ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
zo 14. marca 2007 (*)
„Žaloba o neplatnosť – Dumping – Dovozy kremíka z Ruska – Ujma – Príčinná súvislosť“
Vo veci T‑107/04,
Aluminium Silicon Mill Products GmbH, so sídlom v Zugu (Švajčiarsko), v zastúpení: A. Willems a L. Ruessmann, advokáti,
žalobca,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: M. Bishop, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Berrisch, advokát,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: T. Scharf a K. Talabér Ricz, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 2229/2003 z 22. decembra 2003, ktorým sa uplatňuje konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uplatnené na dovozy kremíka z Ruska (Ú. v. EÚ L 339, s. 3; Mim. vyd. 11/048, s. 173),
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (tretia komora),
v zložení: predseda komory M. Jaeger, sudcovia V. Tiili a O. Czúcz,
tajomník: C. Kristensen, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. novembra 2005,
vyhlásil tento
Rozsudok
Skutkové okolnosti
1 Žalobca je spoločnosť, založená podľa švajčiarskeho práva, pôsobiaca najmä v oblasti predaja a uvádzania kremíkových polovýrobkov na trh Spoločenstva. Kremík získava od dvoch výrobcov, SUAL Kremny-Ural LLC (SKU) a JSC ZAO Kremny (ZAO). Tieto dve spoločnosti patria OAO SUAL (SUAL). Keďže SUAL a žalobca sú nakoniec kontrolovaní rovnakým akcionárom, a to SUAL International Ltd, SKU a ZAO sú výrobcami prepojenými so žalobcom.
2 Kremík je výrobok uvádzaný na trh v podobe kúskov, zŕn, granúl alebo púdru, vyrábaný v rôznej kvalite, ktorá sa odlišuje najmä podľa obsahu železa, vápnika a ostatných stopových prvkov. Pokiaľ ide o kremík, ktorý obsahuje stupeň koncentrácie medzi 95 až 99,99 %, výrobok, ktorý je predmetom prejednávanej veci, je možné identifikovať dve kategórie užívateľov na trhu Spoločenstva: chemickí užívatelia, väčšinou vyrábajúci silikón a metalurgickí užívatelia vyrábajúci hliník.
3 Na základe podnetu podaného EuroAlliages (Kontaktný výbor odvetvia na výrobu ferozliatin) začala Komisia antidumpingové konanie týkajúce sa dovozov kremíka z Ruska v súlade s nariadením Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45), naposledy zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1972/2002 z 5. novembra 2002 (Ú. v. ES L 305, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 132, ďalej len „základné nariadenie“). Oznámenie o začatí konania [neoficiálny preklad] bolo uverejnené 12. októbra 2002 (Ú. v. ES C 246, s. 12).
4 Dňa 10. júla 2003 prijala Komisia nariadenie (ES) č. 1235/2003, ktorým sa uplatňuje dočasné antidumpingové clo na dovozy kremíka z Ruska [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 173, s. 14, ďalej len „dočasné nariadenie“). Na základe svojho vyšetrovania týkajúceho sa dumpingu a ujmy v období od 1. októbra 2001 do 30. septembra 2002 (ďalej len „obdobie vyšetrovania“ alebo „OV“) a skúmania analýzy trendov týkajúcich sa ujmy v období od 1. januára 1998 do konca obdobia vyšetrovania (ďalej len „obdobie skúmania“) Komisia určila dočasné antidumpingové clo na dovozy kremíka s obsahom kremíka nižším ako 99,99 % váhy patriaceho pod kód KN 2804 69 00 z Ruska vo výške 25,2 %, ktoré pochádza od SKU a ZAO.
5 Dočasné nariadenie obsahuje vývoj viacerých hospodárskych ukazovateľov týkajúcich sa situácie na európskom trhu s kremíkom a situácie ruských exportujúcich výrobcov a priemyslu Spoločenstva, z ktorých niektoré údaje sú uvedené nižšie:
Tabuľka č. 1
Spotreba Spoločenstva (na základe objemu predaja)
| 1998 | 1999 | 2000 | 2001 | PE |
Tony | 290 684 | 325 234 | 388 938 | 373 950 | 371 540 |
Index Medziročný vývoj | 100 | 112 + 12 % | 134 + 20 % | 129 – 4 % | 128 – 1 % |
Tabuľka č. 3
Trhový podiel dovozu z Ruska (na základe objemu predaja)
| 1998 | 1999 | 2000 | 2001 | PE |
Percentá na trhu v EU | 3,7 | 1,9 | 3,6 | 4,5 | 4,8 |
Medziročný vývoj (v percentuálnych bodoch) |
| – 1,8 % | + 1,7 % | + 0,9 % | + 0,3 % |
Tabuľka č. 4
Priemerná cena dumpingového dovozu
| 1998 | 1999 | 2000 | 2001 | PE |
V eurách | 1048 | 963 | 1131 | 999 | 929 |
Index Medziročný vývoj | 100 | 92 – 8 % | 108 + 17 % | 95 – 12 % | 89 – 7 % |
Tabuľka č. 8
Objem predaja (priemyselného odvetvia Spoločenstva)
| 1998 | 1999 | 2000 | 2001 | PE |
Tony | 86 718 | 114 587 | 133 568 | 128 219 | 136 421 |
Index Medziročný vývoj | 100 | 132 + 32 % | 154 + 17 % | 148 – 7 % [– 4 % pozri bod 87 nižšie] | 157 + 6 % |
Tabuľka č. 9
Predajná cena kremíka priemyselného odvetvia Spoločenstva
| 1998 | 1999 | 2000 | 2001 | PE |
Eurá na tonu | 1 415 | 1 184 | 1 231 | 1 271 | 1 185 |
Index Medziročný vývoj | 100 | 84 – 16 % | 87 + 4 % | 90 + 3 % | 84 – 7 % |
Tabuľka č. 10
Trhový podiel (priemyselné odvetvie Spoločenstva)
| 1998 | 1999 | 2000 | 2001 | PE |
Percentá na trhu | 29,8 | 35,2 | 34,3 | 34,3 | 36,7 |
Index | 100 | 118 | 115 | 115 | 123 |
Tabuľka č. 12
Ziskovosť (priemyselné odvetvie Spoločenstva)
| 1998 | 1999 | 2000 | 2001 | PE |
Ziskovosť (v percentách) | 12,6 | 1,8 | 5,0 | 1,7 | – 2,1 |
Medziročný vývoj |
| – 10,8 % | + 3,2 % | – 3,3 % | – 3,8 % |
6 Dňa 22. decembra 2003 Rada prijala nariadenie (ES) č. 2229/2003, ktorým sa uplatňuje konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uplatnené na dovozy kremíka z Ruska (Ú. v. EÚ L 339, s. 3; Mim. vyd. 11/048, s. 173, ďalej len „napadnuté nariadenie“). Napadnuté nariadenie uložilo na dovoz kremíka pochádzajúceho od SKU a ZAO antidumpingové clo vo výške 22,7 %.
