ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)

z 10. decembra 2014 (*)

„Hospodárska súťaž – Kartely – Francúzsky trh analýz lekárskej biológie – Rozhodnutie konštatujúce porušenie článku 101 ZFEÚ – Združenia podnikov – Profesijná komora – Predmet kontroly a vyšetrovania – Podmienky uplatnenia článku 101 ZFEÚ – Porušenie z hľadiska predmetu – Minimálna cena a prekážky rozvoja skupín laboratórií – Jediné a nepretržité porušenie – Dôkaz – Nesprávne skutkové a právne posúdenie – Výška pokuty – Bod 37 usmernení k metóde stanovenia pokút z roku 2006 – Neobmedzená právomoc“

Vo veci T‑90/11,

Ordre national des pharmaciens (ONP), so sídlom v Paríži (Francúzsko),

Conseil national de l’Ordre des pharmaciens (CNOP), so sídlom v Paríži,

Conseil central de la section G de l’Ordre national des pharmaciens (CCG), so sídlom v Paríži,

v zastúpení: O. Saumon, L. Defalque, T. Bontinck a A. Guillerme, advokáti,

žalobcovia,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: F. Castilla Contreras, C. Giolito, B. Mongin a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Labco, v zastúpení: N. Korogiannakis, M. Coppet a B. Dederichs, advokáti,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 8952 v konečnom znení z 8. decembra 2010 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 101 [ZFEÚ] (vec COMP/39510 – LABCO/ONP) a subsidiárne návrh na zníženie pokuty,

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),

v zložení: predseda komory G. Berardis, sudcovia O. Czúcz (spravodajca) a A. Popescu,

tajomník: C. Heeren, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. februára 2014,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie

1        Rozhodnutím Komisie K(2010) 8952 v konečnom znení z 8. decembra 2010 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 101 [ZFEÚ] (vec COMP/39510 – LABCO/ONP) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Európska komisia konštatovala, že sa žalobcovia, Ordre national des pharmaciens (ONP) a jej rozhodovacie orgány, Conseil national de l’Ordre des pharmaciens (CNOP) a Conseil central de la Section G de l’Ordre national des pharmaciens (CCG) (ďalej spoločne len „Komora“), dopustili porušenia článku 101 ZFEÚ tým, že prijali na jednej strane rozhodnutia, ktorých predmetom bolo stanoviť minimálne ceny na francúzskom trhu analýz lekárskej biológie, a na druhej strane, rozhodnutia, ktorých cieľom bolo uloženie obmedzení rozvoja skupín laboratórií na trhu (článok 1 napadnutého rozhodnutia), a uložila im, aby spoločne a nerozdielne zaplatili pokutu vo výške 5 miliónov eur (článok 3 napadnutého rozhodnutia).

2        Ako je opísané v odôvodneniach 44 a 45 napadnutého rozhodnutia, ONP je francúzskou profesijnou komorou, na ktorú francúzsky štát delegoval štyri hlavné úlohy, ktoré definujú jej úlohu verejnej služby. ONP a jej rady sa riadia podľa francúzskeho zákonníka verejného zdravia (code de la santé publique, ďalej len „CSP“), ktorý vo svojom článku L 4231/1 stanovuje:

„Cieľom [ONP] je:

1.      zabezpečovať dodržiavanie profesijných povinností;

2.      zabezpečovať ochranu vážnosti a nezávislosti povolania;

3.      dbať na odbornosť lekárnikov;

4.      prispievať k podpore verejného zdravia a kvality starostlivosti, najmä bezpečnosti odborných úkonov.

[ONP] združuje lekárnikov vykonávajúcich svoje povolanie vo Francúzsku.“

3        Činnosti a poslanie ONP, etický kódex lekárnikov a organizácie ONP sú opísané v odôvodnenia 44 až 62 napadnutého rozhodnutia. Okrem iného z nich vyplýva, že ONP ustanovuje a aktualizuje zoznam lekárnikov (ďalej len „zoznam“), pričom zápis do neho je právnou podmienkou predchádzajúcou výkonu činnosti spojenej s profesiou lekárnika (články L 4221‑1, L 4232‑3 a L 4232‑16 CSP).

4        Relevantný trh je trhom analýz lekárskej biológie vo Francúzsku. Je opísaný v odôvodneniach 5 až 38 napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o účastníkov trhu, napadnuté rozhodnutie uvádza, že vo Francúzsku vykonávajú lekársku biológiu prevažne lekárnici, čo vysvetľuje prevažujúcu rolu ONP, zatiaľ čo Ordre des médecins (Lekárska komora) plní obdobnú úlohu pokiaľ ide o lekárov biológov (odôvodnenie 11). Analýzy v lekárskej biológii môžu byť vykonané len v laboratóriách určených pre analýzy lekárskej biológie (ďalej tiež nazvané „laboratória“) a zodpovedajú za nich ich riaditelia a zástupcovia riaditeľov (odôvodnenie 12). Laboratória sú často menšie (50 % má ročný obrat nižší než 1,5 milióna eur a 30 % funguje vo forme osobných obchodných spoločností), hoci je vo Francúzsku aktívnych niekoľko skupín laboratórií (odôvodnenia 13 a 14).

5        Hlavná skupina laboratórií, teda vedľajší účastník konania, Labco, európska skupina laboratórií aktívna najmä vo Francúzsku a v Španielsku, ako aj v niektorých ďalších európskych krajinách, je opísaná v odôvodneniach 14 až 17 napadnutého rozhodnutia. Inými dôležitými skupinami laboratórií aktívnymi vo Francúzsku sú Unilabs SA, ktorá je tiež aktívna v niekoľkých krajinách v rámci, ako aj mimo Európskej únie, a finančná holdingová spoločnosť Générale de santé (odôvodnenia 18 a 19). Existujú tiež dve špecializované skupiny laboratórií, Pasteur Cerba a Biomnis, ponúkajúce služby odlišné od iných laboratórií v oblastiach high‑tech (odôvodnenia 20 až 22).

6        Francúzsky právny rámec, ktorým sa riadia laboratória, je opísaný v odôvodneniach 63 až 109 napadnutého rozhodnutia.

7        Konanie bolo začaté na základe sťažnosti podanej 12. októbra 2007 zo strany spoločnosti Labco proti rozhodnutiam prijatým Komorou, ktoré mali za cieľ obmedziť rozvoj spoločnosti Labco ako aj obmedziť jej schopnosť konkurovať ostatným laboratóriám na trhu analýz lekárskej biológie, ktorých majitelia volia vedúcich pracovníkov Komory (odôvodnenia 110 a 111 napadnutého rozhodnutia).

8        V dňoch 12. a 13. novembra 2008 bola v priestoroch Komory a v priestoroch laboratória Champagnat‑Desmoulins‑Philippakis vykonaná inšpekcia podľa článku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Obidve rozhodnutia, na základe ktorých boli inšpekcie vykonané, vrátane rozhodnutia Komisie K(2008) 6494 z 29. októbra 2008 vo veci COMP/39510, nariaďujúce Komore podrobiť sa inšpekcii (ďalej len „rozhodnutie o inšpekcii“), boli napadnuté pred Všeobecným súdom (rozsudok Všeobecného súdu z 26. októbra 2010, CNOP a CCG/Komisia, T‑23/09, Zb. s. II‑5291, a uznesenie Všeobecného súdu zo 16. júna 2010, Biocaps/Komisia, T‑24/09).

9        V priebehu roka 2009 Komisia zaslala žiadosti o informácie Komore, ako aj piatim spoločnostiam pre výkon slobodného povolania (SEL) prevádzkujúcim laboratória, na ktoré odpovedali. Oznámenie o námietkach bolo prijaté 19. októbra 2009. Komora naňho odpovedala 11. januára 2010. Vypočutie sa konalo 10. februára 2010. Komisia zaslala 26. februára 2010 Komore žiadosť o dodatočné informácie, na ktorú Komora odpovedala.

10      V napadnutom rozhodnutí Komisia v podstate konštatuje, že Komora prijala rozhodnutia združenia podnikov týkajúce sa obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska jej predmetu a predstavujúce jediné a nepretržité porušenie článku 101 ZFEÚ, ktoré začalo najneskôr v októbri 2003 a nebolo vierohodne ukončené ani po doručení oznámenia o námietkach. Predmetné konanie sa týka všetkých rozhodnutí Komory, prijatých v hospodárskom záujme väčšiny jej členov a nie vo všeobecnom záujme, majúcich za dodatočné a neoddeliteľné ciele na jednej strane zabrániť skupinám laboratórií v rozvoji a na druhej strane pokúsiť sa zaviesť minimálnu cenu na francúzskom trhu analýz lekárskej biológie.

11      Pokiaľ ide o stanovenie výšky pokuty, Komisia uvádza, že vzhľadom na to, že sa prejednávaná vec týka prvého prípadu od vstupu nariadenia č. 1/2003 do platnosti, v ktorom by mohla byť uplatnená finančná zodpovednosť členov združenia podnikov z titulu záruky za zaplatenie časti pokuty uloženej združeniu, je možné, že členovia si v plnom rozsahu neuvedomili dosah dotknutých právnych ustanovení, a vzhľadom na to, že konania, ktoré sú združeniu vytýkané, neboli tajné, uplatňuje článok 37 usmernení k metóde stanovenia pokút podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. C 210, s. 2, ďalej len „usmernenia“). Odchyľuje sa tak od všeobecnej metodológie, ktorá je v nich opísaná a stanovuje pokutu uloženú spoločne a nerozdielne ONP, CNOP a CCG vo výške 5 miliónov eur, ktorá neprevyšuje 10 % celkovej výšky obratu dosiahnutého každým členom pôsobiacim na relevantnom trhu.

 Konanie a návrhy

12      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 21. februára 2011 podala Komora žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

13      Vyjadreniami podanými do kancelárie Všeobecného súdu 22. júla 2011 spoločnosti Labco a Unilabs požiadali o vstup do konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením predsedu tretieho senátu Všeobecného súdu z 8. novembra 2011 bol týmto dvom spoločnostiam povolený vstup do konania ako vedľajších účastníkov. Vzhľadom na to, že Unilabs listom z 19. decembra 2011 informovala Všeobecný súd, že berie späť svoj návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník, bola vyškrtnutá uznesením predsedu tretieho senátu Všeobecného súdu z 15. februára 2012.

14      Po zmene zloženia komôr Všeobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do deviatej komory, v dôsledku čoho jej bola pridelená táto vec.

15      Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (deviata komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu položil účastníkom konania písomne otázky, na ktoré odpovedali v stanovenej lehote.

16      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 6. februára 2014.

17      Komora navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        subsidiárne, znížil pokutu, ktorá jej bola uložená, a to vzhľadom na existujúce poľahčujúce okolnosti a jej osobitosti ako združenia podnikov,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

18      Komisia podporovaná spoločnosťou Labco v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal Komoru na náhradu trov konania.

 Právny stav

19      Komora predkladá na jednej strane, návrh na zrušenie, na podporu ktorého uvádza deväť žalobných dôvodov, a na druhej strane, podporný návrh na zníženie pokuty, na podporu ktorého uvádza jediný žalobný dôvod založený na nesprávnom posúdení a výklade pri uplatňovaní článku 23 ods. 2 a 4 nariadenia č. 1/2003 a bodu 37 usmernení.

1.     O návrhu na zrušenie

20      Na podporu svojho návrhu na zrušenie, Komora v podstate predkladá deväť žalobných dôvodov.

21      Prvý žalobný dôvod je založený na nesprávnom výklade a uplatnení článku 101 ZFEÚ vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora z 19. februára 2002, Wouters a i. (C‑309/99, Zb. s. I‑1577, ďalej len „rozsudok Wouters“).

22      Druhý, tretí, štvrtý, piaty a šiesty žalobný dôvod sa vzťahujú na konanie týkajúce sa rozvoja skupín laboratórií.

23      Konkrétnejšie, druhý a tretí žalobný dôvod sa týkajú informačných povinností SEL počas ich existencie. Druhý žalobný dôvod sa v podstate týka nesprávneho posúdenia vyplývajúceho z nesprávneho výkladu francúzskych právnych predpisov, pokiaľ ide o úlohu prefekta a CCG pri zmenách, ku ktorým dôjde počas existencie SEL. Tretí žalobný dôvod je v podstate založený na porušení pôsobnosti oznamovacej povinnosti stanovenej francúzskymi právnymi predpismi a úlohy CCG v rámci jej úlohy a posteriori overovať dokumenty spoločnosti.

24      Štvrtý a piaty žalobný dôvod odkazujú v tomto smere na režim, týkajúci sa zloženia a zmeny základného imania SEL. Štvrtý žalobný dôvod v podstate smeruje k uznaniu úlohy CCG ako garanta profesijnej nezávislosti spoločníka, pokiaľ ide o jeho minimálny podiel na základnom imaní SEL. Piaty žalobný dôvod je v podstate založený na nesprávnom posúdení úmyslu normotvorcu, pokiaľ ide o rozdeľovanie obchodných podielov SEL nad hranicu 25 % a porušení právneho rámca uplatniteľného na rozdeľovanie obchodných podielov SEL.

25      Šiesty žalobný dôvod je v podstate založený na nesprávnom výklade a uplatnení článku 101 ZFEÚ, vzhľadom na to, že uložené disciplinárne sankcie posilňujú potenciálne alebo skutočné účinky uvedených rozhodnutí.

26      Siedmy, ôsmy a deviaty žalobný dôvod sa týkajú konania, ktoré spočíva v zásahoch do trhových cien.

27      Siedmy žalobný dôvod je v podstate založený na zneužití právomoci vzhľadom na nedodržanie obmedzení mandátu inšpekcie. Ôsmy a deviaty žalobný dôvod, ktoré boli vznesené subsidiárne, sa v podstate týkajú nesprávneho posúdenia pôsobnosti uplatniteľného právneho rámca a vôle normotvorcu, pokiaľ ide o definíciu a prax poskytovania zliav a nesprávneho posúdenia skutkového stavu vedúceho k nesprávnemu právnemu posúdeniu.

28      Nakoniec, Komora v replike zjavne spochybňuje tiež závery Komisie, pokiaľ ide o existenciu jediného a nepretržitého porušenia, čo predstavuje žalobný dôvod, ktorého prípustnosť Komisia popiera.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom výklade a uplatnení článku 101 ZFEÚ vzhľadom na rozsudok Wouters

29      Komora tvrdí, že ma za úlohu zabezpečovať ochranu nezávislosti profesie, ako aj prispievať k podpore verejného zdravia a kvality starostlivosti, najmä bezpečného uskutočňovania odborných úkonov, tak ako to bolo opätovne potvrdené rozsudkom Súdneho dvora zo 16. decembra 2010, Komisia/Francúzsko (C‑89/09, Zb. s. II‑2941). Podľa nej mala Komisia zastávať názor, že jej konanie je, na jednej strane konaním verejného orgánu, na ktorý sa neuplatňuje článok 101 ZFEÚ, a na druhej strane, za predpokladu, že by rozhodovala ako združenie podnikov, odôvodnené ochranou verejného zdravia.

30      Pokiaľ ide o konkrétne praktiky, ktoré sú jej vytýkané, Komora uvádza, že povinnosť uložená laboratóriám oznamovať dokumenty týkajúce sa prevodu akcií, delenia medzi samotným vlastníctvom a užívacím právom a zmien uskutočnených v stanovách, mali za cieľ overiť dodržiavanie francúzskeho zákona.

31      Pokiaľ ide o zmeny stanov SEL a zmeny riaditeľov počas ich existencie, je právomoc CCG viazaná, pretože konečné rozhodnutie týkajúce sa týchto zmien prináleží prefektovi a Komora teda koná ako verejný orgán, tak ako je to uvedené v rozsudku Wouters, už citovanom v bode 21 vyššie. To údajne platí aj pre oznamovaciu povinnosť v tomto zmysle stanovenú CSP, pretože úloha CCG a posteriori overovať dohody uzavreté SEL a laboratóriami je definovaná zákonom a získaná informácia je odovzdaná prefektovi, ktorý prijíma konečné rozhodnutie. Komora v replike dodáva, že vzhľadom na to, ako Komisia tvrdí pred Všeobecným súdom, že sa napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o úlohu prefekta a CCG pri zmenách, ku ktorým dôjde počas existencie SEL, týka len rozhodnutí o zápise do zoznamu, závisí vedenie uvedeného zoznamu na schváleniach.

32      Pokiaľ ide o námietky v napadnutom rozhodnutí v oblasti disciplinárneho stíhania, Komora tvrdí, že výkon disciplinárnej právomoci je právomocou verejnej moci.

33      Nakoniec, Komora tvrdí, že sa Komisia v napadnutom rozhodnutí nevyjadrila k použitiu rozsudku Wouters, už citovaného v bode 21 vyššie, na jej konanie v oblasti zákazu nadmerných zliav. Komora uvádza, že toto konanie je tiež odôvodnené ochranou verejného zdravia.

34      Komisia, podporovaná spoločnosťou Labco, tvrdí, že Komora prijímala rozhodnutia združenia podnikov spadajúce do článku 101 ZFEÚ za všetkých proti nej uvádzaných okolností, pretože v žiadnom z týchto prípadov nekonala ako verejný orgán.

35      V tomto zmysle je potrebné uviesť, že v rozsudku Wouters, už citovanom v bode 21 vyššie, Súdny dvor pripomenul niekoľko zásad umožňujúcich preukázať, za akých okolností môže byť konanie profesijnej komory označené za rozhodnutie združenia podnikov obmedzujúce hospodársku súťaž v rozpore s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ.

36      Po prvé, pravidlá hospodárskej súťaže v ZFEÚ sa nevzťahujú na činnosť, ktorá svojou povahou, pravidlami, ktorými sa riadi, a svojím cieľom, nepatrí do hospodárskej oblasti, alebo na činnosť, ktorá sa viaže na výkon oprávnení verejnej moci (pozri rozsudok Súdneho dvora Wouters, už citovaný v bode 21 vyššie, bod 57 a rozsudok z 28. februára 2013, Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas, C‑1/12, bod 40).

37      Po druhé, akékoľvek rozhodnutie združenia podnikov, ktoré obmedzuje slobodu činnosti účastníkov alebo jedného z nich, nespadá nevyhnutne pod zákaz stanovený článkom 101 ods. 1 ZFEÚ. Na to, aby sa v danom prípade uplatnilo toto ustanovenie, totiž treba najprv zohľadniť celkový kontext, v ktorom bolo prijaté sporné rozhodnutie združenia podnikov, alebo v ktorom nastávajú jeho účinky, a konkrétnejšie jeho ciele, ktoré v danom prípade spočívajú v zabezpečení nevyhnutných záruk konečným spotrebiteľom služieb, o ktoré ide. Následne je potrebné skúmať, či účinky obmedzujúce hospodársku súťaž, ktoré z neho vyplývajú, sú nerozlučne spojené so sledovaním predmetných cieľov (rozsudky Súdneho dvora Wouters, už citovaný v bode 21 vyššie, bod 97, a z 18. júla 2013, Consiglio nazionale dei geologi a Autorità garante della concorrenza e del mercato, C‑136/12, bod 53).

38      Z tejto judikatúry vyplýva, že dôvody všeobecného záujmu, osobitne záujem na riadnom výkone profesie, môžu odôvodňovať neuplatnenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ na niektoré obmedzenia hospodárskej súťaže, pokiaľ sú nevyhnutné.

39      V prejednávanej veci Komisia skúma uplatniteľnosť rozsudku Wouters, už citovaného v bode 21 vyššie, v odôvodneniach 684 až 691 napadnutého rozhodnutia. Odmieta tam, okrem iného, argument Komory, predložený v odpovedi na oznámenie o námietkach, podľa ktorého sú zistené obmedzenia odôvodnené ochranou verejného zdravia, dôvodom verejného záujmu, ktorý údajne spôsobuje vyňatie jej konania z pôsobnosti článku 101 ZFEÚ. Podľa Komisie sa Komora v podstate opiera o zásadu nezávislosti biológa ako prostriedku na dosiahnutie cieľa ochrany verejného zdravia a túto zásadu vykladá extenzívne a sporne tak, že je tento výklad po prvé, systematicky nepriaznivý vo vzťahu k externým kapitálovým vkladom do profesie, aj keď nemajú vplyv na slobodu rozhodovania biológa, a po druhé, pridáva obmedzenie hospodárskej súťaže k obmedzeniam uloženým francúzskym zákonodarcom, hoci Komora samotná nemá právomoc vydať nariadenie. Komisia tiež poukazuje na praktiky Komory v oblasti cien, ktoré nemajú za cieľ chrániť všeobecný záujem ani nezávislosť profesie, ale chrániť hospodárske záujmy lekárnikov biológov aktívnych na trhu analýz lekárskej biológie, na škodu hospodárskej súťaže a pacientov. Vzhľadom na to, že zistené obmedzenia nie sú nevyhnutné na účely sledovania všeobecného záujmu, dospela Komisia k záveru, že sa výnimka stanovená vyššie uvedeným rozsudkom Wouters na prejednávaný prípad neuplatní.

40      V tomto zmysle je nesporné, že na rozdiel od profesijnej komory dotknutej v rozsudku Wouters, už citovanom v bode 21 vyššie, Komora nemá právomoc vydať nariadenie.

41      Je potrebné ďalej uviesť, že na rozdiel od toho, čo bolo predmetom veci v rámci konania, v ktorom bol vydaný rozsudok CNOP a CCG/Komisia, už citovaný v bode 8 vyššie, je nesporné, že Komora predstavuje profesijnú komoru združujúcu lekárnikov, z ktorých aspoň časť vykonáva hospodársku činnosť a môže byť označená za podniky (bod 70 až 72 uvedeného rozsudku).

42      Komora v podstate tvrdí, že úkony, ktoré sú jej vytýkané v napadnutom rozhodnutí, zhrnuté v bode 10 vyššie, boli uskutočnené buď v rámci výkonu právomoci verejnej moci, takže spadajú mimo hospodársku oblasť a nemôžu byť označené za rozhodnutia združenia podnikateľov v zmysle článku 101 ZFEÚ, alebo sú rozhodnutiami združenia podnikov v zmysle tohto ustanovenia, ale hoci sú obmedzujúce a nezodpovedajú podmienkam článku 101 ods. 3 ZFEÚ, sú podstatné alebo nevyhnutné na účely uskutočnenia legitímneho cieľa spojeného so zárukami poskytnutými spotrebiteľom.

43      Napriek určitému zmätku spôsobenému Komorou v jej písomnostiach, na ktoré Komisia upozornila, zo spisu vyplýva, že sa Komora domnieva, že hoci praktiky, ktoré sú jej vytýkané, nepredstavujú opatrenia štátu, ale sa na nich, ako na rozhodnutia združenia podnikateľov, vzťahuje pôsobnosť článku 101 ZFEÚ, nemali by napriek tomu byť zakázané. Ich obmedzujúce dôsledky sú totiž údajne nevyhnutné na účely sledovania legitímneho cieľa, v prejednávanej veci ochrany verejného zdravia, prípadne prostredníctvom dodržania zásady nezávislosti lekárnikov biológov. Jediná výnimka spočíva v praxi týkajúcej sa štatutárnych zmien SEL, vo vzťahu ku ktorým Komisia tvrdí, že konala ako verejný orgán v úlohe podriadenej prefektovi, ktorý prijíma konečné rozhodnutie.

44      Pre väčšinu dotknutých praktík je pre posúdenie uplatniteľnosti zásad odvodených z rozsudku Wouters, už citovaného v bode 21 vyššie, ústrednou otázkou či Komora, ako tvrdí, konala v medziach francúzskeho právneho rámca. V takomto prípade jej konanie spadá do pôsobnosti právnych predpisov a slúži na uskutočnenie cieľa sledovaného zákonom. To platí tak pre konanie týkajúce sa rozvoja skupín laboratórií, ako aj pre konania v oblasti zliav.

45      Pokiaľ však ide o konkrétne uplatnenie zásad odvodených v rozsudku Wouters, už citovanom v bode 21 vyššie, na uvedené konania, hoci Komora prejednávaný žalobný dôvod definuje ako dôvod odvodzujúci ďalšie žalobné dôvody, Všeobecný súd zastáva názor, že je vhodné na tento žalobný dôvod odpovedať po preskúmaní námietok Komory predložených v rámci iných žalobných dôvodov, týkajúcich sa výkladu uplatniteľných právnych ustanovení a ich konkrétnych praktík. Preto bude uplatniteľnosť zásad odvodených v rozsudku Wouters, už citovanom v bode 21 vyššie, v prejednávanej veci posúdená na konci preskúmania žalobných dôvodov týkajúcich sa návrhu na zrušenie.

46      V tomto štádiu je však vhodné preskúmať argument Komory založený na rozsudku Komisia/Francúzsko, už citovanom v bode 29 vyššie. Ako je uvedené v odôvodneniach 695 a 696 napadnutého rozhodnutia, predmetný rozsudok sa týka otázky, či francúzsky režim laboratórnych analýz v lekárskej biológii obsahujúci obmedzenia týkajúce sa vlastníctva základného imania osobami, ktoré nie sú biológmi, je v súlade s článkom 49 ZFEÚ o slobode usadiť sa.

47      V tomto rozsudku zastával Súdny dvor názor, že pravidlo, podľa ktorého účasť spoločníkov, ktorí nevykonávajú profesiu biológa na základnom imaní nemôže presiahnuť 25 %, obsiahnuté teraz v článku R 6212‑82 CSP, neprevyšuje to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa verejného zdravia (body 80 až 89). V bode 82 uvedeného rozsudku Súdny dvor pripomína priestor pre voľnú úvahu členského štátu, ktorý sa môže domnievať, že existuje riziko, že právne normy, ktorých cieľom je zabezpečiť odbornú nezávislosť biológov, nebudú v praxi dodržiavané, keďže záujem osoby, ktorá nie je biológom, na dosahovaní zisku, nie je zmiernený rovnako ako v prípade nezávislých biológov a podriadenosť biológov SEL prevádzkujúcej laboratóriá vykonávajúce biomedicínske analýzy, väčšinovo vlastnenej osobami, ktoré nie sú biológovia, ako jej zamestnancov môže znamenať, že pre nich bude komplikované namietať proti jeho inštrukciám vydaným osobami, ktoré nie sú biológovia. V tom istom bode dodáva, že nemožno najmä vylúčiť, že by uvedené osoby, ktoré nie sú biológovia, mali snahu vyhnúť sa určitým z hospodárskeho hľadiska menej výnosným alebo ťažšie uskutočniteľným vyšetreniam alebo obmedziť poradenstvo pre pacientov v preanalytickej fáze a postanalytickej fáze, ktorého existencia charakterizuje spôsob organizácie lekárskej biológie vo Francúzsku.

48      Hoci ide o rovnaký typ pravidiel, o ktorých Komora tvrdí, že zabezpečuje ich uplatnenie v rámci konaní sankcionovaných v napadnutom rozhodnutí, Komisia v bode 102 napadnutého rozhodnutia uvádza, že žiadna z námietok konštatovaných proti Komore sa netýka rozhodnutí Komory usilujúcich o dodržiavanie článku R 6212-82 CSP. Táto otázka bode podrobnejšie preskúmaná v rámci žalobných dôvodov vzťahujúcich sa na konania týkajúce sa rozvoja skupín laboratórií.

49      Komisia zastáva v každom prípade názor, že táto judikatúra nie je rozhodujúca na účely vyriešenia otázky, či konania, ktoré sú Komore vytýkané, predstavujú porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Ako totiž Komisia uvádza v odôvodnení 696 napadnutého rozhodnutia, uznanie právomoci členských štátov obmedzovať slobodu usadiť sa z dôvodu ochrany verejného zdravia nepovoľuje súkromným subjektom alebo orgánom, ktoré ich zastupujú, porušovať pravidlá Zmluvy v oblasti práva hospodárskej súťaž ukladaním obmedzení hospodárskej súťaže, ktoré nestanovuje ani samotný štát.

50      Otázka, či Komisia správne uplatnila rozsudok Wouters, už citovaný v bode 21 vyššie, a teda konečné rozhodnutie, ktoré je potrebné prijať vzhľadom na prvý žalobný dôvod, bude analyzované na konci preskúmania žalobných dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktorými sa žiada o zrušenie.

 O žalobných dôvodoch vzťahujúcich sa na konanie týkajúce sa rozvoja skupín laboratórií

51      Pred preskúmaním konkrétnych námietok predložených Komorou, pokiaľ ide o dotknuté konanie, je potrebné v úvode pripomenúť hlavné body obsahu napadnutého rozhodnutia týkajúce sa uvedeného konania, zásady v oblasti dôkazného štandardu a rozsah súdneho preskúmania, ako aj preskúmať rozsah námietok predložených Komorou.

52      Konanie Komory týkajúce sa rozvoja skupín laboratórií pozostáva zo štyroch typov rozhodnutí označených v odôvodnení 127 napadnutého rozhodnutia: po prvé rozhodnutie smerujúce k zákazu rozdelenia podielov SEL; po druhé rozhodnutie ukladajúce povinnosť okamžite oznámiť pohyby akcií; po tretie rozhodnutie ukladajúce povinnosť lekárnikom biológom, aby vlastnili minimálny podiel na základnom imaní a po štvrté rozhodnutie ukladajúce povinnosť, aby každá zmena stanov alebo vymenovanie riaditeľa bola podmienená predchádzajúcim súhlasom Komory. Uvedené konanie je podrobne preskúmané v kapitole 5. 2 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 222 až 494). Body 667 až 676 zhrňujú ich dôsledky takto:

„[…]

(667)      ... tieto dôkazy preukazujú, tak ako je uvedené v kapitole 5. 2, že rozhodnutia týkajúce sa laboratórií napojených na skupiny majú za cieľ spomaliť a pokiaľ možno zastaviť rozvoj týchto skupín, a rovnako tak usilujú o obmedzenie alebo kontrolu výroby, technického rozvoja a investícií.

