Vec T‑492/10
Melli Bank plc
proti
Rade Európskej únie
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov – Subjekt v 100 % vlastníctve subjektu označeného za podieľajúci sa na šírení jadrových zbraní – Námietka nezákonnosti – Povinnosť odôvodnenia – Právo na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 20. februára 2013
1. Konanie – Rozhodnutie alebo nariadenie nahradzujúce napadnutý akt v priebehu konania – Nová skutočnosť – Rozšírenie pôvodných návrhov a dôvodov
2. Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré Rada označila za osoby zúčastňujúce sa na šírení jadrových zbraní – Povinnosť rozšíriť toto opatrenie aj na subjekty, ktoré taký subjekt vlastní alebo kontroluje – Postavenie subjektu vo vlastníctve alebo pod kontrolou – Vykonanie relevantných ustanovení práva Únie – Neexistencia voľnej úvahy Rady
[Nariadenie Rady č. 961/2010, článok 16 ods. 2 písm. a), a nariadenie Rady č. 267/2012, článok 23 ods. 2 písm. a); rozhodnutie Rady 2010/413, článok 20 ods. 1 písm. b)]
3. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sa zúčastňujú na šírení jadrových zbraní alebo ho podporujú – Minimálne požiadavky
(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ; nariadenia Rady č. 961/2010, článok 36 ods. 3, a nariadenie Rady č. 267/2012, článok 46 ods. 3; rozhodnutie Rady 2010/413, článok 24 ods. 3)
4. Právo Európskej únie – Zásady – Právo na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sa zúčastňujú na šírení jadrových zbraní alebo ho podporujú – Povinnosť oznámiť skutočnosti zohľadnené v neprospech – Rozsah
(Charta základných práv Európskej únie, článok 47; spoločná pozícia Rady 2001/931, článok 1 ods. 4 a 6)
5. Právo Európskej únie – Zásady – Právo na obhajobu – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sa zúčastňujú na šírení jadrových zbraní alebo ho podporujú – Právo na prístup k dokumentom – Právo podmienené podaním zodpovedajúcej žiadosti na Radu
(Nariadenia Rady č. 423/2007, 961/2010 a 267/2012; rozhodnutie Rady 2010/413)
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 42)
2. Ak sú zmrazené finančné prostriedky subjektu, ktorý je označený za zúčastňujúci sa na šírení jadrových zbraní, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento subjekt bude vyvíjať nátlak na subjekty, ktoré vlastní či kontroluje alebo ktoré mu patria, aby obišiel účinky opatrení, ktoré sa ho týkajú. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o reštriktívne opatrenia voči Iránu, ako je zmrazenie finančných prostriedkov týchto subjektov, ktoré je Rade uložené na základe článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413, článku 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010 a článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 267/2012, je nevyhnutné a primerané na zabezpečenie účinnosti prijatých opatrení a na zaručenie toho, že tieto opatrenia sa nebudú obchádzať. Navyše, ak je subjekt v 100 % vlastníctve subjektu považovaného za podieľajúci sa na šírení jadrových zbraní, podmienka vlastníctva stanovená v článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413 a článku 16 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 961/2010 je splnená. Rovnaký záver sa musí uplatniť aj v prípade pojmu subjekt „patriaci“ subjektu považovanému za podieľajúci sa na šírení jadrových zbraní podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 267/2012. Z toho vyplýva, že prijatie reštriktívnych opatrení voči subjektu v 100 % vlastníctve alebo 100 % patriacemu subjektu považovaného za podieľajúci sa na šírení jadrových zbraní nevyplýva z posúdenia Rady, pokiaľ ide o hrozbu, že by sa subjekt vo vlastníctve podieľal na obchádzaní účinku opatrení prijatých voči jeho materskému subjektu, ale vyplýva priamo z vykonania relevantných ustanovení rozhodnutia 2010/413, nariadenia č. 961/2010 a nariadenia č. 267/2012, tak ako sú vykladané súdom Únie.
(pozri body 55 – 57, 96)
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 67 – 69)
4. Zásada dodržania práva na obhajobu vyžaduje, aby skutočnosti zohľadnené v neprospech dotknutého subjektu na účely odôvodnenia aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu, boli tomuto subjektu oznámené. Dotknutému subjektu sa ďalej musí umožniť, aby na tieto skutočnosti účinne vyjadril svoj názor.
V prípade prvého aktu, ktorým boli zmrazené finančné prostriedky subjektu, pokiaľ tomu nebránia naliehavé dôvody týkajúce sa bezpečnosti Únie alebo jej členských štátov či udržiavania ich medzinárodných vzťahov, sa musí oznámenie skutočností uvádzaných v neprospech subjektu vykonať súčasne s prijatím dotknutého aktu, alebo len čo je to možné po uvedenom prijatí. Na žiadosť dotknutého subjektu má tento subjekt po prijatí aktu tiež právo na vyjadrenie svojho stanoviska týkajúceho sa daných skutočností. S rovnakými výhradami musí každému následnému rozhodnutiu o zmrazení finančných prostriedkov v zásade predchádzať oznámenie nových skutočností uvádzaných v neprospech subjektu a nová možnosť pre dotknutý subjekt vyjadriť svoje stanovisko.
Navyše pokiaľ ide o zásadu účinnej súdnej ochrany, účinnosť súdneho preskúmania predpokladá, že dotknutý orgán Únie má povinnosť oznámiť dôvody reštriktívneho opatrenia dotknutému subjektu, ak je to možné, buď v okamihu prijatia uvedeného opatrenia, alebo aspoň čo najskôr po jeho prijatí, aby sa mu umožnil výkon práva podať žalobu v stanovených lehotách. Dodržanie tejto povinnosti oznámiť uvedené dôvody je totiž nevyhnutné tak na umožnenie adresátom reštriktívnych opatrení brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a pri úplnom oboznámení sa s vecou sa rozhodnúť, či je potrebné obrátiť sa na súd Únie, ako aj na umožnenie súdu Únie v plnom rozsahu preskúmať zákonnosť dotknutého aktu, čo je jeho úlohou.
(pozri body 71, 72, 74)
5. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 73)