Konanie a návrhy účastníkov konania
7 Žalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 16. marca 2004 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
8 Uznesením z 26. januára 2005 predseda tretej komory Súdu prvého stupňa návrhu Komisie na vstup do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Rady vyhovel. Komisia sa však možnosti predložiť písomné pripomienky vzdala.
9 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval účastníkov konania, aby písomne odpovedali na niektoré otázky. Účastníci konania odpovedali na túto výzvu v stanovenej lehote.
10 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté počas pojednávania 9. novembra 2005.
11 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– vyhlásil žalobu za prípustnú,
– zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom uložil clo na vývozy SKU a ZAO,
– nariadil Rade nahradiť trovy konania.
12 Rada navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– nariadil žalobcovi nahradiť trovy konania.
O návrhu na zrušenie
13 Na podporu svojho návrhu na zrušenie žalobca uvádza 5 žalobných dôvodov. Prvý, týkajúci sa údajne nesprávnej definície „podobného výrobku“, sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení a porušení článku 1 ods. 4 a článku 6 ods. 7 základného nariadenia. Druhý žalobný dôvod, týkajúci sa určenia vývoznej ceny sa zakladá na porušení článku 2 ods. 9 základného nariadenia a článku 253 ES. Tretí žalobný dôvod, týkajúci sa určenia značnej ujmy, sa zakladá na porušení článku 3 ods. 2 a 5 základného nariadenia, článkov 3.1 a 3.4 dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189), nachádzajúcej sa ako príloha 1A v dohode o založení svetovej obchodnej organizácie (WTO) a článku 253 ES. Štvrtý žalobný dôvod, týkajúci sa určenia príčinnej súvislosti medzi údajne dumpingovými dovozmi a ujmou, sa zakladá na porušení článku 3 ods. 2, 6 a 7 základného nariadenia, článkov 3.1 a 3.5 dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994, zjavne nesprávnom posúdení a porušení článku 253 ES. Piaty žalobný dôvod, týkajúci sa metódy použitej na určenie úrovne odstránenia ujmy, sa zakladá na porušení článku 3 ods. 3 základného nariadenia a článku 253 ES.
14 Súd prvého stupňa sa domnieva, že je potrebné najprv preskúmať prvú časť tretieho žalobného dôvodu, ktorý sa zakladá na porušení základného nariadenia pri určovaní značnej ujmy v zmysle článku 3 uvedeného nariadenia a prvú časť štvrtého žalobného dôvodu, ktorý sa zakladá na porušení základného nariadenia vzhľadom na údajné chybné určenie príčinnej súvislosti medzi ujmou stanovenou napadnutým nariadením a dumpingovými dovozmi.
Tvrdenia účastníkov konania
15 Žalobca pripomína, že podľa napadnutého nariadenia medzi rokom 1998 a 2000 indikátory ujmy preukazujú pozitívny vývoj pre priemyselné odvetvie Spoločenstva, neskôr negatívny vývoj medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania, najmä pokiaľ ide o cenu. Pritom žalobca zdôrazňuje, že inštitúcie Spoločenstva opomenuli upozorniť, že hlavné zníženia cien v priemyselnom odvetví Spoločenstva nastali takisto v období medzi rokom 1998 a 1999.
16 Ďalej zdôrazňuje, že pokiaľ ide o prehlásenie obsiahnuté v odôvodnení č. 44 napadnutého nariadenia, podľa ktorého „medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania všetky indikátory [situácie v priemyselnom odvetví Spoločenstva] stúpali pomaly alebo stagnovali, prípadne niektoré klesali“, jediné indikátory, ktoré mali negatívny vývoj boli indikátory ceny, ziskovosti a cash-flow, zatiaľ čo ostatné indikátory mali len pozitívny vývoj. Žalobca v tejto súvislosti najmä pripomína zvyšovanie výroby a kapacity výroby v priemyselnom odvetví Spoločenstva. Okrem toho zdôrazňuje, že pokles ceny súvisí so silným zvýšením výroby, kapacity výroby, objemom predaja a trhovými podielmi podnikov Spoločenstva. V roku 1999 a počas obdobia vyšetrovania teda výrobcovia Spoločenstva mali zisky 32 % a 6 % ich objemu predaja.
17 Pokiaľ ide o tvrdenie Rady, podľa ktorého okrem už troch uvedených indikátorov mali negatívny vývoj aj stupeň a návratnosť investícií, žalobca odpovedal, že to je logický výsledok skutočnosti, že medzi rokmi 1998 a 2000 priemyselné odvetvie Spoločenstva masívne investovalo do rozšírenia svojej výroby z dôvodu zvýšenia dopytu a že takýto stupeň investícií nemohol byť udržaný počas nasledujúcich rokov, počas ktorých prišlo k znižovaniu dopytu.
18 Žalobca sa domnieva, že vyššie uvedené tvrdenia preukazujú, že Rada nezohľadnila niektoré uvedené faktory a nesprávne posúdila tie faktory, ktoré zobrala do úvahy, čo predstavuje porušenie článku 3 ods. 5 základného nariadenia.
19 Nakoniec žalobca počas pojednávania uviedol, že zistenie uvedené v odôvodnení č. 46 napadnutého nariadenia, podľa ktorého medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania sa trhový podiel priemyselného odvetvia Spoločenstva znížil, je nesprávne, pretože údaje uvedené v dočasnom nariadení tomu odporujú.
