iránska vláda vlastní alebo kontroluje, alebo osoby a subjekty, ktoré sú s nimi spojené, či už poskytovaním materiálnej, logistickej alebo finančnej podpory“.
15 Všeobecný súd vo svojom rozsudku zo 6. septembra 2013, Iranian Offshore Engineering & Construction/Rada (T‑110/12, Zb., ďalej len „rozsudok zo 6. septembra 2013“, EU:T:2013:411) zrušil rozhodnutie 2011/783 a nariadenie č. 1245/11 v rozsahu, v akom sa týkali žalobkyne.
16 Dňa 10. októbra 2013 Rada adresovala žalobkyni list, ktorým ju informovala, že vzala na vedomie rozsudok zo 6. septembra 2013, už citovaný v bode 15 vyššie (EU:2013:411), a že usúdila, že žalobkyňa spĺňa podmienky potrebné na to, aby sa na ňu vzťahovali predmetné reštriktívne opatrenia v súlade s článkom 20 ods. 1 písm. c) rozhodnutia 2010/413 a s článkom 23 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 267/2012, ktoré sa vzťahujú na osoby alebo subjekty, ktoré podporujú iránsku vládu najmä poskytovaním finančnej a logistickej podpory, a to z dôvodu jej činností v energetickom odvetví a hlavne jej dôležitej úlohy v rozvoji náleziska Sud Pars.
17 Dňa 14. októbra 2013 žalobkyňa požiadala Radu, aby jej poskytla prístup k spisu obsahujúcemu dôkazy, na základe ktorých Rada rozhodla, že znova zapíše jej meno do zoznamov sankcionovaných osôb a subjektov (ďalej len „sporné zoznamy“).
18 Dňa 31. októbra 2013 žalobkyňa predložila svoje pripomienky a tvrdila, že neexistujú právne alebo skutkové dôvody odôvodňujúce zápis jej mena do sporných zoznamov z dôvodov uvádzaných Radou.
19 Rada 15. novembra 2013 prijala rozhodnutie 2013/661/SZBP, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413 (Ú. v. EÚ L 306, s. 18). Týmto rozhodnutím bolo meno žalobkyne zapísané do zoznamu obsiahnutého v prílohe II rozhodnutia 2010/413.
20 V ten istý deň Rada prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1154/2013, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 267/2012 (Ú. v. EÚ L 306, s. 3), ktoré zapísalo meno žalobkyne do prílohy II nariadenia č. 267/2012.
21 Zápis mena žalobkyne do sporných zoznamov je v rozhodnutí 2013/661 a nariadení č. 1154/2013 (ďalej len „napadnuté akty“) odôvodnený takto:
„Významný energetický subjekt, ktorý zabezpečuje iránskej vláde vysoké zisky. IOEC poskytuje finančnú a logistickú podporu iránskej vláde.“
22 Dňa 18. novembra 2013 Rada zaslala žalobkyni list, v ktorom tvrdila, že usudzuje, že má dôvody znova zapísať jej meno do sporných zoznamov.
Konanie a návrhy účastníkov konania
23 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 7. februára 2014 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
24 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté akty v rozsahu, v akom sa jej týkajú,
– odstránil jej meno z príslušných príloh uvedených aktov,
– uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.
25 Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
26 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza v podstate tieto tri žalobné dôvody. Po prvé tvrdí, že napadnuté akty nie sú odôvodnené, čím poukazuje na porušenie článku 296 ZFEÚ a zásady účinnej súdnej ochrany. Po druhé žalobkyňa vytýka Rade, že sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, zneužila právomoc a porušila uplatniteľné právne normy a zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že zapísala jej meno do sporných zoznamov bez akéhokoľvek skutkového podkladu a bez predloženia akéhokoľvek dôkazu. Po tretie žalobkyňa tvrdí, že Rada tým, že tento zápis vykonala po druhýkrát, porušila jej vlastnícke právo a zásadu proporcionality.
