ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siedma komora)
z 11. marca 2020 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločný colný sadzobník – Kombinovaná nomenklatúra – Colné zaradenie – Položka 8901 – Trupy plavidiel – Námorná plavba – Plavidlá konštruované na plavbu na šírom mori – Pojem“
Vo veci C‑192/19,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Gerechtshof Amsterdam (Odvolací súd Amsterdam, Holandsko) z 12. februára 2019 a doručený Súdnemu dvoru 27. februára 2019, ktorý súvisí s konaním:
Rensen Shipbuilding BV,
za prítomnosti:
Inspecteur van de Belastingdienst/Douane district Rotterdam,
SÚDNY DVOR (siedma komora),
v zložení: predseda siedmej komory P. G. Xuereb, sudcovia T. von Danwitz a A. Kumin (spravodajca),
generálny advokát: G. Pitruzzella,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Rensen Shipbuilding BV, v zastúpení: B. J. B. Boersma, advocaat,
– holandská vláda, v zastúpení: M. Bulterman a J. M. Hoogveld, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: A. Caeiros, P. Vanden Heede a M. Salyková, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu doplnkovej poznámky 1 ku kapitole 89 kombinovanej nomenklatúry uvedenej v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382), v znení vyplývajúcom z nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008 z 19. septembra 2008 (Ú. v. EÚ L 291, 2008, s. 1) (ďalej len „KN“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Rensen Shipbuilding BV na jednej strane a Inspecteur van de Belastingdienst/Douane district Rotterdam (inšpektor daňovej/colnej správy pre okres Rotterdam, Holandsko) na druhej strane vo veci colného zaradenia trupov plavidiel.
Právny rámec
KN
3 KN, zavedená nariadením č. 2658/87, sa zakladá na harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru, vypracovanom Radou pre colnú spoluprácu, teraz Svetovou colnou organizáciou (WCO), ktorý bol zavedený Medzinárodným dohovorom o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru uzavretým 14. júna 1983 v Bruseli. Tento dohovor bol spolu s protokolom o jeho zmene a doplnkoch z 24. júna 1986 schválený v mene Európskeho hospodárskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 87/369/EHS zo 7. apríla 1987 (Ú. v. ES L 198, 1987, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 288).
4 Druhá časť KN s názvom „Zoznam colných sadzieb“ obsahuje triedu XVII, v ktorej sa nachádza aj kapitola 89 s názvom „Lode, člny a plávajúce zariadenia“.
5 Kapitola 89 KN obsahuje položku 8901, ktorá znie:
„8901 Lode na osobnú dopravu, turistické lode, trajektové lode, nákladné lode, nákladné člny a podobné plavidlá na prepravu osôb alebo nákladov.“
6 Položka 8901 tejto kapitoly 89 zahŕňa tieto podpoložky:
„… | … |
8901 20 | – Cisternové lode: |
8901 20 10 | ‐ ‐ Na námornú plavbu |
8901 20 90 | – – Ostatné |
… | … |
8901 90 | Ostatné plavidlá na nákladnú dopravu a ostatné plavidlá na prepravu osôb a nákladu súčasne: |
8901 90 10 | ‐ ‐ Na námornú plavbu |
| – – Ostatné: |
8901 90 91 | – – – Bez mechanického pohonu |
8901 90 99 | – – – S mechanickým pohonom |
… | …“ |
7 V poznámke 1 ku kapitole 89 KN sa uvádza:
„Neúplné alebo nedohotovené plavidlá a trupy plavidiel, tiež zmontované, nezmontované alebo rozmontované, ako aj… nezmontované alebo rozmontované celé plavidlá sa v prípade pochybnosti o tom, k akému druhu plavidiel patria, zatriedia do položky 8906.“
8 Doplnková poznámka 1 k tejto kapitole 89 stanovuje:
„Do podpoložiek… 8901 20 10,… 8901 90 10… sa zatrieďujú len plavidlá stavané pre námornú plavbu [plavidlá konštruované na plavbu na šírom mori – neoficiálny preklad], ktoré majú trup s celkovou dĺžkou (okrem vyčnievajúcich častí) najmenej 12 m. Rybárske člny a záchranné člny stavané pre námornú plavbu [konštruované na plavbu na šírom mori – neoficiálny preklad] je však potrebné považovať za plavidlá pre námornú plavbu bez ohľadu na ich dĺžku.“
Vysvetlivky ku KN
9 Podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 2658/87 Európska komisia prijme vysvetlivky ku KN (ďalej len „vysvetlivky ku KN“).