20 Pokiaľ ide o údajne nesprávne posúdenie príčinnej súvislosti žalobca uvádza, že vývoj dopytu po kremíku hral určujúcu úlohu vo vývoji ziskovosti priemyselného odvetvia Spoločenstva. Pozitívny vývoj v rokoch 1998 a 2000, najmä vysoký nárast výroby a predaja, by mal byť v zásade prisudzovaný stúpaniu dopytu po kremíku o 32 %, a nie rozhodnutiam priemyselného odvetvia Spoločenstva investovať do nových výrobných zariadení.
21 Rovnako pokles ceny (a ziskovosti) priemyselného odvetvia Spoločenstva medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania by mal v zásade odrážať zníženie dopytu po kremíku a skutočnosť, že priemyselné odvetvie Spoločenstva zvýšilo pomocou agresívnej cenovej politiky svoj trhový podiel na upadajúcom trhu. Žalobca dodáva, že prianie takto urýchlene zvýšiť objem predaja metalurgickým užívateľom (jediný odbyt dovozov kremíka z Ruska, ďalej len „ruské dovozy“) mal prirodzene za následok zníženie ceny (o 19 %), ktoré bolo podstatne väčšie ako pokles ceny ruských dovozov (11 %). Predaj a ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva teda neboli ruskými dovozmi dotknuté.
22 Okrem toho žalobca tvrdí, že rast podielu ruských exportujúcich výrobcov na trhu medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania predstavuje iba polovicu nárastu podielov výrobcov Spoločenstva na trhu. V každom prípade je nepredstaviteľné, aby s podielom na trhu nižšom ako 5 % mohli ruskí exportujúci výrobcovia určovať ceny na európskom trhu.
23 Žalobca zdôrazňuje, že Rada vo svojom vyjadrení k žalobe nespochybňuje ani neskúma určujúce skutočnosti. Týmito skutočnosťami sú: po prvé v roku 2001 prišlo k zastaveniu zvyšovania dopytu v chemickom priemysle a počas obdobia vyšetrovania aj naozaj prišlo k podstatnému zníženiu predaja chemickým užívateľom výrobcami Spoločenstva. Po druhé počas obdobia vyšetrovania prišlo k výraznému zvýšeniu objemu predaja uskutočneného výrobcami Spoločenstva metalurgickým užívateľom. To bolo jedným z hlavných dôvodov zníženia priemernej ceny uplatňovanej priemyselným odvetvím Spoločenstva. Po tretie súčasne prišlo k poklesu o cca. 10 % ceny uplatňovanej výrobcami Spoločenstva u metalurgických užívateľov. Po štvrté pokles ceny bol podstatne väčší ako pokles ceny ruských dovozov počas rovnakého obdobia.
24 Pokiaľ ide o rozdiel medzi cenou uplatňovanou ruskými exportujúcimi výrobcami a cenou účtovanou výrobcami Spoločenstva, žalobca sa domnieva, že je množstvo skutočností vysvetľujúcich tento rozdiel, akými sú rozdiel v zmesi výrobkov alebo rozdiel ceny miestnych výrobkov.
25 Pokiaľ ide o tvrdenie Rady založenom na údajnom kumulatívnom účinku zníženia ceny uplatňovanom ruskými exportujúcimi výrobcami medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania, žalobca odpovedá, že úroveň ruských cien bola už výrazne nižšia od priemernej ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva v roku 2000 a že ruské dovozy predstavovali priemerne desatinu trhového podielu priemyselného odvetvia Spoločenstva, čo poukazuje na to, že cena ruských dovozov nepredstavovala dôležitú konkurenčnú skutočnosť pre cenu priemyselného odvetvia Spoločenstva.
26 Žalobca nakoniec tvrdí, že nevyjadrením skutočností vo svojej úplnosti a nezohľadnením všetkých známych faktorov, ktoré spôsobujú ujmu priemyselnému odvetviu Spoločenstva, iných ako dumpingové dovozy, inštitúcie Spoločenstva porušili článok 3 ods. 2, 6 a 7 základného nariadenia.
27 Pokiaľ ide o určenie značnej ujmy Rada zdôrazňuje, že hoci je pravda, že v rokoch 1998 a 1999 prišlo k významnému zníženiu cien dovozov, ceny následne stúpli, aby znova značne spadli medzi rokom 2001 a koncom obdobia vyšetrovania. Tento druhý pokles ceny vznikol paralelne v čase zvýšenia ruských dovozov. Je potrebné rovnako poznamenať, že medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania cena, ziskovosť a cash-flow mali negatívny vývoj. Okrem toho sa investície znížili o 26 %, návratnosť z nich sa oslabila o 26,1 % a zvyšovanie priemerných miezd bolo nižšie ako úroveň inflácie (menej ako 1 % ročne). To platí pre celé obdobie vyšetrovania.
28 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého negatívny vývoj úrovne investícií a návratnosť z investícií bol následok významných investícií do výrobných kapacít (pozri bod 17 vyššie), Rada odpovedá, že je neodôvodnené a nepresné, pretože kapacity výroby priemyselného odvetvia Spoločenstva sa od roku 2001 pravidelne zvyšovali.
29 Rada rovnako zdôrazňuje, že v protiklade s tvrdením žalobcu neprišlo k žiadnemu masívnemu zvýšeniu objemu predaja ani výraznému zvýšeniu trhového podielu medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania. Počas tohto obdobia sa objem predaja v priemyselnom odvetví Spoločenstva zvýšil o 2 % a jeho trhový podiel o 2,4 percentných bodov. V tejto súvislosti Rada výslovne počas pojednávania uznala, že napadnuté nariadenie obsahuje nesprávnosť v odôvodnení č. 46, v ktorom je stanovené, že trhový podiel priemyselného odvetvia Spoločenstva vykázal hlboký pokles, ale tvrdí, že žalobca poukázal na túto okolnosť po prvýkrát počas pojednávania, čo má za následok neskoré tvrdenie a je z toho dôvodu v zmysle článkov 44 a 46 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa neprípustný.
30 Rada sa vo všeobecnosti domnieva, že tvrdenia žalobcu pokiaľ ide o porušenie základného nariadenia sú nedôvodné a že správne posúdila všetky relevantné indikátory ujmy v odôvodneniach č. 33 až 73 dočasného nariadenia a v odôvodneniach č. 37 až 48 napadnutého nariadenia.
