Vec T‑456/10

Timab Industries
a
Cie financière et de participations Roullier (CFPR)

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Európsky trh s fosfátmi používanými na výživu zvierat – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ – Pridelenie predajných kvót, koordinácia cien a podmienok predaja a výmena citlivých obchodných informácií – Vystúpenie žalobkýň z konania o urovnaní – Pokuty – Povinnosť odôvodnenia – Závažnosť a dĺžka trvania porušenia – Spolupráca – Absencia uplatnenia pravdepodobného rozsahu pokút oznámeného v konaní o urovnaní“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora) z 20. mája 2015

1.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Konanie o urovnaní – Konanie nezahŕňajúce všetkých účastníkov kartelu – Vystúpenie podniku z konania o urovnaní – Prijatie dvoch rozhodnutí Komisiou s odlišnými adresátmi, ktoré nadväzujú na dve odlišné konania – Uplatniteľnosť usmernení k metóde stanovovania pokút – Povinnosť dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania

(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003; nariadenie Komisie č. 773/2004, článok 10a, a nariadenie Komisie č. 622/2008; oznámenia Komisie 2006/C 2010/02 a 2008/C 167/01)

2.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu – Povinnosť podniku spolupracovať pri správnom konaní týkajúcom sa predmetného porušenia – Posúdenie kvality a užitočnosti poskytnutých informácií

(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenia Komisie 2002/C 45/03 a 2006/C 210/02)

3.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah – Rešpektovanie práva na obhajobu – Uvedenie hlavných skutkových a právnych okolností, ktoré môžu viesť k uloženiu pokuty – Dostatočné uvedenie vzhľadom na právo byť vypočutý v súvislosti s určením výšky pokuty

(Nariadenie Rady č. 1/2003, články 23 a 27)

4.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Dočasná povaha – Povinnosť Komisie vysvetliť v konečnom rozhodnutí rozdiely medzi týmto rozhodnutím a jej predbežnými posúdeniami – Absencia

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27)

5.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Konanie o urovnaní – Uvedenie rozsahu pokút – Vystúpenie podniku z konania o urovnaní – Neuplatnenie uvedeného rozsahu Komisiou v konečnom rozhodnutí – Prípustnosť

(Nariadenie Komisie č. 773/2004, článok 10a ods. 2, a nariadenie Komisie č. 622/2008; oznámenia Komisie 2002/C 45/03, 2006/C 210/02 a 2008/C 167/01)

6.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Použitie vyhlásení iných podnikov, ktoré sa zúčastnili na porušení, ako dôkazných prostriedkov – Prípustnosť – Dôkazná sila dobrovoľných výpovedí hlavných účastníkov kartelu s cieľom mať prospech z uplatnenia oznámenia o spolupráci

(Článok 101 ZFEÚ; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)

7.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže

(Články 101 ZFEÚ a 296 ZFEÚ)

8.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Posúdenie – Prednosť úmyselného aspektu konania pred jeho účinkami

(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 2006/C 210/02)

9.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Stanovenie pokuty proporcionálne k faktorom posúdenia závažnosti porušenia

(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 2006/C 210/02)

10.    Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Podmienky – Voľná úvaha Komisie – Dôkazné bremeno

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)

11.    Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Neobmedzená súdna právomoc priznaná súdu Únie – Rozsah

(Článok 261 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)

1.      Pokiaľ v oblasti kartelov konanie o urovnaní nezahŕňa všetkých účastníkov porušenia, napríklad ak podnik z tohto konania vystúpi, Komisia na jednej strane v nadväznosti na zjednodušené konanie (konanie o urovnaní) prijme rozhodnutie určené účastníkom porušenia, ktorí sa rozhodli pre urovnanie, ktoré voči každému z nich odráža jeho záväzok, a na druhej strane v rámci riadneho konania prijme rozhodnutie určené účastníkom porušenia, ktorí sa pre urovnanie nerozhodli.

Aj v takom hybridnom prípade, zahŕňajúcom prijatie dvoch rozhodnutí s odlišnými adresátmi, ktoré nadväzujú na dve odlišné konania, však ide o účastníkov jedného a toho istého kartelu, a teda treba dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania. Táto zásada si vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.

Z toho vyplýva, že konanie o urovnaní je vo vzťahu k riadnemu správnemu konaniu – ktoré je kontradiktórne – alternatívnym správnym konaním, odlišným od tohto konania a vykazujúcim určité osobitosti, akými sú predchádzajúce oznámenie o výhradách a oznámenie o pravdepodobnom rozsahu pokút. Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 sa však v tomto kontexte uplatňujú v plnom rozsahu. To znamená, že pri určení výšky pokuty nemožno postupovať diskriminačne vo vzťahu k stranám, ktoré sa zúčastnili na rovnakom karteli, pokiaľ ide o prvky a metódy výpočtu, ktorých sa netýkajú osobitosti konania o urovnaní, akou je uplatnenie zníženia o 10 % za urovnanie.

