Vec T‑1/08

Buczek Automotive sp. z o.o.

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Reštrukturalizácia poľského oceliarskeho priemyslu – Vymáhanie verejných pohľadávok – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie – Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Prípustnosť – Pojem štátna pomoc – Kritérium súkromného veriteľa“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Záujem na konaní – Rozhodnutie Komisie konštatujúce nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom – Stanovenie súm, ktoré sa majú vymáhať od rôznych príjemcov

(Článok 230 štvrtý odsek ES)

2.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Výhoda vyplývajúca z toho, že orgány nepodali pri vymáhaní verejných pohľadávok návrh na vyhlásenie konkurzu voči podniku vo finančných ťažkostiach

(Článok 87 ods. 1 ES)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora – Vymáhanie verejných pohľadávok od podniku, ktorý sa nachádza vo finančných ťažkostiach

(Článok 87 ods. 1 ES)

4.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie Komisie v oblasti štátnej pomoci – Kvalifikácia narušenia hospodárskej súťaže a ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi – Samotné zopakovanie znenia článku 87 ods. 1 ES – Nedostatočné odôvodnenie

(Článok 87 ods. 1 ES a článok 253 ES)

1.      Žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len v rozsahu, v akom má žalobca záujem na zrušení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto právneho záujmu je, že samotné zrušenie napadnutého aktu je spôsobilé vyvolať právne následky a že žaloba môže svojím výsledkom priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý ju podal.

Pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie, ktorým sa štátna pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom a ktorým sa nariaďuje jej vymáhanie, má podnik právny záujem na zrušení dotknutého rozhodnutia v rozsahu, v akom v ňom Komisia nariadila vymáhanie sumy od neho. Nemožno sa však domnievať, že má záujem aj na zrušení celého rozhodnutia týkajúceho sa stanovenia súm, ktoré sa majú vymáhať od iných príjemcov pomoci.

(pozri body 34, 35, 37, 38)

2.      Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa výhody v zmysle článku 87 ods. 1 ES, pojem pomoc je všeobecnejší než pojem subvencia, pretože nezahŕňa len pozitívne plnenia, akými sú samotné subvencie, ale aj zásahy štátu, ktoré rôznymi formami znižujú výdavky obvykle zaťažujúce rozpočet podniku a ktoré, hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a účinky. Okrem toho článok 87 ES nerozlišuje podľa dôvodov alebo cieľov štátnych zásahov, ale definuje ich podľa ich účinkov.

V prípade podniku vo finančných ťažkostiach, ktorý je dlžníkom verejných veriteľov, skutočnosť, že orgány verejnej moci sa nerozhodli podať návrh na konkurz podniku, ale uspokojili sa – hoci s náležitou starostlivosťou – so zákonnými postupmi na vymáhanie verejných pohľadávok, môže predstavovať výhodu. Každé konkurzné konanie, ktoré sa skončí ozdravením spoločnosti v konkurze alebo jej likvidáciou, má totiž prinajmenšom za cieľ vyrovnanie pasív tejto spoločnosti. V tejto súvislosti je sloboda, ktorou disponuje spoločnosť v konkurze pri spravovaní svojich aktív, obmedzená. Pokiaľ orgány nepodali návrh na konkurz tejto spoločnosti, poskytli jej tým čas na to, aby mohla voľne využívať svoje aktíva a pokračovať vo svojej činnosti, čím jej poskytli výhodu, ktorá môže predstavovať štátnu pomoc.

(pozri body 68, 69, 77)

3.      Pri posúdení, či štátne opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ES, treba určiť, či prijímajúci podnik získava ekonomickú výhodu, ktorú by za bežných trhových podmienok nezískal. Pokiaľ ide o nesplatené verejné pohľadávky, dotknuté verejné orgány musia byť na tento účel porovnané so súkromným veriteľom, ktorý sa snaží dosiahnuť splatenie dlžných súm dlžníkom vo finančných ťažkostiach.

