ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)
zo 14. januára 2016 (*)
„Poľnohospodárstvo – Vývozné náhrady – Hydinové mäso – Stanovenie náhrady na 0 eur – Povinnosť odôvodnenia – Možnosť Komisie obmedziť sa na štandardizované odôvodnenie – Bežná prax Komisie pri stanovovaní náhrad – Článok 164 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1234/2007 – Netaxatívna povaha stanovených kritérií“
Vo veci T‑549/13,
Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues, D. Colas a C. Candat, splnomocnení zástupcovia,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: D. Bianchi a K. Skelly, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 689/2013 z 18. júla 2013, ktorým sa stanovujú vývozné náhrady za hydinové mäso (Ú. v. EÚ L 196, s. 13),
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),
v zložení: predseda komory A. Dittrich (spravodajca), sudcovia J. Schwarcz a V. Tomljenović,
tajomník: S. Bukšek Tomac, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 24. apríla 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Touto žalobou Francúzska republika navrhuje zrušenie aktu prijatého Európskou komisiou, ktorým stanovila na nulu výšku vývozných náhrad v oblasti hydinového mäsa pre tri kategórie celých zmrazených kurčiat.
2 Zásady, ktorými sa riadia vývozné náhrady, upravuje nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (ďalej len „nariadenie o jednotnej SOT“) (Ú. v. EÚ L 299, s. 1) v znení zmien a doplnení.
3 Kapitola III „Vývozy“ časti III „Obchod s tretími krajinami“ nariadenia č. 1234/2007 obsahuje oddiel II „Vývozné náhrady“ venovaný uvedeným náhradám. Článok 162 tohto nariadenia stanovuje, že v rozsahu nevyhnutnom na to, aby sa umožnili vývozy na základe cenových ponúk alebo cien na svetovom trhu a v rámci obmedzení vyplývajúcich z dohôd uzavretých v súlade s článkom 218 ZFEÚ, môžu rozdiel medzi uvedenými cenovými ponukami alebo cenami a cenami v rámci Únie pokryť vývozné náhrady za výrobky patriace najmä do sektora hydinového mäsa.
4 Podľa článku 164 ods. 1 nariadenia č. 1234/2007 sú vývozné náhrady rovnaké pre celú Úniu. Podľa odseku 2 tohto článku vývozné náhrady určí Komisia a môžu byť určované v pravidelných intervaloch alebo pre určité výrobky vypísaním verejnej súťaže. Tento odsek tiež stanovuje, že pokiaľ sa náhrada neurčí verejnou súťažou, zoznam výrobkov, za ktoré sa vývozná náhrada poskytuje, a výška vývozných náhrad sa stanovia aspoň raz za tri mesiace.
5 Článok 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007 znie:
„Pri stanovovaní náhrad za určité výrobky sa prihliada na jeden alebo viacero z týchto aspektov:
a) existujúca situácia a tendencia ďalšieho vývoja:
– cien a dostupnosti tohto výrobku na trhu Spoločenstva,
– cien daného výrobku na svetovom trhu;
b) ciele spoločnej organizácie trhu, ktorými sú zabezpečenie rovnováhy a prirodzeného vývoja cien a obchodu na tomto trhu;
c) potreba zabrániť narušeniam, ktoré by pravdepodobne spôsobili dlhodobú nerovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu Spoločenstva;
d) ekonomický aspekt navrhovaných vývozov;
e) limity vyplývajúce z dohôd, ktoré boli uzavreté v súlade s článkom [218 zmluvy];
f) potreba nastoliť rovnováhu medzi používaním základných produktov Spoločenstva pri výrobe spracovaných výrobkov na vývoz do tretích krajín a používaním výrobkov z tretích krajín privezených na základe spracovateľských dohôd;
g) čo najvýhodnejšie odbytové náklady a náklady na dopravu z trhov Spoločenstva do prístavov Spoločenstva alebo iných miest vývozu spolu s nákladmi na prepravu do krajín určenia;
h) dopyt na trhu Spoločenstva;
i) pokiaľ ide o sektory bravčového mäsa, vajec a hydiny, rozdiel medzi cenami kŕmneho zrna v množstve potrebnom na výrobu výrobkov týchto sektorov v Spoločenstve v rámci Spoločenstva a cenami na svetovom trhu.“
6 V súlade s týmito pravidlami Komisia stanovovala periodicky prostredníctvom vykonávacích nariadení výšku vývozných náhrad v sektore hydinového mäsa.
7 Od prijatia nariadenia Komisie č. 525/2010 zo 17. júna 2010, ktorým sa ustanovujú vývozné náhrady v sektore hydinového mäsa (Ú. v. EÚ L 152, s. 5), suma týchto náhrad progresívne klesala, pokiaľ ide o tri kategórie mrazených kurčiat. Suma vývozných náhrad bola najskôr znížená zo 40 eur/100 kg na 32,50 eura/100 kg. Túto sumu osem nasledujúcich vykonávacích nariadení zachovalo a potom bola znížená na 21,70 eura/100 kg na základe vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 962/2012 z 18. októbra 2012, ktorým sa stanovujú vývozné náhrady za hydinové mäso (Ú. v. EÚ L 288, s. 6).
8 Nové zníženie sumy náhrad na 10,85 eura/100 kg pre tri dotknuté kategórie mrazených kurčiat sa uskutočnilo vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 33/2013 zo 17. januára 2013, ktorým sa stanovujú vývozné náhrady za hydinové mäso (Ú. v. EÚ L 14, s. 15). Táto suma bola zachovaná vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 360/2013 z 18. apríla 2013, ktorým sa stanovujú vývozné náhrady za hydinové mäso (Ú. v. EÚ L 109, s. 27).
9 Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 689/2013 z 18. júla 2013, ktorým sa stanovujú vývozné náhrady za hydinové mäso (Ú. v. EÚ L 196, s. 13, ďalej len „napadnuté nariadenie“), Komisia najmä stanovila na nulu výšku vývozných náhrad za tri kategórie mrazených kurčiat s kódmi 0207 12 10 9900, 0207 12 90 9190 a 0207 12 90 9990.
10 Výška náhrad za šesť iných výrobkov – predovšetkým z kurčiat – uvedená v prílohe napadnutého nariadenia, ktorá bola stanovená na nulu vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1056/2011 z 20. októbra 2011, ktorým sa stanovujú vývozné náhrady za hydinové mäso (Ú. v. EÚ L 276, s. 31), nebola zmenená.
11 Podľa prílohy napadnutého nariadenia miesta určenia dotknuté vývoznými náhradami sú najmä krajiny Stredného východu.
12 Napadnuté nariadenie navyše zrušilo nariadenie č. 360/2013, ktoré dovtedy stanovovalo výšku vývozných náhrad v danej oblasti.
13 Odôvodnenia 1 až 3 napadnutého nariadenia znejú takto:
„(1) V článku 162 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa stanovuje, že rozdiel medzi cenami výrobkov uvedených v časti XX prílohy I k uvedenému nariadeniu na svetovom trhu a cenami týchto výrobkov v Únii možno pokryť vývoznou náhradou.
(2) Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu s hydinovým mäsom by sa mali stanoviť vývozné náhrady v súlade s pravidlami a kritériami ustanovenými v článkoch 162, 163, 164, 167 a 169 nariadenia (ES) č. 1234/2007.
(3) Článkom 164 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje, že náhrady sa môžu meniť v závislosti od destinácie, najmä ak si to vyžiada situácia na svetovom trhu, osobitné požiadavky určitých trhov alebo povinnosti vyplývajúce z dohôd uzavretých v súlade s článkom [218 ZFEÚ].“
Konanie a návrhy účastníkov konania
14 Návrhom predloženým do kancelárie Všeobecného súdu 14. októbra 2013 podala Francúzska republika túto žalobu.
15 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 vyzval účastníkov konania, aby písomne odpovedali na určité otázky. Účastníci konania tejto žiadosti vyhoveli v stanovenej lehote.
16 Francúzska republika navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté nariadenie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
17 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– rozhodol o trovách konania v konaní vo veci samej.
Právny stav
18 Na podporu svojej žaloby Francúzska republika uvádza dva žalobné dôvody založené po prvé na porušení povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 296 druhom odseku ZFEÚ a po druhé na porušení článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007.
1. O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia upravenej v článku 296 druhom odseku ZFEÚ
19 Francúzska republika tvrdí, že z napadnutého nariadenia jasne a jednoznačne nevyplýva odôvodnenie Komisie a v dôsledku toho neumožňuje dotknutým osobám brániť ich práva a Všeobecnému súdu vykonať jeho preskúmanie. Domnieva sa, že Komisii prináleží, aby rozvinula svoje odôvodnenie výslovným spôsobom, keďže napadnuté nariadenie šlo podstatne ďalej než predchádzajúce nariadenia.
