Vec C‑393/09

Bezpečnostní softwarová asociace – Svaz softwarové ochrany

proti

Ministerstvu kultury

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nejvyšší správní soud)

„Duševné vlastníctvo – Smernica 91/250/EHS – Právna ochrana počítačových programov – Pojem ,vyjadrenie počítačového programu v akejkoľvek forme‘ – Začlenenie alebo nezačlenenie grafického užívateľského rozhrania programu – Autorské právo – Smernica 2001/29/ES – Autorské práva a s nimi súvisiace práva v informačnej spoločnosti – Televízne vysielanie grafického užívateľského rozhrania – Verejný prenos diela“

Abstrakt rozsudku

1.        Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Spor, ktorý vznikol pred pristúpením štátu k Európskej únii

(Článok 267 ZFEÚ)

2.        Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a súvisiace práva – Smernica 91/250 – Právna ochrana počítačových programov – Pôsobnosť

(Smernica európskeho parlamentu a Rady 2001/29; smernica Rady 91/250, článok 1 ods. 2)

3.        Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a súvisiace práva – Smernica 2001/29 – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Verejný prenos chráneného diela

(Smernica európskeho parlamentu a Rady 2001/29, článok 3 ods. 1)

1.        Pokiaľ sa prejudiciálne otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor rozhoduje bez toho, aby sa v zásade musel zaoberať okolnosťami, ktoré viedli vnútroštátne súdy k položeniu otázok a za ktorých zamýšľajú uplatniť ustanovenia práva Únie, o ktorých výklad požiadali.

Inak by to bolo len v prípade, ak buď ustanovenie práva Únie, o ktorého výklad bol Súdny dvor požiadaný, nemožno uplatniť na okolnosti vo veci samej, ktoré nastali pred pristúpením nového členského štátu k Únii, alebo je zjavné, že uvedené ustanovenie nemožno uplatniť.

(pozri body 25, 26)

2.        Grafické užívateľské rozhranie nepredstavuje formu vyjadrenia počítačového programu v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 91/250 o právnej ochrane počítačových programov a nemôže sa naň vzťahovať autorsko‑právna ochrana k počítačovým programom podľa tejto smernice.

Každá forma vyjadrenia počítačového programu totiž musí byť chránená od okamihu, keď by jej rozmnoženie spôsobilo rozmnoženie samotného počítačového programu a umožnilo by tak počítaču plniť svoju funkciu. Podľa odôvodnení č. 10 a 11 smernice 91/250 sú však rozhrania časti počítačového programu, ktorých účelom je také prepojenie a interakcia všetkých prvkov programu a technického vybavenia s iným programom a technickým vybavením a s používateľmi, ktoré umožňujú plné fungovanie programu a technického vybavenia. Konkrétne, grafické užívateľské rozhranie je interakčným rozhraním, ktoré umožňuje komunikáciu medzi počítačovým programom a užívateľom. Za týchto podmienok grafické užívateľské rozhranie nedovoľuje rozmnožovať tento počítačový program, ale predstavuje len jeho prvok, prostredníctvom ktorého užívateľ využíva funkcie uvedeného programu.

Naopak, na také rozhranie sa ako na dielo môže vzťahovať autorsko‑právna ochrana podľa smernice 2001/29 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, pokiaľ toto rozhranie predstavuje autorov vlastný duševný výtvor. Je úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či ide o tento prípad, pričom musí zohľadniť najmä osobitnú konfiguráciu alebo umiestnenie všetkých zložiek, ktoré sú súčasťou grafického užívateľského rozhrania, aby mohol určiť, ktoré z týchto zložiek spĺňajú kritérium pôvodnosti. V tejto súvislosti uvedené kritérium nebudú spĺňať tie zložky grafického užívateľského rozhrania, ktoré sa vyznačujú len svojou technickou funkciou.

(pozri body 38 – 42, 47, 48, 51, bod 1 výroku)

3.        Televízne vysielanie grafického užívateľského rozhrania nepredstavuje verejný prenos autorského diela v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.

Nepochybne, televízne vysielanie diela je v zásade verejným prenosom, pričom autor diela má výlučné právo udeliť naň súhlas alebo ho zakázať, pričom grafické užívateľské rozhranie môže okrem toho predstavovať autorov vlastný duševný výtvor. Napriek tomu, pokiaľ sa v rámci televízneho vysielania nejakej relácie zobrazí grafické užívateľské rozhranie, televízni diváci sledujú prenos tohto grafického užívateľského rozhrania len pasívne, bez možnosti zásahu. Nemôžu použiť funkciu uvedeného rozhrania, ktorá umožňuje interakciu medzi počítačovým programom a užívateľom. Keďže prostredníctvom televízneho vysielania nie je grafické užívateľské rozhranie sprístupnené verejnosti spôsobom, ktorý by jej umožňoval prístup k základnému charakteristickému prvku rozhrania, t. j. k interakcii s užívateľom, k verejnému prenosu grafického užívateľského rozhrania v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 nedochádza.

(pozri body 55 – 58, bod 2 výroku)