27 Pred skúmaním týchto rôznych žalobných dôvodov treba poukázať na to, že žalobkyňa druhou časťou svojich žalobných návrhov navrhuje, aby Všeobecný súd odstránil jej meno z príloh napadnutých aktov. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že podľa článku 263 ZFEÚ sa právomoci Všeobecného súdu obmedzujú na preskúmanie zákonnosti aktov prijatých inštitúciami, a že podľa článku 266 ZFEÚ prináleží inštitúcii, od ktorej akt pochádza, aby prijala opatrenia, ktoré vyžaduje výkon rozsudkov Všeobecného súdu. Vzhľadom na tieto ustanovenia, ktoré neumožňujú Všeobecnému súdu pristúpiť k stiahnutiu aktu, treba druhú časť žalobných návrhov vykladať tak, že predstavuje len spresnenie prvej časti žalobných návrhov.
O prvom žalobnom dôvode týkajúcom sa odôvodnenia napadnutých aktov
[omissis]
O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa dôvodnosti odôvodnení napadnutých aktov
40 Žalobkyňa napáda dôvodnosť odôvodnení napadnutých aktov, pričom uvádza tri tvrdenia. Po prvé tvrdí, že nie je podnikom z energetického odvetvia, ale podnikom zaoberajúcim sa inžinierskymi stavbami a montážou, špecializovaným v oblasti výstavby a údržby pevných a pohyblivých námorných zariadení. Po druhé žalobkyňa tvrdí, že je podnikom, ktorý je od roku 2010 v celom rozsahu privatizovaný. Jej finančná podpora iránskej vláde sa ako pri akomkoľvek inom podniku obmedzuje na platenie daní a svojho podielu na príspevkoch sociálneho zabezpečenia. V tejto súvislosti spresňuje, že právna úprava Európskej únie neumožňuje sankcionovať podnik len z dôvodu, že si plní svoje zákonné povinnosti. Po tretie žalobkyňa tvrdí, že Rada neposkytla žiadny dôkaz umožňujúci tvrdiť, že poskytuje logistickú podporu iránskej vláde.
41 Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, je pravda, že žalobkyňa nepredáva ani neuvádza na trh energetické výrobky, akými je ropa alebo zemný plyn. Stále však platí, že jej činnosti v oblasti inžinierskych stavieb, výstavby a údržby sú pre využívanie týchto zdrojov nevyhnutné. Tak z internetovej stránky, výňatky z ktorej sú poskytnuté v prílohe žaloby, ako aj zo stanov žalobkyne, najmä z ich druhého článku, totiž vyplýva, že expertná oblasť žalobkyne sa týka ťažby a prepravy ropy a zemného plynu, a to najmä prostredníctvom výstavby námorných plošín, ako aj plynovodov a ropovodov. V týchto výňatkoch sa uvádza nielen to, že žalobkyňa je prvým všeobecným iránskym zmluvným partnerom pre výrobu a montáž námorných infraštruktúr pre iránsky ropný a plynárenský priemysel a že tieto námorné a pozemné služby ponúka aj na medzinárodnej úrovni, ale poskytujú aj mnoho príkladov projektov, akým je rozvoj náleziska Sud Pars.
42 Prvé tvrdenie, že žalobkyňa nie je „významným energetickým subjektom“, ako tvrdí Rada v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, teda treba zamietnuť.
43 Pokiaľ ide o druhé tvrdenie týkajúce sa finančnej podpory iránskej vláde, najprv treba pripomenúť, že toto kritérium sa nevzťahuje na akúkoľvek formu podpory iránskej vláde, ale len na formy podpory, ktoré svojím kvantitatívnym alebo kvalitatívnym významom prispievajú k pokračovaniu iránskych jadrových činností.
44 Takáto podpora môže vyplývať okrem iného z kapitálových prepojení, ktoré spájajú podnik s iránskym štátom, tak, že tento štát má in fine prospech z dividend a zisku vyplývajúcich z činnosti vykonávanej týmto podnikom.