(668) Tento cieľ je osobitne znázornený zápisnicou zo schôdze jedného orgánu ONP z 27. marca 2003 [:] ‚Zo striktne právneho hľadiska sa zdá nemožné brániť rozdeleniu podielov alebo akcií v rámci SEL... Rada rozhodla, že dôjde ku príprave podrobného stanoviska, v dôsledku ktorého bude zamietnuté rozdelenie, z ktorého mali prospech Stés Unilabs, z dôvodu profesijnej etikyʻ. Tento cieľ je tiež znázornený návrhom volebnej brožúry z roku 2005 riadiaceho týmu Sekcie G,. ktorý poukazuje na finančné skupiny: ‚Bezpochyby sme zasiahli náš terč, je potrebné ich zlikvidovaťʻ.

(669)      Dotknuté rozhodnutia sú zjavné od marca 2003, keď sa v rámci ONP prejavila programová tendencia na rozvoj ‚novej doktríny’, podľa ktorej ‚bude zamietnuté rozdelenie, z ktorého mali prospech Stés Labcoʻ a najneskôr od októbra 2003, následne od roku 2004 vo forme listov zasielaných zo strany ONP laboratóriám napojeným na skupiny. Podľa poznatkov Komisie, tieto prejavy konania ONP neboli dodnes ukončené.

(670) Niekoľko skutočností umožňuje charakterizovať hospodársky cieľ obmedziť hospodársku súťaž na trhu, sledovaný ONP prostredníctvom tohto druhého typu prejavu. Konkurenčné riziko, ktoré predstavuje rozvoj skupín laboratórií pre mnohé malé laboratória činné na trhu, bolo rýchle konštatované zo strany ONP, ktorá svoje konanie zamerala na jednu skutočnosť, a to kontrolu základného imania. ONP tak sankcionovala nesplnenie údajných povinností spojených s vlastníctvom základného imania a oznamovaním dokumentov spojených s existenciou SEL, s cieľom prekaziť rozvoj týchto skupín laboratórií alebo tento rozvoj spomaliť.

(671) Na tento účel ONP začala, ako o tom svedčia početné písomnosti zahrnuté v spise a uvedené v kapitole 5. 2, ako napríklad poznámky ‚Lekárska biológia a finančníciʻ alebo ‚Zoznam sťažností Labco zo strany SELʻ, systematický lov na laboratória napojené na skupiny. Súbežne ONP začala rovnako systematicky disciplinárne stíhanie proti dotknutým laboratóriám a lekárnikom, ktorí tam vykonávajú svoju činnosť (pozri kapitola 5). Spoločných znakom všetkých laboratórií a lekárnikov, ktorých sa týkajú dokumenty a rozhodnutia uvedené v kapitole 5. 2, je ich príslušnosť ku skupinám laboratórií (najmä Labco, Unilabs a Confindex), ktoré podľa ONP predstavujú konkurenčné riziko pre väčšinu ich členov.

(672) Účasť skupín na základnom imaní laboratórií im totiž umožňuje investovať do veľmi výkonného materiálového vybavenia na účely dosiahnutia úspor z rozsahu, rozšíriť škálu ponúkaných analýz a dodať výsledky rýchlejšie, tak ako je uvedené v kapitole 2.2.2.2. ONP a osobitne riadiacim inštanciám Sekcie G musí byť známe zlepšenie kvality, rýchlosti a produktivity, ktoré najnovšie vybavenie laboratória umožňuje uskutočniť, najmä preto, že dvaja nemocniční biológovia majú sídlo v Ústrednej rade Sekcie G.

(673) Na druhej strane, hoci boli disciplinárne sankcie uložené zo strany ONP proti laboratóriám jednej zo skupín, ktorých sa týkali rozhodnutia, odôvodnené, sú tieto sankcie objektívne neprimerané, najmä v porovnaní so sankciami uloženými za nedodržiavanie normy kvality (povinná norma od roku 1994) približne tretinou laboratórií aktívnych na trhu a so sankciami všeobecne uloženými ONP proti SEL alebo lekárnikom biológom zo závažných dôvodov verejného zdravia, tak ako je to uvedené v kapitole 5. 4.

(674) V kapitole 5. 2 bolo nakoniec preukázané, že odôvodnenia predložené ONP na podporu jej rozhodnutí smerujúcich k obmedzeniu rozvoja skupín laboratórií na trhu sú v rozpore s odôvodneniami, ktoré predložila na podporu jej stanoviska týkajúceho sa takzvaných referenčných laboratórií, ktoré nie sú v priamej hospodárskej súťaži s výraznou väčšinou laboratórií pôsobiacich na trhu.

(675) Ochrana ‚nezávislosti profesionálov vykonávajúcich svoju činnosťʻ sa tak podľa ONP môže opierať o iné kritérií, pokiaľ laboratóriá, v ktorých sú títo profesionáli aktívni, nie sú v hospodárskej súťaži s laboratóriami, ktorých hospodárske záujmy ONP bráni. Navyše, legalita právnych usporiadaní spochybnených ONP bola opakovane jasne uvádzaná francúzskym štátom. Okrem toho, ONP nemôže tvrdiť, že chráni profesionálov, aj keby francúzsky štát nepovažoval za nevyhnutné uložiť obmedzenia na transakcie uskutočnené výlučne medzi profesionálmi [biológmi, fyzickými osobami alebo právnickými osobami (SEL)] z dôvodu zásahu do profesijnej nezávislosti. V tomto prípade ONP, ktorá nemá právomoc vydať nariadenie, nemôže nahrádzať legislatívnu právomoc ukladať tieto obmedzenia.

(676) ONP sa teda tým, že bráni hospodárskym činnostiam profesionálom aktívnym na trhu alebo tým, že bránila externému kapitálu na trhu investovať, snaží obmedzovať alebo kontrolovať výrobu, technický rozvoj a investície.“

53      Pokiaľ ide o režim dokazovania, je ustálenou judikatúrou, že Komisia musí predložiť dôkazy o porušeniach, ktoré zistí, a určiť dôkazné prostriedky, ktoré môžu právne dostatočným spôsobom preukázať existenciu skutočností svedčiacich o porušení (rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C‑185/95 P, Zb. s. I‑8417, bod 58 a rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T‑44/02 OP, T‑54/02 OP, T‑56/02 OP, T‑60/02 OP a T‑61/02 OP, Zb. s. II‑3567, bod 59).

54      Je nevyhnutné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podloženie pevného presvedčenia, že došlo k spáchaniu porušenia (rozsudok Súdneho dvora z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20, a rozsudok Všeobecného súdu z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T‑54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 55). Dôkazy predložené Komisiou tak musia bezpochyby umožňovať dospieť k záveru, že došlo k porušeniu (rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, už citovaný v bode 53 vyššie, body 137 a 144).

55      Pokiaľ ide o dôkazy, ktoré možno použiť na účely preukázania porušenia článku 101 ZFEÚ, v práve Únie prevláda zásada voľného hodnotenia dôkazov (rozsudky Všeobecného súdu z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T‑50/00, Zb. s. II‑2395, bod 72 a z 12. júla 2011, Hitachi a i./Komisia, T‑112/07, Zb. s. II‑3871, bod 64).

56      Nepriame dôkazy, na ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí odkazuje na účely preukázania porušenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ podnikom, sa nemajú posudzovať samostatne, ale ako celok (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, ICI/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, bod 68, a rozsudok Všeobecného súdu z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T‑53/03, Zb. s. II‑1333, bod 185). Rôzne dôkazy sa môžu navzájom podporovať (rozsudok Všeobecného súdu z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T‑67/00, T‑68/00, T‑71/00 a T‑78/00, Zb. s. II‑2501, bod 275).

57      Pokiaľ ide o súdne preskúmanie rozhodnutia o uplatnení článku 101 ZFEÚ, je ustálenou judikatúrou, že ak je Všeobecnému súdu predložená žaloba o neplatnosť rozhodnutia, musí vo všeobecnosti vykonať úplné preskúmanie otázky, či sú, alebo nie sú splnené podmienky uplatnenia uvedeného článku (rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, 42/84, Zb. s. 2545, bod 34, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, T‑41/96, Zb. s. II‑3383, bod 62). Súd Únie totiž musí najmä nielen preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich vierohodnosť a súladnosť, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či môžu opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C‑386/10 P, Zb. s. I‑13085, bod 54 a tam citovanú judikatúru).

58      V prejednávanej veci z kapitoly 5. 2 napadnutého rozhodnutia a z časti jeho kapitoly 7, citovanej v bode 52 vyššie, vyplýva, že sa Komisia opiera o listinné dôkazy, aby odôvodnila svoj záver o existencii porušenia týkajúceho sa rozhodnutia smerujúceho k zabráneniu rozvoja skupín laboratórií, ktoré musia byť označené za prekážky výroby, technického rozvoja a investícií na dotknutom trhu, takže ide o zjavné porušenie európskeho práva hospodárskej súťaže (odôvodnenie 755 týkajúce sa závažnosti porušenia).

59      Listinnými dôkazmi dôležitými na podporu tohto záveru sú listinné dôkazy diskutované v kapitole 5. 2. 1 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 222 až 237). V tejto časti napadnutého rozhodnutia Komisia popisuje to, čo je podľa nej „plánovanou stratégiou“ Komory majúcou za cieľ, klásť skupinám laboratórií prekážky, čo odvodzuje zo všetkým dokumentov a niektorých praktík.

60      Komora nepredkladá konkrétne dokumenty k tejto časti napadnutého rozhodnutia, ale v podstate uvádza, najmä v druhom, treťom štvrtom a piatom žalobnom dôvode, ktoré budú preskúmané nižšie, že Komisia nesprávne vyložila francúzsky zákon a úmysel zákonodarcu, ktoré boli jednoduchým vyjadrením konania Komory. Navyše, neuvádza ani argumenty týkajúce sa kapitoly 5. 3 napadnutého rozhodnutia, kde sa Komisia domnieva, že Komora zaobchádzala priaznivo so špecializovanými skupinami laboratórií, ktoré konajú ako subdodávatelia iných laboratórií a nie sú tak priamymi konkurentmi. Komora údajne nemala problém najmä s vlastníctvom časti základného imania vo výške len 15 % pre lekárnikov biológov činných v štruktúrach, zatiaľ čo pre skupiny laboratórií, ktoré konkurujú na trhu vyžaduje účasť vo výške najmenej 50 %. Nakoniec, ani v rámci prejednávanej žaloby Komora nepredkladá konkrétne argumenty týkajúce sa kapitoly 5. 5. 2 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 537 až 547), v rámci ktorých sa Komisia domnieva po prvé, že vedúci pracovníci Komory oznámili protisúťažné ciele Komory pri príležitosti volieb ich komorových inštitúcií, najmä v rámci svojich volebných programov alebo v článkoch vo vestníku Komory. Napríklad, odôvodnenie 527 napadnutého rozhodnutia poukazuje na vôľu vyjadrenú prezidentom CCG „prekaziť kapitalistické ambície finančných skupín a majetkovú stratégiu niektorých biológov“. Komisia v ňom opisuje tiež hospodárske ciele uvedené orgánmi Komory.

61      Skutočnosť, že Komisia prostredníctvom týchto dôkazov opísala existenciu určitého vopred premysleného správania, či dokonca stratégiu voči skupinám laboratórií zo strany riadiacich inštancií Komory, je relevantnou na účely posúdenia osobitného kontextu, do ktorého spadajú konania spočívajúce v bránení a tvrdom používaní výkladu zákona za okolností, kedy by prípadne niektoré výklady bolo možné brániť, čo podľa Komisie preukazuje výklad zákona na hospodársky účel. Hoci totiž úmysel účastníkov nie je nevyhnutný na určenie obmedzujúcej povahy dotknutých aktov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., C‑32/11, bod 54 a tam citovanú judikatúru), môže zohrávať v prejednávanej veci nezanedbateľnú úlohu, vzhľadom na úlohy zverené Komore zákonodarcom, pričom sa má za to, že konanie Komory spadá do rámca uvedených úloh.

62      Práve s ohľadom na tieto úvahy je potrebné skúmať, či sa Komisia, ako tvrdí Komora, dopustila chyby pri výklade uplatniteľného legislatívneho rámca a dospieť k záveru (body 343 až 348 nižšie), či Komora môže tvrdiť, že by jej konanie nemalo byť sankcionované v rámci článku 101 ZFEÚ s ohľadom na rozsudok Wouters, už citovaný v bode 21 vyššie.

63      Všeobecný súd usúdil, že je užitočné skúmať žalobné dôvody týkajúce sa zloženia a zmeny základného imania SEL (štvrtý a piaty žalobný dôvod) pred žalobnými dôvodmi týkajúcimi sa informačných povinností SEL počas ich existencie (druhý a tretí žalobný dôvod), pričom šiesty žalobný dôvod bude skúmaný na konci.

 O žalobných dôvodoch týkajúcich sa zloženia a zmeny základného imania SEL

64      Štvrtý a piaty žalobný dôvod sa týkajú dôsledkov na štruktúru SEL, vývoja legislatívneho rámca riadiaceho SEL smerom k otvoreniu ich základného imania externým finančníkom. Právny rámec, ktorého výklad je tu predmetom posúdenia, je opísaný v odôvodneniach 91 až 102 a 431 a nasledujúcich napadnutého rozhodnutia.

65      Článok 1 zákona č. 90-1258 z 31. decembra 1990 o výkone slobodných povolaní podliehajúcich zákonnej úprave o regulovaných povolaniach alebo povolaniach, ktorých výkon je predmetom ochrany, vo forme spoločnosti a o spoločnostiach s finančnou účasťou osôb vykonávajúcich slobodné povolanie (JORF z 5. januára 2001, s. 216) stanovuje, že „pre výkon slobodného povolania podliehajúceho zákonnej alebo správnej regulácii alebo ktorého titul je predmetom ochrany, môžu byť zriadené spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti alebo komanditné spoločnosti na akcie, ktoré sa riadia [obchodným zákonníkom], s výnimkou ustanovení hlavy I tohto zákona“. Z toho vyplýva, že SEL môžu byť zriadené na účely prevádzkovania laboratórií a že môžu, tak ako je to uvedené v odôvodnení 91 napadnutého rozhodnutia mať obvyklú právnu formu obchodných spoločností, najmä akciových spoločností s ručením obmedzeným (SELARL) a akciových spoločností (SELAFA). Tiež je možné zakladať komanditné spoločnosti na akcie (SELCA). Možnosť použiť zjednodušené akciové spoločnosti (sociétés par actions simplifiées SELAS) bola zavedená neskôr.

66      Článok 5 prvý pododsek zákona č. 90‑1258 stanovuje, že „viac ako polovicu základného imania spoločnosti a hlasovacích práv musia... vlastniť profesionáli, ktorí vykonávajú svoju činnosť v rámci spoločnosti“.

67      Navyše, je potrebné pripomenúť obsah článku R 6212-82 CSP, zavedený dekrétom č. 92‑545 zo 17. júna 1992 o spoločnostiach založených s cieľom vykonávať slobodné povolanie riaditeľa a zástupcu riaditeľa laboratórií biomedicínskych analýz (JORF z 21. júna 1992, s. 8106), dekrétom vykonávajúcim zákon č. 90‑1258. Toto ustanovenie bolo relevantné v rozsudku Komisia /Francúzsko, už citovanom v bode 29 vyššie. Stanovuje:

„Podiel na základom imaní [SEL] s cieľom vykonávať slobodné povolanie riaditeľa a zástupcu riaditeľa laboratórií biomedicínskych analýz, ktorý môže mať jedna alebo viac osôb, ktoré nespĺňajú podmienky prvého odseku článku 5 [zákona č. 90‑1258]... nemôže presiahnuť jednu štvrtinu základného imania...

V prípade [SEL], ktorá je založená vo forme komanditnej spoločnosti na akcie, môže byť podiel na základnom imaní, ktorý môžu vlastniť iné osoby ako tie, ktoré sú uvedené v článku 5 už citovaného zákona z 31. decembra 1990, síce väčší ako podiel stanovený v predchádzajúcom odseku, avšak v žiadnom prípade nemôže dosiahnuť polovicu základného imania.“

68      Na základe zákona č. 2001-1168 z 11. decembra 2001 o naliehavých hospodárskych a finančných reformách (JORF z 12. decembra 2001, s. 19703, ďalej len „zákon Murcef“), predstavovalo základné imanie SEL viac otvorené externým spoločníkom otvorenú možnosť oddelenia kapitálových práv od práv hlasovací. Takto bol do zákona č. 90-1258 vložený článok 5‑1, ktorý nadobudol účinnosť 12. decembra 2001. Tento článok 5‑1 stanovuje vo svojom prvom pododseku, že „na rozdiel od prvého pododseku článku 5 môžu viac ako polovicu základného imania [SEL] vlastniť fyzické alebo právnické osoby vykonávajúce profesiu, ktorá je predmetom činnosti [spoločnosti]“.

69      Článok 5‑1 bol doplnený zákonom č. 2005‑882 z 2. augusta 2005, v prospech malých a stredných podnikov (JORF z 3. augusta 2005, s. 12639). Do článku 5‑1 bol vtedy vložený druhý pododsek, podľa ktorého dekréty francúzskej Štátnej rady môžu stanoviť, s ohľadom na nevyhnutnosti vlastné každej profesii, inej než právnej a súdnej profesii, že sa prvý pododsek neuplatní, pokiaľ by táto odchýlka mohla škodiť výkonu danej profesie, dodržiavaniu nezávislosti ich členov alebo ich profesijným pravidlám.

70      Pre výklad týchto textov sú tiež relevantné niektoré ministerské obežníky.

71      Po prvé, obežník DCIS č. 970019 z 29. januára 1997 (ďalej len „obežník č. 970019“) uvádza, že „za súčasného znenia ustanovení môže byť účasť riaditeľa laboratória na základnom imaní [SEL] minimálna“.

72      Po druhé, obežník DGS/SQ 3 č. 98‑585 z 22. septembra 1998 (ďalej len „obežník č. 98‑585“) stanovuje, že: „člen inej zdravotníckej profesie nemôže vlastniť podiely na základnom imaní [SEL] ako užívateľ. Užívacie právo týkajúce sa hnuteľných hodnôt obsahuje určitý počet užívacích práv (právo na dividendy, právo nahradiť v úpadku vlastníka, ktorý nepožíva užívacie právo v prípade rozdelenia rezerv alebo zvýšenia základného imania) a riadiacich právomocí (účasť na riadnych valných zhromaždeniach, vykonávanie niektorých právnych krokov).“

73      Po tretie, obežník DHOS/05 č. 2005‑506 zo 14. novembra 2005 (ďalej len „obežník č. 2005‑506“) uvádza, že „článok 5‑1... zákona [č. 90‑1258] stanovuje odchýlku od tejto zásady“, že „sa toto ustanovenie uplatní na SELAFA, SELCA a SELAS, pretože v týchto spoločnostiach je možné zmeniť pomer medzi hlasovacími a kapitálovými právami“ a že „sa toto ustanovenie uplatní tiež na SELARL, prostredníctvom podielov z nepeňažných vkladov.“

74      Z toho vyplýva, že boli počas dotknutého obdobia uplatniteľné nasledujúce základné zásady: na jednej strane najviac štvrtina základného imania SEL laboratórií mohla byť vo vlastníctve osôb, ktoré nie sú odborníkmi (článok R 6212‑82 CSP) a na druhej strane odborníci vykonávajúci túto profesiu, avšak mimo laboratórií, mohli vlastniť viac ako polovicu základného imania SEL laboratórií (článok 5‑1 prvý pododsek zákona č. 90‑1258) za podmienky, že odborníci vykonávajúci svoju profesiu v laboratóriu vlastnia viac než polovicu hlasovacích práv (článok 5 prvý pododsek zákona č. 90‑1258).

75      Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že skupiny laboratórií využili možnosti otvorenia ponúknuté článkom 5‑1 prvým pododsekom zákona č. 90‑1258, vloženým zákonom Murcef, použitím v podstate dvoch techník.

76      Prvá technika spočíva v oddelení hlasovacích práv a finančnej účasti pridelením, prostredníctvom dvojitých alebo viacnásobných hlasovacích práv, určitého počtu hlasovacích práv, ktoré nezodpovedá počtu podielov na základnom imaní vlastnených rôznymi spoločníkmi SEL. Táto technika je predmetom štvrtého žalobného dôvodu.

77      Druhá technika sa týka rozdelenia akcií, ktoré v podstate spočíva v rozdelení vlastníctva podielov SEL na užívacie právo, poskytujúce hlasovacie právo ohľadne rozdelenia zisku a právo umožňujúce získať dividendy, a samotné vlastnícke právo (odôvodnenie 239 napadnutého rozhodnutia). Táto technika je preskúmaná v piatom žalobnom dôvode.

–       O štvrtom žalobnom dôvode, založenom v podstate na neuznaní úlohy CCG ako garanta profesijnej nezávislosti spoločníka, pokiaľ ide o jeho minimálny podiel na základnom imaní SEL

78      Štvrtý žalobný dôvod sa týka kapitoly 5.2.2.3 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 373 až 449), nazvanej „Minimálny podiel lekárnikov na základnom imaní SEL“, v ktorej sa Komisia domnieva, že sa Komora snažila v rámci reorganizácií SEL napojených na skupiny laboratórií uložiť povinnosť, aby lekárnici vykonávajúci svoju činnosť v rámci dotknutých SEL vlastnili minimálnu časť ich základného imania, ktorej rozhodnutie malo mať za cieľ takéto reorganizácie spomaliť a obmedziť rozvoj skupín laboratórií. Napadnuté rozhodnutie uvádza dva druhy konaní Komory. Po prvé, Komora podľa Komisie tvrdila, že nie je možné spoločníkom, externým odborníkom SELAS alebo SELARL prideliť menší počet hlasovacích práv, než je ich počet akcií z dôvodov profesijnej etiky, zatiaľ čo všetky jednotlivé prípady uvedené Komisiou sa týkajú úkonov medzi odborníkmi, takže profesijná nezávislosť nebola dotknutá (odôvodnenia 374 a 375). Po druhé, Komora obhajovala svoj postoj, podľa ktorého vlastníctvo príliš malej časti základného imania lekárnikmi tiež škodí pravidlám profesijnej etiky a najmä profesijnej nezávislosti lekárnika, zatiaľ čo podľa Komisie je profesijná nezávislosť zaručená existujúcimi právnymi ustanoveniami (odôvodnenie 377). Komisia cituje niekoľko príkladov konkrétneho použitia týchto postojov (odôvodnenia 378 až 430).

79      Komora v podstate tvrdí, že jej inšpekcia týkajúca sa minimálneho vlastníctva základného imania spoločníkmi, ktorí sú odborníkmi SEL spadá do jej zákonných úloh majúcich za cieľ zaručiť dodržiavania profesijnej nezávislosti biológa vykonávajúceho svoju činnosť. Podľa Komory práve v tomto rámci bránila takým usporiadaniam, akými sú usporiadania prijaté zo strany spoločnosti Labco, ktoré majú v úmysle vyhradiť odborníkom vykonávajúcim svoju činnosť v rámci laboratória väčšinu hlasovacích práv, ale iba symbolický podiel na základnom imaní, čím ich zbavujú dosiahnutého zisku a skutočnej účasti na správe laboratória. V prípade, že je riaditeľ zbavený dividend, podlieha požiadavkám ovládajúceho akcionára a je odmeňovaný za podmienok určených ovládajúcim akcionárom, zodpovedajúcich platu, a teda v závislosti od výkonov laboratória, čo je na škodu najmä jeho finančnej nezávislosti. Analýza Komisie údajne zbavuje zákon jeho účelu. V tomto ohľade Komora uvádza tiež parlamentné debaty, ktoré viedli k prijatiu zákona č. 2005‑882, ktorý zaviedol druhý pododsek článku 5‑1 zákona č. 90‑1258, svedčiaci o existencii niektorých nežiaducich tendencií. Komora ďalej uvádza, že rozsudok Komisia/Francúzsko, už citovaný v bode 29 vyššie, potvrdzuje jej analýzu, ako aj postoj prijatý Lekárskou komorou v niektorých prípadoch.

80      Navyše, podľa Komory nie je možné v rámci SELARL oddeľovať podiel na základnom imaní a hlasovacie právo, okrem prípadov nepeňažných vkladov.

81      Komisia, ktorú podporuje Labco, spochybňuje tieto tvrdenia. V podstate uvádza, že možnosť oddeliť vlastníctvo základného imania a držbu hlasovacích práv je stanovená v článku 5‑1 zákona č. 90‑1258 a potvrdená ministerským obežníkom. Zákon tiež stanovuje kontrolu odborníkov nad fungovaním SEL. Podľa Komisie, Komora nemohla rozhodnutím združenia podnikom neutralizovať použitie zákona, pretože jej právomoc musí byť vykonávaná v platnom právnom rámci.

82      Labco okrem toho trvá na tom, že jej štruktúra je úplne v súlade s právom.

83      Tento žalobný dôvod sa v podstate týka námietky Komory proti takým právnym usporiadaniam, akým je usporiadanie použité spoločnosťou Labco, v rámci ktorého holdingová spoločnosť získa minoritný podiel vo výške najviac 25 % v SEL laboratóriách, ktoré naopak získajú minoritné podiely v iných SEL, pričom sa však dbá na to, aby sprostredkovateľské SEL nevlastnili väčšinu hlasovacích práv v týchto ostatných SEL. Biológ vykonávajúci svoju činnosť v posledne uvedených SEL tak vlastní väčšinu hlasovacích práv, ale potenciálne má prospech iba z jedného minimálneho podielu na základnom imaní, čo však Komora odmieta.

84      Na rozdiel od toho, čo uvádza Komora, je článok 5‑1 prvý pododsek zákona č. 90‑1258, vložený koncom roku 2001 zákonom Murcef, jednoznačný, pokiaľ ide o zákonnosť takéhoto usporiadania počas dĺžky trvania porušenia (teda od 14. októbra 2003 do 21. októbra 2009).

85      Z článku 5‑1 prvý pododsek uvedeného zákona totiž jasne vyplýva, že fyzické alebo právnické osoby, okrem SEL, môžu vlastniť väčšinu ich základného imania, nie však hlasovacie práva, ak tieto osoby vykonávajú profesiu, ktorej sa týka predmet činnosti dotknutej SEL. Rozdelenie medzi základným imaním a hlasovacími právami je teda možné napríklad v prospech tretích lekárnikov biológov alebo SEL prevádzkujúcich laboratória, v prípade, že vyššie uvedení nemajú väčšinu hlasovacích práv.

86      Tento vývoj bol, okrem toho, v minulosti predvídaný obežníkom č. 970019, podľa ktorého podiel riaditeľa laboratória na základnom imaní SEL môže byť minimálny, a je podporený obežníkom č. 2005-506, ktorý stanovuje, že je v SELAFA, SELCA a SELAS možné zmeniť pomer medzi hlasovacími právami a základným imaním. Tento posledne uvedený obežník bol, ako vyplýva z jeho znenia, osobitne vydaný francúzskym ministrom zdravotníctva, aby prefektom vysvetlil základné zásady, ktorými sa riadi najmä uplatnenie článku 5‑1 zákona č. 90‑1258.

87      V tomto zmysle Komisia správne tvrdí, že argument založený na ochrane profesijnej nezávislosti, uplatnený Komorou, nemôže byť v tejto diskusii rozhodujúci.

88      Je pravda, že finančná nezávislosť lekárnikov biológov je osobitne uvedená v článku R 4235‑18 CSP, podľa ktorého „sa lekárnik nesmie zaviazať ku žiadnemu finančnému, obchodnému, technickému alebo morálnemu obmedzeniu, akejkoľvek povahy, ktoré by mohlo byť na ujmu jeho nezávislosti pri výkone jeho profesie, najmä pri uzatváraní zmlúv, dohôd alebo dodatkov týkajúcich sa profesie“. Je nesporné, že uplatnenie tohto ustanovenia je úlohou Komory.

89      Toto ustanovenie však nemôže Komore umožniť brániť štruktúram, ktoré sú v súlade so zákonom, najmä pokiaľ sa týkajú vlastníctva základného imania lekárnikmi biológmi alebo spoločnosťami prevádzkujúcimi laboratórium, ktoré tiež podliehajú pravidlám profesijnej etiky, a nie tretími osobami, ktoré nie sú odborníkmi, ktorých sa týka pravidlo hranice najviac 25 % základného imania laboratória osobami, ktoré nie sú odborníkmi v článku R 6212‑82 CSP. Rozsudok Komisia/Francúzsko, už citovaný v bode 29 vyššie, ktorý sa týka platnosti tohto ustanovenia, pokiaľ ide o slobodu usadiť sa, teda už nie je v tomto zmysle rozhodujúci.

90      Je pravda, že niektoré úseky návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Francúzsko/Komisia, už citovaný v bode 29 vyššie (Zb. s. I‑12944), a samotného tohto rozsudku poukazujú na možnosť predloženú Komisiou prijať miernejší režim z hľadiska práva na slobodu usadiť sa, než režim vlastníctva najviac vo výške 25 % základného imania SEL laboratórií pre osoby, ktoré nie sú biológovia, ktorý spočíva v oddelení hlasovacích práv od práv finančných. Je však zrejmé, že takýto režim, ktorý by prípadne osobám, ktoré nie sú odborníkmi umožňoval vlastniť podiely prevyšujúce 25 % základného imania, pokiaľ si odborníci ponechajú väčšinu hlasovacích práv, nie je režimom zamýšľaným francúzskym zákonodarcom zmiernením zákona Murcef a vložením článku 51 prvý pododsek zákona č. 90‑1258. Toto posledné uvedené ustanovenie, ktoré sa týka možnosti zvýšenia základného imania na väčšinová úroveň zo strany osôb, ktoré nie sú odborníkmi mimo SEL, nebolo v rámci veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Komisia/Francúzsko, už citovaný v bode 29 vyššie, skúmané. Skutočnosť, že uvedený rozsudok (bod 85 vyššie), rovnako ako vyššie uvedené návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi (body 212 a 213), poukazuje na prípadný nátlak, ktorý môže tretia osoba vlastniaca väčšinu základného imania klásť na biológov vykonávajúcich svoju činnosť v laboratóriách, pričom nemôže odôvodniť existenciu pravidla blokujúceho vlastníctvo základného imania zo strany osôb, ktoré nie sú biológovia na 25 % vo vzťahu k režimom voči nim miernejším.