20 Komisia namieta proti argumentácii Francúzskej republiky.
O judikatúre týkajúcej sa povinnosti odôvodnenia
21 Podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované článkom 296 druhým odsekom ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe predmetného aktu a musí z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvaha orgánu, ktorý ho vydal, aby dotknuté osoby mohli poznať dôvody prijatého opatrenia a príslušný súd mohol vykonať svoje preskúmanie (pozri rozsudok z 15. apríla 1997, Irish Farmers Association a i., C‑22/94, Zb., EU:C:1997:187, bod 39 a citovanú judikatúru). Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 druhého odseku ZFEÚ, má byť posudzovaná nielen vzhľadom na jeho znenie, ale tiež vzhľadom na jeho kontext, ako aj súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblasť (pozri rozsudok zo 6. marca 2003 Interporc/Komisia, C‑41/00 P, Zb., EU:C:2003:125, bod 55 a citovanú judikatúru).
22 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že rozsah povinnosti uviesť odôvodnenie závisí od právnej povahy príslušného aktu a že pri právnych aktoch všeobecnej povahy sa odôvodnenie môže obmedziť na jednej strane na uvedenie celkovej situácie, ktorá viedla k ich prijatiu, a na strane druhej na uvedenie všeobecných cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté (pozri rozsudok z 9. septembra 2004, Španielsko/Komisia, C‑304/01, Zb., EU:C:2004:495, bod 51 a citovanú judikatúru).
23 Navyše stupeň presnosti odôvodnenia rozhodnutia musí byť primeraný materiálnym možnostiam a technickým podmienkam, za akých je koncipované (rozsudok z 1. decembra 1965, Schwarze, 16/65, Zb., EU:C:1965:117).
24 Navyše z judikatúry vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je súčasťou línie ustálenej rozhodovacej praxe, môže byť odôvodnené stručne, najmä odkazom na túto prax (pozri rozsudok zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, C‑350/88, Zb., EU:C:1990:71, bod 15 a citovanú judikatúru, a rozsudok z 8. novembra 2001, Silos, C‑228/99, Zb., EU:C:2001:599, bod 28). V už citovanom rozsudku Delacre a i./Komisia (EU:C:1990:71, bod 19), Súdny dvor zdôraznil, že za okolností prejednávanej veci odkaz napadnutého rozhodnutia na uplatniteľné právne základy spĺňa požiadavku odôvodnenia a že zmena sumy dotknutej pomoci vo vzťahu k osobitných predchádzajúcim poskytnutým pomociam nemôže byť predmetom konkrétneho odôvodnenia. Súdny dvor v bode 17 tohto rozsudku konštatoval, že stanovenie maximálnych súm pomoci „predstavovalo jednotný postup, ktorý sa opakoval približne každých pätnásť dní a v rámci ktorého sa rozhodnutia prijímali na základe výslovných kritérií právnej úpravy, ktorá bola dobre známa dotknutým kruhom, a citeľne sa nelíšili jedno od druhého, ani pokiaľ ide o spôsob ich prijatia, ani v súvislosti s ich obsahom“.
25 Z judikatúry naopak vyplýva, že orgánu Únie prináleží, aby odôvodnenie rozvinul explicitným spôsobom v prípade, že rozhodnutie citeľne presahuje rámec predchádzajúcich rozhodnutí (pozri rozsudok Delacre a i./Komisia, už citovaný v bode 24 vyššie, EU:C:1990:71, bod 15 a citovanú judikatúru, a rozsudok Silos, už citovaný v bode 24 vyššie, EU:C:2001:599, bod 28).
26 V rozsudku Silos, už citovanom v bode 24 vyššie (EU:C:2001:599, bod 29), na ktorý odkazuje Francúzska republika, Súdny dvor konštatoval, že odôvodnenie nariadenia stanovujúceho sumu vývozných náhrad v sektore obilnín na nulu nespĺňa povinnosť odôvodnenia. Súdny dvor konštatoval, že odôvodnenie tohto nariadenia, ktoré je rovnaké ako u predchádzajúceho nariadenia, ktorým Komisia zvýšila sumu náhrad týkajúcich sa výrobkov vo veci samej na 74,93 ecu za tonu, neposkytovalo nijaké osobitné vysvetlenie, pokiaľ ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu týždeň po prijatí tohto nariadenia, aby prakticky zrušila uvedené náhrady znížením ich sumy na 0 ecu za tonu. Súdny dvor okrem toho v bode 30 tohto rozsudku uviedol, že samotný odkaz na možnosti a podmienky predaja na svetovom trhu a nevyhnutnosť zabrániť narušeniam na trhu Únie a na hospodársky aspekt vývozov nemôže na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, predstavovať dostatočné odôvodnenie pre nariadenie, ktorým sa narúša bežná prax Komisie spočívajúca v stanovení sumy náhrad v závislosti od rozdielu medzi cenami dotknutých výrobkov na trhu Únie a týmito cenami na svetovom trhu.
27 V každom prípade je namieste konštatovať, že z judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Schwarze, už citovaného v bode 23 vyššie (EU:C:1965:117), vyplýva, že v poľnohospodárskej oblasti je za určitých okolností uplatnenie štandardizovaných odôvodnení prijateľné.
28 Navyše z rozsudku Delacre a i./Komisia, už citovaného v bode 24 vyššie (EU:C:1990:71, body 15, 17 a 19), vyplýva, že odkaz v odôvodnení určitého aktu na „uplatniteľné právne základy“ môže byť dostačujúci v tom prípade, že tento akt je súčasťou línie ustálenej rozhodovacej praxe.
29 Ako to uviedol generálny advokát Geelhoed v bode 52 svojich návrhov vo veci Silos (C‑228/99, Zb., EU:C:2001:196), bežnou praxou treba rozumieť spôsob, akým Komisia konštantne postupuje s prihliadnutím na okolnosti na trhu.
O dostatočnosti odôvodnenia napadnutého nariadenia
30 V prejednávanej veci treba konštatovať, že odôvodnenie napadnutého nariadenia zodpovedá štandardnému odôvodneniu. Ako zdôrazňuje Francúzska republika, toto odôvodnenie je rovnaké ako odôvodnenie predchádzajúcich nariadení, ktoré jednotlivo stanovili sumu náhrad na 32,50 eura/100 kg, na 21,70 eura/100 kg a na 10,85 eura/100 kg (pozri body 7 a 8 vyššie).
31 Treba konštatovať, že vzhľadom na periodickosť stanovovania sumy vývozných náhrad a jednotné konanie uplatňujúce sa pri prijímaní jednotlivých nariadení, štandardizované odôvodnenie je podľa judikatúry uvedenej v bode 24 vyššie prípustné len v prípade, že Komisia pri stanovovaní tejto sumy postupuje v súlade so svojou bežnou praxou. Francúzska republika navyše v bode 31 žaloby pripúšťa, že napadnuté nariadenie je súčasťou ustálenej rozhodovacej línie a že z tohto dôvodu môže byť v zásade stručne odôvodnené. Domnieva sa, že Komisii prináleží, aby rozvinula svoje odôvodnenie výslovným spôsobom, keďže napadnuté nariadenie šlo podstatne ďalej než predchádzajúce nariadenia.
32 Preto je namieste preskúmať, či Komisia pri stanovovaní sumy vývozných náhrad v napadnutom nariadení konala v súlade s bežnou praxou.
O bežnej praxi Komisie
33 V odpovedi na písomnú otázku položenú Všeobecným súdom Komisia podrobne vysvetlila bežnú prax, podľa ktorej postupovala v čase prijatia napadnutého nariadenia v oblasti stanovovania vývozných náhrad v sektore hydinového mäsa.
34 Komisia najmä zdôraznila, že jej bežná prax spočívala vo vykonaní jednak teoretického výpočtu vývozných náhrad založeného na rozdiele medzi cenami na trhu Únie a cenami na svetovom trhu a jednak vo vykonaní analýzy situácie na trhu.
35 Komisia navyše vysvetlila, že pokiaľ ide o celé mrazené kurčatá, cenový rozdiel sa vypočítava jednak na základe rozdielu medzi režijnou cenou vo Francúzsku vypočítanou na základe FOB (vyplatené na loď) a predajnou cenou v mieste určenia (zohľadňovaná svetová cena), ktorá predstavuje cenu oznámenú hospodárskymi subjektmi, a na druhej strane na základe rozdielu medzi režijnou cenou vo Francúzsku vypočítanou na základe FOB a brazílskou cenou, pokiaľ je k dispozícii a aktualizovaná.
36 Komisia zdôraznila, že analýza trhu, ktorú uskutočňovala, spočívala v čo možno najúplnejšom zbere hospodárskych údajov zo sektora, ktoré zahŕňali najmä vývoj týždennej priemernej ceny kuracieho mäsa v Únii; percentuálnu zmenu cien kuracieho mäsa; terminované kurzy sójových bôbov, kukurice a kŕmnej pšenice; výmenné kurzy; ceny základných surovín; vývoj zložených potravín; predpovede produkcie a produkcie kuracieho mäsa; dovozy a vývozy.