31 Okrem toho tvrdí, že žalobca neupresnil faktory, ktoré mala opomenutím posúdiť, ani v čom urobené hodnotenie nebolo dostatočné. Dovoláva sa v tejto súvislosti uznesenia Súdneho dvora z 1. februára 1993, Moat/Komisia (C‑318/92 P, Zb. s. I‑481), a rozsudku Súdu prvého stupňa z 12. januára 1995, Viho/Komisia (T‑102/92, Zb. s. II‑17), podľa ktorých musia byť tvrdenia v žalobe formulované presne.
32 Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi ujmou a dumpingovými dovozmi, Rada zdôrazňuje, že dostupné údaje protirečia tvrdeniu, podľa ktorého priemyselné odvetvie Spoločenstva malo rozhodujúcu úlohu pri určovaní predajných cien metalurgickým užívateľom. Pripomína, že medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania priemerné ruské ceny zostávali konštantne nižšie ako priemerné ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva a zostali by rovnaké ak by boli zohľadňované len predaje metalurgickým užívateľom.
33 Ďalej spochybňuje tvrdenie žalobcu, podľa ktorého ruské ceny nemohli podnietiť zníženie cien priemyselného odvetvia Spoločenstva, pretože tieto klesli výrazne viac ako ruské ceny. V tejto súvislosti poznamenáva, že ruské ceny klesli o 11 % počas celého obdobia vyšetrovania. Okrem toho zdôrazňuje, že na účely analýzy príčinnej súvislosti rozsah poklesu cien dumpingových dovozov a cien uplatňovaných priemyselným odvetvím Spoločenstva nie je relevantný, keďže ceny dovozov sú nižšie ako ceny uplatňované priemyselným odvetvím Spoločenstva. Vzhľadom na to, že úroveň ruských cien bola značne nižšia ako úroveň cien priemyselného odvetvia Spoločenstva v roku 2000 a následne ešte viac klesla, je logické domnievať sa, že ceny ruského dovozu boli príčinou poklesu cien priemyselného odvetvia Spoločenstva.
34 Rada je toho názoru, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého pokles cien a ziskovosti priemyselného odvetvia Spoločenstva medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania odráža pokles trhu, je nedôvodné. V tejto súvislosti tvrdí, že objem predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva sa medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania trochu zvýšil. Z toho usudzuje, že zníženie dopytu neovplyvnilo predaj priemyselného odvetvia Spoločenstva. Navyše malé zvýšenie trhového podielu priemyselného odvetvia Spoločenstva počas vyššie uvedeného obdobia bolo logickým následkom stability predaja na klesajúcom trhu. Pripomína tiež, že žalobca počas tohto obdobia takisto získal trhový podiel.
35 Rada rovnako popiera účinok zvýšenia trhového podielu priemyselného odvetvia Spoločenstva na ceny, ktoré uplatňuje. Tvrdí, že v odôvodnení č. 52 dočasného nariadenia Komisia skúmala túto otázku a bola toho názoru, že v roku 2001 priemyselné odvetvie Spoločenstva stratilo objem predaja, keďže sa pokúšalo udržať svoje ceny a počas obdobia vyšetrovania znova získalo stratený objem predaja predajom za znížené ceny. Na základe tejto hypotézy Rada prichádza k záveru, že priemyselné odvetvie Spoločenstva sa nachádzalo v ťažkostiach voči ruskej konkurencii charakterizovanej značným podhodnotením cien a zreteľným zvýšením objemu predaja metalurgickým užívateľom. Zostručnené, zvýšenie objemu predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva a zníženie ceny počas obdobia vyšetrovania predstavujú obranné opatrenia prijaté ako odpoveď na zníženie objemu zaznamenaného v roku 2001 a na nový pokles ruských cien.
36 Rada sa domnieva, že dostupné údaje podporujú jej záver. Podľa nej žalobca nespochybňuje, že ruské ceny boli vždy nižšie ako ceny Spoločenstva, ak sa aj zohľadňovali len predaje priemyselného odvetvia Spoločenstva metalurgickým užívateľom.
37 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého ruské dovozy nemohli vytvoriť dostatočný tlak na ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva z dôvodu ich slabého podielu na trhu, Rada tvrdí, že to nie je relevantné, pretože dovozy z Ruska boli medzi rokom 2000 a začatím obdobia vyšetrovania vždy vyššie ako úroveň de minimis.
38 Pokiaľ ide o odôvodnenie žalobcu týkajúce sa vplyvu zníženia dopytu po kremíku zo strany chemického priemyslu, Rada tvrdí, že je takisto nesprávne. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že, ako vysvetlila v odôvodnení č. 63 napadnutého nariadenia, počas obdobia vyšetrovania predstavoval pokles predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva chemickým užívateľom 4 783 ton kremíka. Tento objem predstavoval len 1,3 % celkovej spotreby Spoločenstva. Počas toho istého obdobia sa však dovozy z Ruska zvýšili na 18 000 ton, čo predstavuje 4,8 % celkovej spotreby Spoločenstva. Rada tvrdí, že tieto predaje a následne zníženie dopytu po kremíku zo strany chemického priemyslu nemôžu spochybniť príčinnú súvislosť medzi dumpingovými dovozmi a ujmou spôsobenou priemyselnému odvetviu Spoločenstva.
39 Pokiaľ ide vo všeobecnosti o porušenie základného nariadenia, Rada tvrdí, že žalobca nesprávne chápe znenie dokumentu. Podľa Rady článok 3 ods. 2 základného nariadenia neukladá inštitúciám povinnosť predložiť skutočnosti v ich úplnosti. Tieto ustanovenia zaväzujú inštitúcie preskúmať skutočnosti objektívne, čo aj urobili, ako v napadnutom nariadení, tak v dočasnom nariadení. Rovnako sa Rada domnieva, že žalobca dostatočne neupresnil aké skutočnosti inštitúcie opomenuli predložiť.