45 Ďalej z judikatúry vyplýva, že prináleží príslušnému orgánu Únie, aby v prípade spochybnenia preukázal dôvodnosť odôvodnení uplatňovaných voči dotknutej osobe, a tejto osobe neprináleží predložiť opačný dôkaz o neexistencii ich dôvodnosti (rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, Zb., EU:C:2013:518, bod 121).
46 Napokon treba pripomenúť, že zákonnosť napadnutých aktov možno posúdiť len podľa skutkového a právneho stavu, na základe ktorého boli prijaté, a nie na základe skutočností, o ktorých sa Rada dozvedela po prijatí týchto aktov, a to ak by sa aj domnievala, že uvedené skutočnosti môžu platne odôvodniť prijatie uvedených aktov. Všeobecný súd totiž nemôže vyhovieť návrhu Rady, aby v konečnom dôsledku nahradil odôvodnenia, na ktorých sú tieto akty založené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2012, Oil Turbo Compressor/Rada, T‑63/12, Zb., EU:T:2012:579, bod 29).
47 Rada v tejto veci pripúšťa, že v čase, keď zapísala meno žalobkyne do sporných zoznamov, už iránsky štát nebol jej jediným akcionárom. Tvrdí však, že žalobkyňa poskytla dôkazy o presnom zložení svojej skupiny akcionárov až v štádiu repliky. Z týchto oneskorených informácií pritom vyplýva, že držiteľom 51 % akcií žalobkyne je Oil Pension Fund Investment Company, ktorá je tiež subjektom, ktorého meno je zapísané do sporných zoznamov z dôvodu jeho finančnej podpory iránskej vláde. Rada teda usudzuje, že žalobkyňa je kontrolovaná pološtátnym subjektom, ktorý je v konečnom dôsledku kontrolovaný iránskou vládou, čo žalobkyňa popiera.
48 Z hľadiska judikatúry spomenutej v bode 46 vyššie treba konštatovať, že argumentáciu Rady nemožno prijať.
49 Z kolísavej argumentácie Rady totiž vyplýva, že v čase prijatia napadnutých rozhodnutí nemala žiadnu presnú predstavu o zložení skupiny akcionárov žalobkyne, a že v podstate Všeobecnému súdu navrhuje, aby nahradil pôvodné odôvodnenie napadnutých aktov odôvodnením, ktoré rozvinula vo svojej duplike.
50 Z toho vyplýva, že Rada dostatočne z právneho hľadiska neodôvodnila odôvodnenie, že žalobkyňa poskytuje iránskej vláde podstatné príjmy.
51 Keďže sa však odôvodnenie napadnutých aktov zakladá nielen na odôvodnení vychádzajúcom z finančnej podpory iránskej vláde, ale aj na odôvodnení týkajúcom sa logistickej podpory, treba ešte skúmať posledné uvedené odôvodnenie. Pokiaľ totiž ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prijatí reštriktívnych opatrení, Súdny dvor vzhľadom na ich preventívnu povahu rozhodol, že ak sa súd Únie domnieva, že aspoň jedno z uvedených odôvodnení je dostatočne presné a konkrétne, je podložené a predstavuje samo osebe dostatočný základ tohto rozhodnutia, okolnosť, že ostatné z týchto odôvodnení túto požiadavku nespĺňajú, nemôže odôvodniť zrušenie uvedeného rozhodnutia (rozsudok z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P, Zb., EU:C:2013:776, bod 72).
52 Pokiaľ ide o tretie tvrdenie, žalobkyňa tvrdí, že nie je podnikom, ktorý by sa venoval logistike, a teda ju nemožno obviňovať z poskytovania logistickej podpory iránskej vláde.