91      Z vyššie uvedenej analýzy vyplýva, že sa francúzsky zákonodarca domnieval, na základe zmeny režimu uskutočnenej zákonom Murcef, že nezávislosť biológov môže byť dostatočne zaručená kombinovaným použitím dvoch obmedzení: obmedzením podielov základného imania osôb, ktoré nie sú odborníkmi v SEL na najviac 25 % a vlastníctvom väčšiny hlasovacích práv osobami vykonávajúcimi svoju profesiu v rámci SEL. Práve v rámci týchto medzí mala Komora konať, pretože zásada profesijne nezávislosti, pojem široko definovaný v článku R 4235‑18 CSP, nemôže byť zámienkou na obmedzenie prístupu k základnému imaniu SEL v štruktúrach, ktoré sú v súlade so zákonom.

92      Navyše, ako je uvedené v odôvodnení 377 napadnutého rozhodnutia, kontrola odborníkov nad fungovaním SEL a teda ich profesijnou nezávislosťou je zaručená nielen držbou väčšiny hlasovacích práv vyplývajúcou z uplatnenie článkov 5 a 5‑1 zákona č. 90‑1258, ale aj inými ustanoveniami uvedeného zákona stanovujúcimi okrem iného minimálnu účasť spoločníkov vykonávajúcich svoju profesiu v rámci spoločnosti v rozhodovacích orgánoch a vyhradzujúcimi ich právo prerokovať otázky niektorých dohôd týkajúcich sa podmienok za akých vykonávajú svoju profesiu.

93      Komora nemôže v tomto zmysle účinne odkazovať ani na parlamentné práce súvisiace so zákonom 2005‑882. Komisia tento argument skúma v odôvodneniach 440 a 441 napadnutého rozhodnutia. Ide najmä o stanovisko pána Langa, francúzskeho poslanca, v súvislosti s návrhom zákona týkajúceho sa zákazu rozdelenia podielov, zákazu, ktorý však nie je stanovený nakoniec prijatým zákonom. Stanovisko poslanca, podľa ktorého usporiadanie spoločnosti Labco umožňuje tomuto subjektu získať celý zisk a stanoviť odmeny biológov, v rozpore s CSP, nemôže byť odôvodnením pre zásahy Komory, pokiaľ ide o štruktúry, ktoré sú v súlade so zákonom. To isté platí pre odpoveď ministra zdravotníctva na parlamentnú otázku uvedenú v odôvodnení 441 napadnutého rozhodnutia. Podobne nie je rozhodujúcou ani skutočnosť, že druhý pododsek článku 5‑1 zákona č. 90‑1258 stanovuje možnosť určiť pravidlá vyhláškou v prípade zneužitia, pretože žiadna vyhláška týkajúca sa takýchto prípadov nebola v skutočnosti vydaná.

94      Pokiaľ ide o diskusiu medzi účastníkmi konania ku konkrétnej otázke, či možnosť oddelenia medzi právami zo základného imania a hlasovacími právami nebola v čase, kedy nastali rozhodné skutočnosti, možná pre SELARL, Komora v tomto zmysle uvádza všeobecný dosah článku L 223‑28 francúzskeho obchodného zákonníka (ďalej len „CDC“) týkajúceho sa SARL Tento článok stanovuje, že každý spoločník má právo podieľať sa na rozhodnutiach a má počet hlasovacích práv rovnajúci sa veľkosti podielu na spoločnosti, ktorý vlastní.

95      Podľa Komory sa toto ustanovenie použije na SELARL a vylučuje tak v ich prípade možnosť oddelenia.

96      V tomto zmysle Komisia vo svojej odpovedi na písomné otázky Všeobecného súdu a na pojednávaní už nepopiera, že francúzska správa prostredníctvom obežníka č. 2005‑506 uviedla, že sa na SELARL nevzťahuje uplatnenie článku 51 zákona č. 90‑1258, okrem prípadov nepeňažných vkladov. Prípad nepeňažných vkladov, ktorý sa týka situácie, kedy spoločník v prospech spoločnosti vloží svoje technické znalosti, svoju prácu alebo svoje služby, však nemusí byť v rámci prejednávanej veci podrobnejšie skúmaný.

97      Bez ohľadu na argument, ktorý na pojednávaní uviedla Komora, podľa ktorého obežník č. 2005506 len odráža stav zákona alebo otázky, či naopak dotknutý obežník obsahuje v tomto bode výklad zákona contra legem, však nemôže byť spochybnený, že až do prijatia tohto obežníka v roku 2005 sa spoločnosti mohli bezpochyby domnievať, že článok 51 zákona č. 90-1258 má prednosť, ako lex specialis, pred všeobecnými ustanoveniami obchodného zákonníka.

98      Ako je totiž uvedené v odôvodnení 388 napadnutého rozhodnutia, článok 1 zákona č. 90‑1258 stanovuje, že SEL sa riadi ustanoveniami knihy II obchodného zákonníka „s výnimkou ustanovení hlavy I tohto zákona“. Článok 5‑1 je časťou uvedenej hlavy I.

99      Navyše, nič neumožňuje dospieť k záveru, že zákonodarca tým, že zaviedol nový režim v rámci zákona Murcef, chcel vytvoriť diskrimináciu medzi rôznymi druhmi SEL, pretože sa znenie článku 5‑1 týka základného imania SEL bez spresnenia a teda všetkých foriem SEL.

100    Za týchto okolností sa Komisia nedopustila pochybenia, keď konštatovala, že do roku 2005 boli možné rôzne výklady právneho rámca týkajúceho sa SELARL a že sa Komora systematicky rozhodovala stanoviť výklad, ktorý bol menej výhodný pre otvorenie trhu skupinám laboratórií. Je to tak, hoci odôvodnenie 435 napadnutého rozhodnutia správne neodráža znenie obežníka č. 2005‑506 tým, že uvádza, že z neho vyplýva uplatnenie článku 5‑1 zákona č. 98-1258 na SELARL bez rozdielu. V každom prípade totiž ku konkrétnym prípadom zásahu Komory týkajúceho sa SELARL, najmú pokiaľ ide o prípady SEl Laboratoire d’Isle (odôvodnenie 378 a nasledujúce napadnutého rozhodnutia) a Norden (odôvodnenie 391 napadnutého rozhodnutia), došlo pred rokom 2005, takže analýza Komisie poukazujúca na nadmernú povahu zásahov Komory voči nim nie je spochybnená.

101    Komisia navyše uvádza niekoľko ďalších zásahov, ktoré sa netýkajú SELARL.

102    Pokiaľ ide o nich, nie je analýza Komisie spochybňujúca zásahy Komory týkajúce sa spoločností SELAS Laboratoire Central a Groupe biologic Lam, liées à Labco, napojených na Labco, alebo proti spoločnostiam SELAS JPBS, Exsel Bio a Labocentre, spochybnená argumentom Komory, podľa ktorého vzhľadom na malé časti akcií vlastnených spoločníkmi vykonávajúcimi svoju činnosť v porovnaní s celkovým počtom akcií, musela dbať na finančnú nezávislosť lekárnika biológa vykonávajúceho svoju činnosť vo vzťahu k externým spoločníkom, ovládajúcim hospodársku štruktúru. Zákon totiž výslovne počítal s možnosťou, že si spoločníci vykonávajúci svoju činnosť v rámci laboratória ponechajú len obmedzený, dokonca veľmi obmedzený, podiel na základnom imaní, za predpokladu, že majú väčšinu hlasovacích práv. Skutočnosť, že spoločníci vykonávajúci svoju činnosť, prípadne dostávali odmenu, ktorá bola neindexovaná vo vzťahu k zisku, tento záver nemení. Rovnako tak, ako Komisia správne uvádza, skutočnosť, že Lekárska komora bránila situáciám, v ktorých lekár vykonávajúci svoju činnosť v rámci SELAS vlastnil väčšinu hlasovacích práv, ale len symbolický podiel na základnom imaní, nemôže preukázať zákonnosť praktík Komory.

103    Len pre úplnosť, pokiaľ ide o argument Komory diskutovaný na pojednávaní, podľa ktorého bolo potrebné overiť si, že v SELAS nebolo externým spoločníkom poskytnuté menšie množstvo hlasovacích práv, než ich počet akcií, čo nie je pre tento typ spoločnosti možné, je potrebné konštatovať, že okrem skutočnosti, že tento argument nie je jasný, musí byť v každom prípade zamietnutý z dôvodov uvedených v bodoch 98 a 99 vyššie.

104    Nakoniec, je potrebné pripomenúť, že napadnuté rozhodnutie uvádza mnoho dokumentov, z ktorých vyplýva, že Komora vedela, že je z právneho hľadiska možné, aby investori vykonávajúci profesiu vlastnili väčšinu základného imania, za predpokladu, že väčšinu hlasovacích práv majú odborníci vykonávajúci svoju činnosť v rámci SEL, čo je predovšetkým preukázané skutočnosťou, že sa usilovala o legislatívnu zmenu stanovujúcu vlastníctvo minimálneho podielu základného imania spoločníkmi vykonávajúcimi svoju činnosť v spoločnosti (pozri dôkazy uvedené v poznámke pod čiarou 523 a odôvodnenia 442 až 449 napadnutého rozhodnutia). Tieto dôkazy, spolu s tými, ktoré sú uvedené najmä v kapitole 5. 5 napadnutého rozhodnutia, týkajúcimi sa oznámených cieľov zabrániť vstupu finančných skupín do profesie, podporujú postoj Komisie, podľa ktorého zásahy Komory vyplývajú z jej vlastného použitia zákona, ktorý je systematicky v neprospech štruktúr skupiny. V tomto zmysle je možné tiež poukázať na okolnosť, že listy Komory SELARL Laboratoire d’Isle a Norden sa týkajú zásadného postoja Komory voči rozdeleniu akcií (hoci v týchto prípadoch technicky nešlo o rozdelenie v úzkom zmysle, ktorý je skúmaný nižšie v rámci piateho žalobného dôvodu).

105    Z vyššie uvedeného vyplýva, že štvrtý žalobný dôvod treba zamietnuť.

–       O piatom žalobnom dôvode založenom v podstate na nesprávnom posúdení úmyslu zákonodarcu, pokiaľ ide o rozdelenie podielov SEL nad hranicu 25 % a nedodržaní právneho rámca uplatniteľného na rozdelenie podielov SEL

106    Tento žalobný dôvod sa týka kapitoly 5.2.2.1 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 239 až 295) nazvanej „Rozdelenie podielov SEL“, v rámci ktorej Komisia Komore vytýka, že zakazovala rozdelenie akcií v SEL. Dotknuté rozhodnutia Komory sa týkali na jednej strane výzvy SEL alebo spoločníkov/lekárnikov vykonávajúcich svoju činnosť v uvedených SEL smerujúcu k odstráneniu akejkoľvek zmienky o rozdelení podielov v stanovách alebo k vykonaniu rozdelenia, a na druhej strane začatia disciplinárnych postupov proti dotknutým lekárnikom biológom pod zámienkou porušenia pravidiel, ktorými sa riadi profesia lekárnika (odôvodnenia 242 až 244), o čom Komisia uvádza príklady SELAFA Schaffner Jean Bart Mathieu Wallon (odôvodnenia 248 až 253) a SELARL Labco Artois (odôvodnenia 256 až 258).

107    Komora v podstate uvádza, že hranica 25 % vlastníctva základného imania stanovená v článku R 6212‑82 CSP pre tretie osoby, ktoré nie sú odborníkmi, platí tak pre obchodné podiely v úplnom vlastníctve, ako aj pre delené obchodné podiely. Komora tvrdí, že bránila rozdeleniu podielov len v prípadoch, kedy nebolo zaručené, že na jednej strane bola polovica hlasovacích práv v rukách odborníkov pôsobiacich v štruktúre a na druhej strane tretina osôb, ktoré nie sú odborníkmi vlastnila menej než štvrtinu základného imania spoločnosti. Prípady Unilabs, SELAFA Schaffner Jean Bart Mathieu Wallon a Biolabs Centre Labo sa týkali usporiadaní zamietnutých z tohto dôvodu. CCG sa údajne tiež musela zaoberať prípadmi spoločností, v ktorých boli obchodné podiely rozdelené, avšak ktoré boli povolené v hranici 25 % uloženej zákonom.

108    V replike Komora uvádza, že Komisia zamieňa techniku rozdelenia vlastníckeho práva a techniku stanovenú v prvom pododseku článku 5‑1 zákona č. 90‑1258. Komora poukazuje najmä na rozsudok parížskeho správneho odvolacieho súdu (cour administrative d’appel, Paríž) z 31. marca 2011, potvrdzujúci rozsudok parížskeho správneho súdu (tribunal administratif, Paríž) z 12. mája 2009 a na nezákonnosť usporiadania použitého spoločnosťou Unilabs.

109    Komisia tvrdí, že Komora zaujala v oblasti rozdelenia zásadný postoj, ktorý viedol k zásahom v prípadoch, kedy rozdelenie bolo celkom dovolené a najmä v súlade s článkom R 6212‑82 CSP.

110    Ako je uvedené v bode 77 vyššie, technika rozdeľovania spočíva v rozdelení vlastníckeho práva podielov SEL medzi užívacie právo, poskytujúce hlasovacie právo k rozdeľovaniu ziskov a právo obdŕžať dividendy, a samotné vlastnícke právo (odôvodnenie 239 napadnutého rozhodnutia).

111    V úvode je potrebné uviesť, že Komora správne tvrdí, že z písomností Komisie vyplýva určitá zmes medzi technikou rozdelenia medzi hlasovacie práva a finančnú účasť a technikou rozdeľovania, keď v žalobnej odpovedi a v duplike uvádza rozdelenie medzi hlasovacie práva a kapitálové práva stanovené článkom 5‑1 zákona č. 90-1258 pre SELARL a prípady laboratórií Isle a Norden, v prípade ktorých zjavne nejde o problém rozdelenia v užšom slova zmysle. Tieto otázky boli nakoniec preskúmané v rámci štvrtého žalobného dôvodu. Nie je však v tomto zmysle možné poprieť, že Komora mohla prispieť k uvádzanému zamieňaniu, pretože sama uviedla zásadnú námietku proti technike rozdelenia v niektorých listoch s týmito posledne uvedenými laboratóriami, hoci sa zmeny stanov, ktoré uskutočnili, týkali praktiky rozdeľovania (odôvodnenia 380 a 392 napadnutého rozhodnutia).

112    Táto debata však nie je rozhodujúca pre riešenie prejednávaného žalobného dôvodu. Ako Komisia uviedla na pojednávaní, obidve techniky mohli byť použité na účely vykonania možnosti poskytnutej článkom 5-1 zákona č. 90‑1258, nechať do SEL vstúpiť viac vonkajšieho kapitálu.

113    Je potrebné konštatovať, že pred Všeobecným súdom Komora nepopiera možnosť použiť túto techniku pre SEL, ale tvrdí, že musia byť dodržané všetky uplatniteľné ustanovenia. Jej konanie sa údajne obmedzuje na dohľad nad dodržiavaním pravidiel vyplývajúcich z týchto ustanovení, okrem iného najmä toho, podľa ktorého po prvé, väčšina hlasovacích práv musí byť v rukách spoločníkov vykonávajúcich svoju činnosť v SEL a po druhé, osoby, ktoré nie sú odborníkmi nemôžu vlastniť viac než 25 % základného imania (okrem osobitného prípadu komanditných spoločností na akcie, o ktorý ti nejde).

114    Komisia nepopiera, že použitie techniky rozdelenia nemôže viesť ku spochybneniu týchto zákonných medzí, ktorých výklad je jednoznačný, domnieva sa však, že konanie Komory v skutočnosti zašlo príliš ďaleko tým, že presadzovala všeobecný zákaz tejto techniky.

115    Tento cieľ Komory, zabrániť akémukoľvek rozdeleniu, je dokumentovaný v odôvodneniach 277 až 287 napadnutého rozhodnutia. Vyplýva z nich, napríklad, že hoci CCG 27. marca 2003 dospela k záveru, že „zo striktne právneho hľadiska sa zdá nemožné brániť rozdeleniu podielov alebo akcií v rámci SEL“, rozhodla sa „že dôjde ku príprave podrobného stanoviska, v dôsledku ktorého bude zamietnuté rozdelenie, z ktorého mali prospech Stés Unilabs, z dôvodu profesijnej etiky“ (odôvodnenie 282). Rovnako tak interná poznámka z októbra 2003 dokazuje zaujatie zásadného stanoviska zo strany orgánov Komory s cieľom zabrániť „akémukoľvek rozdeleniu podielov v spoločnostiach zriadených na účely prevádzkovania lekárne alebo laboratória analýz v odbore lekárskej biológie“ (odôvodnenie 284).

116    Vyplýva z toho tiež, že Komora pripúšťa rozdelenie len v osobitných a prechodných prípadoch odchodov do dôchodku v rámci SEL alebo dedičov odborníkov, ktorí prevádzkovali svoju činnosť v rámci tento spoločnosti. Na pojednávaní Komora vysvetlila, že v takýchto prípadoch bola situácia dočasná a užívacie právo sa spája so samotným vlastníctvom, takže sa všetky podiely budú opätovne nachádzať v rukách riaditeľ laboratória.

117    Je potrebné konštatovať, že sa Komisia správne domnieva, že legislatívny rámec použitý v čase, kedy nastali rozhodné skutočnosti, takéto obmedzenia nestanovuje. V replike Komora nakoniec tvrdí, že príčinou jej zásahov je dodržiavanie pravidla o hranici 25 % vlastnených osobami, ktoré nie sú odborníkmi.

118    Je pravda, ako je uvedené v odôvodneniach 275 a 291 až 295 napadnutého rozhodnutia a ako bolo Komorou uvedené pred Všeobecným súdom, že parlamentné debaty v roku 2005 na tému návrhu novely uplatniteľného zákona konštatovali, že by bolo potrebné rozdelenie zakázať ako obchádzanie zákona. Návrh znenia, podporovaného Komorou, majúceho za cieľ stanoviť povinnosť, aby podiely SEL boli v úplnom vlastníctve, okrem prípadov odchodu do dôchodku alebo dedenia, však nebol nikdy prijatý, takže, ako už bolo uvedené v rámci štvrtého žalobného dôvodu (pozri bod 93 vyššie), tento argument nemôže byť Komorou účinne uvádzaný. Je potrebné potvrdiť, že zákon nestanovuje takéto obmedzenia, čo sa Komora pokúsila zmeniť v rámci lobovania, ktoré je celkom legitímne.

119    Komora však uvádza, že z rozsudku parížskeho správneho súdu z 12. mája 2009, ako bol potvrdený rozsudkom odvolacieho správneho súdu z 31. marca 2011, uvádzaného Komorou a skúmaného v odôvodneniach 269 a 270 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že štruktúra použitá Unilabs, bola odmietnutá v rámci žaloby proti rozhodnutiu Komory týkajúcemu sa SEL Biolab Centre Labo. Francúzsky správny súd zastával predovšetkým názor, že skutočnosť, že spoločnosť Unilabs France vlastní 25 % základného imania tejto SEL a spoločnosť Unilabs 75 % tohto základného imania ako užívacie právo, zatiaľ čo obidve spoločnosti boli mimo profesie, porušuje zákaz vlastniť podiely spoločníkmi, ktorí nie sú odborníci SEL nad hranicu 25 %, pretože táto hranica platí na podiely v úplnom vlastníctve, ako aj na delené podiely.

120    Hoci by tieto rozsudky potvrdzovali výklad obhajovaný Komorou s ohľadom na štruktúru Unilabs, aj napriek tomu nespochybňujú úvahy Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí. Na jednej strane nie je totiž prípad SEL Biolab Centre Labo konštatovaný ako konkrétny príklad zásahov Komory v odôvodneniach 242 a nasledujúce napadnutého rozhodnutia, pričom Komisia nepopiera, že tento prípad vnáša svetlo do problému porušeniu pravidla vlastníctva vo výške najviac 25 % základného imania osobami, ktoré nie sú odborníkmi. Na druhej strane v rozsahu, v akom Komisia skutočne uvádza listinné dôkazy týkajúce sa interných postojov Komory, pokiaľ ide o rozdelenia týkajúce sa modelu Unilabs, sú tieto použité na preukázanie nie snahy dodržiavať pravidla 25 %, ale zásadného postoja všeobecného zákazu techniky rozdelenia, s výnimkou vyššie uvedených obmedzených výnimiek. Práve obhajovanie tohto zásadného postoja, pokiaľ ide o techniku rozdelenia, hoci použitie nespochybňuje hranicu 25 % vlastnenia základného imania SEL osobami, ktoré nie sú odborníkmi, je totiž tým, čo sa Komore vytýka.

121    Téza Komisia je podporená stanoviskom Komory voči spoločnosti SELARL Labco Artois (odôvodnenia 256 až 258 napadnutého rozhodnutia), od ktorej Komora požadovala zaslanie stanov, bez akejkoľvek poznámky o pojme rozdelenia po tom, čo dotknutá SELARL bola schválená prefektom a bez toho aby sa poukázalo na nebezpečenstvo porušenia pravidla 25 %. Komora nakoniec v rámci tohto žalobného dôvodu nepredkladá žiadny argument vzhľadom na analýzu Komisie týkajúcu sa tejto štruktúry.

122    Následne je potrebné skúmať prípad zásahu Komory proti spoločnosti SELAFA Schaffner Jean Bart Matthieu Wallon, ktorý je tiež citovaný v napadnutom rozhodnutí.

123    Pokiaľ ide o SELAFA Schaffner Jean Bart Matthieu Wallon, Komora uvádza, že jej námietka proti rozdeleniu uvádzanému v stanovách SEL bola legitímna, hoci, ako je zdôraznené v odôvodnení 248 napadnutého rozhodnutia, išlo len o 5 % základného imania, pretože SARL, v prospech ktorej bolo rozdelenie vykonané, už mala 25 % cenných papierov v úplnom vlastníctve.

124    V tomto zmysle je potrebné uviesť, že zo znenia zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia dotknutej SEL, poskytnutej Komorou, jasne vyplýva skutočnosť, že dotknutá SARL nebola činná v odvetví laboratórií, tak ako to tvrdí Komora. Zdá sa, že by to bolo možné odvodiť zo skutočnosti, že sa tam uvádza len ako SARL a nie ako SELARL. Komisia však tvrdí, že ide o spoločnosť vo vlastníctve lekárov biológov. Labco na pojednávaní tvrdila, že ide o spoločnosť vedenú biológom, čo vyplýva z vyššie uvedenej zápisnice, bez toho aby v skutočnosti protirečila analýze Komory, že išlo o obchodnú spoločnosť.

125    Nie je však nevyhnutné definitívne sa vyjadriť ku stanovám dotknutej spoločnosti, pretože z citovaných listov vyplýva, že Komora zaujala zásadný postoj požadujúci, aby v stanovách nebolo uvedené žiadne rozdelenie, bez ohľadu na vlastnenú časť základného imania.

126    Z predchádzajúcich úvah preto vyplýva, že sa Komisia mohla domnievať, bez toho aby sa dopustila pochybenia, že Komora zaujala zásadný postoj v oblasti rozdelenia, ktorý nebol v súlade s právnym rámcom uplatniteľným v čase, kedy nastali rozhodné skutočnosti, a ktorý ju viedol k tomu, že bránila usporiadaniam, ktoré boli v súlade so zákonom.

127    Piaty žalobný dôvod preto musí byť zamietnutý.

 O žalobných dôvodoch týkajúcich sa informačnej povinnosti SEL počas ich existencie

–       O druhom žalobnom dôvode založenom v podstate na nesprávnom posúdení vyplývajúcom z nesprávneho výkladu francúzskych právnych predpisov, pokiaľ ide o úlohu prefekta a CCG pri zmenách, ku ktorým dôjde počas existencie SEL

128    Relevantnou časťou napadnutého rozhodnutia pre preskúmanie tohto žalobného dôvodu je kapitola 5.2.2.4 (najmä odôvodnenie 450 a nasledujúce), nazvaná „Nadobudnutie účinnosti zmien stanov a zmlúv pre SEL“.

129    Právny rámce, o výklad ktorého ide, je opísaný v odôvodneniach 63 až 92 a 460 až 467 napadnutého rozhodnutia. Týka sa dvoch typov povinností pre SEL, ktoré sú na jednej strane administratívneho charakteru a týkajú sa povolení, ktoré je potrebné získať od francúzskych orgánov, a na druhej strane charakteru profesijnej etiky, teda zápisu do zoznamu. Tieto povinnosti vznikajú v dvoch rôznych štádiách, v čase zriadenia SEL a v čase zmien ich stanov počas ich existencie.

130    Už bolo vysvetlené vyššie, že od prijatia zákona č. 90-1258 môžu byť SEL zakladané na účely prevádzkovania jedného alebo niekoľkých laboratórií.

131    Pokiaľ ide o administratívnu časť povinností, ktoré sú uložené novým SEL, účastníci konania sa zhodujú na tom, že sú ustanovené s odkladnou podmienkou ich schválenia verejnou správou, teda prefektom departementu, v ktorom majú sídlo, tak ako to vyplýva z článku R 6212‑75 CSP, vloženého do vykonávacej časti CSP, týkajúcej sa SEL prevádzkujúcich laboratórium. Článok R 6212‑77 CSP stanovuje informácie, ktoré majú byť v tomto rámci predložené, vrátane stanov a potvrdení spoločníkov, pokiaľ ide o povahu vkladov a rozdelenia základného imania spoločnosti.

132    Ďalej je potrebné uviesť, že z článku L 210‑6 CDC, uplatniteľného na SEL, vyplýva, že platná premena nemá za následok založenie novej právnickej osoby.

133    Okrem toho, článok L 6211‑2 CSP, vo svojom znení platnom do 15. januára 2010, vložený do legislatívnej časti CSP týkajúcej sa laboratórií, uvádza vo svojom prvom pododseku, že žiadne laboratórium nemôže fungovať bez správneho povolenia. Článok R 3112‑88 CSP stanovuje, že žiadosť o správne povolenie musí nevyhnutne obsahovať listiny odôvodňujúce zápis spoločníkov do zoznamu komory alebo ich žiadosť v tomto zmysle, ako aj vyjadrenie profesijnej komory, ktorá overuje zhodu daných listín s pravidlami profesijne etiky.

134    V regulačnej časti CSP týkajúcej sa SEL prevádzkujúcich laboratórium, je v článku R 6212‑78 uvedené, že je zároveň rozhodnuté o žiadosti o schválenie a žiadosti o povolenie laboratória.

135    Z hľadiska profesijnej etiky sú SEL prevádzkujúce jedno alebo niekoľko laboratórií podriadené povinnosti zápisu do zoznamu komory, tak ako to vyplýva z článku R 6212‑88 CSP.

136    Pokiaľ ide o zmeny, ku ktorým dôjde počas existencie spoločnosti, článok L 6211‑2, štvrtý pododsek CSP uvádza, že „každá zmena, ku ktorej dôjde po prijatí rozhodnutia o povolenie, či už v osobe riaditeľa alebo zástupcu riaditeľa, alebo v podmienkach prevádzkovania, musí byť ohlásená“. Z piateho pododseku tohto článku vyplýva, že povolenie je odňaté, ak právne a správne podmienky prestanú byť splnené.

137    V tomto zmysle je v napadnutom rozhodnutí Komore vytýkané, že chcela oneskoriť účinky zmien stanov a zmlúv týkajúcich sa SEL s tvrdením, že tieto zmeny sú účinné najskôr od obdŕžania pozmeňujúcich nariadení prefektov a následných zápisov komory, ako aj to, že požadovala, aby boli do listín o premene vložené explicitné ustanovenia v tomto zmysle (odôvodnenie 450 a nasledujúce napadnutého rozhodnutia). Podľa Komisie formulácia takýchto požiadaviek umelo zvyšuje hospodárske riziko spojené s uskutočnením takýchto premien. Komisia uvádza niekoľko príkladov takýchto konaní najmä v odôvodneniach 453 až 459 napadnutého rozhodnutia. Navyše, v odôvodneniach 492 až 494 napadnutého rozhodnutia Komisia opisuje prípad SELAFA Aubert H, v prípade ktorej viedlo konanie Komory k prerušeniu fungovania laboratória. Ako vysvetľuje v odôvodnení 460 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa domnieva, že len v prípade založenia SEL, podlieha SEL administratívnemu povoleniu, pretože založenie je pozastavené až do získania schválenia prefekta, zatiaľ čo neskoršie premeny (napríklad zmena SELARL na SELAFA), ktoré sa netýkajú vytvorenia novej SEL, nepodliehajú povinnosti uvedenia dotknutých zmien, bez pozastavenia nadobudnutia ich platnosti.

138    Komora tvrdí, že Komisia sa dopustila prvej výkladovej chyby tým, že sa domnievala, že povinnosť oznámiť zmeny, ku ktorým dôjde počas existencie SEL má deklaratórnu povahu. Podľa Komory ide o režim podliehajúci schváleniu prefekta, pretože deklaratórny režim sa týka len povolenia laboratória a nie schválenia.

139    Druhá výkladová chyba sa údajne týka úlohy prefekta a CCG pri štatutárnych zmenách, ku ktorým dôjde počas existencie SEL, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Podľa Komory, vzhľadom na to, že SEL musí pokiaľ ide o takéto zmeny, ku ktorým dôjde počas jej existencie požiadať najskôr o schválenie prefekta, zásah CCG v oblasti zmeny zápisu riaditeľa a/alebo SEL do zoznamu priamo závisí na zmenách povolenia a schválenia, ktoré sú dodané prefektom, takže právomoc Komory je v tomto zmysle viazaná.

140    Na podporu svojho tvrdenia Komora uvádza obežník č. 98‑585, platný počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje inšpekcia, ktorý však Komisia spomína len v poznámke pod čiarou č. 562 napadnutého rozhodnutia a ktorý údajne nebol zrušený obežníkom č. 2005‑506, uvedeným v tomto zmysle Komisiou. Okrem toho Komora predkladá zoznam, ktorý znázorňuje zhodu medzi dátumami schválenia a dátumami zápisu do zoznamu SEL, buď pre ich zapísanie, alebo v dôsledku zmeny ich štruktúr. Zdôrazňuje, že v súlade s obežníkom č. 98‑585, prefekti takmer systematicky prijímali pozmeňujúce nariadenia o schválení. Jej zásah v prípade SEL, pripomínajúci postup schválenia teda údajne nezvyšuje hospodárske riziko, ale naopak slúži ako varovanie SEL proti nebezpečenstvu odňatia schválenia v prípade nezrovnalostí v zamýšľaných zmenách.