40 Komisia argumentáciu Rady podporuje.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
O prvej časti tretieho žalobného dôvodu založenej na porušení základného nariadenia z dôvodu nesprávneho posúdenia indikátorov ujmy v napadnutom nariadení
41 Článok 3 ods. 2 základného nariadenia znie:
„Vymedzenie ujmy je založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie jednak a) objemu dumpingových dovozov a vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu spoločenstva; a b) následný dopad takýchto dovozov na príslušné výrobné [priemyselné – neoficiálny preklad] odvetvie spoločenstva.“
42 Pokiaľ ide o posúdenie vplyvu dumpingových dovozov na dotknuté priemyselné odvetvie Spoločenstva, článok 3 ods. 5 základného nariadenia znie:
„[Toto] vyhodnotenie dopadu dumpingových dovozov na príslušné výrobné [priemyselné – neoficiálny preklad] odvetvie spoločenstva zahŕňa vyhodnotenie všetkých relevantných hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného [priemyselného – neoficiálny preklad] odvetvia…, veľkosti skutočného dumpingového rozpätia, skutočného alebo potenciálneho poklesu odbytu, ziskov, výroby, podielu na trhu, produktivity, návratnosti investícií, využitia kapacít; faktorov ovplyvňujúcich ceny v spoločenstve; skutočných a potenciálnych negatívnych vplyvov na peňažný tok, zásoby, zamestnanosť, mzdy, rast, schopnosť navýšenia kapitálu alebo investícií. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci, ani nemôžu byť jeden alebo viaceré z týchto faktorov nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom.“
43 Podľa ustálenej judikatúry určenie ujmy predpokladá posúdenie zložitých hospodárskych otázok. Pri tomto posudzovaní disponujú inštitúcie Spoločenstva širokou mierou voľnej úvahy (rozsudok Súdneho dvora zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada, C‑69/89, Zb. s. I‑2069, bod 86, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. septembra 1995, Ferchimex/Rada, T‑164/94, Zb. s. II‑2681, bod 131). Súd Spoločenstva musí preto svoje preskúmanie obmedziť na overenie, či boli dodržané procesné pravidlá, či sú skutkové zistenia, ktoré sa zohľadnili pri spornej voľbe, vecne presné a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutkových zistení alebo k zneužitiu právomoci (rozsudky Súdu prvého stupňa Ferchimex/Rada, už citovaný v bode 67 vyššie, a z 28. októbra 1999, EFMA/Rada, T‑210/95, Zb. s. II‑3291, bod 57).
44 V prejednávanej veci je preto potrebné preskúmať, či Rada v rámci napadnutého nariadenia prekročila svoju širokú mieru voľnej úvahy pri konštatovaní značnej ujmy priemyselného odvetvia Spoločenstva.
45 Odôvodnenie č. 44 napadnutého nariadenia, ktoré preberá odôvodnenie č. 71 dočasného nariadenia, znie:
„Indikátory ujmy… preukazujú pozitívny vývoj najmä v rokoch 1998 a 2000. Medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania všetky indikátory stúpali pomaly alebo stagnovali, prípadne niektoré klesali. Počas tohto obdobia je očividná materiálová [značná – neoficiálny preklad] ujma odvetvia spoločenstva.“
46 Odôvodnenie č. 45 napadnutého nariadenia znie:
„Relatívne dobré výsledky priemyselného odvetvia Spoločenstva pred rokom 2000 boli spôsobené rozhodnutím odvetvia investovať do dodatočných výrobných zdrojov Spoločenstva. To je dôvod, prečo v odvetví výroba, kapacita výroby, objem predaja, trhový podiel, efektivita a produktivita počas tohto obdobia rástla.“ [neoficiálny preklad]
47 Pre nasledujúce obdobie, t. j. obdobie medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania, Rada v odôvodnení č. 46 upresňuje:
„Následne v zhode s nárastom dumpingového dovozu z Ruska sa zhoršila situácia v odvetví spoločenstva. Trhový podiel, cash-flow, investície a návratnosť investícií vykázali hlboký pokles.“
48 Okrem toho v odôvodnení č. 47 napadnutého nariadenia Rada stanovuje, že „napokon, trendy ostatných indikátorov ujmy, súčasne s poklesom ziskovosti a znížením predajných cien v odvetví spoločenstva [počas obdobia skúmania – neoficiálny preklad], vedú k záveru, že odvetvie spoločenstva utrpelo značnú ujmu.“
49 V odôvodnení č. 48 napadnutého nariadenia sa uzatvára, že „odvetvie spoločenstva utrpelo počas obdobia vyšetrovania vážnu materiálnu [značnú – neoficiálny preklad] ujmu, najmä v oblasti cien a ziskovosti“ a že „zistenia a závery podľa úvodných ustanovení 71 a 73 [odôvodnení č. 71 a 73 – neoficiálny preklad] dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú“.
50 Žalobca predovšetkým Rade vytýka nezobratie do úvahy toho, že zníženie ceny uplatňovanej priemyselným odvetvím Spoločenstva sa neuskutočnilo iba medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania, ale aj medzi rokmi 1998 a 1999.
51 V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že podľa údajov uvedených v dočasnom nariadení cena uplatňovaná priemyselným odvetvím Spoločenstva najprv v roku 1999 silno klesla o 16 %, potom sa zvýšila o 4 % v roku 2000 a 3 % v roku 2001, a potom počas obdobia vyšetrovania klesla o 7 %. Počas obdobia vyšetrovania teda predajná cena iba znova klesla na úroveň z roku 1999 (pozri tabuľku č. 9 v bode 5 vyššie).
52 Z týchto údajov vyplýva, že hlavný pokles cien uplatňovaných priemyselným odvetvím Spoločenstva nastal v roku 1999 a nie medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania. Rada sa však v odôvodnení č. 44 napadnutého nariadenia domnieva, že pozitívny vývoj pre priemyselné odvetvie Spoločenstva nastal najmä v rokoch 1998 a 2000. Toto zistenie objasňuje skutočnosť, že cena uplatňovaná priemyselným odvetvím Spoločenstva je jedným z faktorov, ktoré treba zohľadniť v rámci posudzovania ujmy a že tento faktor samotný nie je v tejto súvislosti určujúci, keďže ostatné faktory môžu nielen vyrovnať toto zhoršenie, ale takisto umožniť Rade prísť k záveru, že situácia v priemyselnom odvetví Spoločenstva sa zlepšila. Z neexistencie označenia v napadnutom nariadení vyplýva, že hlavný pokles cien uplatňovaných priemyselným odvetvím Spoločenstva vznikol v roku 1999, nemôže byť teda vyvodené, že uvedené nariadenie je protiprávne, berúc do úvahy takisto skutočnosť, ktorá vyplýva z dočasného nariadenia, že medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania sa uvedená cena znova znížila.
