Spojené veci T‑546/13, T‑108/14 a T‑109/14

Ante Šumelj a i.

proti

Európskej komisii

„Mimozmluvná zodpovednosť – Pristúpenie Chorvátska k Únii – Zrušenie vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa vytvorenia povolania súdneho vykonávateľa pred pristúpením – Škoda, ktorú utrpeli osoby, ktoré boli predtým vymenované za súdnych vykonávateľov – Neprijatie opatrení na splnenie záväzkov súvisiacich s pristúpením Komisiou – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Článok 36 aktu o pristúpení“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (druhá komora) z 26. februára 2016

1.      Mimozmluvná zodpovednosť – Porušenie zákonnej povinnosti konať inštitúciami Únie – Neprijatie opatrení zo strany Komisie s cieľom splniť prístupové záväzky Chorvátskej republiky týkajúce sa jej systému súdnictva – Neprijatie opatrení umožňujúcich zabrániť zrušeniu zákona o súdnych vykonávateľoch – Povinnosť Komisie konať – Neexistencia – Neexistencia protiprávnosti spôsobilej založiť mimozmluvnú zodpovednosť Únie

(Článok 17 ods. 1 ZEÚ; článok 340 druhý odsek ZFEÚ; akt o pristúpení z roku 2012, článok 36 a príloha VII)

2.      Medzinárodné dohovory – Dohovory uzavreté Úniou – Splnenie dohodnutých povinností treťou krajinou – Dohľad Komisie nad správnym uplatnením dohovoru

(Článok 17 ods. 1 ZEÚ)

3.      Právo Európskej únie – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Podmienky – Neprijatie opatrení zo strany Komisie umožňujúcich zabrániť štátu pristupujúcemu k Únii, aby zrušil zákon patriaci do rámca reformy súdnictva stanovenej v akte o pristúpení k Únii – Podpora zo strany Komisie pri prijímaní zákona – Neexistencia povinnosti pristupujúceho členského štátu ponechať platný zákon – Absencia legitímnej dôvery

(Akt o pristúpení z roku 2012, článok 36 a príloha VII)

1.      V oblasti mimozmluvnej zodpovednosti Únie opomenutia inštitúcií môžu založiť zodpovednosť Únie iba v prípade, že uvedené inštitúcie porušili právnymi predpismi stanovenú povinnosť konať vyplývajúcu z ustanovenia práva Únie. V tejto súvislosti požiadavka porušenia právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom, sa uplatní aj v prípade protiprávneho opomenutia.

Pokiaľ ide o záväzky prijaté Chorvátskou republikou v rámci prílohy VII jej aktu o pristúpení k Únii, týkajúce sa zriadenia nezávislého a efektívneho súdneho aparátu a rešpektovania základných práv, iba nesplnenie týchto záväzkov môže založiť povinnosť Komisie konať. V tejto súvislosti so zreteľom na záväzok č. 1, ktorý všeobecným spôsobom odkazuje na stratégiu reformy súdnictva a akčný plán chorvátskych orgánov bez ďalšieho spresnenia, nevyplýva z neho žiadna povinnosť chorvátskych orgánov zriadiť funkciu súdneho vykonávateľa. Stratégia reformy súdnictva a akčný plán uvedené v prílohe VII aktu o pristúpení totiž neodkazujú na stratégiu reformy súdnictva a ani na akčný plán účinné ku dňu podpisu zmluvy o pristúpení, v ktorých sa stanovuje zriadenie funkcie súdneho vykonávateľa, pretože je bežné, že v období monitorovania záväzkov súvisiacich s pristúpením, pristupujúci štát prijme doplňujúce alebo nápravné opatrenia, a to najmä v prípade neuspokojivých výsledkov konštatovaných Komisiou. Nemožno z toho však vyvodiť, že chorvátske orgány mali všetku právomoc zmeniť stratégiu reformy súdnictva a akčný plán účinné ku dňu podpisu zmluvy o pristúpení. S prihliadnutím na ustanovenia aktu o pristúpení, konkrétne na jeho článok 36 a jeho prílohu VII, sú tieto orgány povinné rešpektovať nielen záväzok č. 1, ale tiež všetky ďalšie záväzky stanovené v uvedenej prílohe, predovšetkým záväzky č. 2, č. 3, č. 6 a č. 9.