141    Nakoniec, Komora pripomína, že striktným účelom postupu schválenia, ako aj jeho zmeny je ochrana verejného zdravia a že je potrebné domnievať sa, že v tejto oblasti Komora koná ako verejný orgán mimo pôsobnosti článku 101 ZFEÚ, pretože jej úloha je definovaná zákonom a rozhodovacia právomoc v konečnom dôsledku prináleží štátu. Podľa Komory, v každom prípade, aj keď profesijná komora koná ako združenie podnikateľov, môžu byť jej rozhodnutia obmedzujúce hospodársku súťaž odôvodnené vyšším záujmom, akým je verejné zdravie.

142    Komisia, ktorú podporuje Labco, spochybňuje tieto tvrdenia. Trvá na deklaratórnej povahe oznámenia o zmenách, ku ktorým dôjde počas existencie SEL. Okrem toho Komisia a Labco uvádzajú, že sa kapitola 5.2.2.4 napadnutého rozhodnutia netýka úlohy Komory v administratívnom postupe schvaľovania, ale rozhodnutí uskutočnených autonómne samotnou Komorou pre zapísanie štatutárnych zmien SEL do zoznamu. Nakoniec, Komisia popiera, že predmetné konanie Komory spadá do pôsobnosti článku 101 ZFEÚ.

143    Všeobecný súd uvádza, že sa argumentácia Komory týka otázok, či na jednej strane, oznámenie zmien, ku ktorým dôjde počas existencie SEL, akým je oznámenie stanovené v článku L 6211‑2 CSP, spadá do samotného deklaratórneho režimu, a na druhej strane, či Komora zastáva úlohu podriadenú úlohe prefekta, pokiaľ ide o takéto zmeny alebo môže konať samostatne.

144    Pokiaľ ide o prvú z týchto otázok, že potrebné konštatovať, že znenie článku L 6211‑2 CSP, uvedené v bode 136 vyššie, poukazuje na deklaratórnu povahu každej zmeny, ku ktorej dôjde po prijatí rozhodnutia o povolení laboratória v osobe riaditeľa alebo v podmienkach prevádzkovania. Z toho vyplýva, že nie je daný odkladný účinok pre zmeny SEL počas jej existencie.

145    Tento výklad je potvrdený obežníkom č. 2005‑506. Tento obežník konkrétne vysvetľuje všeobecné podmienky uplatnenia článku 5-1 zákona č. 90‑1258. Pokiaľ ide o zhodu stanov spoločnosti s právnymi a správnymi ustanoveniami týkajúcimi sa SEL, uvádza pre prefektov, aký je správny postup, ktorý sa má uplatniť v prípade nezhody. Pokiaľ ide o štatutárnu zmenu, ku ktorej dôjde počas existencie SEL, uvádza toto:

„Máte byť o takýchto zmenách informovaní vyhlásením stanoveným v článku L 6211‑2 [CSP].

V súlade s článkom R 6212‑79, druhý pododsek toho istého zákonníka, by ste mali, po tom čo ste spoločnosti umožnili podať svoje vyjadrenia... , pokiaľ neboli neregulárne zmeny odstránené, odňať schválenie spoločnosti, ako aj povolenie laboratória...“

146    Komora namieta proti tejto analýze tým, že deklaratórna povaha oznámenia sa týka len žiadosti o povolenie laboratória, pretože zmenená SEL je stále povinná získať nové schválenie. V tomto zmysle odkazuje najmä na obežník č. 98‑585.

147    V obežníku č. 98‑585 sa skutočne nachádzajú odkazy na povinnosť požiadať o nové schválenie v prípade zmien počas existencie SEL. Pokiaľ ide o zápis spoločnosti do francúzskeho obchodného registra, obežník č. 98‑585 uvádza, že „pre neskoršie zmeny stanov spoločnosti... , [táto] spoločnosť musí najskôr požiadať o schválenie z dôvodu zmien, následne uložiť [do francúzskeho obchodného registra] nové stanovy po obdŕžaní schválenia“.

148    Komora odkazuje v tomto zmysle tiež na článok R 6212‑76 CSP. Toto ustanovenie spresňuje, že žiadosť o schválenie SEL založenej na účely prevádzkovania laboratória musí byť podaná prefektovi departementu v rovnakom čase ako žiadosť o povolenie fungovania laboratória, v zmysle prvého pododseku článku L 6211‑2 CSP (pozri bod 133 vyššie), v prípade vytvorenia laboratória, alebo v rovnakom čase ako vyhlásenie o zmene, v zmysle štvrtého pododseku článku L 6211‑2 CSP (pozri bod 136 vyššie), pokiaľ laboratórium alebo laboratória, ktoré majú byť prevádzkované SEL, už existujú.

149    V čase, kedy boli žalobcovia a žalovaná písomne a na pojednávaní vyzvané Všeobecným súdom, aby sa vyjadrili k výkladu obidvoch obežníkov a ich koexistencii v čase, ich názory sa v tejto otázke naďalej rozchádzali.

150    Aj napriek tomu, je možné vyvodiť nižšie uvedené závery.

151    Po prvé, obežník č. 2005/206, prijatý 14. novembra 2005, ktorý nadobudol okamžitú účinnosť, potvrdzuje, že zmeny SEL súvisiace s uplatnením článku 5‑1 zákona č. 90‑1258 sú podriadené deklaratórnemu režimu pre schválenie SEL, ako aj pre časť týkajúcu sa povolenia laboratória, pretože obežník výslovne poukazuje na obidva aspekty, tak ako vyplýva z citácie v bode 145 vyššie. Len v prípade, že boli zistené zmeny odporujúce zákonu, môže administratíva, po to, ako požiadala o vyjadrenie dotknutú SEL, odňať schválenie, pokiaľ neregulárne zmeny nie sú odstránené.

152    Po druhé, žiadne zákonné ustanovenie tomuto výkladu neodporuje. Článok R 6212‑76 CSP sa týka prípadu novo zriadených SEL a nie ich premeny. Odkaz na vyhlásenie o zmene v tomto posledne uvedenom ustanovení (pozri bod 148 vyššie) sa totiž týka prípadu získania pôvodného schválenia, kedy je SEL zriadená na účely prevádzkovania laboratória, ak laboratórium už existovalo. Preto sa dotknuté ustanovenie netýka zmeny štruktúry SEL a nie je teda možné z neho vyvodiť, že je po získaní pôvodného schválenia dotknutou SEL potrebné nové schválenie pre neskoršie zmeny štruktúry.

153    Po tretie, pokiaľ ide o skutočnosť, že po vydaní obežníka č. 2005/206 prefekti naďalej prijímali pozmeňujúce nariadenia o schválení podľa praxe založenej na obežníku č. 98‑585, Komisia správne tvrdí, v odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu, že takáto prax nespochybňuje existenciu deklaratórneho režimu pre zmeny SEL počas ich existencie: nie je stanovené zákonom, ale je možné ju vysvetliť záujmom dať niektoré zmeny na vedomie verejnosti. Navyše, ako vyplýva z dôkazov predložených Komisiou, mnohé uvádzané nariadenia výslovne odkazujú na deklaratórnu povahu režimu pre zmeny a neuvádzajú ako právny základ, alebo v každom prípade nie konkrétne, článok R 6212‑75 CSP, ktorý sa týka povinnosti novej SEL získať schválenie pod odkladnou podmienkou.

154    Námietka Komory, podľa ktorej sa Komisia dopustila pochybenie, keď zohľadnila deklaratórny režim, pokiaľ ide o zmeny SEL, preto musí byť zamietnutá pre obdobie po 14. novembri 2005, dňom vydania obežníka č. 2005/206, ktorý nadobudol okamžitú účinnosť, období, počas ktorého došlo k väčšine prípadov zásahu orgánov Komory proti SEL uvedených v odôvodneniach 450 až 494 napadnutého rozhodnutia.

155    Pokiaľ ide o obdobie pred vydaním obežníka č. 2005/206, teda od 14. októbra 2003 do 14. novembra 2005, aj keď je poľutovaniahodné, že rozhodnutie sa nevyjadruje k dopadu obežníka č. 98-585 v tomto zmysle, okrem odkazu obsiahnutému v poznámke pod čiarou č. 562 na skutočnosť, že obsahuje výklad odlišný od uplatniteľného režimu, keď uvádza, že „spoločnosť musí najskôr požiadať o schválenie z dôvodu zmien“, nevyplýva z toho však chybný výklad francúzskych právnych predpisov v prejednávanej veci zo strany Komisie.

156    Vzhľadom na to, že obežník č. 98-585 počíta s postupom schvaľovania, zatiaľ čo zákon stanovuje deklaratórny režim, kladie Komisia správne otázku, či obsahuje správne vykonanie právneho rámca. V tomto zmysle Komisia v odôvodneniach 467 a 468 napadnutého rozhodnutia spomína dokumenty z obdobia pred rokom 2005, ktoré môžu odporovať analýze vyplývajúcej z uvedeného obežníka. Ide najmä o list, z júla 2004, riaditeľa zdravotníckych a sociálnych vecí departementu Essonne (Francúzsko) jednej advokátskej kancelárie, týkajúci sa povinnosti samotného vyhlásenia, pokiaľ ide o „zmenu medzi pracujúcimi zamestnancami“, a interné dokumenty Komory, z októbra 2003 a júla 2004, uvedené v odôvodnení 468 napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa a posteriori kontroly a deklaratórneho režimu vyplývajúceho z článku 6211-2 CSP. Je možné k tomu doplniť odkaz Komory v liste z 27. mája 2004 Laboratoire d’Isle, uvedenom v poznámke pod čiarou č. 555 napadnutého rozhodnutia, na skutočnosť, že, pokiaľ ide o „odkladné podmienky, spresňujeme pre dotknuté osoby, že, bez toho aby boli povinné v prípade, ktorým sa zaoberáme, predstavujú jednoducho ochranné opatrenie pre biológov vzhľadom na zmeny, ktoré majú v úmysle uskutočniť“.

157    Nie je preto preukázané, že sa Komisia, pokiaľ ide o nadobudnutie účinnosti zmien stanov a zmlúv pre SEL, dopustila nesprávneho výkladu uplatniteľného právneho rámca.

158    Za týchto okolností je potrebné zamietnuť námietku Komory týkajúcu sa nesprávneho výkladu francúzskych právnych predpisov Komisiou v kapitole 5.2.2.4 napadnutého rozhodnutia.

159    Pokiaľ ide o druhú otázku položenú Komorou, týkajúcou sa jej údajne podriadenej úlohy vo vzťahu k prefektovi, Komisia nepopiera, že Komora má konzultačnú úlohu v postupoch schválenia pred prefektom a že oznamovanie vo vzťahu k nej v tomto rámci prebieha preto, aby jej umožnilo plniť túto úlohu.

160    Navyše, otázka, či Komora, ako tvrdí, vykonáva úlohu podriadenú prefektovi a má len viazanú právomoc, pokiaľ ide o zápisy do zoznamu, čo je znázornené porovnávacou tabuľkou medzi dátumami pozmeňujúcich nariadení a zmien zápisov do zoznamu pre radu SEL uvedenou v žalobe, nie je rozhodujúca, pokiaľ ide o námietky voči Komore v kapitole 5.2.2.4 napadnutého rozhodnutia. V tomto zmysle nie je potrebné ani vedieť, či sa konanie Komory v prípade zápisov do zoznamu obmedzuje na samotné vzatie rozhodnutie prefekta na vedomie a neoneskoruje uvedenie zmien do platnosti, či dokonca neviedli k zamietnutiu zápisov, ako sa Komora snaží preukázať. Túto tézu nakoniec popiera Komisia, ktorá poukazuje na prípad SELAFA Aubert H v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 492 a 493) a pred Všeobecným súdom.

161    Na základe znenia napadnutého rozhodnutia sa totiž zdá, že hoci sa toto znenie veľmi jasne opakovane týka „rozhodnutí“ smerujúcich k uloženiu povinnosti „predchádzajúceho súhlasu“ Komory pre zmeny SEL, Komisia Komore v rámci kapitoly 5.2.2.4 vytýka na jednej strane to, že poukázala na možnosť nadobudnutia platnosti zmien v SEL len po obdŕžaní pozmeňujúceho nariadenia prefekta a následnom zápise do zoznamu, a na druhej strane to, že pripomenula nevyhnutnosť zmeniť listiny o zmene SEL v tomto zmysle, či už v listoch priamo zaslaných SEL alebo nepriamo prostredníctvom vyjadrenia prefektovi, ktorého kópiu príjmu dotknuté strany (článok R 6212‑77 CSP).

162    Bez ohľadu na otázku, či boli zmeny „odsúhlasené“ a kým, z predchádzajúcej analýzy vyplýva, že tento krok Komory nie je v súlade s právnym rámcom, ako ho vyložil obežník č. 2005/206 a v každom prípade prekračuje rámec čisto konzultačnej úlohy, ktorú pre Komoru uvádza. Komora sa tak v tomto zmysle nemôže účinne dovolávať ani zásady rozsudku Wouters, už citovaného v bode 21 vyššie.

163    Druhý žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

–       O treťom žalobnom dôvode založenom v podstate na porušení pôsobnosti oznamovacej povinnosti stanovenej francúzskymi právnymi predpismi a na úlohe CCG v rámci jej úlohy a posteriori overovania dokumentov spoločnosti

164    Tento žalobný dôvod sa týka kapitoly 5.2.2.2 (odôvodnenia 296 nasledujúce) napadnutého rozhodnutia, nazvanej „Oznamovanie dokumentov týkajúcich sa predaja akcií“.

165    Týka sa výkladu článku L 4221‑19 CSP, vloženého v roku 2005 do legislatívnej časti CSP týkajúcej sa pravidiel spojených s výkonom profesie lekárnika. Uvedený článok vo svojom prvom pododseku stanovuje, že „lekárnici vykonávajúci svoju profesiu v spoločnosti musia rade Komory, do ktorej patria, oznamovať okrem stanov tejto spoločnosti a ich dodatkov, dohody a dodatky týkajúce sa ich fungovania alebo vzťahov medzi spoločníkmi“. Jeho druhý pododsek stanovuje, že tieto dokumenty „musia byť oznámené v mesiaci nasledujúcom po uzavretí dohody alebo dodatku“.

166    Relevantné sú tiež články L 6221‑4 a L 6221‑5 CSP, vložené do legislatívnej časti CSP týkajúcej sa konkrétnych podmienok výkonu funkcie riaditeľ laboratória.

167    Článok L 6221‑4 CSP vo svojom prvom pododseku uvádza, že riaditelia laboratórií musia rade Komory, do ktorej patria, oznamovať zmluvy a dodatky, ktorých predmetom je výkon ich profesie, ako aj, pokiaľ nie sú vlastníkmi ich zariadení a priestorov, v ktorých vykonávajú alebo budú vykonávať svoju profesiu, zmluvy a dodatky zaručujúce im užívanie tohto zariadenia a týchto priestorov. Štvrtý pododsek tohto ustanovenia uvádza, že tieto oznámenia musia byť uskutočnené v mesiaci nasledujúcom po uzavretí zmluvy alebo dodatku.

168    Článok L 6221‑5 CSP vo svojom prvom pododseku uvádza, že stanovy spoločností založených na účely prevádzkovania laboratória a zmeny uskutočnené v týchto stanovách počas existencie spoločnosti musia byť oznámené na pokyn riaditeľa alebo riaditeľov v mesiaci nasledujúcom po ich podpise radám Komôr, do tých rezortov, do ktorých laboratórium spadá a kam patria riaditelia a zástupcovia riaditeľov.

169    Článok L 6221‑8 CSP stanovuje, že neoznámenie alebo klamlivé oznámenie zmlúv, dodatkov a stanov uvedených v článkoch L 6221‑4 L 6221‑5 CSP predstavuje disciplinárny priestupok, ktorý môže viesť k uloženiu sankcií.

170    V kapitole 5.2.2.2 napadnutého rozhodnutia sa Komisia v podstate domnieva, že Komora s cieľom prekaziť rozvoj skupín laboratórií, a osobitne Labco, požadovala veľmi často, prinajmenšom od januára 2006 do marca 2009, odkazujúc na rezolúciu z 18. januára 2006 (ďalej len „rezolúcia z 18. januára 2006“) a o vlastný výklad zákona, aby jej boli oznámené pohyby akcií v základnom imaní SEL skupiny (odôvodnenie 296). Okrem toho, v prípade odmietnutia, alebo pokiaľ k dotknutým pohybom došlo niekoľko mesiacov pred oznámení, Komora podala sťažnosť a systematicky začínala disciplinárne konanie proti dotknutým SEL (odôvodnenie 297). Komisia Komore tiež vytýka používanie formulára zápisu do zoznamu požadujúcich informácií a podieloch SEL na iných laboratóriách, čo nie je založené na žiadnom právnom predpise (odôvodnenia 355 až 358).

171    V tomto zmysle Komora uvádza, že Komisia nesprávne vyložila rozsah oznamovacej povinnosti SEL v oblasti pohybov akcií, ako aj jej úlohu v tomto zmysle. Rozdeľuje svoje námietky do dvoch častí.

172    V rámci prvej časti Komora tvrdí, že jej požiadavka voči SEL, aby jej oznamovali všetky dohody týkajúce sa spôsobu financovania a vlastníctva ich základného imania, formulovaná v rezolúcii z 18. januára 2006, vyplýva z prísneho uplatnenia článku L 4221‑19 CSP, potvrdeného obežníkom č. 98‑558. Podľa Komory zákonodarca nechcel rozlišovať medzi rôznymi typmi SEL, takže takto definovaná oznamovacia povinnosť by sa mala použiť aj na formy SEL (SELAFA a SELAS), ktoré vo svojich stanovách nedefinujú rozdelenie základného imania. Komisia tak údajne nemôže na tomto základe dospieť k záveru o existencii stratégie obťažovania z jej strany.

173    V rámci druhej časti Komora tvrdí, že Komisia porušila úlohu CCG v rámci jej úlohy a posteriori overovania dokumentov spoločnosti týkajúcich sa SEL a laboratórií, ako aj jej povinnosť odovzdať svoje vyjadrenia prefektovi v rámci schvaľovacieho postupu. Okrem toho popiera, že zaviedla nové povinnosti prostredníctvom formulára zápisu. Nakoniec, Komora pripomína, že jej konanie v oblasti oznamovania dokumentov spadá do právomoci verejnej moci.

174    Pokiaľ ide o prvú časť, Komisia podporovaná spoločnosťou Labco sa domnieva, že rezolúciou z 18. januára 2006 Komora prekročila medze právomoci, ktoré jej boli zverené, alebo prinajmenšom použila prehnane obmedzujúci výklad právneho rámca. Okrem toho údajne nie je dotknutá žiadna problematika profesijnej nezávislosti a uvedená rezolúcia viedla k zastrašujúcim opatreniam. Pokiaľ ide o druhú časť, rezolúciu z 18. januára 2006, zavedenie vyhlasovania o súlade a používanie formulára zápisu so podieľajú na stratégii obťažovania majúcej za cieľ zisťovať príslušnosť SEL ku skupinám a obmedziť ich rozvoj. Nakoniec, Komisia popiera, že požiadavky kladné Komorou spadajú medzi právomoci verejnej moci.

175    Všeobecný súd sa domnieva, že tieto obidve časti je potrebné posudzovať spoločne.

176    Po prvé, je potrebné uviesť, že Komisia nespochybňuje, že Komora a najmä CCG, sú príslušné v rámci úlohy správy zoznamu overovať niektoré informácie, pokiaľ ide o fungovanie lekárnikov a SEL zapísaných do zoznamu. Je tiež nepochybné, že úlohou Komory je dbať na uplatňovanie na jednej strane článku R 6212‑82 CSP, ktorý sa týka pravidla, podľa ktorého môže byť najviac 25 % základného imania SEL laboratórií vlastneného osobami, ktoré nie sú odborníkmi, a na druhej strane pravidla, podľa ktorého biológ vykonávajúci svoju činnosť musí mať väčšinu hlasovacích práv, tak ako to vyplýva z článkom 5 a 5-1 zákona č. 90‑1258.

177    Táto kontrola je a posteriori kontrolou, ako vyplýva z uplatniteľných ustanovení, ktoré sa vždy týkajú lehoty, vo všeobecnosti jedného mesiaca, pre oznámenie niektorých informácií Komore. Dôležitosť informačných povinností SEL je však zdôraznená skutočnosťou, že ich nedodržanie môže viesť k disciplinárnym sankciám, ako to vyplýva najmä z článku L 6221‑8 CSP.

178    Po druhé, pokiaľ ide o oznámenia, ktoré majú byť uskutočnené zo strany SEL, článok L 4221‑19 CSP predstavuje najrelevantnejší odkaz, pretože články L 6221‑4 a L 6221‑5 CSP boli vyhotovené, tak ako vysvetľuje Komora, v čase, kedy SEL laboratória neexistovali. Je to vlastne hlavné ustanovenie uplatnené Komorou pri zásahoch proti SEL zaregistrovaných Komisiou v tomto rámci. Je teda potrebné skúmať rezolúciu z 18. januára 2006, prijatú Komorou po zavedení uvedeného právneho ustanovenia. Po pripomenutí obsahu článku L 4221‑19 prvý pododsek CSP (pozri bod 165 vyššie), dotknutá rezolúcia uvádza:

„Od marca 2006 tak musia byť všetky akty týkajúce sa spoločnosti, ktoré sa týkajú stanov, fungovania a vzťahov medzi spoločníkmi, oznamované [CCG]. Ide teda predovšetkým o dohody týkajúce sa spôsobov financovania spoločnosti a vlastníctva ich základného imania, ako aj spoločenské zmluvy.

Pri každej zmene, ku ktorej dôjde v rámci spoločnosti pre výkon slobodného povolania prevádzkujúcej [laboratórium], musia lekárnici biológovia, ktorí tam vykonávajú svoju činnosť, písomne vyhlásiť, že dodržali ustanovenie článku L 4221‑19 [CSP]“.

179    Pokiaľ ide o otázku, či táto rezolúcia obsahuje extenzívny výklad pojmov „dohody a dodatky týkajúce sa ich fungovania alebo vzťahov medzi spoločníkmi“, ktoré sú obsiahnuté v článku L 4221‑19 CSP, je v odôvodnení 368 napadnutého rozhodnutia uvedené, že dohody týkajúce sa vzťahov medzi spoločníkmi sa vzťahujú na dohody akcionárov alebo spoločenské zmluvy, ktoré dopĺňajú stanovy a majú za cieľ zaručiť práva podpisujúcim a definovať ich záväzky, pokiaľ ide o správu spoločnosti alebo ochranu minoritných akcionárov, nie však na zmluvy o predaji akcií.

180    Tento výklad podaný Komisiou je logický. Spôsoby financovania SEL a vlastníctva jej základného imania, na ktoré odkazuje rezolúcia z 18. januára 2006, sú informáciami iného typu, ktoré presahujú podmienky fungovania SEL alebo vzťahy medzi spoločníkmi.

181    Navyše, dokumenty týkajúce sa pohybov základného imania, pokiaľ ide o SEL, nie sú nutne zahrnuté ani vo výrazoch „zmluvy a dodatky, ktorých predmetom je výkon ich profesie“, ktoré sú obsiahnuté v článku L 6221‑4 CSP, okrem prípadu, že by tieto výrazy boli vyložené tak široko, že by zahrňovali každý právny akt týkajúci sa riaditeľov laboratórií.

182    Okrem toho, ani článok L 6221‑5 CSP zjavne nepodporuje výklad zastávaný Komorou, rozširujúci informačné povinnosti na pohyby akcií. Toto ustanovenie sa týka informačnej povinnosti zo strany riaditeľov voči rade Komory s ohľadom na stanovy SEL a zmeny uskutočnené počas existencie spoločnosti v mesiaci nasledujúcom po ich podpise. V tomto zmysle Komisia osobitne uvádza, bez toho aby jej Komora v tejto otázke odporovala, že rozdelenie podielov nie je dokumentované v stanovách SELAFA a SELAS, ktorých sa týkajú žiadosti o poskytnutie informácií, ktoré Komisia uvádza.

183    Komora však tvrdí, že zákonodarca nemohol chcieť rozlišovať medzi rôznymi typmi SEL. Je však potrebné konštatovať, že to nemôže byť dostatočným dôvodom pre Komoru, aby SEL ukladala povinnosti, pokiaľ tak zákon nestanovuje.

184    Informačná povinnosť o pohyboch akcií v SEL teda nevyplýva z ustanovení uvedených v tomto zmysle Komorou.

185    Po tretie, nie je možné poprieť, že široká povinnosť vyhlásenia uložená SEL, definovaná v druhom pododseku výňatku z rezolúcie z 18. januára 2006, uvedenom v bode 178 vyššie, je doplnením právneho a správneho rámca, ktorý pre SEL sťažuje oznamovaciu povinnosť. To isté platí pre formulár zápisu, ktorý Komora od roku 2008 zasielala všetkým SEL zapísaným do zoznamu Lekárskej komory, v ktorých boli aktívni lekárnici biológovia, vzhľadom na novú povinnosť zápisu do dvoch zoznamov, pričom takéto SEL ju mali dodržiavať od februára 2008. Ako Komisia uvádza v odôvodnení 356 napadnutého rozhodnutia, uvedený formulár požaduje informácie o podieloch danej SEL v iných SEL laboratóriách. V tomto zmysle, napriek prípadnej existencii iných skorších formulárov, uvádzanej Komorou, Komisia správne zdôrazňuje, že táto posledne uvádzaná informačná požiadavka vo formulári, ktorú si všíma napadnuté rozhodnutie, ktorá nie je založená na žiadnom zákonnom ustanovení, má veľký dosah a že mohla byť použitá na účely zisťovania laboratórií napojených na skupiny z dôvodu vzájomných účasti na základnom imaní.

186    Po štvrté, je dôležité pripomenúť, že námietky Komisie, pokiaľ ide o dotknuté konanie Komory, musia byť vykladané v zmysle úmyslov, ktoré mala vo vzťahu k tomuto konaniu. Komisia totiž nepopiera, že právny rámec môže byť predmetom výkladu. Je však potrebné zohľadniť dokumenty uvedené v kapitole 5. 5 napadnutého rozhodnutia, z ktorých vyplýva stratégia spočívajúca v snahe zabrániť prenikaniu skupín laboratórií na trh, ako aj v tomto rámci jasné označenie spoločnosti Labco a SEL napojených na túto skupinu. Napríklad, list prezidenta Komory prezidentovi Lekárskej komory z decembra 2004, uvedený v odôvodnení 556 napadnutého rozhodnutia, je v tomto zmysle ilustratívny. Lekárska komora je predovšetkým upozornená na skutočnosť, že súhlasila so zapísaním štruktúr skupiny Labco, bez toho aby vyjadrila námietku k predloženým dokumentom, a že „táto situácia nemôže pokračovať“. Navyše, Komisia disponuje mnohými príkladmi, opísanými v odôvodneniach 305 až 351 a nasledujúcich napadnutého rozhodnutia, svedčiacich o, na jednej strane, opakovaných žiadostiach o informácie o pohyboch vo vlastníctve základného imania SEL, z ktorých mnohé patria do skupiny Labco, s odkazom najmä na článok L 4221‑19 CSP, ktoré môžu byť vykladané ako hrozba použitia disciplinárnych sankcií, a na druhej strane o opakovanom použití takýchto sankcií v praxi (jedným z mnohých takýchto príkladov je SELAS Laboratoire du Littoral v odôvodneniach 310 až 316 napadnutého rozhodnutia).

187    Po piate, pokiaľ ide o skutočnosť, že článok L 4221‑19 CSP musí byť podľa Komory vykladaný v zmysle obežníka č. 98‑558, ktorý odkazuje na skutočnosť, že žiadosť o schválenie musí jasne uvádzať rozdelenie základného imania medzi spoločníkov odborníkov, externých odborníkov, bývalých spoločníkov, držiteľov práv a externých spoločníkov a ktorý nerozlišuje medzi dokumentmi, ktoré majú byť zaslané profesijnej komore, ktorá má podať svoje stanovisko, a prefektovi, Komisia správne tvrdí, že tento argument nemôže odôvodniť niektoré zásahy Komory proti SEL skupiny Labco. Na jednej strane sa totiž týkajú zmien štruktúry SEL existujúcich po vydaní obežníka č. 2005‑506 potvrdzujúceho, ako je vysvetlené v rámci druhého žalobného dôvodu, len povinnosť vyhlásenia takýchto zmien. Na druhej strane, Komora v každom prípade veľa krát zasiahla žiadosťami o informácie a prípadne disciplinárnym stíhaním voči SEL mimo kontextu schvaľovacích postupov, dokonca i po tom, ako bolo schválenie poskytnuté.

188    Po šieste, je potrebné si položiť otázku o skutočnosti, či niektoré žiadosti o informácie nie sú napriek tomu odôvodnené v rámci úloh a posteriori overovania prislúchajúceho Komore, spomenutého v bodoch 176 a 177 vyššie.

189    Napríklad, pokiaľ ide o SEL Littoral/Charrière Levy (odôvodnenie 362 napadnutého rozhodnutia), patriacej ku skupine Labco, a ktorej novým spoločníkom bola právnická osoba, Komora požadovala menovitý zoznam spoločníkov tejto právnickej osoby a ich stanovy.

190    V tomto zmysle, pokiaľ ide o skutočnosť, že je potrebné overiť dodržiavanie hranice 25 % stanovenej pre akcionárov, ktorí nie sú odborníkmi, Komisia správne uvádza, že Komora trvala tiež na oznamovaní informácií o vlastníctve základného imania SEL, keď bolo jasné, že išlo o vzťahy medzi profesionálmi, Navyše sa zdá, že výklad právneho a správneho rámca obhajovaný Komorou, podľa ktorého je potrebné zaručiť nezávislosť biológov vykonávajúcich svoju činnosť v SEL vo vzťahu k tretím profesionálom, mohol byť základom žiadosti o informácie smerujúce k zisteniu akcionárov SEL laboratórií, ktorí boli akcionármi SEL, v prípade ktorých došlo ku zmenám. V rámci štvrtého žalobného dôvodu však už bolo uvedené, že tento výklad ide proti otvoreniu zamýšľanému zmenami uskutočnenými zákonom Murcef (pozri bod 91 vyššie).