(pozri body 71 – 74)

2.      Zníženie sumy pokuty na základe spolupráce počas správneho konania je odôvodnené iba vtedy, ak konanie daného podniku umožnilo Komisii zistiť existenciu porušenia s menšími ťažkosťami, prípadne ho ukončiť.

Pokiaľ sa žiadosť o uplatnenie oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov týka odlišného kartelu, ako je ten, ktorý Komisia rieši a ktorý sa navyše ukáže premlčaný, neexistuje žiadna pridaná hodnota a Komisia nemá povinnosť odmeniť túto spoluprácu, keďže neuľahčuje vyšetrovanie. Táto úvaha sa vzťahuje aj na spoluprácu nazývanú „mimo zhovievavosti“.

(pozri body 92, 93)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 98)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 99)

5.      V oblasti hospodárskej súťaže je rozsah pokút nástrojom, ktorý je výlučne a špecificky spojený s konaním o urovnaní. Článok 10a ods. 2 nariadenia č. 773/2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 [ES] a 82 [ES], útvarom Komisie výslovne umožňuje oznámiť účastníkom rozhovorov o urovnaní odhad výšky pokuty, ktorá im bude uložená, z hľadiska usmernení k metóde stanovenia pokút podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003, ustanovení oznámenia o vedení konania o urovnaní s cieľom prijať rozhodnutia podľa článku 7 a článku 23 nariadenia č. 1/2003 v prípadoch kartelov, prípadne oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov.

Pokiaľ podnik nepredloží návrh na urovnanie, konanie vedúce ku konečnému rozhodnutiu je namiesto ustanovení upravujúcich konanie o urovnaní upravené všeobecnými ustanoveniami nariadenia č. 773/2004. Ide teda o situáciu nazývanú „tabula rasa“, v ktorej musí byť zodpovednosť ešte preukázaná. Z toho vyplýva, že rozsah oznámený v konaní o urovnaní teda nie je relevantný, keďže ide o nástroj vlastný tomuto konaniu. Bolo by teda nelogické, dokonca nevhodné, aby bola Komisia povinná uplatniť rozsah pokút, ktorý súvisel s iným konaním, od ktorého sa už upustilo. Uvedenie rozsahu pokút už v štádiu oznámenia o výhradách by totiž bolo v rozpore s čisto prípravnou povahou takéhoto aktu a zbavilo by Komisiu možnosti uložiť pokutu primeranú novým okolnostiam existujúcim v čase prijatia jej rozhodnutia, hoci musí zohľadniť nové tvrdenia alebo dôkazné prostriedky, s ktorými bola oboznámená v riadnom správnom konaní a ktoré môžu mať dosah na určenie výšky pokuty, ktorá sa má uložiť.

Pri sledovaní tej istej logiky Komisii neprináleží žiadna povinnosť dôkladnejšieho odôvodnenia, pokiaľ využije konanie o urovnaní, ktoré má uľahčiť riešenie sporov a od ktorého sa neskôr upustí, ako povinnosť, ktorá jej prináleží, keď prijme rozhodnutie na základe riadneho konania.

(pozri body 100, 101, 104 – 107)

6.      Zásadou prevládajúcou v práve Únie je zásada voľného hodnotenia dôkazov a jediným relevantným kritériom pri posúdení predložených dôkazov je ich hodnovernosť. Žiadne ustanovenie ani žiadna všeobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voči podnikom použila vyhlásenia iných podnikov. Vyhlásenia urobené v rámci žiadosti o to, aby sa na daný subjekt vzťahovalo oznámenie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (oznámenie o spolupráci), majú pritom nezanedbateľnú dôkaznú hodnotu. Takúto úvahu možno preniesť aj na vyhlásenia použiteľné voči samotnému podniku, ktorý podal žiadosť, aby sa naň vzťahovalo oznámenie o spolupráci. Stále však platí, že pokiaľ takýto podnik prehodnotí svoje vyhlásenie alebo neskôr podá jeho iný výklad, pre Komisiu a neskôr pre súd bude vzhľadom na chýbajúce iné dôkazné prostriedky ťažké zohľadniť toto vyhlásenie, a to z dôvodu zníženia jeho dôkaznej hodnoty. V takom prípade sa od Komisie neočakáva, aby voči podniku nutne použila jeho prvé vyhlásenia.

(pozri bod 115)

7.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 132, 133)

8.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 154, 155)

9.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 161)

10.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 177, 178, 184)

11.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 215)