37 Komisia okrem toho vysvetlila, že na základe všetkých týchto skutočností bolo možné vyvodiť všeobecné závery o situácii na trhu, ktoré zahŕňali: produkciu v Únii, ceny hydinového mäsa na trhu Únie, marže európskych výrobkov v závislosti od ceny krmív, situáciu vývozov a dovozov vo vzťahu k trhu Únie, vrátane vývozov s náhradami, situáciu a ceny na medzinárodných trhoch (Brazília a Spojené štáty), pričom sa zohľadnili výmenné kurzy.
38 Podľa poskytnutých vysvetlení Komisia vyvodzovala sumu náhrady z kombinácie týchto dvoch prvkov, konkrétne teoretického výpočtu a analýzy trhu.
39 Pokiaľ ide o dôsledky, ktoré treba vyvodiť z rozsudku Silos, už citovanom v bode 24 vyššie (EU:C:2001:599), a osobitne z bodu 30 uvedeného rozsudku, v ktorom Súdny dvor v súvislosti so sektorom obilnín uviedol, že bežná prax Komisie spočívala v stanovení výšky náhrad v závislosti od rozdielu medzi cenami dotknutých výrobkov na trhu Únie na jednej strane a cenami na svetovom trhu na strane druhej, Komisia zdôraznila, že stanovovala sumy náhrad „v závislosti“ od tohto rozdielu cien v tom zmysle, že tento rozdiel predstavoval skutočnosť, ktorú zohľadňovala. Zdôraznila, že jej bežná prax nikdy nespočívala vo výhradnom zohľadnení tejto jedinej skutočnosti a v stanovení vývozných náhrad vo výške rozdielu medzi cenou na trhu Únie a cenou na svetovom trhu, ale že vždy zohľadňovala ďalšie kritériá pre stanovenie náhrad definované platnou právnou úpravou.
40 Francúzska republika v rámci svojho vypočutia na pojednávaní nespochybňovala túto bežnú prax Komisie spočívajúcu vo vykonaní jednak teoretického výpočtu súm vývozných náhrad a jednak analýzy situácie na trhu v súlade s vysvetleniami poskytnutými Komisiou v odpovedi na písomné otázky, ktoré jej boli položené.
41 Preto treba preskúmať otázku, či sa Komisia pri prijímaní napadnutého nariadenia odchýlila od svojej bežnej praxe, ako ju opísala. Za predpokladu totiž, že by sa Komisia pri prijímaní napadnutého nariadenia odchýlila od svojej bežnej praxe, by štandardizované odôvodnenie, ktoré poskytla v napadnutom nariadení, nebolo dostatočné v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 25 a 26 vyššie.
O otázke, či sa Komisia odchýlila od svojej bežnej praxe
42 V odpovedi na otázku Všeobecného súdu položenú na pojednávaní Francúzska republika v prejednávanej veci nespochybňovala, že Komisia vykonala jednak teoretický výpočet súm vývozných náhrad a jednak analýzu situácie na trhu. Francúzska republika nespochybňuje, že Komisia z formálneho hľadiska postupovala podľa bežnej praxe s cieľom stanoviť sumu vývozných náhrad v napadnutom nariadení.
43 Francúzska republika sa opiera o dve skutočnosti s cieľom preukázať, že napadnuté nariadenie ide citeľne ďalej než predchádzajúce nariadenia. Po prvé tvrdí, že stanovenie vývozných náhrad na nulu je vo vzťahu k dotknutým výrobkom novým opatrením. Po druhé tvrdí, že Komisia sa odklonila od svojej bežnej praxe, keď sa pri prijímaní napadnutého nariadenia opierala o vnútorný a medzinárodný kontext.
– O tvrdení týkajúcom sa existencie nového opatrenia
44 Francúzska republika tvrdí, že Komisia sa odklonila od svojej rozhodovacej praxe, keďže stanovenie sumy vývozných náhrad na nulu je vo vzťahu k dotknutým výrobkom novým opatrením.
45 Napriek tomu je namieste zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že táto suma bola stanovená na nulu prvýkrát vo vzťahu k dotknutým výrobkom, automaticky neznamená, že Komisia sa odklonila od svojej bežnej praxe.
46 Zmena sumy vývozných náhrad je súčasťou systému periodického stanovovania súm týchto náhrad, takže odôvodnenie môže pokrývať veľmi odlišné sumy vývozných náhrad.
47 Tiež je potrebné uviesť, ako zdôrazňuje Komisia, že absolútna suma zníženia bola rovnaká ako suma dvoch predchádzajúcich znížení (z 32,50 eura/100 kg na 21,70 eura/100 kg a ďalej na 10,85 eura/100 kg). Navyše pre ostatné výrobky v sektore hydiny, predovšetkým kurčatá, suma vývozných náhrad bola stanovená na nulu už v roku 2011.
48 V rozsahu, v akom Francúzska republika tvrdí, že stanovenie sumy vývozných náhrad v predchádzajúcom nariadení sa týkalo výrobkov patriacich do kategórie živých zvierat, ktorá nie je porovnateľná s hydinovým mäsom, ktoré je predmetom stanovenia vývozných náhrad na nulu v napadnutom nariadení, a že predchádzajúce nariadenia sa týkali vývozov do všetkých miest určení s výnimkou Spojených štátov, treba uviesť, že tieto tvrdenia spočívajú na príliš širokom výklade pojmu „nové opatrenie“. Nie je možné tvrdiť, že vždy, keď je suma vývozných náhrad za určitý výrobok a do určitého miesta určenia prvýkrát stanovená na nulu, ide o nové opatrenie. Pre sektor hydiny bolo charakteristické progresívne znižovanie sumy vývozných náhrad, pričom pre časť výrobkov z tohto sektora suma náhrad už bola stanovená na nulu.
49 Ako zdôrazňuje Komisia, stanovenie sumy vývozných náhrad na nulu preto nemožno kvalifikovať ako náhle. Zníženie sumy uvedených náhrad z 10,85 eura/100 kg na 0 eur nie je štrukturálne odlišné od predchádzajúcich znížení z 32,50 eura/100 kg na 21,70 eura/100 kg a ďalej na 10,85 eura/100 kg.
50 V rozsahu, v akom sa Francúzska republika opiera o rozsudok Silos, už citovaný v bode 24 vyššie (EU:C:2001:599), treba uviesť, že v tomto rozsudku Súdny dvor nevychádzal zo samotnej okolnosti, že suma bola stanovená na nulu, aby konštatoval, že dotknuté nariadenia sa odklonilo od bežnej praxe Komisie, ktorá spočívala v stanovení sumy vývozných náhrad v závislosti od rozdielu medzi cenami na trhu Únie a cenami na svetovom trhu. Tiež sa opierala o okolnosť, že len jeden deň pred prijatím nariadenia dotknutého uvedenej veci Komisia zvýšila sumu vývozných náhrad na 74,93 ecu za tonu. V uvedenej veci teda išlo o náhle zníženie sumy vývozných náhrad, ktoré zjavne nebolo možné vysvetliť zmenou situácie na trhu.
51 V prejednávanej veci zníženie nemožno kvalifikovať ako náhle, keďže bolo súčasťou rámca progresívneho znižovania sumy vývozných náhrad a absolútna suma zníženia zodpovedala predchádzajúcim zníženiam.
52 Francúzska republika navyše na pojednávaní pripustila, že stanovenie sumy vývozných náhrad na nulu nemusí byť osobitne odôvodnené, pokiaľ vychádzalo z hospodárskych údajov. Treba uviesť, že ako vyplýva z preskúmania prvej časti druhého žalobného dôvodu (pozri body 87 až 142 nižšie), Komisia sa bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, mohla domnievať, že vzhľadom na situáciu na trhu nebolo nevyhnutné stanoviť vývozné náhrady v kladnej sume.
53 Z vyššie uvedeného vyplýva, že je namieste zamietnuť tvrdenie Francúzskej republiky o existencii „nového“ opatrenia, ktoré by šlo citeľne ďalej než predchádzajúce nariadenia, vzhľadom na skutočnosť, že suma náhrad za určité výrobky bola po prvýkrát stanovená na nulu.
– O zohľadnení vnútorného a medzinárodného kontextu
54 Francúzska republika tvrdí, že Komisia sa odklonila od svojej bežnej praxe, keď pri prijímaní napadnutého nariadenia vychádzala z vnútorného a medzinárodného kontextu, teda z predpokladu budúcej účinnosti novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a predpokladaného uzavretia medzinárodných rokovaní o vývozných náhradách v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
55 Komisia tvrdí, že zohľadnenie vnútorného a medzinárodného kontextu nespadá pod zmenu praxe, keďže ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou všeobecného kontextu a ktoré sa zohľadňujú a musia sa zohľadňovať pri každom stanovení vývozných náhrad na základe článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007.
56 Pokiaľ ide o toto posledné tvrdenie, Francúzska republika tvrdí, že odôvodnenie Komisie je nekoherentné v rozsahu, v akom v bode 38 vyjadrenia k žalobe uvádza, že Komisia má povinnosť zohľadniť vnútorný a medzinárodný kontext, kým v bodoch 59 a 61 vyjadrenia k žalobe len tvrdí, že článok 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007 nebráni zohľadneniu týchto skutočností.