191    Rovnako tak nemôže ani úloha overiť si, či lekárnik biológ vykonávajúci svoju odbornú činnosť má väčšinu hlasovacích práv v rámci SEL, odôvodniť každú žiadosť o informácie o vlastníctve základného imania a akcionároch SEL, ktorí sú akcionármi, pretože dodržiavanie tohto pravidla je možné overiť prostredníctvom informácií o hlasovacích pomeroch medzi akcionármi a ich identite, ktoré sú obmedzenejšie než informácie, ktorých sa týka široká informačná povinnosť, pokiaľ ide o pohyby akcií pod hrozbou disciplinárnych sankcií.

192    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že analýza Komisie, podľa ktorej vzhľadom na právny rámec, s ohľadom na ktorý nebolo spochybnené, že môže byť predmetom výkladu, Komora nedodržala medze svojich zákonných právomocí tým, že si prisvojila určitú právomoc vydávať nariadenia, a tým, že sťažila povinnosti SEL, v snahe dovolávať sa zákonnej možnosti otvorenia jej základného imania, nie je chybná, predovšetkým pokiaľ sú niektoré kroky vykladané v zmysle stratégie zdokumentovanej v napadnutom rozhodnutí, najmä voči Labco.

193    Tretí žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

 O šiestom žalobnom dôvode založenom v podstate na nesprávnom výklade a uplatnení článku 101 ZFEÚ v rozsahu, v akom uložené disciplinárne sankcie zosilňujú potenciálne alebo skutočné účinky uvedených rozhodnutí

194    Komora tvrdí, že hoci Komisia uvádza, že medzi vytýkanými námietkami nekonštatovala disciplinárne sankcie, napriek tomu sa domnieva, že začatie disciplinárneho stíhania a uložené sankcie môžu zosilniť potenciálne alebo skutočné účinky dotknutého rozhodnutia, takže kritizované opatrenia sa tiež týkali začatia disciplinárneho stíhania a uložených sankcií. V tomto zmysle pripomína, že výkon disciplinárnej právomoci je jednou z právomoci verejnej moci, na ktorú sa nevzťahuje pôsobnosť práva hospodárskej súťaže, čo nakoniec Komisia nespochybňuje. Vzhľadom na to, že sa domnievala, že začatie stíhania a značná výška uložených sankcií zosilňuje protisúťažnú povahu jej konania, si však Komisia údajne protirečí a dopustila sa chybného výkladu článku 101 ZFEÚ v rozpore s rozsudkom Wouters, už citovaným v bode 21 vyššie.

195    Komisia uvádza, že tento žalobný dôvod je neúčinný, pretože uloženie disciplinárnych sankcií nebolo konštatované ako námietka proti Komore. Komisia uvádza, že uloženie sankcií nie je možné zamieňať s hrozbou sankciami (alebo pripomenutím právomoci Komory v tejto oblasti) a podaním sťažností, ktoré predstavovali nedeliteľnú súčasť celkového plánu a boli zárukou účinnosti plánu Komory. Komisia sa domnieva, že bez toho aby sa považovala za oprávnenú posudzovať disciplinárne rozhodnutia, mala právo uviesť v napadnutom rozhodnutí všetky aspekty zavedeného plánu.

196    Labco tvrdí, že Komora použila možnosť disciplinárnych sankcií ako prostriedok nátlaku a ako záruku efektívnosti celkového plánu.

197    V tomto zmysle je potrebné pripomenúť, že, tak ako bolo uvedené v bode 57 rozsudku Wouters, už citovaného v bode 21 vyššie, činnosť, ktorá vzhľadom na svoju povahu, cieľ a pravidlá, ktorým podlieha, nepatrí do oblasti hospodárskej činnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. februára 1993, Poucet a Pistre, C‑159/91 a C‑160/91, Zb. s. I‑637, body 18 a 19, týkajúci sa správy verejnej služby sociálneho zabezpečenia) alebo je spojená s výkonom právomocí orgánu verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft, C‑364/92, Zb. s. I‑43, bod 30, týkajúci sa kontroly a sledovania vzdušného priestoru a rozsudok z 18. marca 1997, Diego Diego Calì & Figli, C‑343/95, Zb. s. I‑1547, body 22 23, týkajúci sa kontrol proti znečisťovaniu morského prostredia) nespadá do sféry použitia pravidiel Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej súťaže.

198    Komora sa domnieva, že činnosti ich disciplinárnych senátov sú prepojené s výkonom právomoci verejnej moci v zmysle tejto judikatúry a nespadajú do pôsobnosti článku 101 ZFEÚ, takže sa Komisia ani nemohla domnievať, že výkon právomoci disciplinárnej právomoci zo strany Komory zosilňuje potenciálne alebo skutočné účinky dotknutých rozhodnutí.

199    V odôvodnení 154 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že „dané konanie pozostáva z rozhodnutí Komory, ktoré od účastníkov trhu vyžadujú, aby dodržiavali určité trhové správanie, čo zahrňuje najmä podávanie sťažností týkajúcich sa lekárni alebo SEL zo strany vedúcich pracovníkov Komory“. V odôvodnení 515 však Komisia dodáva, že „naopak, činnosti orgánov Komory, spočívajúce v preskúmavaní disciplinárnych postupov, ktoré môžu viesť k disciplinárnym sankciám, nie sú medzi námietkami konštatované“. Nakoniec v odôvodnení 516 Komisia uvádza, že disciplinárne právomoci Komory, delegované štátom, môžu posilniť potenciálne alebo skutočné účinky jej rozhodnutí, hoci nemenia znaky zakladajúce porušenie. Komisia subsidiárne konštatuje (odôvodnenia 517 až 520), že vo všetkých prípadoch týkajúcich sa rozdelenia obchodných podielov, vlastníctva základného imania alebo zmien stanov spoločnosti, disciplinárny senát sekcie G Komory systematicky ukladá sankcie zakazujúce prevádzkovať lekárne na dlhšiu alebo kratšiu dobu.

200    Komisia sa k disciplinárnym rozhodnutiam vracia v kapitole 6 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 579 až 584) a opakuje, že preskúmavanie disciplinárnych postupov orgánmi Komory nebolo konštatované medzi namietanými konaniami, ale že bolo jednoducho subsidiárne konštatované, že uvedené disciplinárne sankcie mohli zosilniť potenciálne alebo skutočné účinky uvádzaných porušení, pričom následne boli citované niektoré príklady.

201    Navyše, z odôvodnia 583 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komora už počas správneho konania uviedla, že rozhodnutia jej disciplinárnych senátov nespadajú do pôsobnosti článku 101 ZFEÚ. Komisia na to odpovedala v odôvodnení 584, keď uviedla, že otázka povahy disciplinárnych právomocí Komory môže zostať otvorená, pretože medzi námietkami nekonštatovala disciplinárne rozhodnutie.

202    Nakoniec, Komisia uvádza postup orgánov Komory v odôvodnení 761 napadnutého rozhodnutia, keď analyzuje závažnosť porušenia poznamenávajúc, že systematické používanie disciplinárnych konaní na základe sťažností proti podnikom napojeným na skupiny laboratórií s cieľom zvýšiť účinky protisúťažných rozhodnutí, je okolnosťou zosilňujúcou závažnosť dotknutého konania.

203    Napriek niektorým značne podrobným úvahám v napadnutom rozhodnutí na tému výkonu disciplinárnej právomoci Komorou, z ktorých posledne uvedená úvaha správne uvádza niekedy nejednoznačnú povahu, však z kapitoly 5 uvedeného rozhodnutia týkajúcej sa „postupu, ktorý je predmetom tohto konania“ vyplýva, že Komisia nekonštatovala výkon disciplinárnej právomoci Komory ako súčasť praktík obmedzujúcich hospodársku súťaž konštatovaných proti nej (pozri najmä odôvodnenie 515 napadnutého rozhodnutia, ktorého obsah je pripomenutý v bode 199 vyššie). Je to tiež zopakované v kapitole 6, najmä v odôvodneniach 579 až 584 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 200 vyššie).

204    Na rozdiel od toho čo tvrdí Komora, tento postup Komisie nie je v rozpore s judikatúrou Wouters a nepredstavuje chybné uplatnenie článku 101 ZFEÚ.

205    Platilo by to vtedy, ak by Komisia konštatovala porušenie práva hospodárskej súťaže vzhľadom na konanie, ktoré by nespadalo do pôsobnosti článku 101 ZFEÚ. Skutočnosť, že Komisia uviedla niektoré praktiky ako dôkazy pre označenie konania, ktoré, pokiaľ ide o ňu, spadajú do pôsobnosti uvedeného ustanovenia, nie je chybným použitím rozsudku Wouters, už citovaným v bode 21 vyššie, alebo článku 101 ZFEÚ, pretože výkon disciplinárnej právomoci Komorou, teda rozhodovanie v tomto zmysle, sa nepovažuje za obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ZFEÚ.

206    Presnejšie, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia rozlišovala medzi výkonom uvedenej disciplinárnej právomoci a implicitnými alebo explicitnými hrozbami jej výkonu alebo podávaním sťažností, tak ako je uvedené najmä v odôvodnení 761 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o závažnosť porušenia, ktoré mohli zosilniť uskutočnenie celkového plánu, ktorý zistila. Pokiaľ ide o podávanie sťažností, Komisia správne uvádza, že z článku R 4234‑1 CSP vyplýva, že môže byť uskutočnené niekoľkými kategóriami osôb. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia môže byť totiž disciplinárne stíhanie proti lekárnikovi začaté najmä zo strany niektorých ministrov a členov správy, ktorých právomoci sú spojené s farmaceutickým odvetvím, ako aj zo strany prefekta, niektorých vedúcich pracovníkov Komory, iných lekárnikov alebo jednotlivcov. Nie je teda možné konštatovať, ako to tvrdí Komora, že toto stíhanie spadá do výkonu disciplinárnej právomoci.

207    V každom prípade, hoci za týchto okolností nie je nutné definitívne sa vyjadriť k otázke, akou mierou je výkon disciplinárnej právomoci komory spojený s výkonom právomoci verejnej moci, takže nespadá do pôsobnosti článku 101 ZFEÚ, musí byť ešte spresnené, že existencia takejto právomoci nemôže poskytovať absolútnu ochranu proti každému tvrdeniu o konaní obmedzujúcom hospodársku súťaž, pretože zjavne nevhodný výkon takejto právomoci by v každom prípade predstavoval zneužitie tejto právomoci.

208    Šiesty žalobný dôvod preto musí byť zamietnutý.

 O žalobných dôvodoch vzťahujúcich sa na námietky týkajúce sa cien

 O siedmom žalobnom dôvode založenom v podstate na zneužití právomoci vzhľadom na nedodržanie limitov mandátu kontroly

209    Komora tvrdí, že sťažnosť spoločnosti Labco, ktorá viedla k preskúmaniu sa netýkala otázky politiky minimálnej ceny, alebo skôr jej údajnej vôle zabrániť rozvoju spoločnosti Labco a obmedziť jej schopnosť konkurovať ostatným laboratóriám na trhu analýz lekárskej biológie. Rovnako aj rozhodnutie o inšpekcii, list Komisie z 19. novembra 2008 a žiadosť o informácie z 3. februára 2009, údajne nepoukazujú na praktiky týkajúce sa cien, pretože ani žiadosť o informácie neuvádza prípadné rozšírenie rámca preskúmania v tomto zmysle. Žiadosť o informácie z 18. júla 2009 údajne obsahovala žiadosti o poskytnutie listov zaoberajúcich sa problémami týkajúcimi sa zliav, avšak bez akéhokoľvek konkrétneho vysvetlenia. Komora uvádza, že sa teda najskôr v štádiu oznámenia námietok dozvedela, že sa preskúmanie rozšírilo z inšpekcie, na konanie v oblasti cien a zliav. Podľa Komory, hoci Komisia nemusí vykonať rigoróznu kvalifikáciu údajných porušení, ktoré sú predmetom preskúmania v rozhodnutí o inšpekcii, judikatúra týkajúca sa článku 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 údajne ukladá povinnosť, jasne uviesť hypotézy, ktoré má v úmysle overiť, k čomu údajne nedošlo v prejednávanej veci týkajúcej sa cien.

210    Komora dodáva, že sa jej zdá vylúčené, aby odkaz v rozhodnutí o inšpekcii na veľmi široký predmet, akým je „preskúmanie porušení v oblasti lekárskej biológie“, mohol byť v súlade s judikatúrou. Okrem toho, použitie príslovky „najmä“ v článku 1 rozhodnutia o inšpekcii údajne tiež odporuje požadovaným požiadavkám presnosti.

211    Komora uznáva, že Komisia môže začať preskúmanie, aby overila presnosť informácií alebo doplnila informácie, o ktorých sa dozvedela mimochodom počas inšpekcie, a pripúšťa, že nič nebráni tomu, aby začala nové preskúmanie na základe týchto nových informácií. Tvrdí však, že Komisia porušila jej právo na obhajobu v prejednávanej veci tým, že použila informácie zhromažďované počas inšpekcie na iné účely než tie, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o inšpekcii. Podľa Komory žiadne písomnosti získané pri inšpekcii, majúce za cieľ dokázať dohodu o cenách, nemôžu slúžiť ako dôkazy a napadnuté rozhodnutie by malo byť v tomto bode zrušené.

212    Komora dodáva, že rozsudok CNOP a CCG/Komisia, už citovaný v bode 8 vyššie, o tejto otázke nerozhodol, pretože žalobný dôvod, ktorý bol v tomto zmysle v rámci daného konania vznesený, bol zamietnutý ako neprípustný v dôsledku oneskorenia.

213    Komisia odmieta tvrdenie, že prekročila svoje právomoci a tvrdí, že musia byť zohľadnené všetky dôkazy získané počas inšpekcie, ako aj odpovede na žiadosti o informácie.

214    Tento žalobný dôvod sa týka otázky, či Komisia mohla v napadnutom rozhodnutí dospieť na základe písomností obsiahnutých v spise k záveru, že došlo k porušeniu týkajúcemu sa ukladania minimálnej ceny prostredníctvom zákazu poskytovať zľavy, keďže dôkazy, ktoré sa toho týkajú, boli získané na základe sťažnosti a rozhodnutia o inšpekcii, ktoré sa podľa Komory týkalo len obmedzujúcich praktík vzťahujúcich sa na rozvoj skupín laboratórií. Tento žalobný dôvod sa teda týka podmienok, za akých Komisia viedla štádium prípravného vyšetrovania po podaní sťažnosti spoločnosťou Labco 12. októbra 2007 a začatia preskúmania z 22. októbra 2007. Dôležitými etapami tohto prípravného štádia sú najmä inšpekcia z 12. a 13. novembra 2008, uskutočnené na základe rozhodnutia o inšpekcii, ako aj žiadosti o informácie následne zaslanej Komore.

215    V podstate sa skladá z dvoch námietok. Prvá námietka sa týka otázky, či predmet a účel inšpekcie, ktorý je Komisia povinná uviesť v rozhodnutí o inšpekcii podľa článku 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003, boli vymedzené príliš široko vzhľadom na dôkazy, ktoré Komisia v tomto štádiu mala a ktoré vyplývali zo sťažnosti spoločnosti Labco. Druhá námietka sa týka, po prvé, otázky, či dokumenty zaistené pri inšpekciách týkajúcich sa konania v oblasti zliav boli získané v rozpore s právom Komory na obhajobu, pretože údajne nespadali do jej premetu ani účelu tak, ako boli vymedzené v rozhodnutí o inšpekcii, a po druhé, podmienok, za akých Komisia môže rozšíriť rozsah už prebiehajúceho preskúmania alebo smie začať nové preskúmanie.

–       O prvej námietke

216    V rozsahu, v akom smeruje proti údajnej protiprávnosti pri získaní dôkazov týkajúcich sa zliav z dôvodu absencie indícií k tejto téme v sťažnosti, sa námietka v skutočnosti týka otázky, či vzhľadom na povinnosti vyplývajúce z článku 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003, na základe ktorých je potrebné uviesť v rozhodnutí o inšpekcii predmet a účel inšpekcie toto rozhodnutie nemá svojvoľnú povahu, pretože Komisia údajne nedisponovala dostatočne vážnymi indíciami pre jeho prijatia, pokiaľ ide o konanie v oblasti zliav.

217    Je potrebné pripomenúť, že Všeobecný súd už bol vyzvaný, aby skúmal zákonnosť rozhodnutí o inšpekcii v rámci rozsudku CNOP a CCG/Komisia, už citovaného v bode 8 vyššie. Dotknutá námietka je založená na skutkových poznatkoch, ktoré v štádiu uvedeného rozhodnutia mali účastníci konania k dispozícii. Vzhľadom na to, že sťažnosť spoločnosti Labco Komore bola odovzdaná 10. marca 2008 a Komora na ňu odpovedala 15. apríla 2008, teda pred inšpekciou vykonanou 12. a 13. novembra 2008, nič jej nebránilo vzniesť námietku založenú na nedostatku zhody medzi rozhodnutím o inšpekcii a indíciami vyplývajúcimi zo sťažnosti v čase podania žaloby vo veci T‑23/09. V každom prípade, v rozsahu, v akom sa netýkala otázky týkajúcej sa zákonnosti rozhodnutí o inšpekcii už preskúmanej Všeobecným súdom a v budúcnosti podliehajúcej prekážke res iudicata pre daných žalobcov, nemôže byť táto námietka vznesená v tomto štádiu, bez toho aby boli porušené lehoty na podanie opravného prostriedku stanovené v článku 263 ZFEÚ.

218    Táto námietka je teda neprípustná.

–       O druhej námietke

219    Po prvé, je potrebné uviesť, že táto námietka je spojená s uplatnením judikatúry týkajúcej sa povinnosti podať odôvodnenie, ktorá vyplýva z článku 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003, podľa ktorého inšpekcia musí uviesť „predmet a účel inšpekcie“ s cieľom ochrany práva dotknutých podnikov na obhajobu v tomto štádiu preskúmania.

220    V tomto zmysle je potrebné pripomenúť, že v rozsudku CNOP a CCG/Komisia, už citovanom v bode 8 vyššie, Všeobecný súd zastával názor, že rozhodnutie o inšpekcii bolo dostatočne právne odôvodnené. V bode 34 uvedeného rozsudku Všeobecný súd zastával názor, že jej odôvodnenie umožňuje, okrem iného, identifikovať predmet a účel inšpekcie. V každom prípade, ako už bolo uvedené vzhľadom na námietku týkajúcu sa údajne svojvoľného charakteru rozhodnutia o inšpekcii v bode 217 vyššie, táto námietka, založená na nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia o inšpekcii, nemôže byť v žiadnom prípade v rozpore s prekážkou res iudicata, nie je preto možné ju opätovne v tomto štádiu vzniesť, bez toho aby došlo k porušeniu lehôt na podanie opravného prostriedku uvedených v článku 263 ZFEÚ.

221    Pokiaľ ide o prejednávanú vec, je teda potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí v súlade s judikatúrou, čo najpresnejšie uviedla domnienky, ktoré má v úmysle overiť, teda to, o čo sa kontrola usiluje a čoho sa kontrola týka (v tomto zmysle, pokiaľ ide o nariadenie č. 17, rozsudky Súdneho dvora zo 17. októbra 1989, Dow Benelux/Komisia, 85/87, Zb. s. 3137, bod 10; z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, bod 41, a z 22. októbra 2002, Roquette Frères, C‑94/00, Zb. s. I‑9011, bod 48).

222    Po druhé, je potrebné skúmať argument Komory, podľa ktorého v zásade, vzhľadom na to, že sú dôkazy získané, pokiaľ ide o jej konanie v oblasti zliav cudzie predmetu kontroly, boli získané nezákonne. Podľa Komory tak nemali byť použité ako dôkaz. Komora dodáva, že z nich Komisia nemohla vychádzať, keď jej zaslala žiadosť o informácie z 18. júna 2009, ale mala vzhľadom na praktiky zliav začať nové preskúmanie.

223    V tomto zmysle je potrebné zamietnuť argument Komisie, podľa ktorého Komora vo svojej odpovedi na žiadosť o informácie z 18. júna 2009, ani vo svojej odpovedi na oznámenie námietok neuviedla, že otázka zliav je nová alebo mimo rozsahu kontroly. Hoci totiž skutočnosť, že podnik počas správneho konania pred Komisiou výslovne alebo implicitne prizná určité skutkové alebo právne okolnosti, totiž môže predstavovať dodatočný dôkaz pri posúdení dôvodnosti súdnej žaloby, ale nemôže obmedziť samotné uplatnenie práva na podanie žaloby na Súd prvého stupňa, ktoré patrí fyzickej alebo právnickej osobe podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C‑407/08 P, Zb. s. I‑6375, bod 90).

224    Z meritórneho hľadiska je potrebné pripomenúť, že Komisia obdŕžala dôkazy týkajúce sa zliav v rôznych štádiách predbežného preskúmania. Bez toho, aby jej Komora v tejto otázke odporovala, Komisia uvádza, že počas inšpekcie bolo zaistených päť listov týkajúcich sa zliav. Okrem toho, Komisia požiadala v druhej žiadosti o informácie z 18. júna 2009, o informácie týkajúce sa politiky Komory, pričom niektoré tam uvedené otázky sa týkali problematiky zliav, a to najmä tým, že Komoru požiadala o predloženie kópie niektorých listov zaslaných zo strany CCG obsahujúcich žiadosti o informácie týkajúce sa cenových zliav poskytnutých laboratóriami. Navyše, časť napadnutého rozhodnutia týkajúca sa určenia porušenia v rozsahu, v akom sa týka zliav (odôvodnenie 133 a nasledujúce), je založená tiež na zápisniciach zo správnych schôdzí CCG, ktorých kópie boli získané najmä na základe žiadosti o informácie proti Komore z 3. februára 2009, ako aj na základe žiadostí o informácie zaslaných laboratóriám.

225    Hlavnou otázkou, ktorá však v rámci prejednávanej námietky vzniká, je otázka, či predmet inšpekcie, tak ako je definovaný v rozhodnutí o inšpekcii, mohol byť oprávnene chápaný tak, že zahrňuje konanie Komory v oblasti zliav.

226    V tomto zmysle, prvý bod odôvodnenia rozhodnutia o inšpekcii uvádza, že „Komisia má k dispozícii informácie, podľa ktorých už najmenej od roku 2003 existujú dohody a/alebo zosúladené postupy medzi lekárnikmi vo Francúzsku združenými v [ONP] a/alebo rozhodnutia [ONP] a/alebo [CNOP] a/alebo[CCG…], ktoré majú za cieľ a/alebo za následok zabrániť hospodárskej súťaži, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž na spoločnom trhu, najmä na trhu analytických služieb lekárskej biológie. Toto správanie sa prejavilo najmä vo forme rozhodnutí, ktorých cieľom je zabrániť lekárnikom a/alebo právnickým osobám vo vstupe na trh analytických služieb lekárskej biológie, obmedziť ich činnosť na tomto trhu alebo ich z tohto trhu vylúčiť“.

227    Rovnako tak článok 1 rozhodnutia o inšpekcii vo svojom prvom pododseku uvádza, že „[ONP], [CNOP] a [CCG] sú povinné podrobiť sa inšpekcii týkajúcej sa ich účasti na dohodách a/alebo zosúladených postupoch a/alebo prípadnej realizácie dohôd a/alebo zosúladených postupov medzi lekárnikmi vo Francúzsku združenými v [ONP], ako aj prejavov týchto dohôd a/alebo zosúladených postupov vo forme rozhodnutí odporujúcich ustanoveniam článku 81 [ES] a/alebo 82 [ES] najmä na trhu analytických služieb lekárskej biológie. Toto správanie sa prejavilo najmä vo forme rozhodnutí, ktorých cieľom je zabrániť lekárnikom a/alebo právnickým osobám vo vstupe na trh analytických služieb lekárskej biológie, obmedziť ich činnosť na tomto trhu alebo ich z tohto trhu vylúčiť“.

228    Na rozdiel od toho, čo uvádza Komora, sa tento popis netýka len konania Komory pokiaľ ide o špecifický rozvoj skupín laboratórií z pohľadu ich štruktúry. Na základe toho je možné dospieť k záveru, že sa preskúmanie týka osobitne takýchto praktík. Je to tak najmä v prípade, že sa zohľadní štvrté odôvodnenie, ktoré uvádza, že „Komisia má k dispozícii informácie, podľa ktorých sa dohody a/alebo zosúladené postupy medzi lekárnikmi vo Francúzsku združenými v [ONP] vo vzťahu k lekárnikom a/alebo právnickým osobám, ktoré chceli poskytovať analytické služby lekárskej biológie, prejavovali vo forme rozhodnutí o odmietnutí ich zápisu do [z]oznamu [s]ekcie G, rozhodnutí neaktualizovať ich zápis v [z]ozname a/alebo rozhodnutí zakázať im výkon činnosti s cieľom obmedziť hospodársku súťaž na trhu analytických služieb lekárskej biológie“, pretože praktiky Komory týkajúce sa zápisu na zoznam boli úzko spojené s problematikou štruktúry skupín LAMB, ako to vyplýva z preskúmania druhého a šiesteho žalobného dôvodu.

229    Odkaz, uskutočnený v rámci prvého odôvodnenia a článku 1 výrokovej časti rozhodnutia o inšpekcii rozhodnutia Komory a jej orgánov smerujúcich k obmedzeniu činnosti lekárnikov právnických osôb na trhu analýz lekárskej biológie, však môže logicky zahŕňať rozličnejšie praktiky majúce tento účinok, ako len praktiky týkajúce sa zápisu do zoznamu. Ako totiž Komisia relevantne uvádza, vzhľadom na silnú právnu úpravu odvetvia predstavovala cena nepochybne podstatný prvok, vzhľadom na ktorý sa účastníci na trhu mohli líšiť.

230    Argument Komory, podľa ktorého je tento predmet „úplne cudzí námietke týkajúcej sa zliav“, preto musí byť zamietnutý.

231    Pokiaľ ide o argument Komory, podľa ktorého použitia príslovky „najmä“ v prvom odôvodnení rozhodnutia o inšpekcii a v článku 1 jeho výrokovej časti, nemôže splniť požiadavky presnosti formulované judikatúrou, týka sa otázky, či je dostatočné odôvodnenie rozhodnutia o inšpekcii, o ktorej Všeobecný súd rozhodol v rámci rozsudku CNOP a CCG/Komisia, už citovaného v bode 8 vyššie, tak ako to bolo spomenuté v bodoch 220 a 221 vyššie. Len pre úplnosť je však možné zopakovať, že ako Komora uznáva, hoci Komisia musí čo najpresnejšie uviesť domnienky, ktoré má v úmysle overiť, nemá povinnosť vykonať presnú právnu kvalifikáciu dotknutých porušení. Požaduje sa od nej len opis podstatných skutočností údajného porušenia, pretože ešte nemá k dispozícii presné informácie na to, aby vydala špecifické právne stanovisko, a musí najprv preveriť dôvodnosť týchto podozrení, ako aj rozsah skutočností, ktoré nastali (pozri v tomto zmysle rozsudok Roquette Frères, už citovaný v bode 221 vyššie, bod 55 a tam citovanú judikatúru).

232    V tomto zmysle Komisia relevantne poznamenáva, že v štádiu prijatia rozhodnutia o inšpekcii nemala k dispozícii potrebné poznatky pre rozlíšenie rôznych aspektov porušenia Komory na trhu analýz lekárskej biológie. Hoci je pravdou, že Komisia výslovne neuviedla námietku Komory týkajúcu sa zliav, nesústredila sa ani na jej námietku týkajúcu sa rozdelenia obchodných podielov v SEL alebo pokiaľ ide o minimálny podiel biológa na základnom imaní SEL. Je pravda, že posledné uvedené konanie sa približuje skôr problematike zápisu do zoznamu, osobitne spomenutej v rozhodnutí o inšpekcii, než konaniu týkajúcemu sa zliav, táto okolnosť však nestačí pre vylúčenie iných konaní Komory smerujúcich k obmedzeniu činnosti lekárnikov alebo právnických osôb na tom istom trhu z predmetu inšpekcie.

233    Navyše, Komisia správne uvádza, že hoci sa činnosť Komory v oblasti zliav týka tiež laboratórií alebo SEL, ktoré nie sú súčasťou skupiny laboratórií, vzťahujú sa tiež na tieto skupiny, pretože tieto skupiny sú nepochybne najlepšie schopné uskutočniť úspory z rozsahu a prípadne nadobudnúť zľavy.

234    Z predchádzajúcej analýzy vyplýva, že predmet rozhodnutia o inšpekcii mohol oprávnene zahrňovať konanie Komory v oblasti zliav, takže dôkazy získané v tomto ohľade počas inšpekcie sú legálne predloženými dôkazmi. Platí to aj pre dôkazy získané po podaní žiadostí o informácie z 3. februára a zo 16. júna 2009, pretože boli priamo alebo nepriamo založené na dôkazoch zhromaždených pri inšpekcii.

235    Po tretie a v dôsledku toho, nie je nevyhnutné skúmať ďalej podmienky, za akých je Komisia povinná začať nové vyšetrovania na účely preskúmania určitého typu porušenia alebo rozšíriť rozsah už prebiehajúceho vyšetrovania. Táto otázka sa týka uplatnenia judikatúry, podľa ktorej, informácie získané počas vyšetrovaní nesmú byť použité na iné účely než na tie, ktoré boli uvedené v rozhodnutí o inšpekcii, nie je však zakázané, aby Komisia začala vyšetrovanie na účely overenia správnosti alebo doplnenia informácií, o ktorých sa náhodou dozvedela počas predchádzajúceho vyšetrovania, v prípade, že tieto informácie poukazujú na existenciu konaní, ktoré sú v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže uvedenými v Zmluve (pozri v tomto zmysle rozsudok Dow Benelux/Komisia, už citovaný v bode 221 vyššie, body 18 a 19).

