Vec T‑47/10

(uverejnenie výňatkov)

Akzo Nobel NV a i.

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Európske trhy s tepelnými stabilizátormi – Rozhodnutie, ktorým sa konštatujú dve porušenia článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP – Určenie cien, rozdelenie trhov a výmena citlivých obchodných informácií – Dĺžka trvania porušení – Premlčanie – Dĺžka trvania správneho konania – Primeraná lehota – Právo na obhajobu – Pripísanie porušení – Porušenia, ktorých sa dopustili dcérske spoločnosti, združenie bez vlastnej právnej subjektivity a dcérska spoločnosť – Stanovovanie výšky pokút“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 15. júla 2015

1.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Premlčacia lehota v prípade pokút – Uplynutie premlčania vo vzťahu k dcérskej spoločnosti – Neexistencia vplyvu na zodpovednosť materskej spoločnosti

(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 25)

2.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Povinnosti Komisie – Dodržanie primeranej lehoty – Porušenie – Dôsledky – Zníženie výšky pokút uložených dotknutým podnikom zo strany Komisie – Odmietnutie zníženia podnikom, ktoré podali návrhy na začatie súdnych konaní proti určitým rozhodnutiam, ktoré boli voči nim prijaté v rámci správneho konania – Porušenie zásady účinnej súdnej ochrany – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania

(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003)

1.      Dcérske spoločnosti, ktoré sa priamo zúčastnili porušení článku 81 ods. 1 ES, sa môžu oprávnene odvolať na to, že vo vzťahu k nim uplynula premlčacia lehota stanovená v článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1/2003, keďže prvé úkony Komisie vykonané s cieľom vyšetrovania alebo postupu súvisiaceho s porušovaním podľa článku 25 ods. 3 uvedeného nariadenia boli uskutočnené po tom, čo pre tieto dcérske spoločnosti uvedená lehota uplynula.

V každom prípade premlčanie upravené v článku 25 nariadenia č. 1/2003 nemá za následok zánik existencie porušenia, ani nebráni Komisii, aby v rozhodnutí konštatovala zodpovednosť za toto porušenie, ale vedie len k neuplatneniu sankcií v prípade subjektov, vo vzťahu ku ktorým došlo k premlčaniu. Navyše z doslovného, teleologického a systematického výkladu článku 25 nariadenia č. 1/2003 vyplýva, že výhoda premlčania podľa odseku 1 sa vzťahuje a môže byť uplatnená nezávisle každou právnickou osobou, voči ktorej Komisia vedie konanie. Len samotná skutočnosť, že vo vzťahu k dcérskym spoločnostiam, patriacim pod materskú spoločnosť, uplynula premlčacia lehota, nemá za následok spochybnenie zodpovednosti uvedenej materskej spoločnosti a zabránenie stíhania proti nej.

(pozri body 124 – 126, 128)

2.      Priznaním zníženia výšky uložených pokút z dôvodu neprimerane dlhého trvania správneho konania všetkým podnikom zúčastneným na porušeniach článku 81 ES, s výnimkou podnikov, ktoré podali návrh na začatie súdneho konania proti určitým rozhodnutiam, ktoré boli voči nim prijaté v rámci tohto správneho konania, sa Komisia vo svojom rozhodnutí, ktorým sa konštatujú porušenia pravidiel hospodárskej súťaže a ukladajú pokuty, dopustila neodôvodneného rozdielneho zaobchádzania.

Nezávisle na otázke, či by boli ostatné podniky odradené uplatniť si v súdnom konaní svoje práva, pokiaľ sa ich týka vyšetrovanie Komisie za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, sa totiž tvrdenie Komisie, podľa ktorého je tento rozdiel v zaobchádzaní odôvodnený rozdielom objektívne porovnateľných situácií, keďže na rozdiel od ostatných podnikov dotknuté podniky podali návrhy na začatie súdnych konaní, ukazuje byť nezlučiteľné so zásadou účinnej súdnej ochrany.

(pozri body 326, 328, 329)