57 Treba konštatovať, že Komisia nemá nijakú povinnosť zohľadniť prebiehajúce rokovania v rámci WTO alebo finalizáciu právnych textov obsahujúcich zmeny smerovania politík. Nič totiž Komisii neukladá povinnosť, aby pri stanovovaní sumy vývozných náhrad zohľadnila skutočnosť, že v rámci WTO prebiehajú rokovania o ich zrušení, pokiaľ tieto rokovania neviedli k uzavretiu záväznej dohody. Pokiaľ ide o vývoj SPP, treba zdôrazniť, že až 17. decembra 2013 bolo prijaté nariadenie účinné od 1. januára 2014, že vývozné náhrady v kladnej sume sa poskytujú len v prípade krízy [pozri článok 196 ods. 1 a 3 a článok 232 ods. 1 prvý pododsek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, s. 671)]. Komisia nemala nijakú povinnosť zohľadniť nové politické smerovanie pri stanovovaní sumy vývozných náhrad pred 1. januárom 2014, keď nadobudli účinnosť predmetné nové ustanovenia.
58 Komisia však mohla pri stanovovaní sumy náhrad zohľadniť budúci vývoj SPP a rokovania v rámci WTO, hoci tieto skutočnosti nie sú výslovne stanovené v článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007 (pozri podrobnejšie v bodoch 143 až 158 nižšie).
59 V každom prípade je namieste preskúmať otázku, či Komisia pri zohľadňovaní skutočností, ktoré nie sú výslovne stanovené článkom 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007, musí výslovne spomenúť tieto skutočnosti v odôvodnení nariadenia, ktorým sa stanovuje suma vývozných náhrad.
60 V tomto ohľade treba uviesť, že k prijatiu všeobecne záväzných aktov vždy dochádza vo všeobecnom politickom a hospodárskom kontexte. Hoci článok 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007 výslovne stanovuje niektoré kritériá, ktoré môžu byť zohľadnené, platí tiež, že k prijatiu nariadenia stanovujúceho sumu vývozných náhrad prichádza v takomto kontexte, ktorý môže byť prípadne zohľadnený Komisiou.
61 Treba uviesť, že nie je vždy nevyhnutné v odôvodnení určitého nariadenia uvádzať tento všeobecný kontext. Keďže je totiž úplne normálne, že Komisia zohľadní všeobecný politický a hospodársky kontext, zo samotnej skutočnosti, že tak urobí, nevyplýva, že koná nad rámec svojej bežnej praxe. Navyše všeobecný politický a hospodársky kontext je bežne známy hospodárskym subjektom.
62 Pokiaľ ide osobitne o skutočnosti zohľadňované Komisiou v prejednávanej veci, treba uviesť toto.
63 V prvom rade prebiehajúce rokovanie vo WTO týkajúce sa zrušenia alebo obmedzenie vývozných náhrad sú súčasťou všeobecného kontextu, ktorý nevyhnutne nemusí byť spomenutý v odôvodnení nariadenia stanovujúceho sumu vývozných náhrad.
64 Pokiaľ je totiž systém vývozných náhrad predmetom kritiky na medzinárodnej úrovni a pokiaľ Komisia prijala záväzok podmienený uzavretím dohody, že zruší vývozné náhrady, ide o skutočnosť, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutia Komisie v oblasti stanovovania vývozných náhrad. Treba poukázať na to, že záväzok zrušiť vývozné náhrady ku koncu roka 2013, podmienený uzavretím dohody, bol prijatý už v roku 2005 v rámci kola rokovaní WTO v Dauhe.
65 Navyše, ako v podstate zdôrazňuje Komisia, prebiehajúce rokovania v rámci WTO sú súčasťou kontextu, ktorý je známy dotknutým hospodárskym subjektom. Je totiž prirodzené, aby hospodárske subjekty pôsobiace v oblasti vývozu hydiny do tretích krajín pozorne sledovali rokovania prebiehajúce v rámci WTO týkajúce sa vývozných náhrad.
66 Takéto prebiehajúce rokovania sú súčasťou všeobecného kontextu, ktorý môže viesť Komisiu k zdržanlivosti pri stanovovaní sumy vývozných náhrad.
67 Keďže je normálne, že Komisia zohľadňuje všeobecný kontext, zo zohľadnenia prebiehajúcich rokovaní nevyplýva, že Komisia sa odklonila od svojej bežnej praxe.
68 V druhom rade, pokiaľ ide o zohľadnenie budúcich politických smerovaní, je namieste uviesť toto.
69 V okamihu prijatia napadnutého nariadenia reforma SPP bola predmetom politickej dohody a legislatívne texty boli predmetom dolaďovania.
70 Podľa tejto politickej dohody vývozné náhrady v kladnej výške možno poskytnúť len v prípade krízy (pozri, pokiaľ ide o nariadenie v tomto zmysle prijaté 20. decembra 2013, bod 57 vyššie).
71 Politická dohoda o budúcich smerovaniach SPP je súčasťou všeobecného politického a hospodárskeho kontextu, ktorý môže Komisia zohľadniť. Pokiaľ sa totiž dá predpokladať, že suma vývozných náhrad bude v blízkej budúcnosti trvale stanovená na nulu, okrem prípadu krízy na trhu, môže to viesť Komisiu k tendencii znížiť sumu vývozných náhrad.
72 Okrem toho treba uviesť, že budúce politické smerovania sú súčasťou všeobecného kontextu, ktorý je známy hospodárskym subjektom.
73 Zohľadnenie rokovaní prebiehajúcich v rámci WTO a budúcich politických smerovaní si teda nevyžaduje výslovnú zmienku v odôvodnení napadnutého nariadenia, ibaže by tieto skutočnosti boli nielen súčasťou všeobecného politického a hospodárskeho kontextu zohľadňované pri stanovovaní vývozných náhrad, ale aj dôvodom na prijatie napadnutého nariadenia.
74 V prejednávanej veci Francúzska republika na pojednávaní pripustila, že Komisia vykonala výpočet teoretickej sumy vývozných náhrad. Z analýzy druhého žalobného dôvodu vyplýva, že Komisia pristúpila k analýze situácie na trhu, ktorá jej umožnila domnievať sa bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, že situácia na trhu bola stabilizovaná a že nebolo nevyhnutné stanoviť vývozné náhrady v kladnej sume (pozri body 87 až 142 vyššie).
75 Za týchto okolností niet dôvodu domnievať sa, že rokovanie prebiehajúce v rámci WTO a budúce politické smerovania boli dôvodom prijatia napadnutého nariadenia.
76 Na pojednávaní Komisia potvrdila, že stanovenie sumy vývozných náhrad na nulu možno vysvetliť analýzou situácie na trhu a že ani prebiehajúce rokovania v rámci WTO, ani budúce smerovania SPP neboli pri tomto stanovení kľúčovými prvkami.
77 Francúzska republika na pojednávaní tvrdila, že Komisia sa odklonila od hospodárskej analýzy tým, že uložila nulové vývozné náhrady, aby dosiahla súlad so svojím stanoviskom v prebiehajúcich rokovaniach v rámci WTO, a to bez ohľadu na výsledok hospodárskej analýzy.
78 Francúzska republika napriek tomu neuviedla tvrdenia, ktoré by umožnili potvrdiť túto domnienku. V rozsahu, v akom Francúzska republika tvrdí, že to pripustila samotná Komisia, stačí konštatovať, že Komisia len uviedla, že prebiehajúce rokovania v rámci WTO a nové smerovania SPP boli zohľadnené pri prijímaní napadnutého nariadenia, ale že nikdy netvrdila, že by predstavovali buď dôvod existencie, alebo hlavné faktory stanovenia sumy náhrad na nulu. Pokiaľ ide o tvrdenie Francúzskej republiky, podľa ktorého bola náhrada nevyhnutná z hospodárskeho hľadiska, stačí konštatovať, ako to vyplýva z analýzy prvej časti druhého žalobného dôvodu, že toto tvrdenie nie je dôvodné. Samotná skutočnosť, že teoretický výpočet sumy vývozných náhrad viedol ku kladnému výsledku nijako nevylučuje, že analýza trhu bude viesť Komisiu k stanoveniu sumy náhrad na nulu (pozri body 94 až 99 nižšie). Okolnosť, že existuje rozdiel medzi výsledkom teoretického výpočtu a sumou, ktorá bola stanovená v napadnutom nariadení, preto neumožňuje domnievať sa, že rokovania prebiehajúce v rámci WTO alebo budúce smerovania SPP predstavovali buď dôvod existencie, alebo kľúčový prvok stanovenia vývozných náhrad na nulu.
79 Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri prijímaní napadnutého nariadenia sa Komisia neodklonila od svojej bežnej praxe a preto sa mohla obmedziť na poskytnutie štandardizovaného odôvodnenia v súlade s judikatúrou citovanou v bode 24 vyššie a že zohľadnenie rokovaní prebiehajúcich v rámci WTO a budúcich politických smerovaní si nevyžadovalo osobitnú zmienku v odôvodnení napadnutého nariadenia.