236    Vzhľadom na to, že sa Všeobecný súd domnieva že informácie prijaté pri inšpekciách týkajúcich sa praktík Komory v oblasti zliav sú v súlade s predmetom vyšetrovania, tak ako je to definované v rozhodnutí o inšpekcii, Komisia nemala povinnosť s ohľadom na nich začať nové vyšetrovanie, na rozdiel od toho, čo tvrdí Komora.

237    Navyše, je potrebné uviesť, že ako na pojednávaní tvrdila Komisia, z vyšetrovania vyplýva, že sa Komora domnieva, že počas druhej žiadosti o informácie z 18. júna 2009 a určite pri oznámení námietok pochopila zahrnutie námietky týkajúcej sa praktík v oblasti zliav do vyšetrovania. Nie je teda možné konštatovať, že Komora nemohla počas kontradiktórneho správneho konania užitočne vyjadriť svoje stanovisko k reálnosti a relevantnosti skutočností a okolností, ktoré v tomto zmysle uviedla Komisia.

238    Druhá námietka teda musí byť v plnom rozsahu zamietnutá, a s ňou teda aj siedmy žalobný dôvod.

 O ôsmom žalobnom dôvode, vznesenom subsidiárne, založenom v podstate na nesprávnom posúdení pôsobnosti uplatniteľného právneho rámca a vôle zákonodarcu

239    Tento žalobný dôvod sa týka najmä kapitoly 5. 1 napadnutého rozhodnutia nazvanej „Zásah do trhových cien“, v rámci ktorého Komisia opisuje porušenie Komory ako súbor rozhodnutí majúcich za cieľ stanoviť minimálnu trhovú cenu prostredníctvom stanovísk a zásahov vzhľadom na zmluvy o spolupráci alebo dohody uzavreté laboratóriami a obsahujúcimi zľavy (odôvodnenia 133 až 221).

240    Presnejšie, týka sa výkladu článku L 6211‑6 CSP a osobitne výkladu pojmu „zľava“, ktorý je tam uvedený.

241    Článok L 6211‑6 CSP znie:

„S výnimkou dohôd alebo zmlúv, ktoré môžu byť uzavreté s režimami alebo subjektmi zdravotného poistenia alebo verejnými či súkromnými zdravotníckymi zariadeniami a [zmlúv o spolupráci medzi laboratóriami] uvedených v článku L 6211‑5, nemôžu fyzické osoby a spoločnosti a subjekty, ktoré prevádzkujú laboratórium analýz lekárskej biológie, tretím osobám poskytnúť, v akejkoľvek forme, zľavy za analýzy alebo vyšetrenia, na ktoré sú poverené.

Nemôžu uzavrieť dohodu alebo zmluvy poskytujúcu tretím osobám všetky príjmy pochádzajúce z činnosti laboratória analýz lekárskej biológie alebo ich časť.“

242    Ako bolo uvedené v odôvodnení 106 napadnutého rozhodnutia, nariadenie č. 2010-49 z 13. januára 2010, ktoré nadobudlo platnosť 16. januára 2010, zakázalo poskytovanie zliav laboratóriami bez výnimky. Prvý pododsek článku L 6211‑6 CSP bol vtedy nahradený ustanovením podľa ktorého „laboratórium lekárskej biológie účtuje vyšetrenie lekárskej biológie, ktoré uskutoční za cenu nomenklatúry úkonov lekárskej biológie“.

243    Komora tvrdí, že Komisia nesprávne vykladá článok L 6211‑6 CSP, keď sa domnieva, že pred nadobudnutím platnosti nariadenia č. 2010‑49, toto ustanovenie laboratóriám povoľovalo slobodne poskytovať zníženie ceny za analýzy v lekárskej biológii hradené podľa toho, ako boli definované v rámci dohôd alebo zmlúv o spolupráci uzavretých medzi laboratóriami alebo s nemocničnými zariadeniami. Podľa Komory toto ustanovenie obsahuje zásadný zákaz takýchto znížení ceny, čo je údajne potvrdené parlamentnými prácami predchádzajúcimi hlasovaniu o zákone č. 75‑626z 11. júla 1975 o laboratóriách analýz lekárskej biológie a ich riaditeľoch a zástupcoch riaditeľov, ktorý zaviedol článok L 6211‑6 CSP, najmä správou vypracovanou v mene výboru pre kultúrne, rodinné a sociálne otázky k návrhu zákona (č. 750) o laboratóriách analýz lekárskej biológie pánom Bichatom, poslancom, ktorá tvorí prílohu zápisnice zo schôdze francúzskeho národného zhromaždenia z 10. apríla 1975 (ďalej len „Bichatova správa“).

244    Okrem toho, Komora vytýka Komisii, že v napadnutom rozhodnutí nedefinovala, čo sa rozumie pod pojmom „zľava“, ale obmedzila sa na kategorické tvrdenie v odôvodnení 207 uvedeného rozhodnutia, že ide „bezpochyby o obchodné gesto“. Podľa Komory, v žiadnom prípade nemôže ísť o obchodné gesto. Výnimky zo zákazu zliav sa údajne týkajú buď rozdelenia odmien medzi laboratóriami alebo poplatkov za služby poskytnuté zmluvným partnerom.

245    Komisia tvrdenia Komory spochybňuje.

246    V tomto zmysle vyplýva, najmä z odôvodnenia 136 napadnutého rozhodnutia, že sa Komisia domnieva, že z článku L 6211‑6 CSP, a najmä z jeho prvého pododseku, vyplýva, že podnik, s ktorým laboratórium podpíše zmluvu alebo dohodu, či už ide o zdravotnú poisťovňu, verejné alebo súkromné nemocničné zariadenie alebo iné laboratórium, môže zvoliť najlepšiu cenu medzi dvoma návrhmi laboratórií zodpovedajúcu kvalite služieb, a teda platiť cenu nižšiu než maximálnu zákonom stanovenú cenu, teda oficiálnu sadzbu náhrady, nazývanú tiež nomenklatúra. Komisia sa teda domnieva, že z obmedzených okolností stanovených v článku L 6211‑6, prvom pododseku CSP, ktorého obsah je spomenutý v bode 341 vyššie, totiž v rámci zmlúv o spolupráci medzi laboratóriami a v rámci dohôd uzavretých medzi laboratóriami a subjektmi zdravotného poistenia alebo verejnými či súkromnými zdravotníckymi zariadenia, môže existovať zľava v zmysle činností obchodnej povahy o znížení ceny náhrady stanovenej nomenklatúrou.

247    Je potrebné konštatovať, že znenie dotknutého ustanovenia nespochybňuje takýto výklad.

248    Komora sa však domnieva, že v skutočnosti sú v rámci článku L 6211‑6 CSP povolené len dva scenáre: na jednej strane delenie odmien medzi laboratóriami, ktoré si rozdelia úlohy v rámci poskytovania analýz lekárskej biológie, alebo na druhej strane poplatky v zmluvách medzi laboratóriami a zdravotníckymi zariadeniami, zodpovedajúce kompenzácii za služby poskytnuté uvedenými zariadeniami. Každá činnosť obchodnej povahy je údajne vylúčená.

249    Prvý výklad predložený Komorou, podľa ktorého pojem „zľava“ v článku L 6211‑6, prvom pododseku CSP hovorí len o rozdelení odmien v zmysle zmlúv o spolupráci medzi laboratóriami, je založený na parlamentných prácach predchádzajúcich zavedeniu tohto článku, ako to vyplýva z Bichatovej správy. Je však potrebné konštatovať, ako tvrdí Komisia, že po prvé znenie článku L 6211‑6, prvý pododsek CSP je jasné a po druhé, Bichatova správa predkladá výklad znenia, ktoré nezodpovedá prijatej verzii uvedeného ustanovenia. Hoci uvedená správa uvádza najmä, že „sú formálne zakázané dohodnuté zľavy tretím osobám, okrem prípadov odôvodnených poplatkom zo strany lekárnika lekárne alebo iným laboratóriom“, znenie článku L 6221‑6 CSP, tak ako bolo prijaté, nie je formulované v tomto zmysle.

250    Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komora, teda Bichatova správa neumožňuje odvodzovať, že v zmluvách o spolupráci medzi laboratóriami, je z výnimky uvedenej v článku L 6211‑6, prvý pododsek CSP, vylúčené gesto obchodnej povahy medzi dotknutými laboratóriami, prekračujúce rámec prísneho delenia náhrad stanovených nomenklatúrou.

251    V každom prípade, Komisia nenamieta, že článok L 6211‑6, prvý pododsek CSP predpokladá, pokiaľ ide o zmluvy o spolupráci medzi laboratóriami, dohody o spôsobe, akým sa rozdelí konečná cena, ktorá je účtovaná zákazníkovi, teda spôsob delenia odmien. Jej postup spočíva v odmietnutí spôsobu, akým Komora v tomto rámci zasiahla, čo je predmetom skúmania deviateho žalobného dôvodu. Rovnako tak, pokiaľ ide o skutočnosť, že Komisia nevzala do úvahy okolnosť, že Komora nakoniec vydala priaznivé stanovisko k dotknutým zmluvám, nie je tento argument relevantný pre riešenie prejednávaného žalobného dôvodu, ktorý sa týka otázky, či Komisia správne vykladala zákon.

252    Nie je teda preukázané, že Komisia nesprávne vyložila článok L 6211‑6 CSP, pokiaľ ide o zmluvy o spolupráci medzi laboratóriami.

253    Pokiaľ ide o druhý výklad konštatovaný Komorou, podľa ktorého v zmluvách uzavretých medzi laboratóriami a zdravotníckymi zariadeniami pojem „zľava“ odkazuje nutne na zníženie poskytnuté laboratóriu vzhľadom na nomenklatúrnu cenu ako náhrade za výkon poskytnutý výmenou dotknutým zdravotníckym zariadeniam, Komisia skúmala a zamietla tento argument v odôvodneniach 199 až 212 napadnutého rozhodnutia.

254    Ani argumenty predložené v tomto zmysle Komorou pred Všeobecným súdom nemôžu preukázať, že Komisia chybne vykladala uplatniteľný právny rámec.

255    Po prvé, Komora uvádza francúzsku judikatúru, ktorá sa týka výkladu legislatívnych textov vzťahujúcich sa na lekársku profesiu.

256    Rozsudky francúzskeho Cour de cassation (Kasačný súd) uvedené pred Všeobecným súdom sa týkajú uplatnenia článku L 4113‑5 CSP, podľa ktorého [má každá osoba, ktorá nespĺňa podmienky požadované pre výkon profesie, zakázané prijímať na základe dohody, v plnom rozsahu alebo čiastočne, odmeny alebo príjmy pochádzajúce z profesijnej činnosti člena niektorej z profesií upravených týmto zákonníkom“. Ako uvádza Komora, táto judikatúra, a z nej predovšetkým rozsudok francúzskeho Kasačného súdu z 21. novembra 2006 uvádza, že zaplatenie poplatku podlieha dvojitej podmienke, po prvé, že predstavuje protiplnenie za služby poskytnuté zariadeniam, ktoré svojou povahou a svojimi nákladmi zodpovedajú službe poskytnutej praktickým lekárom a po druhé, že náklady všetkých alebo niektorých týchto služieb nie sú prevzaté subjektom sociálneho zabezpečenia. Rozsudky Kasačného súdu, ako aj iné rozhodnutia uvedené Komisiou zakazujú v sporoch týkajúcich sa poplatkov na základe článku L 4113‑5 CSP akýkoľvek poplatok nezodpovedajúci skutočnému protiplneniu za službu poskytnutú lekárom, pretože z tohto ustanovenia, na ochranu náhrady za lekársku činnosť, vyplýva, že suma, ktorá bola za ňu vybraná musí svojou povahou a svojimi nákladmi výlučne zodpovedať službe poskytnutej praktickému lekárovi.

257    Článok L 4113‑5 CSP spadá do knihy I štvrtej časti, nazvanej „Zdravotnícke profesie“, legislatívnej časti CSP týkajúcej sa zdravotníckych profesií a najmä z článku L 4113‑1 vyplýva, že tieto profesie zahrňujú lekára, zubného lekára a pôrodné asistentky, zatiaľ čo lekárnici sa riadia podľa knihy II CSP, nazvanej „Lekárnické profesie“.

258    Je pravda, ako uviedla Komora v rámci odpovede na písomnú otázku Všeobecného súdu, že znenie článku L 4133‑5 CSP, ktoré Komisia zjavne v rámci napadnutého rozhodnutia nevzala do úvahy, aby nepripustila dotknutú judikatúru. Tento druhý pododsek sa však jasne týka konkrétnej problematiky finančnej nezávislosti prevádzkovateľov laboratórií, rovnako ako sa článok L 4113‑5 CSP týka finančnej nezávislosti lekárov. Nie je preukázané, že sa táto problematika nevyhnutne zhoduje s problematikou možnosti poskytnúť zľavy v rámci konkrétnych zmlúv, najmä vzhľadom na skutočnosti, že prvý pododsek, týkajúci sa zliav, a druhý pododsek článku L 6211-6 CSP, existujú vedľa seba, takže zľavy podľa zákonodarcu nutne neškodia finančnej nezávislosti. Okrem toho je potrebné uviesť, že Komora vo všeobecnosti neodkazuje na problematiku finančnej nezávislosti prevádzkovateľov laboratórií, keď formuluje svoje vyjadrenia týkajúce sa zliav (pozri bod 261 a nasledujúce nižšie).

259    Za týchto okolností nie je možné konštatovať, že podmienky, za akých článok L 4113‑5 CSP povoľuje poplatky, musia byť tiež použité, pokiaľ ide o určenie toho, za akých okolností článok L 6211‑6 CSP povoľuje zľavy.

260    Navyše, Komisia správne poukazuje na niektoré nezrovnalosti v argumentácii Komory v tomto zmysle. Na jednej strane pokiaľ sumy vybrané na základe poskytnutej služby majú byť presným protiplnením jej hodnoty, Komora nemôže podporovať ani paušálny príjem vo výške 10 % (pozri tiež bod 263 nižšie). Na druhej strane tento výklad nezohľadňuje skutočnosť, že cenová konkurencia je povolená v rámci pracovného lekárstva, v prípade ktorého nie je náhrada zo strany sociálneho zabezpečenia, tak ako je uvedené v odôvodnení 155 napadnutého rozhodnutia, čo Komora nespochybňuje. Nakoniec, príklad uvedený v odôvodnené 151 napadnutého rozhodnutia sa týka zľavy poskytnutej v zmluve medzi laboratóriom a štátnym nemocničným zariadením, ktorú Komora prijala, hoci jasne nešlo o kompenzáciu za poskytnuté služby.

261    Po druhé, článok R 4235‑75 CSP, vložený do časti týkajúcej sa pravidiel profesijnej etiky používaných pre lekárnikov biológov, vo svojom prvom pododseku uvádza, že „lekárnici biológovia nesmú znížiť svoje odmeny v úmysle nekalej konkurencie alebo na úkor kvality služieb, ktoré poskytujú“ a že „v dohodách s spolupráci medzi laboratóriami musia byť odmeny týkajúce sa prevodov stanovené taktne a s mierou“.

262    Toto ustanovenie teda zohľadňuje možnosť stanoviť cenu na inej úrovni, než je tomu v nomenklatúre za podmienky neexistencie nekalej súťaže a dodržaní kvality starostlivosti a okrem toho, pokiaľ ide o zmluvy o spolupráci medzi laboratóriami, „taktne a s mierou“.

263    Ako Komisia uvádza v odôvodnení 141 napadnutého rozhodnutia, Komora prijala pred januárom 2010 zásadné stanovisko ukladajúce povinnosť minimálnej ceny prostredníctvom svojej politiky maximálnych zliav 10 %, bez toho aby v ňom bola zmienka o skúmaní dôkazu nekalej konkurencie alebo prípadného zásahu do kvality starostlivosti. V tomto zmysle, odôvodnenie 141 napadnutého rozhodnutia uvádza najmä rozhodnutia prijaté na správnej schôdzi CCG 14. septembra 2005, podľa ktorého „Rada potvrdzuje tvrdenia uvedené v skoršej korešpondencii, teda, že každá zľava musí byť stanovená taktne a s mierou a zľava väčšia ako 10 % znevažuje naše povolanie“ a že „nemôže byť používaná v oblasti zliav“.

264    Je pravda, že odkaz na strop 10 % sa nachádza v textoch upravujúcich profesiu lekárov, pretože článok R 6141‑35 CSP, zrušený 31. marca 2011, povoľoval zaplatiť nemocničnému zariadeniu poplatky protiplnením za služby poskytnuté v prospech všeobecných lekárov. Komora však na konkrétnu otázku Všeobecného súdu k tejto téme v rámci písomných otázok a na pojednávaní nedokázala uviesť žiadne právne ani správne ustanovenie upravujúce v danom čase konkrétnu situáciu lekárnikov, či dokonca lekárnikov biológov, uvádzajúce takýto strop 10 %.

265    Za týchto okolností nie je možné Komisii vytýkať, že sa domnievala, že odkaz na rabat alebo maximálnu zľavu 10 % pre lekárnikov biológov predstavuje extenzívne uplatnenie právnych a správnych ustanovení uplatniteľných na lekárnikov biológov.

266    Po tretie, stanovisko francúzskeho Autorité de la concurrence (Úrad pre hospodársku súťaž) č. 10‑A‑01 z 5. januára 2010 k návrhu nariadenia týkajúceho sa organizácie lekárskej biológie, vyjadrujúce sa k odôvodneniu francúzskeho zákonodarcu pre zákaz možnosti poskytnúť zľavy prostredníctvom nariadenia č. 2010‑49 vo svojich bodoch 156 až 158 stanovuje:

„156      [Zamýšľaný predpis] zakazuje akúkoľvek zľavu vo vzťahu k nomenklatúrnym cenám za činnosti lekárskej biológie, okrem osobitného prípadu zmlúv o spolupráci.

157      Tento predpis obmedzuje časť tarifnej slobody, ktorá dnes existuje. Článok L 6211‑6 [CSP] totiž zakazuje zľavy, avšak ‚s výnimkou dohôd alebo zmlúv, ktoré môžu byť uzavreté s režimami alebo subjektmi zdravotného poistenia alebo verejnými či súkromnými zdravotníckymi zariadeniamiʻ.

158      Finančné vzťahy medzi laboratóriami poskytujúcimi lekárske analýzy a verejnými alebo súkromnými zdravotníckymi zariadeniami nie sú vopred definované nomenklatúrami a tarifami týkajúcimi sa náhrad poisteným osobám, ktoré predstavujú maximálnu cenu, a spadajú, v medziach tohto stropu, do spoločného právneho režimu cenovej slobody, ktorý je teraz stanovený v článku L 410‑2 prvý pododsek obchodného zákonníka.“

267    Tieto vyjadrenia francúzskeho úradu pre hospodársku súťaž, tak tiež podporujú výklad, podľa ktorého v čase, kedy nastali rozhodné skutočnosti, existoval za okolností uvedených v článku L 6211‑6 CSP rokovací priestor pre laboratória na účely poskytnutia zliav.

268    Po štvrté, prijatie nariadenia č. 2010‑49 a z neho vyplývajúci zákaz akéhokoľvek zníženia ceny voči cene stanovenej nomenklatúrou za vyšetrenie lekárskej biológie umožňujú dospieť k záveru, že takýto všeobecný zákaz neexistoval na základe článku L 6211‑6 CSP.

269    Nakoniec, skutočnosť, že niektoré písomnosti v spise Komisie odkazujú na poplatky, ako na protiplnenia za poskytnuté služby, nedokazuje, že ide o jediné výklady tohto pojmu v zmysle článku L 6211‑6 CSP, ani je že potrebné z tohto ustanovenia vyvodiť nutne súlad medzi hodnotou ponúkaného zníženia a hodnotou poskytnutej služby.

270    Na základe toho je potrebné dospieť k záveru, že Komora obhajuje nejednoznačný výklad článku L 6211‑6 CSP platného do roku 2010 v rozsahu, v akom toto ustanovenie umožňovalo určitú konkurenciu v cenách za podmienok, ktoré sa neobmedzovali na prípady rozdeľovania odmien alebo na poplatky nutne zodpovedajúce hodnote služby poskytnutej ako protiplnenie.

271    V každom prípade je na záver potrebné spresniť, že aj keby bolo potrebné domnievať sa, že sa Komisia dopustila chybného výkladu, pokiaľ ide o situácie uvedené v článku L 6211‑6 CSP, nutne by to ešte neumožňovalo potvrdiť zásahy Komory, pokiaľ ide o percentuálnu úroveň stanovenú v tomto zmysle laboratóriami v konkrétnych dohodách. Ostatné argumenty odôvodňujúce podľa Komory takéto zásady sú skúmané v rámci deviateho žalobného dôvodu, najmä v jeho druhej časti, v bodoch 279 a nasledujúcich, uvedených nižšie.

272    Z toho, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že ôsmy žalobný dôvod treba zamietnuť.

 O deviatom žalobnom dôvode, vznesenom subsidiárne, založenom v podstate na nesprávnom posúdení skutkového stavu vedúceho k nesprávnemu právnemu posúdeniu

273    Tento žalobný dôvod sa rovnako ako ôsmy žalobný dôvod (bod 239 vyššie) týka kapitoly 5. 1 napadnutého rozhodnutia nazvanej „Zásah do trhových cien“, v rámci ktorého je v bodoch 133 až 221 podrobne skúmané konanie Komory majúce za cieľ uložiť maximálnu úroveň zliav na ceny stanovené štátom. V podstate sa však týka otázky, či Komisia právne dostatočným spôsobom preukázala túto časť porušenia.

274    Odôvodnenia 662 až 666 napadnutého rozhodnutia vyvodzujú závery z konštatovaní uvedených v kapitole 5. Uvádzajú:

„…

(662) Pokiaľ ide o rozhodnutia ONP smerujúce k uloženiu [minimálnej] trhovej ceny, bolo v kapitole 5. 1 preukázané, že prvé z nich, z roku 2003, malo za cieľ definovať ‚niektoré pravidlá týkajúce sa finančných podmienok, ktoré majú byť uvedené v zmluvách o spolupráciʻ.

(663)      Údaje obsiahnuté v spise navyše umožňujú preukázať, že sa ONP od septembra 2004 do septembra 2007 snažila s rastúci naliehaním uložiť [minimálnu] trhovú cenu z dôvodu, že akékoľvek odchýlenie od tohto minima ‚predstavuje zneváženie profesie a môže poukazovať na nekolegiálne konanieʻ[…]

(664) ONP zaslala s cieľom uložiť [minimálnu] trhovú cenu listy veľkému počtu laboratórií, ktoré v súlade so svojou zákonnou povinnosťou oznámili zmluvy o spolupráci s inými laboratóriami alebo s nemocničnými zariadeniami, zmluvy, ktoré obsahovali zľavy považované zo strany ONP za veľmi vysoké. Vo všetkých týchto listoch ONP výslovne odkázala na etický kódex a nepriamo tak na svoje právomoci disciplinárnej sankcie. V niektorých prípadoch ONP dokonca zaslala kópie týchto listov decentralizovaným službám štátu.

(665)      ONP vo svojich vyjadreniach k oznámeniu námietok správne pripomína, že nezačala disciplinárne konanie týkajúce sa zliav na základe disciplinárneho nedostatku v článku R 4235‑75 CSP. Podľa ustálenej judikatúry však, zavedenie odvetných opatrení nie je podmienkou nevyhnutnou pre konštatovanie konania smerujúceho ku stanoveniu trhových cien. Článok 101 ods. 1 ZFEÚ výslovne uvádza ako obmedzenie hospodárskej súťaže rozhodnutia združenia podnikov, ktoré ‚priamo alebo nepriamo určujú... cenyʻ.

(666)      V dôsledku toho nemôže byť protisúťažný predmet tohto typu prejavov porušenia spochybnený, a to o to viac, že tento predmet je formalizovaný 14. septembra 2005 rozhodnutím ONP, ktoré stanovuje, že ‚zľava väčšia ako 10 % nemá v úcte našu profesiu. Nemôže byť používaná v oblasti zliavʻ.“

275    Argumenty Komory týkajúce sa analýzy uvedenej v napadnutom rozhodnutí sa delia na dve časti.

276    V rámci prvej časti Komora uvádza, že sa Komisia nesprávne domnievala, že sa systematicky, s cieľom ochrany záujmov malých laboratórií, snažila uvádzať minimálnu cenu na trhu analýz lekárskej biológie.

277    V rámci druhej časti Komora tvrdí, že Komisia nemôže konštatovať, že jej konanie týkajúce sa zliav nespadá do pôsobnosti jej zákonom stanovených úloh, ale vyjadruje protisúťažné ciele.

278    Je vhodné začať skúmaním druhej časti.

–       O druhej časti

279    Komora uvádza, že Komisia nemôže konštatovať, že jej konanie týkajúce sa zliav nespadá do pôsobnosti jej zákonom stanovených úloh, ale vyjadruje protisúťažné ciele. Podľa Komory vo všetkých prípadoch uvedených Komisiou jej konanie malo za cieľ presadiť dodržiavanie pravidiel profesijnej etiky a dbať na dodržiavanie zásady profesijne nezávislosti pre zachovanie kvality úloh uskutočnených lekárnikmi biológmi v rámci a posteriori kontroly spadajúcej do jej zákonom stanovenej úlohy dohľadu. Údajne nebola proti zásade zliav ako takej, ale podávala vyjadrenie, pokiaľ mohli škodiť verejným financiám, kvalite poskytovanie starostlivosti alebo nezávislosti zdravotníckych pracovníkov. Komora pripomína svoje zákonné poslania definované v článku L 4231‑1 CSP (zabezpečovať dodržiavanie profesijných povinností a nezávislosti povolania, prispievať k podpore verejného zdravia a kvality starostlivosti) a v článku R 4235‑75 CSP (dbať na to, aby lekárnici biológovia neznižovali svoje odmeny v úmysle nekalej konkurencie alebo na úkor kvality služieb, ktoré poskytujú). Odkazuje tiež na Bichatovu správu, ako aj na článok L 162‑13‑2 francúzskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia.

280    Komora okrem toho tvrdí, že cena stanovená v nomenklatúre je rovnovážnou cenou dohodnutou štátom, ktorá zohľadňuje skutočnú cenu analýzy, odmenu za starostlivosť a ochranu verejných financií, a nie trhovú cenu. Podľa nej vo všeobecnosti platí, že existuje určitý vzťah medzi kvalitou služieb poskytnutých chorým a povahou a spôsobom odmeny. V tomto zmysle uvádza rozsudok Súdneho dvora z 5. decembra 2006, Cipolla a i., (C‑94/04 a C‑202/04, Zb. s. I‑11421, bod 67). Vzhľadom na to, že bola zákonodarcom poverená dbať na dodržiavanie pravidiel profesijnej etiky, vrátane, okrem iného článku R 4235‑75 CSP, osobitného pre lekárnikov biológov, musela byť, podľa nej, znepokojená niektorými veľkými zľavami (väčšinou presahujúcimi 30 % a idúcimi až k 50 %), ako indíciami dumpingových praktík.

281    Komisia tvrdenia Komory spochybňuje.

282    Je potrebné konštatovať, že argumentácia Komory, podľa ktorej jej konanie bolo len uplatnením zákona, sa prekrýva s argumentáciou uvedenou v rámci ôsmeho žalobného dôvodu, ale v rámci tejto časti Komora osobitne pripomína svoju úlohu dbať na dodržiavanie článkov L 4231‑1 a R 4235‑75 CSP.

283    Subsidiárne je potrebné zamietnuť jej argument založený na Bichatovej správe z dôvodu uvedeného v bodoch 249 a 250 vyššie.

284    Obsah článku L 4231‑1 CSP je pripomenutý v bode 2 vyššie. Vyplýva z neho, že úlohy Komory obsahujú najmä povinnosť zabezpečiť dodržiavanie profesijných povinností chrániť vážnosť a nezávislosť povolania, dbať na odbornosť lekárnikov a prispievať k podpore verejného zdravia a kvality starostlivosti, najmä bezpečnosti odborných úkonov.

285    Obsah článku R 4235‑75 CSP už bol uvedený v rámci skúmania ôsmeho žalobného dôvodu. Pre pripomenutie toto ustanovenie vo svojom prvom pododseku uvádza, že „lekárnici biológovia nesmú znížiť svoje odmeny v úmysle nekalej konkurencie alebo na úkor kvality služieb, ktoré poskytujú“ a že „v dohodách o spolupráci medzi laboratóriami musia byť odmeny týkajúce sa prevodov stanovené taktne a s mierou“.

286    Podľa Komory má byť v podstate v rámci konania, ktoré je jej vytýkané v oblasti zliav, použitý zákon, pričom pripomína prehnanú alebo abnormálnu povahu niektorých zliav, pretože systematická prax vysokých zliav je údajne na úkor kvality starostlivosti a nezávislosti zdravotníckych pracovníkov a obsahuje nebezpečenstvo zneužitia verejných financií. Pripomína, že je tiež potrebné dbať na skutočnosť, aby odmena lekárnikov biológov nebola znižovaná s úmyslom nekalej hospodárskej súťaže. Na jej konanie sa tak údajne neuplatňuje článok 101 ZFEÚ.

287    V tomto zmysle nie je možné poprieť skutočnosť, že konanie Komory v oblasti cien opísané v napadnutom rozhodnutí nie je cudzie jej úlohe strážcu pravidiel profesijnej etiky lekárnikov biológov, čo Komisia nakoniec uznala, keď v odôvodnení 174 napadnutého rozhodnutia uviedla, že dozor nad zachovávaním pravidiel profesijnej etiky v oblasti cien používaných lekárnikmi spadá do rámca zákonom stanovených úloh Komory.

288    Navyše, zásahy Komory uvedené v napadnutom rozhodnutí sa často týkajú poskytnutia veľkých zliav, ktoré môžu predstavovať až 30 %, či dokonca 50 % nomenklatúrnej ceny za vyšetrenie v odbore lekárskej biológie. Tieto zásahy sa týkajú zmlúv, ktoré boli predložené Komore v súlade s ustanoveniami článku L 6221‑5 CSP, podľa ktorého sú SEL prevádzkujúce laboratórium povinné Komore oznamovať „zmluvy a dodatky uzavreté týmito spoločnosťami, ktoré majú za cieľ zaručiť používanie materiálu alebo priestorov slúžiacich pre činnosti laboratória“, pričom tieto ustanovenia sú posilnené od augusta 2005 článkom L 4221‑19 CSP, ktorý ukladá povinnosť oznámiť ich v mesiaci nasledujúcom po ich uzavretí.