10 Vysvetlivky ku KN, v znení uverejnenom 30. mája 2008 v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 133, 2008, s. 1), pokiaľ ide o doplnkovú poznámku 1 ku kapitole 89 KN, uvádzajú:
„Termín ‚plavidlá konštruované pre pohyb na mori [na plavbu na šírom mori – neoficiálny preklad]‘ znamená plavidlá, ktoré sú z dôvodu svojej konštrukcie a vybavenia schopné premávky [plavby – neoficiálny preklad] na mori aj za zlého počasia (vietor so silou 7. stupňa Beaufortovej stupnice). Takéto plavidlá sú všeobecne vybavené vodotesnými palubami a nadstavbami, ktoré odolávajú počasiu.
…
„Termín ‚námorné plavidlá [plavidlá na námornú plavbu – neoficiálny preklad]‘ znamená lode a vznášadlá, ktoré spĺňajú podmienky uvedené vyššie, bez ohľadu na to, či sa používajú hlavne v pobrežných vodách, ústiach riek alebo na jazerách atď.
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
11 V máji a septembri 2009 spoločnosť Rensen Shipbuilding podala colné vyhlásenia pre zaradenie 27 lodných trupov pochádzajúcich z Číny do podpoložky 8901 90 10 KN, ktorá sa vzťahuje na plavidlá na prepravu tovaru pre námornú plavbu.
12 V nadväznosti na colnú kontrolu vykonanú v marci 2012 inšpektor daňovej/colnej správy pre okres Rotterdam dospel na základe určitých obchodných dokumentov a osvedčení nájdených medzi účtovnými dokladmi tejto spoločnosti k záveru, že deklarovaný tovar sa má považovať za trupy plavidiel určené na zhotovenie plavidiel na plavbu po vnútrozemských vodách a nie na námornú plavbu. Dotknuté trupy plavidiel tak boli zaradené do podpoložky 8901 20 90 KN ako cisternové lode, ktoré nie sú určené na námornú plavbu, ako aj do podpoložiek 8901 90 91 a 8901 90 99 KN ako ostatné plavidlá na nákladnú dopravu a ostatné plavidlá na prepravu osôb a nákladu súčasne bez mechanického pohonu a s mechanickým pohonom, ktoré nie sú určené na námornú plavbu. V dôsledku toho bol dotknutej osobe 27. apríla 2012 vystavený platobný výmer.
13 Gerechtshof Amsterdam (Odvolací súd Amsterdam, Holandsko), ktorý rozhodoval o spore vzniknutom v tejto súvislosti, potvrdil rozsudkom z 11. júna 2015 prvostupňový rozsudok, ktorým bola žaloba podaná spoločnosťou Rensen Shipbuilding vyhlásená za nedôvodnú.
14 Rozsudkom z 30. júna 2017 Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) zrušil uvedený rozsudok Gerechtshof Amsterdam (Odvolací súd Amsterdam).
15 Posledný uvedený súd začal opätovne rozhodovať o veci, pričom spresňuje, že v tomto štádiu konania sa spor týka len otázky, či majú byť dotknuté trupy plavidiel zaradené ako plavidlá na námornú plavbu do podpoložiek 8901 20 10 a 8901 90 10 KN, alebo ako plavidlá, ktoré nie sú určené na námornú plavbu, a to do podpoložiek 8901 20 90, 8901 90 91 a 8901 90 99 KN. V prejednávanej veci možno tieto trupy plavidiel zaradiť do niektorej z týchto troch posledných uvedených podpoložiek, pretože môžu slúžiť ako trupy plavidiel na plavbu po vnútrozemských vodách. Ak by sa však preukázalo, že uvedené trupy plavidiel môžu slúžiť aj ako trup pre plavidlo určené na námornú plavbu, mali by byť takto zaradené.