O ďalších tvrdeniach predložených Francúzskou republikou
80 Francúzska republika vytýka Komisii, že sa obmedzila na vymenovanie skutočností, z ktorých je na základe článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007 povinná vychádzať pri stanovovaní sumy vývozných náhrad, pričom nespresnila, z ktorých z týchto skutočností konkrétne vychádzala, ani posúdenie, ktoré mohla z toho vyvodiť. V tomto ohľade je namieste poukázať na to, že Komisia správne uvádza, že nie je povinná vymenovať v poradí podľa dôležitosti konkrétne kritériá, na základe ktorých odôvodnila svoje rozhodnutie, ani uviesť vecné predpoklady, ktoré zohľadnila vo svojej analýze.
81 Francúzska republika sa navyše domnieva, že Komisia v napadnutom nariadení nijako nespresnila skutočnosti, na základe ktorých založila svoje posúdenie a že takéto odôvodnenie možno považovať za nedostatok odôvodnenia.
82 Treba poukázať na to, že z bodu 19 rozsudku Delacre a i./Komisia, už citovaného v bode 24 vyššie (EU:C:1990:71), vyplýva, že pokiaľ je štandardizované odôvodnenie dostatočné, keďže Komisia prijímala dotknutý akt v rámci svojej ustálenej bežnej praxe, odkaz v dotknutom akte na „uplatniteľné právne základy“ spĺňa povinnosť odôvodnenia. V prejednávanej veci Komisia uviedla uplatniteľné právne základy pre stanovenie vývozných náhrad v odôvodneniach napadnutého nariadenia, najmä v odôvodnení 2.
83 Francúzska republika okrem toho uvádza, že v prípade, že inštitúcie Únie majú širokú mieru voľnej úvahy, dodržanie záruk stanovených právnym poriadkom Únie v rámci správnych konaní, najmä povinnosť dostatočne odôvodniť rozhodnutie, má tým zásadnejšiu dôležitosť.
84 V tomto ohľade stačí konštatovať, že rozsudky citované v bodoch 24 a 28 vyššie, podľa ktorých môže Komisia použiť štandardizované odôvodnenia, pokiaľ koná v rámci svojej ustálenej bežnej praxe, sa týkali vecí z oblasti poľnohospodárstva. Túto judikatúru teda nemožno spochybniť z dôvodu, že Komisia má v tejto oblasti vo všeobecnosti širokú mieru voľnej úvahy.
85 Z vyššie uvedeného vyplýva, že odôvodnenie napadnutého nariadenia bolo dostatočné. Prvý žalobný dôvod je teda potrebné zamietnuť.
2. O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007
86 Druhý žalobný dôvod sa delí na dve časti, z ktorých prvá sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení situácie na trhu a druhá na tom, že Komisia zjavne prekročila hranice svojej voľnej úvahy, keď pri prijímaní napadnutého nariadenia zohľadnila skutočnosti, ktoré neboli upravené v článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007.
O prvej časti založenej na zjavne nesprávnom posúdení situácie na trhu
87 Francúzska republika zastáva názor, že Komisia sa tým, že sa domnievala, že situácia na trhu odôvodňovala stanovenie vývozných náhrad v sektore hydinového mäsa na nulu, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.
88 Komisia namieta proti argumentácii Francúzskej republiky.
89 Na úvod treba pripomenúť, že normotvorca Únie má v oblasti poľnohospodárstva širokú mieru voľnej úvahy, ktorá zodpovedá politickým úlohám, ktoré mu ukladajú články 40 ZFEÚ až 43 ZFEÚ. Z toho vyplýva, že súdne preskúmanie sa musí obmedziť na overenie, či dotknuté opatrenie nie je postihnuté zjavnou chybou, alebo zneužitím právomoci, alebo či dotknutý orgán zjavne neprekročil medze svojej voľnej úvahy (pozri rozsudok zo 14. marca 2013, Agrargenossenschaft Neuzelle, C‑545/11, Zb., EU:C:2013:169, bod 43 a citovanú judikatúru).
O určitých predpokladoch, na ktorých sa zakladá úvaha Francúzskej republiky
90 Treba uviesť, že argumentácia Francúzskej republiky sa zakladá na nesprávnom predpoklade týkajúcom na dôvodu existencie vývozných náhrad.
91 Francúzska republika v replike tvrdí, že z článku 162 ods. 1 nariadenia č. 1234/2007 vyplýva, že dôvodom existencie vývozných náhrad je kryť rozdiel medzi kurzmi alebo cenami na svetovom trhu a cenami Únie.
92 Napriek tomu je namieste zdôrazniť, že dôvodom existencie vývozných náhrad je umožniť Únii odpredať prebytky dotknutého výrobku existujúce na vnútornom trhu v tretích krajinách (pozri uznesenie z 26. septembra 2013, Tilly‑Sabco/Komisia, T‑397/13 R, EU:T:2013:502, bod 31 a citovanú judikatúru). Cieľom režimu vývozných náhrad nie je poskytovať dotácie akémukoľvek vývozcovi, ale zjednodušiť, pokiaľ je to potrebné, vývozy v rámci dosahovania cieľov SPP, ako sú stanovené v článku 39 ZFEÚ, teda najmä stabilizovať trhy a zaručiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárom, ako aj primerané ceny pre spotrebiteľov (uznesenie Tilly‑Sabco/Komisia, už citované, EU:T:2013:502, bod 30).
93 Krytie rozdielu medzi kurzmi a cenami na svetovom trhu a cenami Únie preto nie je dôvodom existencie vývozných náhrad, ale len prostriedkom, ktorý umožňuje Únii odpredať prebytky v tretích krajinách s cieľom zaručiť najmä stabilitu svojho trhu. Článok 164 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 1234/2007 stanovuje, že Komisia môže zohľadniť „ciele spoločnej organizácie trhu, ktorými sú zabezpečenie rovnováhy a prirodzeného vývoja cien a obchodu na tomto trhu“.
94 Argumentácia Francúzskej republiky sa navyše zakladá na predpoklade, podľa ktorého vývoj cien zohľadňovaného výrobku v rámci Únie a na svetovom trhu predstavuje prvoradý faktor pri stanovovaní vývozných náhrad.
95 Na pojednávaní Francúzska republika ďalej uviedla, že teoretický výpočet sumy vývozných náhrad založený na rozdiele medzi cenami na trhu Únie a cenami na svetovom trhu predstavoval prvoradý faktor pri stanovovaní vývozných náhrad a že suma náhrady vyplývajúca z teoretického výpočtu môže byť na základe analýzy situácie na trhu len „upravená“. Navyše sa domnieva, že analýza trhu má prednosť pred výsledkom teoretického výpočtu len v prípade závažnej krízy na trhu. Zastáva názor, že analýza trhu môže vždy viesť k „miernemu kolísaniu“ sumy náhrady, ale jediná hypotéza, kedy by Komisia mohla neposkytnúť náhradu, hoci je náhrada „nevyhnutná“, je hypotéza deficitu hydinového mäsa na trhu Únie.
96 Tieto predpoklady sú však nesprávne. Podľa znenia článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007 Komisia musí zohľadniť „jeden alebo viacero“ aspektov stanovených v tomto ustanovení. Podľa tohto znenia má Komisia dokonca možnosť vychádzať z jediného z aspektov stanovených v tomto ustanovení. Toto ustanovenie navyše nestanovuje hierarchiu medzi týmito rôznymi aspektmi. Nič nevylučuje, aby Komisia priznala osobitnú dôležitosť napríklad aspektu uvedenému v písmene b) článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007, konkrétne „cieľom spoločnej organizácie trhu, ktorými sú zabezpečenie rovnováhy a prirodzeného vývoja cien a obchodu na tomto trhu“. Komisia preto môže pri stanovovaní sumy vývozných náhrad priznať viac dôležitosti výsledku analýzy trhu než výsledku teoretického výpočtu.
97 Tvrdenie Francúzskej republiky, podľa ktorého analýza situácie na trhu umožňuje len „upraviť“ výsledok výpočtu, nemá nijakú oporu v nariadení č. 1234/2007. To platí aj pre tvrdenie Francúzskej republiky, podľa ktorého jediná hypotéza, kedy Komisia môže neposkytnúť náhradu, hoci je „nevyhnutná“, je hypotéza deficitu hydinového mäsa na trhu Únie.
98 Treba zdôrazniť, že keďže Francúzska republika v tomto kontexte odkazuje na „nevyhnutnú náhradu“, ide o výsledok teoretického výpočtu sumy náhrady. Tento teoretický výpočet sa týka len otázky, či je vývozná náhrada v kladnej výške „nevyhnutná“ pre vývozcov hydinového mäsa, aby boli schopní predať svoje výrobky v regiónoch, na ktoré sa uplatňujú tieto náhrady. V rámci celkovej analýzy situácie na trhu však Komisia nie je nútená zohľadniť konkrétnu situáciu vyvážajúcich podnikov. Hoci je vývozná náhrada „nevyhnutná“ pre vývozcov, aby boli schopní vyvážať svoje výrobky, neznamená to, že je „nevyhnutné“ vzhľadom na celkovú situáciu na trhu stanoviť vývozné náhrady v kladnej sume.