289    Komisia však v odôvodneniach 175 až 221 napadnutého rozhodnutia podrobne vysvetľuje, prečo podľa nej konanie Komory v tejto oblasti vyplýva z výkladu zákona za hospodárskym účelom skôr než z jeho prísneho výkladu.

290    Je potrebné konštatovať, že žiadny z argumentov predložených Komorou nespochybňuje závery Komisie, podľa ktorých konanie, ktoré je jej vytýkané, nespadá do jednoduchého uplatnenia zákona. Opakovane totiž prekročila medze svojej zákonom stanovenej úlohy, aby presadila svoj vlastný hospodársky výklad zákona.

291    Po prvé, ako Komisia správne uvádza, z citácií listov alebo zápisníc použitých v odôvodneniach 142 až 164 napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že Komora pri svojich zásahoch týkajúcich sa zmlúv uzavretých laboratóriami poukazovala na kvalitu starostlivosti, nezávislosť zdravotníckych pracovníkov alebo nebezpečenstvo zneužitia verejných financií. Komora nepredložila v tomto zmysle ani žiadny presný dôkaz na podporu svojho tvrdenia.

292    Pokiaľ ide o súvislosť medzi poskytnutím zliav a kvalitou starostlivosti, Komisia uvádza, bez toho aby jej Komora v tomto bode protirečila, že Komora nikdy nepreukázala, že dohodnuté zľavy ovplyvňujú kvalitu starostlivosti poskytovanej daným laboratóriom. Okrem toho, ako je to uvedené v odôvodnení 218 napadnutého rozhodnutia, Komora samotná zdôrazňuje, že kontrola kvality spadá do výlučnej právomoci francúzskeho ministerstva zdravotníctva.

293    Pokiaľ ide o rozsudok Cipolla a i., už citovaný v bode 280 vyššie, Súdny dvor skutočne v bode 67 uvedeného rozsudku uvádza, že nemožno vylúčiť, že sadzobník ukladajúci minimálne odmeny umožní vyhnúť sa tomu, aby boli advokáti, v kontexte konkurenčného talianskeho trhu, podnecovaní k tomu, aby sa ich hospodárska súťaž prejavila ponukou služieb za zníženú cenu s rizikom zhoršenia kvality poskytovaných služieb. Okrem skutočnosti, že sa tento rozsudok týka problematiky voľného pohybu služieb, ide však v tomto rozsudku o služby vo všeobecnosti poskytované v kontexte asymetrie informácií medzi zákazníkom spotrebiteľom a poskytovateľom, na rozdiel od scenárov načrtnutých v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa týkajú vzťahov medzi odbornými pracovníkmi v danom odvetví. Uvedený rozsudok teda nemôže byť určujúcim na účely podpory tézy Komory.

294    Pokiaľ ide o možný zásah do verejných financií, Komora odkázala najmä na článok L 162‑13‑2 francúzskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia, podľa ktorého riaditelia laboratórií majú povinnosť uskutočňovať analýzy a vyšetrenia uskutočňované laboratóriami pri zachovávaní prísnej hospodárnosti zlučiteľnej s presným vykonaním lekárskych predpisov. Je však potrebné konštatovať, že v listoch Komory nebol nikdy naznačený možný zásah do verejných financií. Navyše, Komisia správne na jednej strane uvádza, že zľavy poskytnuté verejným nemocniciam alebo nemocniciam kontrolovaným zdravotnými poisťovňami, mohli byť verejným financiám len prospešné. Na druhej strane má tiež pravdu, keď tvrdí, že pokiaľ existovali prípady zneužitia v rámci dohôd medzi súkromnými laboratóriami a nemocnicami v rozsahu, v akom posledne menovaným mohli byť poskytnuté zľavy popri tom, že im bola poskytnutá náhrada v cene stanovenej nomenklatúrou, išlo o anomáliu v právnej úprave, ktorá mala byť riešená inak než zásahom Komory v prípade, kedy zákon zľavy dovoľoval. Nakoniec je potrebné uviesť, že, ako v podstate poznamenáva Komisia (odôvodnenie 197 napadnutého rozhodnutia), Komora mala, pokiaľ sa domnievala, že zľavy samé o sebe nastoľujú problém podvodu, rovnako reagovať aj voči zľavám do 10 %.

295    Pokiaľ ide o údajnú súvislosť medzi poskytovaním príliš veľkých zliav a profesijnou nezávislosťou lekárnikov biológov, ktorých garantom je tiež Komora, obmedzujú sa argumenty Komory len na tvrdenia, ktoré nie sú založené na žiadnom dôkaze vysvetľujúcom súvislosť medzi týmito dvoma aspektmi, ktoré zdá sa nie sú zjavné.

296    Po druhé, úryvky z listov, citované Komisiou v napadnutom rozhodnutí systematicky odkazujú na skutočnosť, že zľavy musia byť stanovené „taktne a s mierou“ a že určitá percentuálna zľava samozrejme dosť vysoká (často 30 až 50 %), predstavuje „zneváženie povolania“ a „môže a môže poukazovať na nekolegiálne konanie“.

297    Ako však Komisia uvádza v odôvodnení 179 napadnutého rozhodnutia, odkaz na článok R 4235‑75 CSP, podľa ktorého stanovenie odmien musí byť uskutočnené „taktne a s mierou“, sa týka len zmlúv medzi laboratóriami, najmä „odmien týkajúcich sa prevodov“ a nie zmlúv medzi laboratóriom a iným subjektom, v rámci ktorých ho však Komora opakovane uplatňuje.

298    Komisia, okrem toho, v odôvodneniach 175 až 179 napadnutého rozhodnutia uvádza tézu, podľa ktorej pojem „taktne a s mierou“ odkazuje na nebezpečenstvo príliš vysokých odmien pri porovnaní právnych predpisov uplatniteľných na lekárnikov biológov s článkami zákona týkajúcimi sa iných zdravotníkov, analýzu, ktorú Komora výslovne nepopiera.

299    Po tretie, pokiaľ ide o skutočnosť, že Komora má za úlohu tiež predchádzať nebezpečenstvu nekalej hospodárskej súťaže, Komisia správne uvádza, že nestačí, aby naňho Komora odkázala abstraktne. Takéto nebezpečenstvo totiž nemôže vyplývať len z výšky zľavy, predovšetkým v kontexte, kedy správy uvedené samotnou Komorou, teda na jednej strane správa pre projekt reformy lekárskej biológie predložená francúzskemu ministrovi zdravotníctva, mládeže, športu a spoločenského života pánom Ballereauom 23. septembra 2008 a na druhej strane správa č. 2006 045 z apríla 2006, predložená paní Lalandovou, pani Yeniovou a pani Lacondeovou, členkami francúzskej Generálnej inšpekcie sociálnych vecí (IGAS), uvádzajú, že ceny účtované vo Francúzsku sú vyššie než v iných členských krajinách. Toto konštatovanie zostáva platné, hoci Komora správne uvádza, že závery druhej správy sú odstupňovanejšie a pripúšťajú, že nie je možné porovnávať cenu za činnosť v lekárskej biológii vo Francúzsku, obsahujúcu niekoľko štádií a preto komplexnejšiu, a ceny vo všeobecnosti používané v iných krajinách Únie. Záver Komisie, podľa ktorého existuje priestor pre laboratória, ktorý im umožňuje poskytovať zľavy, skôr než by im bolo možné vytknúť, že pracujú so stratou, teda vychádza tiež, ako je uvedené v odôvodnení 186 napadnutého rozhodnutia, z odpovedí niektorých lekárnikov na dotazníky Komisie, v ktorých uviedli, že široko pokrývajú ich náklady.

300    Z predchádzajúceho vyplýva, že druhá časť deviateho žalobného dôvodu musí byť zamietnutá.

–       O prvej časti

301    Po prvé, podľa Komory, zásahy odhalené Komisiou v oblasti zliav sú len okrajovej povahy, pretože pre obdobie inšpekcie od decembra 2003 do konca roku 2008, teda viac než päť rokov, Komisia odhalila len 18 listov, ktoré sa v skutočnosti týkajú 14 zmlúv a 3 žiadostí o informácie. Zo 4 270 laboratórií vo Francúzsku to údajne predstavuje 0,3 % laboratórií dotknutých za päť rokov.

302    Po druhé, Komisia údajne nesprávne konštatovala v odôvodnení 185 napadnutého rozhodnutia, že cieľom Komory v oblasti zliav je chrániť malé laboratória systematickým postupom proti skupinám, pričom dotknutými laboratóriami boli v 11 prípadoch z 18 listov laboratória malej veľkosti, zatiaľ čo len 3 z nich sú adresované SEL patriacej k regionálnej sieti, 1 sa týka špecializovaného laboratória a 3 skupín laboratórií. Cieľom Komory v oblasti zliav teda údajne jasne nebolo systematicky postupovať proti skupinám laboratórií, ale chrániť verejné zdravie pri presadzovaní dodržiavania zásady profesijnej nezávislosti lekárnikov biológov, na účely zachovania kvality činnosti lekárskej biológie.

303    Po tretie, analýza jej správania vzhľadom na dotknuté zmluvy nepotvrdzuje závery Komisie, V odôvodneniach 161 a 162 napadnutého rozhodnutia jej Komisia vytýka dohody medzi dvoma laboratóriami, ktoré sa týkajú rozdeľovania odmien, ku ktorému CCG údajne vydala priaznivé stanovisko. Komisia jej v odôvodneniach 159, 163 a 164 napadnutého rozhodnutia ďalej vytýka tri dohody medzi súkromnými laboratóriami a zdravotníckymi zariadeniam, ktoré sú zmluvami o prednostných výkonoch alebo zmluvami s praktickými lekármi, v rámci ktorých sú prípustné poplatky, ale cena nie je slobodne určiteľná, pretože činnosti lekárskej biológie podriaďuje nomenklatúre. CCG údajne spochybnením poplatkov vo výške 15 až 48 % ceny stanovenej nomenklatúrou konala v rámci svojich činností stanovených právnymi predpismi, aby presadila dodržiavanie pravidiel profesijnej etiky, pretože existovalo nebezpečenstvo škody spôsobenej verejným financiám. Ostatné dohody uvedené Komisiou týkajúce sa dohôd so zariadeniami verejného zdravia (odôvodnenia 147 až 151 a 153 napadnutého rozhodnutia) a so subjektmi zdravotného poistenia (odôvodnenia 144, 145 a 152 napadnutého rozhodnutia) údajne obsahovali zľavy nie v prospech pacientov, ktoré nemohli zaručiť optimálnu kvalitu starostlivosti, ale prípadne svedčili o činnostiach nekalej súťaže. Práve v rámci svojej a posteriori kontroly sa k nim CCG vyjadrila a pripomenula zásady uvedené v článku R 4235‑75 CSP, avšak nezaslala „upomienky“ a nikdy neuplatnila svoju disciplinárnu právomoc.

304    Komisia tvrdenia Komory spochybňuje.

305    V tomto zmysle je potrebné pripomenúť, že z judikatúry vyplýva, že pojmy „dohoda“, „rozhodnutia združení podnikov“ a „zosúladený postup“ zahŕňajú, zo subjektívneho hľadiska, podoby zosúladeného konania, ktoré majú rovnakú podstatu a odlišujú sa len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T‑Mobile Netherlands a i., C‑8/08, Zb. s. I‑4529, bod 23 a tam citovanú judikatúru).

306    Okrem toho, pokiaľ ide o posúdenie protisúťažnej povahy zosúladeného postupu, je potrebné sústrediť sa na objektívne ciele, ktoré má dosiahnuť, ako aj na hospodársky a právny kontext tohto postupu (pozri v tomto zmysle rozsudok T‑Mobile Netherlands a i., už citovaný v bode 305 vyššie, bod 278 a tam citovanú judikatúru).

307    Judikatúra ďalej uvádza, že rozlišovanie medzi „porušeniami na základe cieľa“ a „porušeniami na základe následku“ spočíva v tom, že určité formy zosúladeného postupu medzi podnikmi možno z dôvodu ich samotnej povahy považovať za škodlivé pre dobré fungovanie hospodárskej súťaže (rozsudky T‑Mobile Netherlands a i., už citovaný v bode 305 vyššie, bod 29, a Allianz Hungária Biztosító a i., už citovaný v bode 61 vyššie, bod 35).

308    Tiež bolo rozhodnuté, že určité zosúladené správania, ako tie, ktoré vedú k horizontálnemu určeniu cien prostredníctvom kartelov, možno do tej miery považovať za schopné mať negatívne účinky predovšetkým na cenu, množstvo a kvalitu výrobkov a služieb, že sa môže považovať preukázanie ich konkrétnych účinkov na trhu za nepotrebné na účely uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 30. januára 1985, Clair, 123/83, Zb. s. 391, bod 22).

309    V prípade, že analýza obsahu zosúladeného postupu neodhalí dostatočný stupeň škodlivosti vo vzťahu k hospodárskej súťaži, bude však potrebné skúmať jeho následky a aby sa mohol zakázať, požadovať zhromaždenie dôkazov preukazujúcich, že hospodárska súťaž bola skutočne citeľným spôsobom vylúčená, obmedzená alebo skreslená (rozsudok Allianz Hungária Biztosító a i., už citovaný v bode 61 vyššie, bod 34 a tam citovaná judikatúra).

310    Na účely posúdenia, či dohoda obsahuje obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“, je potrebné sa zamerať na obsah jej ustanovení a na ciele, ktoré má dosiahnuť, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého je zasadená. V rámci posúdenia uvedeného kontextu je potrebné takisto zohľadniť povahu dotknutých tovarov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov (pozri v tomto zmysle rozsudok Allianz Hungária Biztosító a i., už citovaný v bode 61 vyššie, bod 36 a tam citovanú judikatúru).

311    V prejednávanej veci je potrebné najskôr pripomenúť, že z preskúmania ôsmeho žalobného dôvodu vyplýva, že sa Komisia nedopustila pochybenia, keď konštatovala, že konanie Komory v oblasti zliav spadá do extenzívneho výkladu uplatniteľného právneho rámca, takže ho Komisia legálne mohla hodnotiť z hľadiska článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

312    Nakoniec, najmä z kapitoly 5. 1 napadnutého rozhodnutia a z časti jeho kapitoly 7 citovanej v bode 274 vyššie vyplýva, že Komisia na podporu svojho záveru o existencii porušenia z hľadiska účelu spočívajúceho v horizontálnej dohode o cenách vychádza z listinných dôkazov, hoci v odôvodnení 754 týkajúcom sa závažnosti porušenia uvádza, že nejde o typický príklad.

313    Toto porušenie tak podľa Komisie začína rozhodnutím prijatým na správnej schôdzke CCG z 11. decembra 2003, uvedeným najmä v odôvodneniach 139 a 662 napadnutého rozhodnutia, „definovať niektoré pravidlá týkajúce sa finančných podmienok, ktoré majú byť uvedené v zmluvách o spolupráci uzavretých medzi laboratóriami“. V tomto zmysle sa Komisia správne domnieva, že medzi úlohy verejných služieb zverených francúzskym štátom Komore nespadá rozhodovacia činnosť v tejto oblasti.

314    Komisia tiež uvádza zápisnicu zo správnej schôdzky CCG z 15. apríla 2004, z ktorej vyplýva, že sa CCG rozhodla informovať sa u niektorých subjektov špecializovaných na priemernú celkovú ziskovosť laboratórií lekárskej biológie „pred rozhodnutím o rôznych zmluvách a dohodách“.

315    Iným zásadným dokumentom je zápisnica zo správnej schôdzky CCG zo 14. septembra 2005 citovaná v odôvodneniach 141 a 666 a už spomínaná v rámci ôsmeho žalobného dôvodu (pozri bod 263 vyššie). Podľa Komisie Komora pri tejto príležitosti formalizovala svoju politiku. Ako je opísané v napadnutom rozhodnutí, táto zápisnica uvádza, pokiaľ ide o zmluvu uzavretú medzi laboratóriom a univerzitnou nemocnicou, že „Rada potvrdzuje tvrdenia uvedené v skoršej korešpondencii, teda, že každá zľava musí byť stanovená taktne a s mierou a zľava väčšia ako 10 % si neváži naše povolanie“ a že „nemôže byť používaná v oblasti zliav“.

316    Je potrebné konštatovať, že okrem všeobecného argumentu, podľa ktorého je jej konanie založené na uplatnení zákona, Komora nepredkladá argumenty týkajúce sa dotknutých zápisov a skutočností, že je na nich založené jej rozhodnutie zasiahnuť, pokiaľ ide o znenie zmlúv o spolupráci alebo o zľavy poskytnuté zákazníkom laboratórií. Ide však o dôležité dokumenty spomedzi dôkazov zistených Komisiou, najmä preto, že je z nich možné vyvodiť rozhodnutie orgánov Komory zabrániť zľavám v určitej výške.

317    Navyše, Komisia sa na podporu svojho záveru o existencii praktiky ukladania minimálnych cien (alebo maximálnej výške zliav) opiera o súbor listov z rokov 2004 až 2008. Na základe žiadosti Všeobecného súdu, Komisia poskytla kópie niektorých týchto listov zaslaných laboratóriám a zápisníc z interných schôdzok Komory, v rámci ktorých je vždy pripomenuté, že storno, vo všeobecnosti nazývané „zľava“, z určitej úrovne nad 10 %, predstavuje zneváženie profesie a môže poukazovať na nekolegiálne konanie.

318    Okrem toho, Komisia v odôvodnení 146 napadnutého rozhodnutia uvádza korešpondenciu Komory s SEL Eimer, v rámci ktorej Komora vyjadrila znepokojenie týkajúce sa úrovne dohodnutých zliav, a v súvislosti s ktorými Direction générale de la concurrence, de la consommation et de la répression des fraudes (DGCCRF) (francúzske generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž, ochranu spotrebiteľa a stíhanie podvodov), na ktoré sa Komora obrátila, v roku 2009 oznámilo, že zaslanie dotknutých listov mohlo byť analyzované tak, „že jeho účelom alebo možným dôsledkom je obmedziť voľný obchod medzi podnikmi tým, že sú nabádané k prijatiu cenového správania sa, bez toho aby boli zohľadnené ich skutočné náklady“.

319    Iné listy uvedené v napadnutom rozhodnutí tiež potvrdzujú analýzu Komisie, pretože ide o situáciu, akou sú situácie v odôvodneniach 150 a 160 napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorých Komora nereagovala na zľavy stanovené vo výške pod 10 %.

320    Navyše, Komora nepredkladá ani argumenty týkajúce sa korešpondencie medzi ňou a laboratóriami uvedenými v odôvodneniach 155 až 158 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o jej zásah vo vzťahu k analýzam lekárskej biológie uskutočneným v rámci pracovného lekárstva. Ako Komisia pripomína v odôvodnení 155 napadnutého rozhodnutia, bez toho aby jej Komora v tomto bode odporovala, nie sú takéto analýzy hradené subjektmi zdravotného poistenia, takže je ich cena voľne stanovená a dohoda o nej spadá do spoločného režimu voľného stanovenia cien určeného CDC.

321    Všeobecný súd sa domnieva, že dôkazy uvedené v bodoch 313 až 320 vyššie, svedčia o rozhodnutí združenia podnikov, ktoré je potrebné vykladať ako horizontálnu dohodu o nepriamom stanovení cien prostredníctvom stanovenia maximálnej výšky zliav povolenej pre účastníkov trhu, najmä 10 % vzhľadom na konvenčné ceny náhrady v kontexte, kedy až do roku 2010 zákon laboratóriám povoľoval používať nižšie ceny.

322    Z toho dôvodu, vzhľadom na hospodársky a právny kontext opísaný v napadnutom rozhodnutí, teda najmä na kontext regulovaného a chráneného trhu analýz lekárskej biológie, ponechávajúceho len obmedzenú možnosť cenovej hospodárskej súťaže prostredníctvom zliav za analýza uskutočnené v rámci pracovného lekárstva, medzi laboratóriami a nemocničnými zariadeniam alebo subjektmi sociálneho zabezpečenia, Komisia správne dospela k záveru, že sa rozhodnutia a praktiky vytýkané Komore a zdokumentované v napadnutom rozhodnutí týkali stanovenia trhových cien, ktorých protisúťažný cieľ nemohol byť spochybnený. Komisia ich preto, v súlade s judikatúrou citovanou v bode 308 vyššie, mohla označiť za odporujúce článku 101 ods. 1 ZFEÚ, bez toho aby preukázala ich konkrétne dôsledky na trhu.

323    Okrem toho je potrebné ešte spresniť, že Komisia v odôvodneniach 703 až 706 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že sa výnimky stanovené v článku 101 ods. 3 ZFEÚ nepoužijú, pretože Komora z postupov správneho konania nepriniesla žiadny dôkaz umožňujúci domnievať sa, že sa uvedené výnimky uplatnia. Navyše, Komisia podporne uvádza, že takzvané „typické“ obmedzenia nevytvárajú objektívne hospodárske výhody a nie sú prospešné spotrebiteľom, a že v každom prípade, v prejednávanej veci žiadna skutočnosť nenaznačuje, že sú splnené podmienky článku 101 ods. 3 ZFEÚ. Analýza Komisie v napadnutom rozhodnutí týkajúca sa tohto ustanovenia nie je spochybnená v rámci prejednávanej žaloby.

324    Vzhľadom na tieto úvahy, nie je argument Komory založený na údajnom nedostatočnom množstve listov uvedených v napadnutom rozhodnutí rozhodujúci pre spochybnenie záveru, podľa ktorého z jej strany došlo k osobitne škodlivému konania pre zostávajúcu konkurenciu, umožnenému inak reštriktívnymi právnymi predpismi.

325    Je pravda, že bolo zhromaždených len 18 listov za obdobie 5 rokov. Komisia však v odôvodnení 221 napadnutého rozhodnutia správne uvádza, že toto malé množstvo listov môže byť dobre vysvetlené skutočnosťou, že Komora uprednostňuje disciplínu.

326    Rovnako tak, v tomto zmysle nie je rozhodujúce, či sa, ako tvrdí Komora, dotknuté listy týkali tiež, či dokonca hlavne (podľa nej v prípade 11 listov z 18) malých laboratórií. Hoci odpoveď Komisie na tento argument, podľa ktorého to predstavuje len dôkaz nesúdržnosti politiky, nie je skutočne presvedčivá, je potrebné uviesť, že konkrétne kroky Komory voči laboratóriám usilujúce sa zaviesť reštriktívnu politiku hospodárskej súťaže v oblasti cien nie sú menej nezákonné, pokiaľ sa týkajú malých alebo veľkých laboratórií.

327    Navyše, pokiaľ ide o argument Komory, podľa ktorého bola jej cieľom v oblasti zliav skôr ochrana verejného zdravie pri presadzovaní dodržiavania zásady profesijnej nezávislosti lekárnikov biológov namiesto ochrany malých laboratórií, zo skúmania ôsmeho žalobného dôvodu a z druhej časti deviateho žalobného dôvodu vyššie vyplýva, že konanie Komory v oblasti zliav je založené na extenzívnom výklade právneho rámca. Bez právomoci vydávať nariadenia v tejto oblasti však Komora mala konať v striktnom rámci zákona. V každom prípade skutočnosť, že Komora mohla sledovať legitímny cieľ, nevylučuje, že jej konanie v oblasti zliav môže byť považované za konanie s cieľom obmedziť hospodársku súťaž (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 20. novembra 2008, Beef Industry Development Society a Barry Brothers, C‑209/07, Zb. s. I‑8637, body 19 až 21), za predpokladu, že je tento cieľ preukázaný, čo bezpochyby bolo naplnené v prejednávanej veci.

328    Okrem toho, skutočnosť, že Komora nakoniec vydala priaznivé stanovisko v niektorých prípadoch rozdeľovania odmien, nespochybňuje protiprávnu povahu jej pôvodného zásahu, ktorý konkretizuje rozhodnutie obmedzujúce hospodársku súťaž.

329    Rovnako tak, pokiaľ ide o otázku, či Komisia používa príliš silný výraz, keď hovorí o zaslaní „upomienok“ z príkladov citovaných v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že Komora prinajmenšom v dvoch prípadoch po to, čo získala vysvetlenia laboratória, ktorého sa niektoré dohodnuté zľavy týkali, svoje stanovisko zopakovala (pozri príklady citované v odôvodneniach 150 a 159 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho, ani zaslanie alebo nezaslanie upomienok, ba dokonca ani výslovná požiadavka na zmeny zmlúv, nie sú takisto rozhodujúce pre posúdenie, či existuje porušenie článku 101 ZFEÚ z hľadiska účelu.

330    Je to tak aj v prípade, pokiaľ ide o otázku, akou mierou Komora zdôraznila hrozbu použitia svojej disciplinárnej právomoci, aby reagovala na to, čo považovala za odchýlky. Je však potrebné spresniť, že vzhľadom na dôkazy skúmané vyššie, nie je možné poprieť, že Komora implicitne poukázala na uplatnenie uvedenej právomoci, keď spomínala existenciu potenciálne nekolegiálnych praktík.

331    Nakoniec, pokiaľ ide o skutočnosť, že niektoré zásahy Komory smerovali proti dohodám potenciálne obsahujúcim konanie nekalej hospodárskej súťaže, tento argument už bol skúmaný v rámci druhej časti tohto žalobného dôvodu. V tomto zmysle bolo uvedené, že tento argument bol Komorou použitý len abstraktne, pretože v uvedených listoch nebol predložený žiadny konkrétny dôkaz nekalej hospodárskej súťaže.

332    Z predchádzajúceho vyplýva, že prvá časť deviateho žalobného dôvodu musí byť zamietnutá, ako aj v dôsledku toho deviaty žalobný dôvod v plnom rozsahu.

 O popieraní jedinej a nepretržitej povahy porušenia

333    Podľa Komisie Komora zjavne, po prvý krát v replike, popiera jedinú a nepretržitú povahu porušenia, a predkladá tak neprístupný nový žalobný dôvod. Okrem toho, podľa Komisie, Komora nepredkladá žiadny argument na podporu tohto údajného žalobného dôvodu, vzhľadom na čo je tento žalobný dôvod taktiež neprípustný.

334    V tomto zmysle je potrebné pripomenúť, že z ustanovení článku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, že žaloba, ktorou sa začína konanie, musí obsahovať predmet konania a zhrnutie žalobných dôvodov a že nové dôvody možno počas konania uviesť len vtedy, ak sú založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Žalobný dôvod, ktorý predstavuje rozšírenie žalobného dôvodu, ktorý bol už priamo alebo implicitne uvedený v návrhu na začatie konania a ktorý je s ním úzko spojený, treba vyhlásiť za prípustný (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. júna 2008, Alferink a i./Komisia, T‑94/98, Zb. s. II‑1125, bod 38 a tam citovanú judikatúru).

335    V prejednávanej veci Komora v replike spochybňuje existenciu takzvaného spoločného plánu, ktorý „by predstavoval jediné a nepretržité porušenie“. Išlo by o umelú konštrukciu, ktorá by neobstála pri skutkovej analýze.

336    Je potrebné skúmať, či v rozsahu, v akom je možné z tejto argumentácie odvodiť neexistenciu jediného a nepretržitého porušenia, ide o nový žalobný dôvod.

337    V tomto zmysle nepriamo poukazujú dve časti žaloby na spoločný plán, kľúčovú skutočnosť v analýze Komisie, pokiaľ ide o existenciu jediného a nepretržitého porušenia.

338    Po prvé, v siedmom žalobnom dôvode, ako je uvedené v žalobe, Komora tvrdí, že Komisia prekročila kontrolný mandát tým, že od kontroly prešla ku zaisteniu niektorých dokumentov týkajúcich sa cien, čo viedlo k porušeniu jej práva na obhajobu. Komora v replike dodáva, že sa Komisia pokúsila umelo a a posteriori spojiť problematiku týkajúcu sa rozvoja skupín laboratórií a problematiku súvisiacu so zľavami na účely odôvodnenia použitia dôkazov získaných pri kontrole do spoločného plánu.

339    Po druhé, Komora v rámci prvej časti deviateho žalobného dôvodu predloženého v žalobe popiera úvahu Komisie, podľa ktorej jej hlavným cieľom v oblasti zliav bolo zamerať sa na skupiny, vzhľadom na veľký počet malých laboratórií, ktorých sa týkali uvedené listy.

340    Deviaty žalobný dôvod vznesený v žalobe sa týka otázky, či Komisia právne dostatočným spôsobom preukázala poručenie článku 101 ZFEÚ, pokiaľ ide o zľavovú politiku Komory. Komora odkazuje na veľký počet malých laboratórií, ktorých sa týkali jej listy v oblasti zliav len preto, aby v rámci prvej časti uviedla, že sa Komisia nesprávne domnievala, že sa systematicky, na účely ochrany záujmov malých laboratórií, snažila stanoviť minimálnu cenu na trhu služieb analýz lekárskej biológie.

341    Je potrebné konštatovať, že Komora v žalobe a ani argumentáciou vznesenou na podporu siedmeho žalobného dôvodu, ani v rámci prvej časti deviateho žalobného dôvodu nepoprela, a to ani nepriamo, jedinú a nepretržitú povahu porušenia.

342    Za týchto okolností nemôže byť žalobný dôvod popierajúci jedinú a nepretržitú povahu porušenia, vznesený po prvý krát v replike, považovaný za rozšírenie žalobného dôvodu uvedeného skôr. Vzhľadom na svoje oneskorené podanie musí byť teda vyhlásený za neprípustný.

 Záver týkajúci sa použitia judikatúry vo veci Wouters a žalobných dôvodov na podporu návrhu na zrušenie

343    V tejto fáze skúmania je potrebné rozhodnúť aj o uplatniteľnosti judikatúry vo veci Wouters v prejednávanej veci.

344    Z preskúmania druhého a tretieho žalobného dôvodu uvedeného vyššie vyplýva, že konanie Komory, pokiaľ ide o informačné povinnosti SEL, sa týka na jednej strane jej neodôvodneného trvania na podriadení účinnosti zmien SEL počas ich existencie, odkladnej podmienke a zmene dokumentov niektorých spoločností v tomto zmysle a na strane druhej žiadostí o oznámenie informácií nepožadovaných zákonom pod hrozbou sankcií, najmä voči SEL skupiny Labco, identifikovaným riadiacimi inštanciami Komory ako predstavujúcu hrozbu.