Pokiaľ podnik čeliaci výraznému zhoršeniu svojej finančnej situácie navrhne svojim veriteľom dohodu alebo sériu dohôd na reštrukturalizáciu svojho dlhu s cieľom ozdraviť vlastnú situáciu a vyhnúť sa likvidácii, každý veriteľ sa musí rozhodnúť, pričom zoberie do úvahy na jednej strane sumu, ktorá sa mu ponúka v rámci navrhnutej dohody, a na druhej strane sumu, o ktorej sa domnieva, že by ju mohol vymôcť pri možnom ukončení likvidácie podniku. Jeho voľbu ovplyvňuje celý rad faktorov, ako napríklad jeho postavenie ako prednostného alebo bežného hypotekárneho veriteľa, povaha a rozsah možných záruk, ktoré mu patria, jeho zhodnotenie možnosti ozdravenia podniku, ako aj prospech, ktorý by mohol získať v prípade likvidácie. Z toho vyplýva, že je na Komisii, aby pri každom dotknutom verejnoprávnom subjekte s prihliadnutím na spomínané faktory určila, či úhrada dlhov, ktorú nariadil, bola zjavne významnejšia ako tá, ktorú by si vybral hypotetický súkromný veriteľ nachádzajúci sa s ohľadom na tento podnik v porovnateľnej situácii ako dotknutý verejnoprávny orgán a snažiaci sa dosiahnuť vrátenie dlžných súm. V prípade, keď sa neuzavrela nijaká dohoda o reštrukturalizácii dlhu, sa hypotetický súkromný veriteľ musí rozhodnúť s ohľadom jednak na predpokladaný výsledok zákonného postupu vymáhania dlhov a jednak na sumu, ktorú by podľa svojich očakávaní mohol získať z konkurzného konania.

Keďže vnútroštátne orgány, ktoré sa snažia vymáhať verejné pohľadávky, nemajú povinnosť využiť všetky spôsoby vymáhania, ktoré majú k dispozícii, ich jedinou povinnosťou, ak sa chcú vyhnúť tomu, aby sa ich zásah považoval za štátnu pomoc, je správať sa tak, ako by sa správal súkromný veriteľ za bežných trhových podmienok.

Ak existujú viaceré spôsoby vymáhania, treba porovnať ich príslušné výhody a určiť, pre ktorý z nich by sa súkromný veriteľ rozhodol, a Komisia napriek širokej miere voľnej úvahy, ktorá jej musí byť priznaná, pokiaľ ide o komplexné hospodárske posúdenie, musí odôvodniť záver, ku ktorému dospela po porovnaní relevantných skutkových okolností.

Súd Únie musí totiž, hoci je jeho preskúmanie obmedzené, najmä preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súladnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú celok relevantných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili.

(pozri body 70, 82 – 85, 87, 89)

4.      Pokiaľ ide o kvalifikovanie opatrenia ako pomoci, povinnosť odôvodnenia vyžaduje, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že dotknuté opatrenie patrí do rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES. Pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa vplyvu na medzištátny obchod a na narušenie alebo hrozbu narušenia hospodárskej súťaže, krátke zhrnutie, ktoré uvádza skutočnosti a právne úvahy, ktoré sa vzali do úvahy pri posúdení týchto podmienok, je dostatočné. Komisia nemusí analyzovať skutočnú ekonomickú situáciu v dotknutých odvetviach, trhový podiel žalobkyne, postavenie konkurenčných podnikov a obchod s dotknutými výrobkami a službami medzi členskými štátmi, pokiaľ uviedla, ako by pomoc mohla narúšať hospodársku súťaž alebo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Napriek tomu aj v prípadoch, keď z okolností, za ktorých došlo k poskytnutiu pomoci, vyplýva, že by mohla ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi a narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže, je Komisia prinajmenšom povinná spomenúť tieto okolnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Rozhodnutie v oblasti štátnej pomoci nie je dostatočne odôvodnené v zmysle článku 253 ES, ak len preberá, pokiaľ ide o obchod medzi členskými štátmi a narušenie alebo hrozbu narušenia hospodárskej súťaže, znenie článku 87 ods. 1 ES a neobsahuje ani len krátke zhrnutie skutočností a právnych úvah, ktoré sa pri posúdení týchto podmienok zohľadnili, a to ani v rámci opisu skutočností, za ktorých bolo opatrenie prijaté.

(pozri body 101, 102, 105 – 107)