99 Je možné, že analýza situácie na trhu umožní Komisii dospieť k záveru, že situácia na trhu Únie je stabilizovaná a že nie je nevyhnutné stanoviť vývozné náhrady v kladnej sume na účely zaručenia stability trhu a zaručenia primeranej životnej úrovne poľnohospodárov. V takejto situácii má Komisia možnosť neposkytnúť vývozné náhrady alebo stanoviť ich sumu na nulu, hoci výsledok teoretického výpočtu súm vývozných náhrad je kladný. Takýto predpoklad sa neobmedzuje na situácie existencie deficitu hydinového mäsa alebo závažnej krízy na trhu Únie.
100 Teraz je potrebné analyzovať skutočnosti, o ktoré sa Komisia opierala pri stanovení sumy vývozných náhrad na nulu vzhľadom na vysvetlenia poskytnuté v rámci tohto konania, a ďalej preskúmať konkrétne tvrdenia predložené Francúzskou republikou na podporu jej argumentácie, podľa ktorej Komisia zjavne nesprávne posúdila situáciu na trhu.
O skutočnostiach, o ktoré sa Komisia opierala pri stanovení sumy vývozných náhrad na nulu
101 Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe zdôraznila, že pri stanovení sumy vývozných náhrad na nulu v napadnutom nariadení zohľadnila najmä tieto skutočnosti:
– ceny hydinového mäsa na vnútornom trhu boli vysoké v dôsledku stáleho vnútorného dopytu,
– marže výrobcov v závislosti od ceny krmiva prevyšovali historický priemer napriek vyššej cene krmív počas viacerých mesiacov; navyše náklady na obilniny by sa potom ako dosiahli historickú úroveň mali znížiť,
– vývozy s náhradami stúpali napriek trom po sebe nasledujúcim zníženiam sumy náhrad (o 7 % v prvých piatich mesiacoch roku 2013),
– vývozy hydinového mäsa sa zvýšili (o 0,6 % objemu a 1 % hodnoty v prvých piatich mesiacoch roku 2013), vrátane vývozov výrobkov bez náhrad, ktoré predstavovali prevažnú časť vývozov, čo svedčí o konkurencieschopnosti sektora,
– perspektívy vývoja trhu boli dobré s odhadovaným európskym rastom výroby hydinového mäsa vo výške 0,7 % v dôsledku nárastu dopytu na vnútornom, ako aj na medzinárodnom trhu,
– naopak, vzhľadom na vysoké ceny kuracieho mäsa na vnútornom trhu, na cenu krmív a devalváciu brazílskeho realu (BRL), rozdiel cien vo vzťahu k hydinovému mäsu s pôvodom v Brazílii bol odhadnutý na 44,73 eura/100 kg,
– zohľadnil sa aj vývoj výmenného kurzu.
102 Komisia navyše zdôraznila, že vzhľadom na situáciu na trhu a jej vývoj vývozné náhrady neboli nevyhnutné na účely zaručenia rovnováhy na trhu, najmä v Únii, ani na účely prirodzeného vývoja v cenovej oblasti.
103 Z vysvetlení poskytnutých Komisiou vyplýva, že hoci výsledok teoretického výpočtu sumy náhrad bol kladný, domnievala sa, že situácia na trhu Únie bola stabilná a že nebolo nevyhnutné stanoviť vývozné náhrady v kladnej sume s cieľom zaručiť stabilitu trhu a prirodzený rozvoj v cenovej oblasti. Osobitný dôraz teda kládla na kritérium stanovené v článku 164 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 1234/2007.
104 Je potrebné uviesť, že také skutočnosti, ako je nárast cien na trhu Únie, existencia vyšších marží výrobcov než je historický priemer a nárast vývozov sú skutočnosti, ktoré v zásade umožňujú Komisii domnievať sa bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, že situácia na trhu Únie bola stabilná a že nebolo nevyhnutné stanoviť vývozné náhrady v kladnej sume s cieľom zaručiť stabilitu trhu.
105 Preto treba preskúmať konkrétne tvrdenia predložené Francúzskou republikou týkajúce sa zjavne nesprávnych posúdení, ktorých sa mala Komisia dopustiť.
O konkrétnych tvrdeniach predložených Francúzkou republikou týkajúcich sa zjavne nesprávneho posúdenia situácie na trhu
106 Francúzska republika tvrdí, že pokiaľ ide o vývoj cien v rámci Únie a cien dotknutého výrobku na svetovom trhu, analýza predložená Komisiou na stretnutí Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov z 18. júla 2013 na základe dokumentu s názvom „EU Market situation for poultry“ (Situácia na hydinovom trhu Únie; ďalej len „dokument predložený výboru pre organizáciu trhu“), je zjavne nesprávna.
107 Francúzska republika uvádza, že Komisia sa domnievala, že ceny hydinového mäsa na trhu sa zvýšili. Tvrdí, že týmto tvrdením Komisia nezohľadnila premennú týkajúcu sa výmenného kurzu eura a amerického dolára (USD) a že zohľadnenie tejto premennej by viedlo Komisiu ku konštatovaniu, že svetové ceny hydinového mäsa z globálneho hľadiska ostali veľmi stabilné alebo že sa zvýšili len minimálne.
108 V tomto ohľade Francúzska republika uvádza, že ceny hydinového mäsa na svetovom trhu sa zvýšili z približne 185 USD/100 kg na 204 USD/100 kg počas roka, ktorý predchádzal prijatiu napadnutého nariadenia, čo predstavuje zvýšenie o 9,3 %, ale že toto zvýšenie bolo vo veľkej časti kompenzované 6,5 % zhodnotením eura voči americkému doláru v tom istom období.
109 Po prvé je namieste konštatovať, že ani po zohľadnení číselných údajov poskytnutých Francúzskou republikou sa nezdá, že by sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že konštatovala nárast cien na svetovom trhu. Francúzska republika pripúšťa, že zvýšenie cien o 9,3 % bolo „vo veľkej časti“, hoci nie úplne, kompenzované zhodnotením eura voči americkému doláru. Je namieste uviesť, že zvýšenie, hoci aj relatívne malé, ostáva zvýšením.
110 Po druhé je namieste zdôrazniť, že číselné údaje týkajúce sa cien na svetovom trhu, o ktoré sa opiera Francúzska republika (zvýšenie zo 185 USD/100 kg na 204 USD/100 kg) zodpovedajú číselným údajom, ktoré boli hospodárskymi subjektmi poskytnuté Komisii, ako to potvrdila aj Francúzska republika v odpovedi na otázku Všeobecného súdu položenú na pojednávaní. Ide o predajnú cenu určenú pre Stredný východ. Ide teda o číselné údaje zohľadnené Komisiou v rámci teoretického výpočtu vývozných náhrad.
111 Na pojednávaní Francúzska republika uviedla, že výsledok teoretického výpočtu sumy náhrad uskutočneného Komisiou podľa nej približne zodpovedal číslu, ku ktorému dospeli dotknuté hospodárske subjekty. Francúzska republika teda netvrdí, že sa Komisia v rámci teoretického výpočtu dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Najmä netvrdí, že Komisia nesprávne vypočítala teoretickú sumu vývozných náhrad z dôvodu nezohľadnenia zmien výmenného kurzu pri porovnaní cien na trhu Únie a na svetovom trhu.
112 Pokiaľ ide o tvrdenie Francúzskej republiky, podľa ktorého sa Komisia nesprávne domnievala na základe údajov uvedených na strane 18 dokumentu predloženého výboru pre organizáciu trhu, že ceny hydinového mäsa sa na svetovom trhu zvýšili, treba zdôrazniť toto.
113 Strana 18 dokumentu predloženého výboru pre organizáciu trhu zobrazuje vývoj cien na trhu Únie, Spojených štátov a Brazílie. Všetky tieto ceny sú vyjadrené v eurách, čo znamená, že zohľadňujú kolísanie výmenného kurzu amerického doláru a brazílskeho realu vo vzťahu k euru.
114 Je namieste poukázať na to, že dokument predložený výboru pre organizáciu trhu sa týka najmä analýzy situácie na trhu. V rámci analýzy situácie na trhu Komisia nie je povinná zohľadniť osobitnú situáciu podnikov, ktoré vyvážajú výrobky dotknuté vývoznými náhradami do dotknutých miest určenia, môže ale zohľadniť celkovú situáciu na trhu.