Pokiaľ ide o záväzok č. 3, tento záväzok sa týka iba efektívnosti systému súdnictva a nestanovuje žiadne pridelenie právomoci v oblasti výkonu súdnych rozhodnutí konkrétnemu orgánu podľa vlastných vopred definovaných postupov. Právo Únie totiž neupravuje systém výkonu súdnych rozhodnutí v členských štátoch a tento systém teda nie je súčasťou acquis Únie, ktoré musí pristupujúci štát prebrať. Zmluvy ako Charta základných práv Európskej únie určujú iba určité zásady, ktorými sa má riadiť justícia členského štátu, ako sú nestrannosť súdov či prezumpcia neviny, ako aj určité pravidlá s cieľom zabezpečiť súdnu spoluprácu medzi členskými štátmi pre potreby aproximácie vnútroštátnych právnych úprav. Zo záväzku č. 3 nemožno odvodiť ani povinnosť zveriť postupy výkonu súdnych rozhodnutí súdnym vykonávateľom. Jediná povinnosť uložená chorvátskym orgánom je zabezpečiť efektívnosť postupov výkonu súdnych rozhodnutí nezávisle od prostriedkov zriadených na tento účel.

V dôsledku toho zo žiadneho z týchto záväzkov prílohy VII aktu o pristúpení nevyplýva povinnosť Chorvátskej republiky zriadiť povolanie súdneho vykonávateľa, a teda ani povinnosť Komisie na tomto základe využiť prostriedky, ktoré jej podľa článku 36 aktu o pristúpení umožňujú konať s cieľom zabrániť zrušeniu zákona stanovujúceho zriadenie povolania súdneho vykonávateľa. Rovnako z toho vyplýva, že Komisii nemožno vytýkať, že tým, že nevyužila tieto prostriedky, súhlasila so zmenou záväzkov súvisiacich s pristúpením, čím porušila zmluvu o pristúpení a článok 26 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z 23. mája 1969 nazvaný „Pacta sunt servanda“. Rovnako v rozsahu, v akom je cieľom uvedeného článku 36 spresniť povinnosti Komisie podľa článku 17 ZEÚ v kontexte pristúpenia Chorvátskej republiky k Únii, nemožno ďalej toto posledné uvedené ustanovenie považovať za porušené.

(pozri body 42, 46 – 49, 51 – 54, 57, 71)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 70)

3.      Nikto sa nemôže odvolávať na porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery, pokiaľ neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnúť správny orgán. Takýmito uisteniami sú informácie, ktoré sú presné a zhodujúce sa, neviažu sa na splnenie nijakej podmienky a pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov.

V súvislosti s údajným neprijatím opatrení zo strany Komisie týkajúcich sa splnenia prístupových záväzkov štátom, ktorý zrušil zákon o súdnych vykonávateľoch, ktorý bol prijatý v dôsledku akčného plánu na účely reformy súdnictva uvedeného štátu účinného v čase podpisu zmluvy o pristúpení k Únii a citovaného v akte o pristúpení tohto štátu, okolnosť, že sa Komisia podieľala na vypracovaní zákona o súdnych vykonávateľoch, financovala ho, a teda bola pri jeho začiatku, nemôže sama osebe predstavovať presné uistenie dané Komisiou o tom, že zriadenie súdnych vykonávateľov považuje za jediný spôsob splniť záväzky súvisiace s pristúpením. Na to, aby sa tieto uistenia preukázali, by tieto akty pôvodnej podpory zákona o súdnych vykonávateľoch so zreteľom na neexistujúcu povinnosť pristupujúceho štátu v uvedenom akte o pristúpení vytvoriť povolanie súdneho vykonávateľa museli byť doplnené o ďalšie výslovné a súhlasné akty vydané v tomto zmysle.

(pozri body 73, 75)