16 Podľa uvedeného súdu, hoci je nesporné, že dotknuté trupy plavidiel nemôžu slúžiť ako trup lode, ktorý umožňuje preplaviť oceány pri plnom naložení v prípade zlého počasia, účastníci konania vo veci samej si navzájom odporujú, pokiaľ ide o vzdialenosť, ktorú by malo plavidlo preplaviť od pobrežia, aby ho bolo možné považovať za plavidlo na námornú plavbu. V tejto súvislosti Rensen Shipbuilding predovšetkým tvrdila, že dotknuté trupy plavidiel môžu slúžiť ako trupy takýchto plavidiel z dôvodu, že po tom, čo budú zhotovené, by sa mohli plaviť po mori. Podľa vyhlásení znalcov by totiž plavidlá, ktoré majú rozmery uvedených trupov plavidiel, mali byť schopné plavby v prípade zlého počasia približne 21 námorných míľ (približne 38 kilometrov) od pobrežia.
17 Keďže doplnková poznámka 1 ku kapitole 89 KN stanovuje, že do podpoložiek 8901 20 10 a 8901 90 10 KN patria len plavidlá konštruované „na plavbu na šírom mori“, Gerechtshof Amsterdam (Odvolací súd Amsterdam) si kladie otázku, čo treba chápať pod týmito pojmami. V tejto súvislosti poznamenáva, že zo znenia vysvetlivky Komisie týkajúcej sa doplnkovej poznámky 1 ku kapitole 89 KN by bolo možné vyvodiť, že na pobrežné vody, ústia riek a jazerá sa nevzťahuje pojem „šíre more“. Keďže však neexistuje definícia pojmu „pobrežné vody“, zostáva vzdialenosť, ktorú musí plavidlo preplaviť, aby sa nachádzalo na „šírom mori“, nepresná.
18 Tento súd dodáva, že vzhľadom na uvedenú vysvetlivku Komisie, podľa ktorej „termín ‚plavidlá konštruované na plavbu na šírom mori‘ znamená plavidlá, ktoré sú z dôvodu svojej konštrukcie a vybavenia schopné plavby na mori aj za zlého počasia (vietor so silou 7. stupňa Beaufortovej stupnice)“, by bolo možné domnievať sa, že nie je dôležitá vzdialenosť medzi plavidlom a pobrežím, ale len možnosť, že sa toto plavidlo preplaví na mori aj za zlého počasia. Vzdialenosť od pobrežia však posilňuje existenciu účinkov zlého počasia najmä z dôvodu vzniku vysokých vĺn. Okrem toho, aj keby sa neprihliadlo na pojem „šíre more“ a ak by bolo potrebné iba overiť, či je plavidlo vzhľadom na svoju konštrukciu a výbavu schopné plavby na mori vo vetre so silou 7. stupňa Beaufortovej stupnice, je nutné zistiť, v akej vzdialenosti od pobrežia musí byť plavidlo schopné plavby za týchto okolností, aby ho bolo možné kvalifikovať ako „plavidlo na námornú plavbu“ v zmysle kapitoly 89 KN.
19 Za týchto podmienok Gerechtshof Amsterdam (Odvolací súd Amsterdam) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Doplnková poznámka 1 ku kapitole 89 [KN] stanovuje, že do podpoložiek 8901 20 10 a 8901 90 10 KN s názvom ‚plavidlá na námornú plavbu‘ spadajú len plavidlá konštruované na plavbu na šírom mori. Čo treba v tejto súvislosti rozumieť pod pojmom ‚na plavbu na šírom mori‘?“
O prejudiciálnej otázke
20 Na úvod treba uviesť, že spor vo veci samej sa týka otázky, či sa majú dotknuté trupy plavidiel zaradiť do podpoložiek KN týkajúcich sa plavidiel určených „na námornú plavbu“, t. j. podľa povahy týchto lodných trupov do podpoložiek 8901 20 10 a 8901 90 10, alebo do podpoložiek uplatniteľných na „ostatné“ plavidlá, a to do podpoložiek 8901 20 90, 8901 90 91 a 8901 90 99.
21 V prvom rade treba pripomenúť, že v súlade s poznámkou 1 ku kapitole 89 KN, ak neexistujú pochybnosti o druhu plavidiel, ktorých sa týkajú trupy plavidiel, tieto trupy sa zaradia do podpoložiek uplatniteľných na tieto plavidlá.