115 Rozhodnutie Komisie nepredložiť výboru pre organizáciu trhu predajné ceny vývozcov vyvážajúcich na Stredný východ vysvetľuje skutočnosť, že cieľom dokumentu predloženého výboru pre organizáciu trhu nie je vysvetliť teoretický výpočet sumy vývozných náhrad, ale najmä opísať situáciu na trhu. V odpovedi na otázku predloženú v tomto ohľade Všeobecným súdom na pojednávaní Francúzska republika potvrdila, že jej bola známa prax Komisie nezverejniť podrobnosti výpočtu teoretickej sumy náhrad, ani výsledok tohto výpočtu a nesprístupniť tieto skutočnosti výboru pre organizáciu trhu.
116 Na pojednávaní Francúzska republika predložila otázku, prečo Komisia nepredkladá výboru pre organizáciu trhu údaje, na ktorých zakladá teoretický výpočet súm vývozných náhrad, ani výsledok tohto výpočtu. V tomto ohľade je namieste konštatovať, že Francúzska republika nepredložila žalobný dôvod založený na tom, že by výbor pre organizáciu trhu bol uvedený do omylu v zásadnej otázke v dôsledku opomenutí zo strany Komisie. Francúzska republika navyše netvrdí, že by ona sama alebo iný členský štát položili otázku týkajúcu sa teoretického výpočtu na stretnutí výboru pre organizáciu trhu a že by Komisia odmietla odpovedať na túto otázku.
117 Francúzska republika okrem toho tvrdí, že pokles cien hydinového mäsa na brazílskom trhu počas roka predchádzajúceho prijatiu napadnutého nariadenia, ako vyplýva z písomných údajov uvedených na strane 18 dokumentu predloženého výboru pre organizáciu trhu, mal oveľa väčší vplyv na svetové ceny než zvýšenie cien na americkom trhu, ako vyplýva z číselných údajov uvedených na tej istej strane, takže svetové ceny hydinového mäsa sa počas roka predchádzajúceho prijatiu napadnutého nariadenia nezvýšili.
118 S týmto tvrdením nemožno súhlasiť. Hoci je presné, že ceny v Brazílii sú zohľadnené v rámci teoretického výpočtu sumy vývozných náhrad, pokiaľ sú k dispozícii a aktualizované (pozri bod 35 vyššie), neznamená to, že v rámci analýzy celkovej situácie na trhu je Komisia nútená založiť svoju analýzu týkajúcu sa vývoja cien na svetovom trhu predovšetkým na cenách v Brazílii.
119 Okrem toho je namieste zdôrazniť, že strana 18 dokumentu predloženého výboru pre organizáciu trhu ukazuje dlhodobý vývoj cien, konkrétne v období od roku 2009 do roku 2013.
120 V tomto ohľade je namieste pripomenúť, že cieľom dokumentu predloženého výboru pre organizáciu trhu nie je vysvetľovať teoretický výpočet sumy vývozných náhrad, ale najmä opísať celkovú situáciu na trhu. Hoci teoretický výpočet zohľadňuje krátkodobý vývoj cien, Komisia môže zohľadniť na účely posúdenia situácie na trhu dlhodobý vývoj cien.
121 Zo strany 18 dokumentu preloženého výboru pre organizáciu trhu vyplýva, že dlhodobou tendenciou cien kuracieho mäsa v Únii a v Spojených štátoch bol ich rast.
122 Pokiaľ ide o cenu kuracieho mäsa v Brazílii, zo strany 18 dokumentu predloženého výboru pre organizáciu trhu vyplýva, že na konci dotknutého obdobia došlo k poklesu cien. Napriek tomu však, pokiaľ sa zohľadní celé dotknuté obdobie od roku 2009 do roku 2013, neexistovala tendencia znižovania cien v Brazílii.
123 Vzhľadom na jasnú tendenciu zvyšovania cien hydinového mäsa v Spojených štátoch a neexistenciu dlhodobej tendencie poklesu cien v Brazílii sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že konštatovala, že ceny na svetovom trhu rástli.
124 Francúzska republika tvrdí, že Komisia mala porovnať jednak ceny hydinového mäsa na trhu Únie a jednak ceny hydinového mäsa na Strednom východe.
125 V tomto ohľade stačí konštatovať, že Komisia správne porovnala tieto ceny a to v rámci teoretického výpočtu sumy vývozných náhrad.
126 Tvrdenie Francúzskej republiky, podľa ktorého by takéto porovnanie malo nevyhnutne viesť Komisiu k zachovaniu, respektíve k zvýšeniu sumy vývozných náhrad, sa zakladá na nesprávnom predpoklade, podľa ktorého teoretický výpočet musí predstavovať hlavný faktor pri stanovení výšky vývozných náhrad a analýza trhu umožňuje len „upraviť“ túto sumu.
127 Francúzska republika okrem toho tvrdí, že z dôvodu devalvácie brazílskeho realu, ku ktorej došlo v roku 2012, bolo skôr pravdepodobné, že ceny hydinového mäsa na Strednom východe klesnú a že v každom prípade sa nebudú zvyšovať, a tým viac, že sa nebudú významnejšie zvyšovať než ceny hydinového mäsa na trhu Únie. Tvrdí, že Komisia mala konštatovať, že nie je pravdepodobné, že by sa rozdiel medzi cenami na trhu Únie a cenami na trhu na Strednom východe znižoval, ba dokonca, že je pravdepodobné, že takýto rozdiel v budúcnosti narastie a že v dôsledku toho zohľadnenie perspektív vývoja cien na trhu Únie a na svetovom trhu na základe článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007 by malo viesť Komisiu pri prijímaní napadnutého nariadenia k zachovaniu, respektíve k zvýšeniu sumy vývozných náhrad za hydinové mäso.
128 V tomto ohľade je namieste pripomenúť, že rozdiel medzi cenami na trhu Únie a predajnými cenami na trhu na Strednom východe sa týka teoretického výpočtu sumy vývozných náhrad. Tvrdenie Francúzskej republiky sa preto zakladá na nesprávnom predpoklade, podľa ktorého Komisia musí pri stanovovaní sumy vývozných náhrad ako základný prvok zohľadniť výsledok teoretického výpočtu.
129 Je potrebné dodať, že tvrdenie Francúzskej republiky len opätovne uvádza, že zvýšenie cien v rámci Únie predstavovalo faktor, ktorý mal viesť Komisiu k zvýšeniu sumy vývozných náhrad, keďže tento nárast zvýšil rozdiel medzi cenami na trhu Únie a cenami na Strednom východe, a tým aj výsledok teoretického výpočtu. Táto argumentácia však nezohľadňuje skutočnosť, že nárast cien dotknutého výrobku na trhu Únie je faktor, ktorý svedčí o stabilnej situácii na tomto trhu, a preto môže byť jedným z faktorov, ktoré môžu Komisiu viesť k nepriznaniu vývozných náhrad alebo k stanoveniu ich sumy na nulu. Už stabilná situácia na trhu Únie môže viesť Komisiu k domnienke, že vývozné náhrady v kladnej sume nie sú nevyhnutné na účely predaja prebytkov a zaručenia stability trhu.
130 Francúzska republika navyše uvádza, že Komisia nezohľadnila veľmi citeľné zvýšenie cien obilnín a sóje na svetovom trhu, mechanickým dôsledkom čoho by bolo zvýšenie nákladov na krmivá pre hydinu a v dôsledku toho veľmi citeľné zvýšenie výrobných nákladov hydinového mäsa pre chovateľov v Únii.
131 V tomto ohľade Komisia zdôrazňuje, že zohľadnila skutočnosť, že marže výrobcov v závislosti od ceny krmív prevyšovali historické priemery napriek zvýšenej cene krmív počas niekoľkých mesiacov. Navyše náklady na obilniny by po dosiahnutí historických úrovní mali podľa jej názoru klesať.
132 Treba uviesť, že na stranách 8 a 9 dokumentu predloženého výboru pre organizáciu trhu sa uvádza vývoj cien krmív pre kurčatá. Navyše strana 10 tohto dokumentu uvádza marže výrobcov v závislosti od nákladov na krmivá pre kurčatá.
133 Za takých okolností neexistuje nijaký dôvod domnievať sa, že zvýšenie nákladov na krmivá nebolo Komisiou zohľadnené.
134 Francúzska republika vypočutá v tejto súvislosti na pojednávaní sa obmedzila na tvrdenie, že samotná skutočnosť, že Komisia uviedla nárast cien krmív v tabuľkách predložených výboru pre organizáciu trhu nepreukazuje, že skutočne zohľadnila túto skutočnosť.
135 V tomto ohľade je namieste po prvé uviesť, že Francúzskej republike prináleží preukázať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Dokument predložený výboru pre organizáciu trhu, ktorý predložila Francúzska republika v prílohe k svojej žalobe a o ktorý sa opiera, obsahuje analýzu situácie na trhu uskutočnenú Komisiou, a teda poskytuje informácie o skutočnostiach, ktoré Komisia zohľadnila pri tejto analýze. Pokiaľ sa Francúzska republika domnieva, že určitá skutočnosť nebola zohľadnená, hoci je uvedená v dokumente predloženom výboru pre organizáciu trhu, prináleží jej predložiť konkrétne dôkazy umožňujúce domnievať sa, že Komisia predsa len nezohľadnila takúto skutočnosť.