345    Tieto akty v každom prípade prekračujú konzultačnú úlohu Komory v rámci postupov schválenia prefektom a nie sú odôvodnené ani skutočnosťou, že Komora zohľadňuje nariadenie prefektov pre správu zoznamu, pretože táto posledne uvedená činnosť je založená na jej vlastných predpisoch. Komora tak nemôže tvrdiť, že v tomto zmysle koná len ako rozšírenie právomoci prefekta. Navyše, ako Komisia správne uvádza, Komora nemá právomoc vydávať nariadenia.

346    Navyše, z preskúmania tretieho žalobného dôvodu vyplýva, že striktný výklad pravidiel použitých Komorou pre jej žiadosti o informácie v oblasti pohybu akcií v SEL, nemôže byť odôvodnený so zreteľom na jej úlohu a posteriori overovania zákonných ustanovení. Na účely vylúčenia uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ tak nie je možné vzhľadom na dotknuté konanie použiť argument, podľa ktorého jeho prípadné obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž sú nevyhnutné pre riadny výkon profesie, tak ako je organizovaná zákonom, ako to bolo konštatované pre niektoré pravidlá advokátskej komory v bodoch 109 a 110 rozsudku Wouters, už citovaného v bode 21 vyššie.

347    Navyše, konania Komory v oblasti rozvoja skupín laboratórií, dotknuté v štvrtom a piatom žalobnom dôvode, alebo týkajúce sa zliav, sú analyzované rovnakým spôsobom. Je pravda, že Komora musí zaručiť dodržiavanie pravidiel profesijnej etiky v rámci jej úloh stanovených právnymi predpismi, vrátane ochrany nezávislosti lekárnikov biológov a ochrany verejného zdravia. Jej konanie však musí byť súčasťou právneho rámca vytvoreného zákonodarcom a správnymi orgánmi, pretože samotná Komora nemá právomoc vydávať nariadenia. Pokiaľ teda Komora koná na základe výkladu odporujúceho doslovnému zmyslu textov, alebo dokonca robí ich výklad striktnejším v rámci určitej stratégie, nemôžu jej konania nespadať pod článok 101 ods. 1 ZFEÚ na základe argumentu, podľa ktorého sú inherentné vo vzťahu k sledovaniu legitímneho cieľa. Komisia v tomto zmysle správne uvádza, že reprezentatívny orgán súkromných osôb nie je príslušný rozšíriť rozsah ochrany zákona v snahe chrániť záujem skupiny, zatiaľ čo zákonodarca stanovil medze poskytovanej ochrany a ponechal možnosť určitej konkurencie.

348    Zásady, ktoré vyplývajú z rozsudku Wouters, už citovaného v bode 21 vyššie, tak neumožňujú domnievať sa, že všeobecne obmedzujúce konania Komory uvedené v napadnutom rozhodnutí nespadajú pod dosah zákazu uvedený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

349    Z toho vyplýva, že prvý žalobný dôvod musí byť zamietnutý.

350    V dôsledku toho je potrebné žiadosti o zrušenie zamietnuť.

2.     O návrhu predloženom subsidiárne, smerujúcom k zníženiu výšky pokuty

351    Je potrebné pripomenúť, že preskúmanie zákonnosti rozhodnutí prijatých Komisiou je doplnené právomocou preskúmania v rámci neobmedzenej právomoci, ktorá je súdu Únie priznaná článkom 31 nariadenia č. 1/2003 v súlade s článkom 261 ZFEÚ. V rámci tejto právomoci súd môže nad rámec jednoduchej kontroly zákonnosti sankcie nahradiť posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo penále.

352    Všeobecnému súdu preto prináleží, aby v rámci svojej neobmedzenej právomoci ku dňu prijatia svojho rozhodnutia posúdil, či bola žalobcom uložená pokuta, ktorá správne odráža závažnosť predmetného porušenia (pozri v tomto zmysle, rozsudok Všeobecného súdu z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, T‑343/06, bod 117 a tam citovanú judikatúru).

353    Treba však zdôrazniť, že výkon neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo, a tiež pripomenúť, že konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne (rozsudok Chalkor/Komisia, už citovaný v bode 57 vyššie, bod 64).

354    Ako bolo uvedené v bode 11 vyššie, Komisia v prejednávanej veci pre určenie výšky pokuty uplatnila bod 37 usmernení. Toto ustanovenie znie takto:

„I keď tieto usmernenia vysvetľujú všeobecnú metodiku stanovovania výšky pokút, konkrétne okolnosti danej veci alebo nevyhnutnosť dosiahnuť odstrašujúci účinok v konkrétnej veci môžu byť dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od tejto metodiky alebo od limitov stanovených v bode 21.“

355    Z toho vyplýva, že Komisia stanovila výšku pokuty v odôvodnení 769 napadnutého rozhodnutia na 5 miliónov eur abstraktne, hoci v ňom uvádza faktory, ktoré pre stanovenie pokuty zohľadnila. Určenie výšky pokuty je vysvetlené v odôvodneniach 746 až 772 napadnutého rozhodnutia. Vyplýva z nich, že ju Komisia stanovila zohľadňujúc závažnú povahu porušenia, skutočnosť, že sa týka významného trhu, okolnosť, že v prejednávanej veci by mohol byť po prvý krát uplatnený článok 23 ods. 4 nariadenia č. 1/2003, ako aj skutočnosť, že je možné, že si členovia Komory neboli celkom vedomí dosahu použiteľných ustanovení. Zohľadnila tiež povahu dotknutého konania, ktoré nebolo tajné. Pokiaľ ide o dĺžku trvania jediného a nepretržitého porušenia, Komisia konštatovala celkovú dĺžku šiestich rokov, vrátane 2 rokov a 11 mesiacov, počas ktorých boli preukázané dva prejavy porušenia. Nakoniec, Komisia zamietla poľahčujúce okolnosti predložené Komorou.

356    Všeobecný súd v úvode uvádza, že Komora nespochybňuje stanovenie výšky pokuty abstraktným spôsobom. V tomto zmysle, hoci by bolo žiaduce, aby Komisia k napadnutému rozhodnutiu pripojila odôvodnenie s číselnými údajmi umožňujúcimi porovnať zohľadnenie rôznych relevantných parametrov pre určenie výšky pokuty, je pravda, že toto rozhodnutie napriek tomu nie je nedostatočne odôvodnené, pretože Komisia uviedla posudzované skutočnosti, ktoré jej umožnili vymedziť závažnosť a dobu trvania porušenia (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, Zb. s. I‑8375, body 463 až 464 a tam citovanú judikatúru).

357    Aj napriek tomu, že Komora nespochybňuje použitie bodu 37 usmernení v jej prípade, žiada o zníženie výšky pokuty z niekoľkých dôvodov.

358    Po prvé, podľa Komory malo byť v prejednávanej veci vzaté do úvahy neuloženie pokuty, v súlade s článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003. O to viac, ak ukladaná pokuta mala byť symbolická, pretože by to bolo dostatočne odrádzajúce a primerané opatrenie v prípade inštitúcie komory poverenej úlohami verejnej služby, ktorá nemá v úmysle dosahovať zisk. Komora tiež pripomína, že odrádzajúci účinok prípadnej pokuty je neutralizovaný od prijatia nariadenia č. 2010‑49 v oblasti zliav. Nakoniec, Komisia údajne mala uplatniť rovnaké zaobchádzanie, ako bolo zaobchádzanie použité na Belgickú komoru architektov v jej rozhodnutí z 24. júna 2004 (vec COMP/A.38549 – Belgická komora architektov), ktorej bola uložená pokuta len 100 000 eur za horizontálnu dohodu o cenách.

359    V tomto zmysle, nebolo uloženie symbolickej pokuty, či dokonca jej neuloženie, v prejednávanej veci nevyhnutné, aj napriek tomu, že článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, podľa ktorého je uloženie pokuty otvorenou možnosťou Komisie a v žiadnom prípade nie logickým a automatickým dôsledkom konštatovania porušenia, necháva na jej uváženie rozhodnúť o tom, či pokutu uloží alebo nie, v prípade že zistí porušenie článku 101 ZFEÚ.

360    Pokiaľ ide o pokutu 100 000 eur uloženú Belgickej komore architektov za to, že svojim členom uložila povinnosť používať minimálnu cenu, je potrebné pripomenúť, že rozhodovacia prax Komisie nemôže slúžiť ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej súťaže a že rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientačný charakter, pokiaľ ide o existenciu prípadnej diskriminácie, keďže je veľmi málo pravdepodobné, že by charakteristické okolnosti týchto rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. októbra 2008, Carbone‑Lorraine/Komisia, T‑73/04, Zb. s. II‑2661, bod 92 a tam citovanú judikatúru).

361    Okrem toho, Komisia v uvedenom rozhodnutí stanovila základnú výšku pokuty na 4 500 000 eur, znížila ju však na 100 000 eur na základe zohľadnenia skutočnosti, že uvedená pokuta bola uložená v roku 2004, v čase, kedy Komisia bola na začiatku svojich úvah týkajúcich sa hospodárskej súťaže v odvetví slobodných povolaní. V čase kedy došlo k porušeniu Komorou, Komisia už vydala správu o hospodárskej súťaži v odvetví slobodných povolaní, obsahujúcu v tejto otázke odporúčania pre členské štáty. Inou okolnosťou odlišujúcou obidve veci je skutočnosť, že Belgická komora architektov na rozdiel od Komory ihneď zmenila svoje praktiky v momente začatia konania zo strany Komisie.

362    Pokiaľ ide o skutočnosť, že odrádzajúca povaha pokuty uloženej v prejednávanej veci je neutralizovaná legislatívnou zmenou v roku 2010, teda prijatím nariadenia č. 2010‑49, ktorá zakázala zľavy bez výnimky (pozri bod 242 vyššie), je potrebné uviesť, že odrádzajúca povaha sa vzťahuje najmä na prípadné budúce porušenia práva hospodárskej súťaže, ktoré sa nemusia nutne týkať rovnakého typu porušenia, akým je správanie uvedené v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho, správanie Komory v oblasti zliav sa týka len jednej časti jediného a nepretržitého porušenia potrestaného v napadnutom rozhodnutí. Tento argument je teda irelevantný.

363    Rovnako tak skutočnosť, že Komora sa nesnaží o dosiahnutie zisku a vykonáva úlohy verejnej služby, nevylučuje, že pri ich konkrétnom výkone môže zvýhodňovať niektoré súkromné záujmy, takže ani tento argument nemôže odôvodniť neuloženie pokuty alebo uloženie len symbolickej pokuty. Skutočnosť, že si podľa Komory nie je možné predstaviť, že profesijná komora vytvorená zákonom nedodržuje príkaz vydaný európskym orgánom, je nakoniec čisto špekulatívnym argumentom, ktorý tiež nemôže byť v tomto zmysle rozhodujúci.

364    Po druhé, Komora v replike uvádza, že zo žalobnej odpovede vyplýva, že Komisia chybne nezohľadnila dve skutočnosti umožňujúce zníženie výšky pokuty, teda na jednej strane jej spontánnu spoluprácu v cenovej oblasti v rámci jej odpovede na žiadosť o informácie založenú na článku 18 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 a na druhej strane prekročenie kontrolného mandátu zakladajúceho porušenie jej práva na obhajobu. Všeobecný súd by mal najmä zohľadniť toto neskôr uvedené procesné pochybenie, a to aj v prípade, že sa domnieva, že by nemalo viesť ku zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

365    Bez toho aby bolo potrebné vyjadriť sa k tvrdeniu Komisie, podľa ktorého sú tieto argumenty neprípustné z dôvodu oneskorenia na základe článku 48 ods. 2 prvý pododsek rokovacieho poriadku, je potrebné ho zamietnuť. Z preskúmania žalobných dôvodov na podporu návrhu na zrušenie vykonaného vyššie totiž vyplýva, že Komisia neprekročila kontrolný mandát a neporušila právo Komory na obhajobu. Pokiaľ ide o argument založený na údajnej spontánnej spolupráci Komory v jej odpovedi z 10. februára 2009 na žiadosť Komisie o informácie z 3. februára 2009, Komisia správne uvádza, že tarifný aspekt porušenia nevyplýva z priznania alebo spontánneho oznámenia Komory, pretože Komisia požiadala o ďalšie informácie týkajúce sa praktík v oblasti zliav na základe informácií, ktoré už mala, najmä zápisníc zo schôdzok inštancií Komory.

366    Po tretie, Komora uvádza niektoré osobitné okolnosti veci, ktoré údajne odôvodňujú zníženie výšky pokuty.

367    Podľa Komory mali byť s ohľadom na ňu, konštatované poľahčujúce okolnosti vzhľadom na skutočnosti, že jej konanie týkajúce sa zliav malo len okrajové účinky, že nemala v úmysle zvýhodniť laboratória malej veľkosti, že jej konanie týkajúce sa rozvoja laboratórií smerovalo k ochrane lekárnickej nezávislosti a bolo v súlade so zákonom, že uvedené správania sa mali verejnú povahu a že členstvo jej členov bolo povinné.

368    V prvom rade, pokiaľ ide o verejnú povahu uvedeného správania sa, je potrebné konštatovať, že Komisia uvádza, že ho zohľadnila v odôvodnení 756 napadnutého rozhodnutia tým, že uviedla, že nejde o správanie, ktoré by sa malo považovať za osobitne závažné.

369    Podobne, pokiaľ ide o povinnú povahu členstva, Komisia v odôvodnení 757 napadnutého rozhodnutia uvádza, že ju zohľadnila v rámci priestoru pre uváženie pri určení výšky pokuty, pretože podniky by mohli byť kladené na zodpovednosť za následky aktov Komory bez ohľadu na stupeň ich skutočného zapojenia sa. Je totiž zjavné, že stupeň zapojenia sa mohol líšiť a že, ako bolo uvedené v odôvodnení 754 napadnutého rozhodnutia, niektoré rozhodnutia mohli byť uložené členom Komory proti ich vôli.

370    Tieto skutočnosti však musia byť vyvážené ostatnými charakteristikami porušenia. Konanie týkajúce sa zliav je formou horizontálnej dohody o cenách, ktorá patrí medzi najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže. Pokiaľ ide o rozhodnutie smerujúce k zabráneniu rozvoja skupín laboratórií, ide o prekážky výroby, technického rozvoja a investícií na trhu, ktoré dôvodne mohli mať za následok oneskorenie konania medzinárodných skupín na francúzskom trhu a uzavretie vnútorného trhu, ako to Komisia pripomína v odôvodnení 755 napadnutého rozhodnutia. Na základe zohľadnenia tiež dĺžky trvania porušenia (pozri bod 355 vyššie), ako aj veľkosti dotknutého trhu, v hodnote odhadovanej v roku 2004 na 4,4 miliónov eur (odôvodnenie 759 napadnutého rozhodnutia), ako aj skutočnosti, že dopad konania Komory bol značný, pretože lekárnici biológovia zapísaní v zozname vlastnia kumulovanú časť trhu 95 % poskytovania služieb analýz lekárskej biológie, sa Komisia mohla domnievať, že uvedené okolnosti nezmenili závažnosť porušenia.

371    Po druhé, pokiaľ ide o skutočnosť, že porušenie týkajúce sa zliav údajne malo len malý účinok, a že najmä správanie týkajúce sa zliav nemalo za cieľ chrániť malé laboratória, je potrebné pripomenúť, že účinok protisúťažného postupu nie je určujúcim kritériom pri posudzovaní závažnosti porušenia. Skutočnosti týkajúce sa úmyslu môžu byť dôležitejšie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených účinkov, najmä ak ide o porušenia, ktoré sú už svojou povahou závažné, ako je rozdelenie trhov (pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu z 13. júla 2011, Schindler Holding a i./Komisia, T‑138/07, Zb. s. II‑4819, bod 222 a tam citovanú judikatúru).

372    Z preskúmania navrhovaných žiadostí o zrušenie vyššie vyplýva, že Komisia má listinné dôkazy preukazujúce na jednej strane úmysel riadiacich inštancií Komory obmedziť rozvoj niektorých štruktúr skupiny laboratórií a na druhej strane zabrániť zľavám presahujúcim úroveň 10 %, cieľ, ktorý nemá legálny základ a nemôže teda byť odôvodnený odkazom na ochranu nezávislosti lekárnikov biológov, či dokonca verejného zdravia.

373    Okrem toho, záver Komisie, pripomenutý v odôvodnení 761 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého boli praktiky týkajúce sa zliav uskutočnené, nemôže byť úspešne spochybnený Komorou, ako vyplýva najmä zo skúmania prvej časti deviateho žalobného dôvodu.

374    Komisia sa tak nedopustila pochybenia tým, že týmto skutočnostiam nepriznala význam pri určení výšky pokuty.

375    Po tretie, pokiaľ ide o argument týkajúci sa skutočnosti, že len uplatnila zákon, Komora nepredložila argumenty umožňujúce dospieť k záveru odlišnému od záveru Komisie, podľa ktorého jej výklad zákona bol v rozpore s jeho znením a spadá do reštriktívnej logiky hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o väčšinu aspektov jediného a nepretržitého porušenia konštatovaného s ohľadom na ňu. Komisia sa nedopustila pochybenia tým, že v odôvodnení 768 napadnutého rozhodnutia neuznala existenciu poľahčujúcej okolnosti z dôvodu argumentov uvedených Komorou, založených na skutočnosti, že jej konanie bolo povolené verejnými orgánmi alebo právnou úpravou, alebo že ju tieto orgány k takémuto konaniu dokonca podnecovali.

376    V každom prípade, tento záver musí byť spresnený, pokiaľ ide o námietky použité v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 450 a nasledujúce), týkajúce sa nadobudnutia účinnosti zmien stanov a zmlúv pre SEL.

377    Hoci z preskúmania druhého žalobného dôvodu uskutočneného v bodoch 128 až 157 vyššie vyplýva, že sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia vyplývajúceho z nesprávneho výkladu francúzskych právnych predpisov, pokiaľ ide o okamžité nadobudnutie účinnosti zmeny stanov a zmlúv pre SEL počas ich existencie, aj napriek tomu sa v bode 155 vyššie konštatovalo, že je poľutovaniahodné, že rozhodnutie sa akosi nevyjadruje k dopadu obežníka č. 98‑585 v tomto zmysle, okrem odkazu obsiahnutému v poznámke pod čiarou č. 562 na skutočnosť, že obsahuje výklad odlišný od uplatniteľného režimu, keď uvádza, že „spoločnosť musí najskôr požiadať o schválenie z dôvodu zmien“.

378    Aj napriek tomu, že obežník a prax prefektov, ktorá z nej vyplýva, prijímať pozmeňujúce nariadenia o schválení, nespochybňujú legalitu analýzy Komisie, ide totiž o okolnosti, ktoré mohli myť vplyv na postoje Komory, ktoré sú jej vytýkané. Bez ohľadu na otázku legality obežníka č. 98/585 a praxe prefektov, v tomto konkrétnom bode, môžu vysvetliť analýzu obhajovanú Komorou v dvoch rovinách: zmene povolenia laboratória podriadeného režimu vyhlásenia, ale nevyhnutnosti nového schválenia pre SEL, ktoré má odkladný účinok. Hypotéza týchto dvoch rovín však nebola v napadnutom rozhodnutí skúmaná.

379    Vzhľadom na skutočnosť, že z odôvodnení 453 a nasledujúcich vyplýva, že niektoré postoje vytýkané Komore vo vzťahu k SEL pochádzajú z doby pred vydaním obežníka č. 2005/206, je potrebné sa v prejednávanej veci domnievať, že sa Komisia nedopustila pochybenia, keď neuznala existenciu poľahčujúcich okolností pre túto osobitnú časť porušenia počas časti dotknutého obdobia, teda najmä pred vstupom obežníka č. 2005/206 do platnosti 14. novembra 2005.

380    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je treba prijať námietku smerujúcu k nezohľadneniu niektorých poľahčujúcich okolností Komisiou pri určení výšky pokuty. Dôsledky, ktoré je z toho potrebné vyvodiť na účely stanovenia výšky pokuty budú skúmané nižšie.

381    Je potrebné konštatovať, že poľahčujúca okolnosť zistená v bodoch 376 až 379 vyššie, sa týka len štyroch typov rozhodnutí konštatovaných s ohľadom na Komoru, pokiaľ ide o časť jej konaní smerujúcich k zabráneniu skupinám laboratórií v rozvoji. Okrem toho sa týka len jednej časti obdobia, počas ktorého boli akty tohto typu prijímané (obdobie od konca roku 2003 do roku 2005). Komisia má dôkazy, pokiaľ ide o iné rozhodnutia uskutočnené v oblasti rozvoja skupín laboratórií, ktoré sa týkajú obdobia pred rokom 2005.

382    Vzhľadom na tieto okolnosti, môže dotknuté pochybenie viesť len k minimálnemu zníženiu výšky pokuty. Všeobecný súd zastáva názor, že zníženie o 250 000 eur je primerané pre zohľadneniu uvedeného pochybenia, takže pokuta uložená Komore musí byť stanovená na 4 750 000 eur.

383    Nakoniec, je potrebné skúmať ešte argumenty Komory týkajúce sa neprimeranosti alebo nevhodnosti pokuty z dôvodu slabej finančnej schopnosti Komory, takže by mohlo byť ohrozené jej riadne fungovanie. Je potrebné to preskúmať vzhľadom na takto prepočítanú pokutu.

384    Ako Komisia uvádza v odôvodnení 743 napadnutého rozhodnutia, skutočnosť, že metóda stanovenia pokuty nezohľadňuje slabú finančnú schopnosť Komory, nie je rozhodujúca, vzhľadom na to, že článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 umožňuje zohľadniť obrat dosiahnutý každým aktívnym členom na trhu dotknutom porušením.

385    Najmä z odôvodnenia 744 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia uložila pokutu s odkazom na článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003. Dotknuté ustanovenie vo svojom treťom pododseku stanovuje, že ak sa porušenie združenia podnikov vzťahuje k aktivitám jeho členov, pokuta nepresiahne 10 % sumy celkového obratu každého člena pôsobiaceho na trhu dotknutom porušením združenia. Pred overením si nie nadmernej povahy prepočítanej výšky bude potrebné uskutočniť overenie uvedené v treťom pododseku tohto ustanovenia vzhľadom na túto sumu.

386    Okrem toho, článok 23 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 stanovuje vo svojom prvom pododseku, že „keď je pokuta uložená združeniu podnikov, berúc do úvahy obrat jeho členov, a združenie nie je solventné, združenie je povinné požadovať od svojich členov príspevok na krytie čiastky pokuty“.

387    Je potrebné konštatovať, že úvahy Komisie predložené v napadnutom rozhodnutí špecificky zahrňujú zohľadnenie príspevkovej schopnosti členov Komory. V odôvodneniach 746 až 751 Komisia totiž poukazuje na novú povahu tohto ustanovenia, zavedeného nariadením č. 1/2003, ako aj na možnosť, že Komora skutočne musí požadovať príspevky od svojich členov, ktorí však mohli v rôznych stupňoch dohliadať na rozhodnutia prijaté riadiacimi orgánmi, aby mohli zaplatiť pokutu. Komisia tak odôvodňuje skutočnosť, že sa v prejednávanej veci dištancuje od metódy výpočtu stanovenej v usmerneniach a Komora nespochybňuje, že uplatnenie bodu 37 usmernení je pre ňu priaznivejšie než uplatnenie všeobecnej metódy stanovenej v uvedených usmerneniach, ako Komisia uvádza v odôvodnení 751 napadnutého rozhodnutia.

388    Pokiaľ ide o overenie si finančného dopadu pokuty, Komora nespochybňuje finančné údaje použité Komisiou. Z odôvodnenia 771 napadnutého rozhodnutia je možné odvodiť, že 95 % hodnoty odmien účtovaných súkromnými laboratóriami lekárskej biológie v roku 2008 vo Francúzsku predstavuje 4,2 miliardy eur (a nie „4 205 033 milióna eur“, ako je uvedené na základe zjavného preklepu), pričom novšie údaje nie sú v danom čase k dispozícii. Z uvedeného odôvodnenia 771 ďalej vyplýva, že percento 95 % hodnoty celkových odmien je Komisiou zohľadnené na účely vylúčenia obratu dosiahnutého laboratóriami, ktorých jediným spoločníkom je lekár biológ, a ktoré reprezentujú približne 5 % všetkých súkromných laboratórií. Tieto čísla sú potvrdené v odôvodneniach 23 a 759 napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazujú na sumu 4,4 miliardy eur dosiahnutú súkromnými laboratóriami v roku 2008 pri popise veľkosti trhu.

389    Všeobecný súd nedisponuje inými údajmi o obrate dosiahnutom súkromnými laboratóriami lekárskej biológie na dotknutom trhu, než tými, ktoré boli predložené v napadnutom rozhodnutí. Je však potrebné zdôrazniť, že sa neuvádzalo, že táto suma už nemôže byť v súčasnosti reprezentatívna. V každom prípade je možné sa platne domnievať, že nenadhodnocuje hodnotu dotknutého trhu ku dňu vydania rozsudku.

390    Výška uloženej pokuty, ako bolo znížená Všeobecným súdom, je len o niečo viac ako 1 % tohto obratu. Nie je teda neprimeraná.

391    Vzhľadom na údaje obsiahnuté v spise sa navyše nezdá, že by prepočítaná pokuta mohla ohroziť životaschopnosť aktívnych členov sekcie G na dotknutom trhu v prípade, že by od nich v budúcnosti boli požadované príspevky na pokrytie pokuty.

392    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné zrušiť článok 3 napadnutého rozhodnutia a stanoviť pokutu vo výške 4,75 milióna eur, ktorú Všeobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci považuje za primeranú okolnostiam prejednávanej veci, najmä okolnostiam týkajúcim sa závažnosti a dĺžky trvania porušenia zisteného Komisiou, ako aj celkovým finančným zdrojom Komory, a žalobu v zostávajúcej časti zamietnuť.

 O trovách

393    Podľa článku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd rozdeliť náhradu trov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania.

394    Podľa článku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd nariadiť, že vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

395    V prejednávanej veci sa čiastočne vyhovelo len jednej námietke na podporu subsidiárneho návrhu na zníženie výšky pokuty a výška pokuty uložená Komore bola preto znížená. Predmetné okolnosti prejednávanej veci sa preto správne posúdia, keď sa rozhodne, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť jednu desatinu trov konania vynaložených Komorou, ktorá znáša svoje vlastné trovy konania.

396    Labco znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Výška pokuty uložená spoločne a nerozdielne Ordre national des pharmaciens (ONP), Conseil national de l’Ordre des pharmaciens (CNOP) a Conseil central de la section G de l’Ordre national des pharmaciens (CCG) v článku 3 rozhodnutia Komisie K(2010) 8952 v konečnom znení z 8. decembra 2010 týkajúceho sa postupu pri vykonávaní článku 101 [ZFEÚ] (vec 39510 – Labco/ONP) sa stanovuje na 4,75 milióna eur.

2.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť jednu desatinu trov konania vynaložených ONP, CNOP a CCG.

4.      ONP, CNOP a CCG znášajú devätinu svojich vlastných trov konania.

5.      Labco znáša svoje vlastné trovy konania.

Berardis Czúcz Popescu

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. decembra 2014.

Podpisy

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie

Konanie a návrhy

Právny stav

1.  O návrhu na zrušenie

O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom výklade a uplatnení článku 101 ZFEÚ vzhľadom na rozsudok Wouters

O žalobných dôvodoch vzťahujúcich sa na konanie týkajúce sa rozvoja skupín laboratórií

O žalobných dôvodoch týkajúcich sa zloženia a zmeny základného imania SEL

–  O štvrtom žalobnom dôvode, založenom v podstate na neuznaní úlohy CCG ako garanta profesijnej nezávislosti spoločníka, pokiaľ ide o jeho minimálny podiel na základnom imaní SEL

–  O piatom žalobnom dôvode založenom v podstate na nesprávnom posúdení úmyslu zákonodarcu, pokiaľ ide o rozdelenie podielov SEL nad hranicu 25 % a nedodržaní právneho rámca uplatniteľného na rozdelenie podielov SEL

O žalobných dôvodoch týkajúcich sa informačnej povinnosti SEL počas ich existencie

–  O druhom žalobnom dôvode založenom v podstate na nesprávnom posúdení vyplývajúcom z nesprávneho výkladu francúzskych právnych predpisov, pokiaľ ide o úlohu prefekta a CCG pri zmenách, ku ktorým dôjde počas existencie SEL

–  O treťom žalobnom dôvode založenom v podstate na porušení pôsobnosti oznamovacej povinnosti stanovenej francúzskymi právnymi predpismi a na úlohe CCG v rámci jej úlohy a posteriori overovania dokumentov spoločnosti

O šiestom žalobnom dôvode založenom v podstate na nesprávnom výklade a uplatnení článku 101 ZFEÚ v rozsahu, v akom uložené disciplinárne sankcie zosilňujú potenciálne alebo skutočné účinky uvedených rozhodnutí

O žalobných dôvodoch vzťahujúcich sa na námietky týkajúce sa cien

O siedmom žalobnom dôvode založenom v podstate na zneužití právomoci vzhľadom na nedodržanie limitov mandátu kontroly

–  O prvej námietke

–  O druhej námietke

O ôsmom žalobnom dôvode, vznesenom subsidiárne, založenom v podstate na nesprávnom posúdení pôsobnosti uplatniteľného právneho rámca a vôle zákonodarcu

O deviatom žalobnom dôvode, vznesenom subsidiárne, založenom v podstate na nesprávnom posúdení skutkového stavu vedúceho k nesprávnemu právnemu posúdeniu

–  O druhej časti

–  O prvej časti

O popieraní jedinej a nepretržitej povahy porušenia

Záver týkajúci sa použitia judikatúry vo veci Wouters a žalobných dôvodov na podporu návrhu na zrušenie

2.  O návrhu predloženom subsidiárne, smerujúcom k zníženiu výšky pokuty

O trovách

* Jazyk konania: francúzština.