22 V druhom rade podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v záujme právnej istoty a uľahčenia kontrol treba rozhodujúce kritérium na nomenklatúrne zaradenie tovaru hľadať všeobecne v ich objektívnych charakteristikách a vlastnostiach, ako sú definované v znení položky KN a v poznámkach k triedam alebo ku kapitolám (rozsudok z 19. decembra 2019, Amoena, C‑677/18, EU:C:2019:1142, bod 40 a citovaná judikatúra).
23 Tieto objektívne znaky a vlastnosti výrobkov musia byť overiteľné v momente preclenia (rozsudok z 19. decembra 2019, Amoena, C‑677/18, EU:C:2019:1142, bod 41 a citovaná judikatúra).
24 Ako však uviedla Komisia, pri neexistencii dodatočných vecných informácií o trupoch plavidiel dotknutých vo veci samej, treba vychádzať zo zásady, že v prejednávanej veci boli objektívne znaky a vlastnosti, na základe ktorých sa majú tieto trupy plavidiel zaradiť do podpoložky 8901 20 KN ako cisternové lode a do položky 8901 90 KN ako ostatné plavidlá na nákladnú dopravu a ostatné plavidlá na prepravu osôb a nákladu súčasne, existovali už v čase preclenia a že preto nie sú tieto trupy plavidiel rovnaké, čo musí preskúmať vnútroštátny súd.
25 Po tomto spresnení treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotveného v článku 267 ZFEÚ prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, o ktorej vnútroštátny súd rozhoduje. Z tohto hľadiska Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok zo 16. februára 2017, Aramex Nederland, C‑145/16, EU:C:2017:130, bod 19 a citovaná judikatúra).
26 V tejto súvislosti z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom na jednej strane vyplýva, že tovary, o ktoré ide vo veci samej, nemôžu slúžiť ako trupy plavidiel, ktoré umožňujú preplaviť oceány pri plnom naložení v prípade zlého počasia. Na druhej strane podľa vyhlásení znalcov, ktoré predložila Rensen Shipbuilding, plavidlá, ktoré majú rozmery dotknutých tovarov, by mali byť v prípade zlého počasia schopné plavby približne 21 námorných míľ od pobrežia.
27 Na účely rozhodnutia sporu, o ktorom vnútroštátny súd rozhoduje, je pre tento súd teda relevantná otázka, či pod pojem „plavidlá konštruované na plavbu na šírom mori“, ktorý sa nachádza v doplnkovej poznámke 1 ku kapitole 89 KN, patria plavidlá, ktoré sa môžu v prípade zlého počasia preplaviť približne 21 námorných míľ od pobrežia.
28 Na účely odpovede na túto otázku treba pripomenúť, že z tejto doplnkovej poznámky vyplýva, že do podpoložiek týkajúcich sa plavidiel na námornú plavbu patria iba plavidlá, ktoré sú po prvé konštruované na plavbu na šírom mori, a po druhé majú trup s celkovou dĺžkou (okrem vyčnievajúcich častí) najmenej 12 m, pričom však táto druhá podmienka nie je v prejednávanej veci relevantná.
29 Pokiaľ ide o znenie uvedenej doplnkovej poznámky, použitie pojmu „konštruované“ znamená, že rozhodujúca je koncepcia a nie využitie predmetného plavidla. Za „plavidlo“ sa teda v zmysle tej istej doplnkovej poznámky považuje plavidlo, ktoré je vzhľadom na svoju konštrukciu schopné „plavby na šírom mori“ bez toho, aby bola relevantná skutočnosť, že sa na tento účel skutočne nepoužíva.
30 Pokiaľ ide konkrétne o výraz „plavba na šírom mori“, jazykové verzie doplnkovej poznámky 1 ku kapitole 89 KN sa líšia. Zatiaľ čo znenia vo francúzskom jazyku („tenir la haute mer“) a v holandskom jazyku („vaart in volle zee“) totiž odkazujú na „plavbu na šírom mori“, nemecká jazyková verzia („seetüchtig“) a anglická verzia („sea‑going“) odkazujú len na „plavbu na mori“.