53 Rada, ktorá prišla k záveru, že priemyselné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu počas obdobia vyšetrovania najmä na úrovni cien a ziskovosti, však takisto nevyhnutne predpokladala, že v protiklade s obdobím medzi rokom 19998 a 2000 ostatné indikátory ujmy neboli schopné vyrovnať zníženie cien a ziskovosti konštatované počas obdobia vyšetrovania. Prináleží teda Súdu prvého stupňa overiť, či sa Rada, ako to tvrdí žalobca, nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia.
54 V tejto súvislosti, pokiaľ ide o obdobie zahŕňajúce rok 2000 a obdobie vyšetrovania, ktoré predstavuje druhú polovicu obdobia skúmania, Rada je toho názoru, že „všetky indikátory stúpali pomaly alebo stagnovali, prípadne niektoré klesali“ a že „počas tohto obdobia je očividná materiálová [značná – neoficiálny preklad] ujma odvetvia spoločenstva“. Z tohto tvrdenia vyplýva, že Rada neuskutočnila žiadne zváženie rôznych indikátorov ujmy, z ktorých pripúšťa, že niektoré boli priaznivé takým spôsobom, že uvedené tvrdenie nijako nepreukazuje existenciu značnej ujmy utrpenej priemyselným odvetvím Spoločenstva medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania.
55 Okrem iného je pravdou, že Rada sa v odôvodnení č. 46 napadnutého nariadenia domnieva, že medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania sa situácia v odvetví Spoločenstva zhoršila, keďže „trhový podiel, cash-flow, investície a návratnosť investícií vykázali hlboký pokles“. Rada rovnako v odôvodnení č. 47 zdôrazňuje, že trendy ostatných indikátorov ujmy, súčasne s poklesom ziskovosti a znížením predajných cien priemyselného odvetvia Spoločenstva počas obdobia skúmania, vedú k záveru, že priemyselné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu.
56 Je však potrebné poznamenať, ako to zdôrazňuje žalobca, na jednej strane, že takýmto odôvodnením Rada úplne opomenula odkázať na skutočnosť, že počas obdobia skúmania viaceré pokroky, niektoré značné, boli zaznamenané pokiaľ ide o objem predaja (+ 34 %), kapacity (+ 30 %), využitie kapacít (+ 3 percentuálne body), objem predaja Spoločenstva (+ 57 %), trhový podiel (+ 23 %, alebo + 6,9 percentuálnych bodov), zásob (– 29 %), zamestnanosti (+ 16 %) a produktivity (+ 15 %), a na druhej strane, že rovnako pokiaľ ide len o samotné obdobie medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania, Rada nezaznamenala, že niektoré nezanedbateľné faktory preukázali pozitívny vývoj. Okrem malého zlepšenia situácie, pokiaľ ide o zamestnanie a mzdy, je teda potrebné osobitne zdôrazniť, že objem predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva sa zvýšil o 2 %, aby dosiahol rekordnú úroveň 136 421 ton počas obdobia vyšetrovania a výrobná kapacita vzrástla o 2,5 %.
57 Ďalej je potrebné upozorniť, že Rada potvrdila v odôvodnení č. 46 napadnutého nariadenia, že medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania „trhový podiel, cash-flow, investície a návratnosť investícií vykázali hlboký pokles“.
58 V tejto súvislosti však žalobca počas pojednávania zdôraznil, že napadnuté nariadenie v odôvodnení č. 46 nesprávne uvádza, že trhový podiel priemyselného odvetvia Spoločenstva vykázal hlboký pokles.
59 Rada uznala túto chybu, ale uvádza, že toto tvrdenie bolo uvedené oneskorene a nemôže byť preto Súdom prvého stupňa zohľadnené.
60 Je potrebné zdôrazniť, že zo znenia ustanovení článku 44 ods. 1 písm. c) a článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, že návrh na začatie konania musí obsahovať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený a že uvádzanie nových dôvodov je prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Dôvod alebo tvrdenie, ktoré však predstavuje doplnenie dôvodu uvedeného skôr, či už priamo alebo nepriamo, v pôvodnom návrhu na začatie konania a ktorý úzko súvisí s týmto dôvodom, musí byť vyhlásený za prípustný (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 30. septembra 1982, Amylum/Rada, 108/81, Zb. s. 3107, bod 25; pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 20. septembra 1990, Hanning/Parlament, T‑37/89, Zb. s. II‑463, bod 38, a zo 17. júla 1998, Thai Bicycle/Rada, T‑118/96, Zb. s. II‑2991, bod 142 a tam citovanú judikatúru).
61 V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalobca už v návrhu na začatie konania uviedol skutočnosť, že napadnuté nariadenie porušuje základné nariadenia, najmä z dôvodu nesprávneho posúdenia hospodárskych ukazovateľov v rámci určenia ujmy (prvá časť tretieho žalobného dôvodu). Konkrétnejšie, žalobca vo svojom návrhu na začatie konania tvrdil, že „napadnuté nariadenie neuvádza skutočnosť, že pokles ceny… súvisí s… významnými zvýšeniami trhových podielov podnikov Spoločenstva“. Táto pripomienka žalobcu sa následne viaže na tretí žalobný dôvod žalobcu uvedený v návrhu na začatie konania a predstavuje teda upresnenie úzko súvisiace s argumentáciou žalobcu v rámci tohto žalobného dôvodu.
62 Toto tvrdenie je preto prípustné.
63 Ako aj Rada súhlasí, tvrdenie napadnutého nariadenia, podľa ktorého „trhový podiel [priemyselného odvetvia Spoločenstva] vykáza[l] hlboký pokles“ je teda zjavne nesprávne a v protiklade s údajmi uvedenými v dočasnom nariadení, ktorých správnosť nebola účastníkmi konania spochybnená. Z dočasného nariadenia totiž vyplýva, že trhový podiel medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania neklesol a už vôbec nie hlboko, ale že sa naopak podstatne zvýšil z 34,3 na 36,7 %, čo sú 2,4 percentuálne body (pozri tabuľku č. 10 v bode 5 vyššie).