53 V tejto súvislosti na rozdiel od tvrdení žalobkyne treba usúdiť, že definícia pojmu „logistická“ spomenutá v článku 20 ods. 1 písm. c) rozhodnutia 2010/413 a v článku 23 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 267/2012 sa neobmedzuje na činnosti prepravy tovaru alebo osôb. Tento pojem je totiž všeobecne chápaný tak, že zahŕňa akúkoľvek činnosť súvisiacu s organizáciou a vykonávaním komplexnej transakcie alebo komplexného procesu. Logistika je teda prierezový pojem, ktorý môže zahŕňať rôzne typy transakcií, akými sú dodávanie surovín, správa materiálov, dodávanie výrobkov alebo manipulačné práce. V dôsledku toho treba za logistickú podporu v zmysle vyššie uvedených ustanovení považovať akúkoľvek činnosť, ktorá síce ako taká nemá žiadne priame alebo nepriame prepojenie so šírením jadrových zbraní, ale napriek tomu je vzhľadom na svoj kvantitatívny a kvalitatívny význam spôsobilá uľahčovať ho tým, že iránskej vláde umožňuje reagovať na stanovené logistické potreby, ako v tomto prípade v ropnom a plynárenskom odvetví, ktoré uvedenej vláde vytvára podstatné príjmy.
54 Ako pritom už bolo uvedené vyššie, činnosti v oblasti inžinierskych stavieb, výstavby a údržby, vykonávané žalobkyňou, ktorá sa prezentuje ako prvý iránsky zmluvný partner v oblasti výroby a montáže námorných infraštruktúr, sú pre riadne fungovanie plynárenského a ropného priemyslu Iránu nevyhnutné. Bez vrtných, ťažobných a prepravných zariadení, najmä bez plynovodov a ropovodov, by tento priemysel nemohol fungovať. Zariadenia a činnosti žalobkyne sú vzhľadom na svoj kvantitatívny a kvalitatívny význam potrebné na reagovanie na potreby ropného a plynárenského odvetvia v Iráne, ktoré kontroluje iránska vláda prostredníctvom rôznych štátnych podnikov. Takáto logistická podpora poskytovaná žalobkyňou uvedenej vláde teda spĺňa kritérium upravené v článku 20 ods. 1 písm. c) rozhodnutia 2010/413 a v článku 23 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 267/2012, keďže podľa odôvodnenia 22 rozhodnutia 2010/413 a odôvodnenia 8 rozhodnutia 2012/35 Irán získava zo svojho energetického sektora podstatné príjmy, ktoré mu umožňujú financovať jeho činnosti v jadrovej oblasti citlivé z hľadiska šírenia jadrových zbraní.
55 Rada sa teda tým, že zapísala meno žalobkyne do sporných zoznamov z dôvodu, že poskytuje logistickú podporu iránskej vláde, nedopustila žiadneho nesprávneho posúdenia.
56 Z toho vyplýva, že treba zamietnuť aj tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých sa Rada dopustila zneužitia právomoci a porušila zásadu rovnosti zaobchádzania. Tieto tvrdenia totiž v podstate spočívajú na skutočnosti, že žiadny dôvod neodôvodňuje zmrazenie finančných prostriedkov žalobkyne. Ako však bolo uvedené v bode 55 vyššie, Rada tým, že zapísala meno žalobkyne do sporných zoznamov z dôvodu, že poskytuje logistickú podporu iránskej vláde, správne uplatnila kritérium zápisu upravené v článku 20 ods. 1 písm. c) rozhodnutia 2010/413, zmeneného a doplneného rozhodnutím 2012/635 (pozri bod 13 vyššie), a v článku 23 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 267/2012 (pozri bod 14 vyššie).
57 Z toho vyplýva, že druhý žalobný dôvod musí byť zamietnutý ako nedôvodný.
O treťom žalobnom dôvode týkajúcom sa vlastníckeho práva a zásady proporcionality
[omissis]
67 Žaloba sa preto musí byť zamietnuť v celom rozsahu.
O trovách
68 Článok 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu stanovuje, že účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala úspech v žiadnom zo svojich dôvodov, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom Rady.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Iranian Offshore Engineering & Construction Co. znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Rada Európskej únie.
van der Woude | Wiszniewska‑Białecka | Ulloa Rubio |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. júna 2015.
Podpisy