ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

z 13. apríla 2011

Vec F‑30/09

Dhikra Chaouch

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Odmena – Príspevok na usídlenie – Stanovenie práv – Nástup do služby ako úradník v skúšobnej dobe – Zohľadnenie zmeny bydliska po vymenovaní – Povinnosť bydliska, ktorá úradníkovi vyplýva z článku 20 služobného poriadku“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou D. Chaouch v podstate navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie, ktorým sa jej nepriznal príspevok na usídlenie

Rozhodnutie: Žaloba žalobkyne sa zamieta. Žalobkyňa znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Náhrada výdavkov – Príspevok na usídlenie – Podmienky priznania

(Služobný poriadok úradníkov, článok 20; príloha VII, článok 5)

2.      Úradníci – Náhrada výdavkov – Príspevok na usídlenie – Podmienky priznania

(Služobný poriadok úradníkov, článok 20; príloha VII, článok 5)

1.      Na priznanie príspevku na usídlenie musí úradník splniť tri kumulatívne podmienky. Najskôr musí byť úradníkom v stálej službe. Musí tiež preukázať, že bol nútený zmeniť bydlisko, aby splnil požiadavky článku 20 služobného poriadku. Samotná posledná podmienka sa skladá z dvoch ďalších podmienok, a to po prvé že úradník bol nútený zmeniť bydlisko z dôvodu, že vzdialenosť medzi miestom jeho bydliska a miestom výkonu práce nie je v súlade s riadnym plnením jeho povinností, a po druhé musí preukázať skutočnú zmenu bydliska.

(pozri bod 55)

2.      So zreteľom na odkaz na článok 20 služobného poriadku v článku 5 prílohy VII služobného poriadku je zrejmé, že sa majú uplatniť tie isté posudzovacie kritériá na určenie, či úradník bol nútený zmeniť bydlisko, aby mohol získať príspevok na usídlenie, a ďalej na určenie, či úradník spĺňa podmienku bydliska podľa článku 20 služobného poriadku, konkrétne či má skutočne bydlisko „v takej vzdialenosti [od miesta výkonu práce,] ktorá je zlučiteľná s riadnym plnením jeho povinností“.

Použitie tých istých posudzovacích kritérií na uplatnenie jednak článku 5 prílohy VII služobného poriadku a jednak článku 20 služobného poriadku teda obsahuje riziko, že uplatnenie priaznivého prístupu voči právam niektorých úradníkov, ktorí chcú získať príspevok na usídlenie, by automaticky viedlo k uloženiu povinnosti iným úradníkom v porovnateľnej situácii, ktorí však naopak uprednostňujú zachovanie svojho bydliska v určitej vzdialenosti od miesta ich výkonu práce, aby zmenili miesto bydliska.

Navyše tak ustanovenia článku 20 služobného poriadku, ako aj ustanovenia článku 5 prílohy VII služobného poriadku stanovujú, že úradník bol „nútený“ zmeniť svoje bydlisko, čo znamená nutnosť a obmedzuje rozhodovací priestor administratívy. Administratíva teda môže priznať príspevok na usídlenie len v prípade, pokiaľ je zjavné, že vzdialenosť medzi miestom jeho bydliska a miestom výkonu práce mu bude brániť v riadnom plnení si povinností.

Napokon normotvorca nemal zámer stanoviť priestorové hranice, ktoré by sa určovali v kilometroch, ako je to napríklad pri príspevku v prípade nového usídlenia. Aj keď teda administratíva, a v prípade sporu súd, musí pri svojom posudzovaní vychádzať v podstate zo vzdialenosti v kilometroch, ktorá delí miesto bydliska úradníka od miesta jeho výkonu práce, nie je vylúčené, aby skutkové okolnosti každého prípadu, napríklad praktické ťažkosti každodenne cestovať medzi miestom bydliska úradníka a miestom jeho výkonu práce, boli takisto zohľadnené pri určovaní, či predmetná vzdialenosť je „v súlade s riadnym plnením jeho povinností“.

(pozri body 60 – 63)