64 Je potrebné preto určiť, či táto nesprávnosť môže viesť k zrušeniu napadnutého nariadenia.
65 V tejto súvislosti nemôže byť spochybnené, že vývoj trhového podielu priemyselného odvetvia Spoločenstva predstavuje významný faktor pri posudzovaní existencie značnej ujmy uvedeného odvetvia Spoločenstva. Okrem toho je potrebné poznamenať, že Rada tým, že opísala tento faktor ako faktor, ktorý vykázal „hlboký pokles“, prisúdila tomuto faktoru nielen vývoj opačný od skutočnosti, ale nevyhnutne tým udelila tejto skutočnosti vo svojich záveroch týkajúcich sa existencie značnej ujmy, ktorú utrpelo priemyselné odvetvie Spoločenstva, nezanedbateľnú dôležitosť.
66 Za týchto podmienok, bez toho, aby bolo potrebné určiť, či okolnosti opísané v bodoch 54 až 56 vyššie samy osebe stačia nato, aby umožnili prísť k záveru, že Rada zjavne nesprávne posúdila určenie existencie uvedenej značnej ujmy, Súd prvého stupňa stanovuje, že tým, že Rada sa dopustila nesprávneho skutkového posúdenia týkajúceho sa vývoja trhového podielu priemyselného odvetvia Spoločenstva počas obdobia medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania, ktoré pokladá za obdobie, počas ktorého bola utrpená ujma najviac zjavná, sa oprela o zjavne nesprávny predpoklad pri konštatovaní existencie uvedenej ujmy, ktorá mohla byť následkom vyrovnania vývoja, či už pozitívneho alebo negatívneho, faktorov posudzovaných Radou ako relevantné. Berúc teda do úvahy skutočnosť na jednej strane, že neprináleží Súdu prvého stupňa nahradiť posúdenie Rady v tejto veci svojím posúdením a že na druhej strane nemôže byť vylúčené, že bez tohto nesprávneho posúdenia by Rada neurčila existenciu značnej ujmy, je potrebné zrušiť napadnuté nariadenia pre tento jediný dôvod (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 2. mája 1995, NTN Corporation a Koyo Seiko/Rada, T‑163/94 a T‑165/94, Zb. s. II‑1381, bod 115).
67 Súd prvého stupňa je však toho názoru, že je potrebné preskúmať aj prvú časť štvrtého žalobného dôvodu týkajúcu sa príčinnej súvislosti medzi poklesom predajnej ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva a ruskými dovozmi.
O prvej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na porušení základného nariadenia z dôvodu nesprávneho určenia príčinnej súvislosti medzi značnou ujmou údajne utrpenou priemyselným odvetvím Spoločenstva a dumpingovými dovozmi
68 Podľa článku 3 ods. 3 základného nariadenia „pokiaľ ide o vplyv dumpingových dovozov na ceny, pozornosť sa venuje tomu, či došlo prostredníctvom dumpingových dovozov k významnému zníženiu cien v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného [priemyselného – neoficiálny preklad] odvetvia spoločenstva alebo či vplyv takýchto dovozov inak spôsobí zníženie cien vo významnej miere, alebo zabráni vo významnej miere rastu cien, ku ktorému by inak došlo“.
69 Článok 3 ods. 6 znie:
„Zo všetkých relevantných dôkazov predložených vo vzťahu k odseku 2 sa musí preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu v zmysle tohto nariadenia. Špecificky to znamená preukázanie toho, že objem a/alebo úrovne cien špecifikované podľa odseku 3 majú dôsledky na výrobné [priemyselné – neoficiálny preklad] odvetvie spoločenstva tak, ako je ustanovené v odseku 5 a že tieto dôsledky sú takého rozsahu, že ho možno klasifikovať ako značný.“
70 Nakoniec článok 3 ods. 7 stanovuje toto:
„Iné známe faktory ako sú dumpingové dovozy, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému [priemyselnému – neoficiálny preklad] odvetviu spoločenstva sa taktiež preskúmajú, aby sa zabezpečilo, že ujmu spôsobenú týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovým dovozom podľa odseku 6. Medzi faktory, ktoré možno v tomto ohľade zvážiť, patrí… pokles dopytu alebo zmeny modelov spotreby…“
71 Z judikatúry citovanej v bode 43 vyššie vyplýva, že určenie príčinnej súvislosti medzi značnou ujmou utrpenou priemyselným odvetvím Spoločenstva a dumpingovými dovozmi predpokladá posúdenie zložitých hospodárskych otázok. Pri tomto posudzovaní disponujú inštitúcie Spoločenstva širokou mierou voľnej úvahy a Súd Spoločenstva musí preto svoje preskúmanie obmedziť na overenie, či boli dodržané procesné pravidlá, či sú skutkové zistenia, ktoré sa zohľadnili pri spornej voľbe, vecne presné a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutkových zistení alebo k zneužitiu právomoci.
72 Rada a Komisia majú napriek tomu pri určovaní ujmy povinnosť preskúmať, či ujma, z ktorej chcú vychádzať, vyplýva skutočne z dumpingových dovozov, a musia vylúčiť akúkoľvek ujmu vyplývajúcu z iných faktorov, najmä ujmu, ktorá má pôvod v samotnom konaní výrobcov Spoločenstva (rozsudok Súdneho dvora z 11. júna 1992, Extramet Industrie/Rada, C‑358/89, Zb. s. I‑3813, bod 16).
