Spojené veci T‑218/03 až T‑240/03

Cathal Boyle a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Rybolov – Viacročné usmerňovacie programy – Žiadosti o zvýšenie cieľov v rámci zvýšenia úrovne bezpečnosti – Rozhodnutie 97/413/ES – Zamietnutie Komisiou – Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Právomoc Komisie“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú

(Článok 230 štvrtý odsek ES; rozhodnutie Komisie 2003/245)

2.      Rybolov – Spoločná štrukturálna politika – Viacročné usmerňovacie programy

(Rozhodnutie Rady 97/413, článok 4 ods. 2 a článok 9; rozhodnutie Komisie 2003/245)

1.      Rozhodnutie Komisie 2003/245, ktoré sa týka žiadostí doručených Komisii o zvýšenie cieľov viacročného usmerňovacieho programu IV v rámci zvýšenia bezpečnosti, zdokonalenia plavby na mori, zlepšenia hygieny, kvality produktov a pracovných podmienok na plavidlách dlhších ako 12 m [neoficiálny preklad], aj keď určené dotknutým členským štátom, sa týka skupiny plavidiel, ktorých všetky mená sa nachádzajú v jeho prílohe II. Musí sa preto považovať v rámci podanej žaloby o neplatnosť v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES za súbor jednotlivých rozhodnutí, z ktorých každé ovplyvňuje právne postavenie majiteľov uvedených plavidiel.

Počet a totožnosť majiteľov dotknutých plavidiel totiž bola vymedzená a overiteľná už pred dátumom vydania napadnutého rozhodnutia a Komisia mohla vedieť, že jej rozhodnutie ovplyvní výlučne záujmy a postavenie uvedených majiteľov. Rozhodnutie sa teda v čase jeho prijatia týka uzavretého okruhu určitých osôb, ktorých práva upravila Komisia. Z toho vyplýva, že takto vytvorená skutková situácia charakterizuje uvedených majiteľov vo vzťahu ku každej inej osobe a individualizuje ich obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené.

Majitelia plavidiel sú tiež priamo dotknutí v rozsahu, v akom Komisia ako jediný orgán príslušný v tejto oblasti rozhoduje s konečnou platnosťou o oprávnenosti niektorých konkrétnych plavidiel na zvýšenie kapacity. Takýto účinok vyplýva jedine z právnej úpravy Spoločenstva, pretože Komisia je jediným orgánom príslušným uplatniť článok 4 ods. 2 rozhodnutia 97/413 o cieľoch a podrobných pravidlách reštrukturalizácie sektora rybného hospodárstva Spoločenstva na obdobie od 1. januára 1997 do 31. decembra 2001 na účely dosiahnutia trvalo udržateľnej rovnováhy medzi zdrojmi a ich využívaním [neoficiálny preklad]. Vnútroštátne orgány nedisponujú žiadnou voľnou úvahou, pokiaľ ide o ich povinnosť vykonať rozhodnutie 2003/245. Nemajú žiadnu voľbu ani priestor, pokiaľ ide o priznanie dodatočnej kapacity v oblasti bezpečnosti, a musia vykonávať toto rozhodnutie čisto automaticky bez uplatňovania iných sprostredkujúcich opatrení.

(pozri body 47 – 49, 54, 56, 57)

2.      Článok 4 ods. 2 rozhodnutia 97/413 o cieľoch a podrobných pravidlách reštrukturalizácie sektora rybného hospodárstva Spoločenstva na obdobie od 1. januára 1997 do 31. decembra 2001 na účely dosiahnutia trvalo udržateľnej rovnováhy medzi zdrojmi a ich využívaním [neoficiálny preklad] neukladá žiadne obmedzenie, pokiaľ ide o vek plavidla oprávneného využiť výhodu zo zvýšenia kapacity v oblasti bezpečnosti. V ňom uvedený pojem zlepšenia neodkazuje na zlepšenia týkajúce sa konkrétneho plavidla, ale národnej flotily. Rovnako nie je nevyhnutné na účely zabezpečenia cieľa tohto rozhodnutia – zachovať populácie rýb vo vodách Spoločenstva – vylúčiť nové plavidlá z režimu zavedeného týmto článkom.

Komisia prekročila svoje výkonné právomoci v rozhodnutí 2003/245, ktoré sa týka žiadostí doručených Komisii o zvýšenie cieľov viacročného usmerňovacieho programu IV v rámci zvýšenia bezpečnosti, zdokonalenia plavby na mori, zlepšenia hygieny, kvality produktov a pracovných podmienok na plavidlách dlhších ako 12 m [neoficiálny preklad], tým, že prijala kritériá, ktoré nestanovuje právna úprava uplatniteľná na tento prípad.

(pozri body 105, 108 – 110, 134)