Vec T‑93/11

Stichting Corporate Europe Observatory

proti

Európskej komisii

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty týkajúce sa rokovaní medzi Európskou úniou a Indickou republikou s cieľom uzavrieť dohodu o voľnom obchode – Zamietnutie prístupu – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu verejného záujmu v oblasti medzinárodných vzťahov – Verejne prístupné dokumenty – Vzdanie sa možnosti obmedziť šírenie dokumentov“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) zo 7. júna 2013

1.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Verejne prístupné dokumenty – Pojem

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, články 4, 9, 10 a článok 12 ods. 1 a 2; rozhodnutie Rady 98/552, článok 3, a rozhodnutie Rady 1999/468)

2.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Citlivé dokumenty – Pojem

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 písm. a) a článok 9 ods. 1]

3.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Neodpovedanie inštitúcie na žiadosť o prístup – Účinky – Implicitné vzdanie sa možnosti akokoľvek obmedziť šírenie dokumentov dotknutých takouto žiadosťou – Neexistencia

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 8 ods. 3)

4.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Právomoc inštitúcií v oblasti vnútornej organizácie – Vademecum Komisie o prístupe k dokumentom – Služobný pokyn, ktorý nespôsobuje vonkajšie účinky

5.      Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Povinné výnimky – Zohľadnenie osobitného záujmu žiadateľa – Vylúčenie

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 písm. a)]

1.      V rámci konzultačného postupu, ktorý je povinný na základe článku 3 rozhodnutia 98/552 o vykonávaní činností týkajúcich sa stratégie spoločenstva pre prístup na trh zo strany Komisie, z vytvorenia pracovných skupín na účely preskúmania konkrétnych otázok, z umožnenia prístupu tretím osobám ako expertom a z vyhotovenia zápisníc alebo zhrnutí zo stretnutí poradného výboru a uvedených pracovných skupín pre prístup na trhy vyplýva, že je nevyhnutné, aby Komisia vyhotovila a zaslala dokumenty jeho členom, ako aj profesijným organizáciám a spoločnostiam, ktoré sa na ňom zúčastnili ako experti, čo umožňuje považovať tieto dokumenty za interné dokumenty v zmysle článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

V prípade, že adresáti dokumentov požadovaných osobou, ktorá podala žiadosť o prístup k dokumentom v zmysle uvedeného nariadenia, sú členské štáty a v postavení expertov aj profesijné organizácie a spoločnosti zúčastňujúce sa na prácach poradného výboru a pracovných skupín pre prístup na trhy určitého tretieho štátu, a to v rámci stretnutí, ktoré neboli prístupné verejnosti, účasť na procese poradenstva Komisii je vopred stanoveným rozlišovacím kritériom, ktorého splnenie určuje postavenie adresáta dokumentov dotknutých žiadosťou o prístup. Dokumenty nie sú sprístupnené z informačných dôvodov vo všeobecnosti, ale v rámci obmedzenej technickej výmeny informácií a výlučne s cieľom umožniť všetkým účastníkom splniť si úlohu poradcu Komisie. Takéto šírenie dokumentov Komisiou nemožno považovať za určené alebo na základe svojej povahy určené pre verejnosť, teda neurčitej kategórii osôb vymedzených všeobecným a abstraktným spôsobom. Za verejnosť nemožno považovať kategóriu tvorenú domnelými adresátmi požadovaných dokumentov, konkrétne členmi profesijných organizácií zúčastňujúcich sa na prácach výboru a pracovných skupín pre prístup na trhy. Uvedení členovia predstavujú tiež osobitnú skupinu osôb definovaných na základe vopred stanoveného kritéria, konkrétne na základe toho, že patria do profesijného združenia, ktorého odborné poradenstvo sa požaduje v rámci procesu poradenstva Komisii na účely stanovenia stratégie prístupu na trhy tretieho štátu.

Navyše formulácie týkajúce sa „priameho“ sprístupnenia dokumentov alebo ich „ľahkej prístupnosti“, použité v článku 10 a článku 12 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 a charakterizujúce situácie, v ktorých je právo prístupu „verejnosti“ zaručené inštitúciami aktívnym spôsobom, sa nevzťahujú na selektívny prístup uplatňovaný Komisiou v rámci sprístupňovania dokumentov.

(pozri body 31 – 33, 35 – 37, 39, 40, 42 – 44)

2.      Ak citlivý dokument v dôsledku svojej kvalifikácie v zmysle článku 9 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie podlieha osobitnému spôsobu zaobchádzania, takáto kvalifikácia nemôže sama osebe odôvodňovať uplatnenie dôvodov zamietnutia prístupu upravených v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001. V prípade, že je takýto dokument predmetom žiadosti o prístup, ujma spôsobená jeho sprístupnením sa posudzuje rovnako ako pri akomkoľvek inom dokumente, a to v zásade na základe konkrétneho preskúmania jeho obsahu. V tejto súvislosti skutočnosť, že nijaké z označení uvedených v článku 9 ods. 1 uvedeného nariadenia sa nenachádza na požadovaných dokumentoch, nestačí na vylúčenie možnosti uplatnenia výnimiek upravených v článku 4 tohto nariadenia, inak by sa totiž zamedzilo potrebnému účinku tohto ustanovenia a zasiahlo by sa do záujmov, ktoré chráni.

(pozri body 52, 53)

3.      Vyvodiť právne dôsledky z nečinnosti inštitúcie možno v zásade len vtedy, pokiaľ sú výslovne upravené právom Únie. V oblasti prístupu k dokumentom je nečinnosť inštitúcie zohľadnená výlučne v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktorý sa týka sa posudzovania opakovaných žiadostí. Hoci zo samotnej nečinnosti Komisie nemožno vyvodiť implicitné vzdanie sa možnosti akokoľvek obmedziť šírenie dokumentov uvedených v žiadosti o prístup, k inej situácii dochádza za predpokladu výslovného označenia v tomto zmysle takouto inštitúciou. V tomto ohľade súhlas so sprístupnením nemožno kvalifikovať ako výslovné vzdanie sa možnosti akokoľvek obmedziť šírenie určitého listu alebo informácií, ktoré sú v ňom obsiahnuté, čiže jediné konštatovanie, ktoré by umožnilo domnievať sa, že určitý dokument sa skutočne stal verejne prístupným, a teda že je prístupný každej osobe alebo podniku, ktoré by o to mali záujem.

(pozri body 57, 58, 60, 63)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 72, 73, 75 – 77)

5.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 85)