Vec T‑388/03
Deutsche Post AG a DHL International
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Štátna pomoc – Rozhodnutie o nevznesení námietok – Žaloba o neplatnosť – Aktívna legitimácia – Prípustnosť – Vážne ťažkosti“
Abstrakt rozsudku
1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Rozhodnutie Komisie konštatujúce zlučiteľnosť štátnej pomoci so spoločným trhom bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania – Žaloba dotknutých osôb v zmysle článku 88 ods. 2 ES
(Článok 88 ods. 2 a 3 ES a článok 230 štvrtý odsek ES)
2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Prípustnosť žaloby – Právo odvolať sa na všetky dôvody protiprávnosti vymenované v článku 230 druhom odseku ES
(Článok 88 ods. 2 a 3 ES a článok 230 druhý odsek ES)
3. Pomoc poskytovaná štátmi – Plánovaná pomoc – Preskúmanie Komisiou – Fáza predbežného preskúmania a kontradiktórna fáza – Zlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom
(Článok 88 ods. 2 a 3 ES)
4. Prejudiciálne otázky – Výklad – Časové účinky rozsudkov o výklade – Retroaktívny účinok – Hranice – Právna istota
(Článok 87 ods. 1 ES a článok 234 ES)
1. Ak Komisia bez začatia zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES konštatovala rozhodnutím založeným na odseku 3 tohto článku, že pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom, osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, môžu presadiť jej dodržanie, len keď majú možnosť toto rozhodnutie napadnúť na súde Spoločenstva.
Z týchto dôvodov je žaloba o zrušenie takéhoto rozhodnutia podaná dotknutou osobou v zmysle článku 88 ods. 2 ES prípustná len vtedy, keď chce žalobca jej podaním zachovať svoje procesné práva, ktoré mu vyplývajú z posledného uvedeného ustanovenia.
Ak však žalobca spochybňuje dôvodnosť rozhodnutia, ktorým bola posúdená táto pomoc, samotná skutočnosť, že sa môže považovať za dotknutú osobu v zmysle článku 88 ods. 2 ES, nemôže stačiť na uznanie prípustnosti žaloby. Žalobca teda musí dokázať, že má osobitné postavenie v zmysle rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62. Je to tak najmä vtedy, ak je žalobcovo postavenie na trhu podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia.
Takéto podstatné ovplyvnenie totiž nie je dané len samotnou okolnosťou, že predmetné rozhodnutie by mohlo mať určitý vplyv na súťažné vzťahy na relevantnom trhu a že dotknuté podniky sa nachádzali v súťažnom vzťahu s podnikom, ktorý mal z tohto rozhodnutia prospech.
(pozri body 42, 44, 48)
2. Žalobca, ktorý sa snaží o ochranu procesných práv, ktoré mu vyplývajú z článku 88 ods. 2 ES, môže uviesť akýkoľvek z dôvodov vymenovaných v článku 230 druhom odseku ES, pokiaľ smerujú k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a v konečnom dôsledku k tomu, aby Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 ES. Na druhej strane však Súdu prvého stupňa v tomto štádiu konania o preskúmaní pomoci Komisiou neprináleží, aby rozhodoval o existencii pomoci alebo jej zlučiteľnosti so spoločným trhom.
Preto sa ako neprípustné musia zamietnuť žalobné dôvody, ktorých cieľom je, aby Súd prvého stupňa rozhodol o existencii štátnej pomoci či o jej zlučiteľnosti so spoločným trhom. Naopak sú prípustné všetky žalobné dôvody, ktoré smerujú k tomu, aby Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 ES.
(pozri body 66, 67)
3. Konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES je nevyhnutné, akonáhle má Komisia vážne ťažkosti pri posudzovaní, či pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom. Pojem vážne ťažkosti je objektívnej povahy. Existencia takýchto ťažkostí musí byť skúmaná tak vo vzťahu k okolnostiam prijatia napadnutého aktu, ako aj vo vzťahu k jeho obsahu, a to objektívnym spôsobom, dajúc do vzťahu odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia disponovala v čase, keď sa vyjadrovala k zlučiteľnosti sporných pomocí so spoločným trhom. Uplynutie doby značne presahujúcej lehotu, ktorá sa bežne uplatní na prvé preskúmanie v rámci ustanovení článku 88 ods. 3 ES, takto môže spolu s ostatnými skutočnosťami viesť k uznaniu toho, že Komisia sa pri posúdení stretla s vážnymi ťažkosťami vyžadujúcimi začatie konania podľa článku 88 ods. 2 ES. Takisto nedostatočnosť alebo neúplnosť zisťovania uskutočneného Komisiou v rámci konania vo veci predbežného zisťovania je indíciou existencie vážnych ťažkostí.
(pozri body 88, 92, 94, 95)
4. Výklad ustanovenia práva Spoločenstva, ktorý podáva Súdny dvor, sa obmedzuje na objasnenie a spresnenie jeho významu a dosahu, ako ho treba chápať a uplatňovať, a to od nadobudnutia účinnosti tohto ustanovenia. Z toho vyplýva, že takto vykladané ustanovenie sa môže a musí uplatňovať na právne vzťahy, ktoré vnikli alebo boli založené pred vyhlásením predmetného rozsudku, a len výnimočne môže Súdny dvor pri uplatňovaní všeobecnej zásady právnej istoty obsiahnutej v právnom poriadku Spoločenstva byť vedený k tomu, aby obmedzil možnosť všetkých oprávnených osôb odvolávať sa na vykladané ustanovenie s cieľom spochybniť právne vzťahy, ktoré vznikli v dobrej viere. Takéto obmedzenie možno teda pripustiť len v samotnom rozsudku, v ktorom sa rozhoduje o požadovanom výklade. Tieto zistenia vyplývajúce z judikatúry, ktorá sa týka najmä povinnosti uplatnenia práva Spoločenstva vnútroštátnym súdom, sa uplatňujú mutatis mutandis na inštitúcie Spoločenstva, keď ako také vykonávajú ustanovenia práva Spoločenstva, ktoré sú predmetom neskoršieho výkladu Súdneho dvora.
Z toho vyplýva, že keďže Súdny dvor časovo neobmedzil pôsobnosť svojho rozsudku z 24. júla 2003, Altmark, C‑280/00, kritériá výkladu článku 87 ods. 1 ES z neho vyplývajúce sa plne uplatňujú na skutkový a právny stav vo veci, tak ako ho Komisia zistila v čase, keď prijala svoje rozhodnutie, pred vyhlásením uvedeného rozsudku.
Následne rozhodnutie Komisie nezačať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES prijaté bez vykonania zisťovania, ktoré by jej umožnilo určiť, či bola úroveň kompenzácie poskytnutej verejnému podniku určená na základe analýzy nákladov, aké by priemerný, dobre spravovaný podnik, ktorý je primerane vybavený nevyhnutnými prostriedkami, potreboval na to, aby bol schopný vyhovieť požiadavkám verejnej služby, ktoré by boli na tento podnik kladené pri výkone daných povinností, pričom treba vziať do úvahy dosiahnuté príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto povinností, musí byť zrušené.
(pozri body 112 – 114, 119)