31 Napriek týmto rozdielom možno zo všetkých jazykových verzií doplnkovej poznámky 1 ku kapitole 89 KN vyvodiť, že na to, aby sa plavidlá mohli považovať za patriace do tohto ustanovenia, musia byť vo všeobecnosti schopné plavby na mori, vrátane plavby na šírom mori.
32 Naproti tomu plavidlo, ktoré je vzhľadom na vlastnosti súvisiace s jeho konštrukciou schopné plavby len v určitej oblasti v blízkosti pobrežia, nemožno považovať za plavidlo, ktoré je určené na „plavbu na šírom mori“.
33 Tento výklad má oporu v štruktúre kapitoly 89 KN, keďže táto obsahuje osobitné podpoložky zodpovedajúce plavidlám „na námornú plavbu“ na jednej strane, a „ostatným“ plavidlám na druhej strane, pričom tieto posledné uvedené podpoložky sa a contrario týkajú plavidiel na inú než námornú plavbu, teda na plavbu vo vnútrozemských vodách, ako sú rieky a jazerá.
34 Ako uviedla holandská vláda, rozlišovanie medzi plavidlami na námornú plavbu a plavidlami na vnútrozemskú plavbu by pritom stratilo svoj význam, ak by sa všetky plavidlá na vnútrozemskú plavbu mali považovať za plavidlá na námornú plavbu z dôvodu, že sú technicky schopné plavby niekoľko námorných míľ od pobrežia.
35 Tento výklad má oporu aj vo vysvetlivkách ku KN, ktoré napriek tomu, že nie sú právne záväzné, predstavujú dôležitý nástroj na účely výkladu jednotlivých colných položiek (pozri rozsudok z 5. septembra 2019, TDK‑Lambda Germany, C‑559/18, EU:C:2019:667, bod 41 a citovanú judikatúru).
36 Z vysvetliviek týkajúcich sa doplnkovej poznámky 1 ku kapitole 89 KN totiž vyplýva, že za „plavidlá konštruované na plavbu na šírom mori“ sa považujú plavidlá, „ktoré sú z dôvodu svojej konštrukcie a vybavenia schopné plavby na mori dokonca aj za zlého počasia (vietor so silou 7. stupňa Beaufortovej stupnice)“. Je pravda, že skutočnosť, že tieto vysvetlivky odkazujú na schopnosť plavby „na mori“, umožňuje výklad, podľa ktorého stačí, aby dotknuté plavidlo bolo schopné plavby niekde na mori, hoci len v blízkosti pobrežia. Ak by pritom takýto výklad vyplýval z uvedených vysvetliviek, nebolo by potrebné v týchto istých vysvetlivkách dopĺňať, že za „plavidlá konštruované na plavbu na šírom mori“ sa stále považujú tie plavidlá, ktoré spĺňajú uvedené podmienky, ale ktoré sa používajú na plavbu hlavne pozdĺž pobrežia, v ústi riek alebo na jazerách.
37 Z toho vyplýva, že plavidlá, ktoré sú v prípade zlého počatia schopné plavby len niekoľko námorných míľ od pobrežia, nemožno považovať za „plavidlá konštruované na plavbu na šírom mori“ v zmysle doplnkovej poznámky 1 ku kapitole 89 KN, a preto nepatria do podpoložiek týkajúcich sa plavidiel „na námornú plavbu“.
38 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že doplnková poznámka 1 ku kapitole 89 KN sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „plavidlá konštruované na plavbu na šírom mori“, ktorý sa nachádza v tejto doplnkovej poznámke, sa nevzťahuje na plavidlá, ktoré sú vzhľadom na svoje konštrukčné vlastnosti schopné plaviť sa v prípade zlého počasia iba približne 21 námorných míľ od pobrežia.
O trovách
39 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:
Doplnková poznámka 1 ku kapitole 89 kombinovanej nomenklatúry uvedenej v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, v znení vyplývajúcom z nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008 z 19. septembra 2008, sa má vykladať v tom zmysle, že pod pojem „plavidlá konštruované na plavbu na šírom mori“, ktorý sa nachádza v tejto doplnkovej poznámke, sa nevzťahuje na plavidlá, ktoré sú vzhľadom na svoje konštrukčné vlastnosti schopné plaviť sa v prípade zlého počasia iba približne 21 námorných míľ od pobrežia.
Podpisy