ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

zo 14. septembra 2010

Vec F‑52/09

Delfina Da Silva Pinto Branco

proti

Súdnemu dvoru Európskej únie

„Verejná služba – Úradníci – Prijímanie – Úradník v skúšobnej dobe – Prepustenie na konci skúšobnej doby – Právo na obranu – Posúdenie spôsobilosti – Súdne preskúmanie“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou D. Da Silva Pinto Branco navrhuje predovšetkým zrušiť rozhodnutie Súdneho dvora z 24. októbra 2008, ktorým bola prepustená na konci svojej skúšobnej doby, ako aj uvedenej inštitúcii uložiť náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú jej údajne toto prepustenie spôsobilo

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobkyňa je povinná nahradiť všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Prípravný akt – Opatrenia prijaté počas skúšobnej doby úradníka – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 34, 90 a 91)

2.      Úradníci – Prijímanie – Skúšobná doba – Prepustenie na konci skúšobnej doby – Žiadosť o vypočutie úradníka v skúšobnej dobe a hodnotiteľa – Zamietnutie – Nedodržanie zásady rešpektovania práv na obranu, povinnosti starostlivosti a povinnosti poskytnúť pomoc – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24 a článok 34 ods. 3)

3.      Úradníci – Prijímanie – Skúšobná doba – Posúdenie výsledkov – Hodnotenie spôsobilosti úradníka v skúšobnej dobe – Súdna kontrola – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 34)

1.      Ujmu spôsobujú iba tie akty alebo opatrenia, ktoré sú právne záväzné a ktoré môžu priamo a okamžite ovplyvniť záujmy žalobcu kvalifikovanou zmenou jeho právneho postavenia. Ak ide o akty alebo rozhodnutia, ktoré vznikajú v niekoľkých fázach, najmä v závere interného konania, v zásade napadnuteľným aktom je len opatrenie, ktoré stanovuje konečný postoj inštitúcie na konci tohto konania s vylúčením predbežných opatrení slúžiacich na prípravu konečného rozhodnutia. V oblasti žalôb úradníkov tak prípravné akty pre rozhodnutia nespôsobujú ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Tak je to v prípade správ o skúšobnej dobe a stanovísk spoločného výboru pre správy, na ktorých je založené rozhodnutie o prepustení úradníka v skúšobnej dobe.

(pozri body 32 – 34)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 24. júna 1993, Seghers/Rada, T‑69/92, Zb. s. II‑651, bod 28; 17. decembra 2003, McAuley/Rada, T‑324/02, Zb. VS s. I‑A‑337 a II‑1657, bod 28; 11. apríla 2006, Angeletti/Komisia, T‑394/03, Zb. VS s. I‑A‑2‑95 a II‑A‑2‑441, bod 36; 17. mája 2006, Lavagnoli/Komisia, T‑95/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑121 a II‑A‑2‑569, bod 33

Súd pre verejnú službu: 24. mája 2007, Lofaro/Komisia, F‑27/06 a F‑75/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑155, II‑A‑1‑835, bod 58

2.      V oblasti prepustenia úradníka v skušobnej dobe nie je možné považovať zamietnutie menovacieho orgánu vyhovieť žiadosti o jeho vypočutie, ako aj o vypočutie hodnotiteľa, za porušenie zásady dodržiavania práv na obranu a zásady kontradiktórnosti konania, povinnosti starostlivosti alebo článku 24 služobného poriadku.

Zo zásady dodržiavania práva na obranu, ako je upravená v článku 34 ods. 3 služobného poriadku nevyplýva pre menovací orgán všeobecná povinnosť vypočuť úradníka v skúšobnej dobe pred tým, než prijme rozhodnutie o jeho prepustení a to napriek tomu, že spoločný výbor pre správy vyjadrí také želanie.

Povinnosť starostlivosti, ktorá vyjadruje rovnováhu medzi právami a povinnosťami, ktoré služobný poriadok vytvoril vo vzťahoch medzi orgánom verejnej moci a zamestnancami verejnej správy znamená, že pokiaľ administratíva rozhoduje o situácii úradníka, zohľadní všetky skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť jej rozhodnutie a pritom zohľadní nielen záujmy služby, ale aj záujem dotknutého úradníka. Tak je to v prípade, keď disponuje správami o skúšobnej dobe ako aj vyjadreniami formulovanými osobou, ktorej sa tieto správy týkajú, inak povedané, skutočnosťami týkajúcimi sa jednak záujmu služby a jednak záujmu dotknutého úradníka v skúšobnej dobe.

Napokon povinnosť pomoci, ktorú má administratíva na základe článku 24 služobného poriadku, sa týka ochrany úradníkov proti aktom tretích osôb, a nie proti aktom, ktorých pôvodcom je samotná administratíva, ktorých preskúmanie spadá pod iné ustanovenia služobného poriadku.

(pozri body 50 – 53)

Odkaz:

Súdny dvor: 12. júla 1973, di Pillo/Komisia, 10/72 a 47/72, Zb. s. 763, bod 16; 4. februára 1987, Maurissen/Dvor audítorov, 417/85, Zb. s. 551, bod 12

Súd prvého stupňa: 5. marca 1997, Rozand‑Lambiotte/Komisia, T‑96/95, Zb. VS s. I‑A‑35 a II‑97, bod 120

3.      Úlohou skúšobnej doby je umožniť administratíve vytvoriť si konkrétny úsudok o spôsobilosti úradníka v skúšobnej dobe vo vzťahu k určenej funkcii, o jeho duševnom prístupe ako si plní svoje úlohy a o jeho výkone v službe. Na konci skúšobnej doby musí byť administratíva schopná bez toho, aby bola viazaná posúdením pri prijímaní, vytvoriť si úsudok o otázke, či si úradník v skúšobnej dobe zaslúži byť menovaný do funkcie, o ktorú sa uchádza. Toto rozhodnutie znamená celkové posúdenie kvalít a správania sa úradníka v skúšobnej dobe, s prihliadnutím tak k pozitívnym ako aj k negatívnym skutočnostiam, ku ktorým došlo počas skúšobnej doby.

Administratíva má širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o posúdenie spôsobilosti a výkonu úradníka v skúšobnej dobe vzhľadom na záujem služby. Súd pre verejnú službu teda nemôže svojím posúdením nahradiť posúdenie inštitúcií, pokiaľ ide o výsledok skúšobnej doby a spôsobilosť uchádzača byť vymenovaný do verejnej služby s konečnou platnosťou, s výnimkou prípadu zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci.

(pozri body 59 a 61)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: Rozand‑Lambiotte/Komisia, už citovaný, bod 112

Súdny dvor: 17. novembra 1983, Tréfois/Súdny dvor, 290/82, Zb. s. 3751, bod 24