Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) z 12. decembra 2013 – ANKO/Komisia

(vec T‑117/12)

„Arbitrážna doložka – Siedmy rámcový program pre výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti (2007 – 2013) – Zmluvy týkajúce sa projektov Perform a Oasis – Pozastavenie platieb – Nezrovnalosti zistené v rámci auditov týkajúcich sa ostatných projektov – Úroky z omeškania“

Súdne konanie – Podanie návrhu na Všeobecný súd na základe arbitrážnej doložky – Právomoc Všeobecného súdu vymedzená arbitrážnou doložkou – Právomoc odchylná od všeobecného práva – Reštriktívny výklad – Návrh na overenie dodržania záverov auditu jednou stranou bez vzťahu so spornou zmluvou – Návrh, ktorý nepatrí do pôsobnosti arbitrážnej doložky – Nedostatok právomoci Všeobecného súdu (článok 272 ZFEÚ) (pozri body 59 – 61)

Predmet

Návrh podaný na základe článku 272 ZFEÚ smerujúci k tomu, aby Všeobecný súd po prvé určil, že pozastavenie vrátenia nákladov, ktoré žalobkyňa vynaložila pri výkone zmlúv týkajúcich sa projektov PERFORM a OASIS, ktoré boli uzavreté v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti (2007 – 2013), predstavuje porušenie zmluvných povinností Komisie, a po druhé, aby Komisii nariadil, aby na jednej strane žalobkyni zaplatila sumy vo výške 637 117,17 eura v rámci projektu Perform zvýšené o úroky z omeškania, a na druhej strane konštatovala, že žalobkyňa nie je povinná vrátiť sumu vo výške 56 390 eur, ktoré jej bola zaplatená v rámci projektu Oasis

Výrok

1. Európska komisia je povinná zaplatiť ANKO AE Antiprosopeion, Emporiou kai Viomichanias sumy, ktorých platba bola pozastavená na základe bodu II.5 ods. 3 písm. d) všeobecných podmienok pripojených k dohodám o subvenciách týkajúcich sa projektov Oasis a Perform, uzavretých v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti (2007 – 2013), pričom toho zaplatenie neprejudikuje oprávnenosť výdavkov deklarovaných zo strany ANKO Antiprosopeion, Emporiou kai Viomichanias a vykonanie záverov konečnej audítorskej správy 11‑INFS‑0035 zo strany Komisie. Výška súm, ktoré sa majú zaplatiť, musí byť v medziach zostatku finančného príspevku disponibilného v okamihu pozastavenia platieb a uvedené sumy musia byť zvýšené o úroky z omeškania, ktoré sa začínajú uplatňovať pre každé obdobie od uplynutia lehoty na zaplatenie v trvaní 105 dní nasledujúcich po prijatí predmetných správ zo strany Komisie. Na úroky sa uplatňuje úroveň zvýšenia platná k prvému dňu mesiaca, v ktorom došlo k omeškaniu platby, uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie, séria C.

2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3. ANKO Antiprosopeion, Emporiou kai Viomichanias znáša tretinu svojich trov konania.

4. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť dve tretiny trov konania, ktoré vynaložila ANKO Antiprosopeion, Emporiou kai Viomichanias.