136 Po druhé je namieste zdôrazniť, že okolnosť, že marže výrobcov v závislosti od nákladov na krmivá presahovali historický priemer napriek nárastu nákladov na krmivá, je práve skutočnosťou svedčiacou o stabilnej situácii na trhu Únie. Zohľadnenie takejto okolnosti znamená, že Komisia nevyhnutne zohľadnila nárast nákladov na krmivá, ktorý predstavuje jeden z faktorov tohto výpočtu.
137 Po tretie je namieste pripomenúť, že v rámci teoretického výpočtu sumy vývozných náhrad sa rozdiel cien vypočítava na základe rozdielu medzi režijnou cenou vo Francúzsku vypočítanou na základe FOB a predajnou cenou v mieste určenia (pozri bod 35 vyššie). Zohľadnenie režijných nákladov znamená, že Komisia zohľadnila náklady na krmivá. Ako to Komisia vysvetlila v odpovedi na otázky položené Všeobecným súdom, pri výpočte režijnej ceny vo Francúzsku sa zohľadňujú náklady na krmivá, náklady na živé zvieratá, náklady na uhynuté zvieratá, náklady na „porážku“ a náklady na FOB. Okrem toho treba pripomenúť, že Francúzska republika netvrdí, že by sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri teoretickom výpočte sumy vývozných náhrad (pozri bod 111 vyššie).
138 V reakcii na tvrdenie Komisie uvedené v jej vyjadrení k žalobe, podľa ktorého sa vývozy hydinového mäsa zvýšili, Francúzska republika tvrdí, že pri zvýšení vývozov hydinového mäsa o 0,6 % objemu a 1 % hodnoty v prvých piatich mesiacoch roku 2013 sa Komisia mala domnievať, že vývozy v tomto období ostali stabilné.
139 V tomto ohľade stačí konštatovať, že zvýšenie, hoci aj malé, ostáva zvýšením. Komisia mohla zohľadniť hoci aj malé zvýšenie vývozov ako skutočnosť svedčiacu proti nevyhnutnosti stanovenia vývozných náhrad v kladnej sume.
140 Nakoniec Francúzska republika na pojednávaní tvrdila, že situácia na trhu v júli 2013 bola rovnaká ako v apríli a januári 2013.
141 Francúzska republika však toto stanovisko nepodložila konkrétnymi tvrdeniami. Z dokumentu predloženého výboru pre organizáciu trhu navyše vyplýva, že situácia na trhu v júli 2013 nebola rovnaká ako v apríli alebo januári 2013. Zo strany 10 dokumentu predloženého výboru pre organizáciu trhu vyplýva, že marže výrobcov v závislosti od nákladov na krmivá boli v júli 2013 vyššie než v apríli alebo januári 2013.
142 Zo všetkého, čo bolo uvedené, vyplýva, že prvú časť druhého žalobného dôvodu treba zamietnuť.
O druhej časti založenej na tom, že Komisia zjavne prekročila hranice svojej voľnej úvahy, keď pri prijímaní napadnutého nariadenia zohľadnila skutočnosti, ktoré neboli upravené v článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007
143 Francúzska republika sa domnieva že Komisia je povinná pri stanovení sumy vývozných náhrad zohľadniť výlučne skutočnosti, ktoré sa nachádzajú medzi skutočnosťami uvedenými v článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007, pričom tento zoznam je taxatívny. Domnieva sa, že Komisia tým, že pri prijatí napadnutého nariadenia zohľadnila vnútorný a medzinárodný kontext, konkrétne existenciu politickej dohody o reforme SPP a existenciu záväzku prijatého v rámci kola rokovaní WTO v Dauhe a podmieneného prijatím dohody, ktorý sa týka odstránenia vývozných náhrad, zohľadnila skutočnosti, ktoré nie sú upravené v článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007, a teda zjavne prekročila hranice svojej voľnej úvahy.
144 Komisia namieta proti argumentácii Francúzskej republiky.
145 Argumentácia Francúzskej republiky sa zakladá na predpoklade, podľa ktorého je v článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007 uvedený výpočet faktorov, ktoré môže Komisia zohľadniť pri stanovovaní sumy vývozných náhrad, taxatívny.
146 Je preto treba preskúmať, či je tento predpoklad správny.
147 Najprv je potrebné uviesť, že formulácia uvedená v článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007 je dosť flexibilná. Podľa tohto odseku sa totiž „pri stanovovaní náhrad za určité výrobky… prihliada na jeden alebo viacero z týchto aspektov…“
148 Z tejto formulácie vyplýva, že Komisia je povinná zohľadniť aspoň jeden z aspektov vymenovaných v tomto článku. Z tohto znenia však nevyplýva, že by zoznam týchto aspektov bol taxatívny. Formulácia, podľa ktorej „sa prihliada na“ nebráni zohľadneniu ďalších aspektov.
149 Flexibilita zvoleného znenia svedčí proti taxatívnej povahy predmetného výpočtu. Táto flexibilita je navyše potvrdená v ďalších jazykových verziách predmetného ustanovenia. Anglická verzia „One or more of the following aspects shall be taken into account when refunds for a certain product are being fixed“ a nemecká verzia „Die Ausfuhrerstattungen werden je nach Erzeugnis unter Berücksichtigung eines oder mehrerer der folgenden Faktoren festgesetzt“ potvrdzujú, že Komisia je len povinná „zohľadniť“ jeden alebo viacero vymenovaných aspektov, čo neznamená, že by sa musela opierať výlučne o tieto faktory.
150 Navyše okolnosť, že podľa článku 162 ods. 1 nariadenia č. 1234/2007 je samotné poskytnutie vývozných náhrad fakultatívne, svedčí v prospech existencie veľmi širokej miery voľnej úvahy a veľkej flexibilite v prospech Komisie v prípade stanovenia ich sumy.
151 Bolo by totiž málo presvedčivé tvrdiť, že Komisia môže rozhodnúť o neposkytnutí vývoznej náhrady a to bez toho, aby bola nútená odôvodniť toto rozhodnutie na základe stanovených kritérií, ale že pri stanovení sumy týchto náhrad je povinná zohľadniť výlučne taxatívne vymenované aspekty.
152 Na rozdiel od toho, čo tvrdí Francúzska republika, článok 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007 by nebol zbavený všetkého potrebného účinku, pokiaľ by zoznam aspektov vymenovaných v tomto ustanovení nebol považovaný za taxatívny.
153 Hoci totiž článok 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007 nebráni zohľadneniu ďalších skutočností, z tohto odseku vyplýva, že Komisia je povinná zohľadniť tiež minimálne jednu zo skutočností vymenovaných týmto ustanovením.
154 Z vyššie uvedeného vyplýva, že predpoklad, na ktorom Francúzska republika zakladá svoju argumentáciu, je nesprávny.
155 Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že ako to v podstate uvádza Komisia, aj keby sa vymenovanie kritérií stanovených v článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007 považovalo za taxatívne, nebránilo by to zohľadneniu všeobecného politického a hospodárskeho kontextu.
156 Treba totiž pripomenúť, že k prijatiu všeobecne platných aktov dochádza vždy v rámci všeobecného politického a hospodárskeho kontextu a že je úplne normálne, že Komisia tento kontext zohľadní (pozri body 60 a 61 vyššie).
157 Keď Komisia pri stanovovaní sumy vývozných náhrad podľa flexibilných kritérií uvedených v článku 164 ods. 3 nariadenia č. 1234/2007 zohľadní budúce politické smerovania a rokovania prebiehajúce na medzinárodnej úrovni, neznamená to, že prekračuje hranice svojej voľnej úvahy, a to ani v prípade, že by zoznam kritérií stanovených v dotknutom ustanovení bol považovaný za taxatívny. Všeobecný kontext môže vždy mať vplyv na výkon voľnej úvahy Komisie a hoci aj taxatívny výpočet kritérií, ktoré môže Komisia zohľadniť, nemôže zabrániť zohľadneniu tohto všeobecného kontextu.
158 Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie Komisie zohľadniť predpokladanú reformu SPP, ako aj rokovania prebiehajúce v rámci WTO nemožno kritizovať.
159 Preto je namieste zamietnuť druhú časť druhého žalobného dôvodu a v dôsledku toho zamietnuť žalobu ako celok.
O trovách
160 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
161 V prejednávanej veci Komisia navrhla, aby Všeobecný súd „rozhodol o trovách konania v konaní vo veci samej“. V dôsledku toho Komisia platne nenavrhla zaviazať Francúzsku republiku na náhradu trov konania. Návrh, aby Všeobecný súd rozhodol o trovách konania v konaní vo veci samej, totiž nemá v prejednávanej veci nijaký zmysel a je rovnocenný neexistencii návrhov týkajúcich sa trov konania zo strany Komisie.
162 Za týchto okolností treba rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Dittrich | Schwarcz | Tomljenović |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. januára 2016.
Podpisy