73 Pokiaľ ide o prejednávanú vec, v odôvodnení č. 46 napadnutého nariadenia Rada pre obdobie medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania upresňuje:
„… v zhode s nárastom dumpingového dovozu z Ruska sa zhoršila situácia v odvetví spoločenstva. Trhový podiel, cash-flow, investície a návratnosť investícií vykázali hlboký pokles.“
74 Následne v odôvodnení č. 66 napadnutého nariadenia Rada potvrdzuje toto:
„… rozdiel v cene medzi kremíkom vyrobeným v spoločenstve a kremíkom vyrobeným v Rusku [vzrástol] v priemere 11 % počas OV… Tento rozdiel existoval napriek poklesom cien v odvetví spoločenstva vo výške 7 % v období medzi rokom 2001 a OV. To jasne poukazuje na vplyv ruských cien na ceny v odvetví spoločenstva.“
75 V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že podľa údajov uvedených v dočasnom nariadení (pozri tabuľku č. 4 a 9 v bode 5 vyššie), rozdiel medzi ruskými cenami a cenami uplatňovanými priemyselným odvetvím Spoločenstva medzi rokmi 1998 a 2000 a rozdiel existujúci medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania bol podobného rozsahu.
76 Ani v napadnutom nariadení, ani v procesných dokumentoch však Rada a Komisia výslovne netvrdia, že pokles ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva v roku 1999 (jediný pokles počas obdobia medzi rokom 1998 a 2000) bol následkom podhodnotenia ruských cien. Rada sama v napadnutom nariadení obdobie medzi rokom 1998 a 2000 opisuje ako obdobie, počas ktorého boli výsledky priemyselného odvetvia Spoločenstva vcelku uspokojivé. Je tiež potrebné poznamenať, že výrazné zvýšenie rozdielu medzi priemernou cenou ruských dovozov a cenou uplatňovanou priemyselným odvetvím Spoločenstva medzi rokmi 2000 a 2001 nebránilo priemyselnému odvetviu Spoločenstva zvýšiť svoju priemernú cenu medzi rokmi 2000 a 2001 (pozri tabuľku č. 4 a 9 v bode 5 vyššie).
77 Odôvodnenie napadnutého nariadenia a údaje uvedené v dočasnom nariadení teda preukazujú, že cenový rozdiel je len jedným z viacerých faktorov, ktoré je treba zohľadniť počas skúmania príčinnej súvislosti medzi ruskými dovozmi a údajnou ujmou a jeho existencia sama osebe neumožňuje prísť k záveru, že pokles ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva počas obdobia vyšetrovania je možné prisúdiť len alebo prevažne ruským dovozom.
78 Rada a Komisia tvrdia, že ujma vznikla na základe dumpingových dovozov takto: v roku 2001 priemyselné odvetvie Spoločenstva stratilo objem predaja, pretože sa pokúšalo udržať svoje ceny napriek klesajúcim cenám kremíka z Ruska. Počas obdobia vyšetrovania bolo uvedené odvetvie nakoniec nútené reagovať na tlak na ceny, aby udržalo objem predaja a následne výrazne znížilo svoje ceny, čo viedlo k strate ziskovosti (odôvodnenie č. 52 dočasného nariadenia).
79 Žalobca sa domnieva, že inštitúcie Spoločenstva nesprávne pripísali stratu objemu predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva v roku 2001 a pokles jeho cien počas obdobia vyšetrovania ruskému dovozu. Inštitúcie Spoločenstva ignorovali účinky, po prvé zníženia dopytu na trhu s kremíkom, po druhé zvýšenie trhového podielu priemyselného odvetvia Spoločenstva a po tretie okolnosť, že väčšia časť objemu predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva chemickým užívateľom prešla počas obdobia vyšetrovania na metalurgických užívateľov.
80 Je preto potrebné preskúmať dôvodnosť tvrdení žalobcu a otázku, či sú tieto tvrdenia schopné preukázať, že Rada prekročila svoju širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje podľa judikatúry už citovanej v bode 43 vyššie.
– O znížení dopytu všetkých užívateľov
81 Rada počas pojednávania tvrdila, že žalobca vo svojich písomných dokumentoch nepredložil žiadne argumenty o znížení dopytu vo všeobecnosti, ale len o znížení dopytu chemických užívateľov. Z tohto dôvodu je odvolávanie sa na túto okolnosť žalobcom oneskorené a následne neprípustné.
82 Je potrebné konštatovať, že žalobca v bode 44 svojho návrhu na začatie konania poznamenal, že „pokles ceny (a ziskovosti) priemyselného odvetvia Spoločenstva medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania odráža v zásade zníženie dopytu po kremíku“.
83 Z toho vyplýva, že pripomienka Rady týkajúca sa prípustnosti argumentov založených na znížení dopytu je nedôvodná.
84 Pokiaľ ide o podstatu veci je potrebné pripomenúť, že napadnuté nariadenie neobsahuje žiadnu analýzu vývoja dopytu, Rada sa v odôvodnení č. 48 uvedeného nariadenia uspokojila s potvrdením záverov týkajúcich sa ujmy uvedených v dočasnom nariadení.
85 Z dočasného nariadenia vyplýva (pozri tabuľku č. 1 v bode 5 vyššie), že spotreba kremíka v Európskej únii poklesla o 4 % v roku 2001 a neskôr o 1 % počas obdobia vyšetrovania.
86 Je potrebné znova poznamenať, že východiskovým bodom teórie Rady, ktorá odvodzuje ujmu od ruských dovozov pre obdobie medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania, je, že v roku 2001 priemyselné odvetvie Spoločenstva stratilo objem predaja, keď sa pokúšalo udržať svoje ceny oproti klesajúcim cenám ruských exportujúcich výrobcov, čo prinútilo priemyselné odvetvie Spoločenstva znížiť ceny, aby udržalo alebo znovu nadobudlo svoj objem predaja neskôr počas obdobia vyšetrovania. Je preto potrebné preskúmať, či pokles objemu predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva v roku 2001 môže byť pripísaný, Radou, bez toho, aby prišlo z jej strany k zjavne nesprávnemu posúdeniu, len ruským dovozom, napriek skutočnosti, že spotreba Spoločenstva bola v roku 2001 vo fáze poklesu.
87 V tejto súvislosti je potrebné hneď na začiatku poznamenať, že tabuľka č. 8 dočasného nariadenia (pozri bod 5 vyššie) obsahuje chybu vo výpočte, pripustenú Radou v odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupňa, a že z tejto tabuľky po oprave tejto chyby vyplýva, že v roku 2001 objem predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva klesol iba o 4 % a nie o 7 %, ako bolo v tabuľke uvedené pôvodne.
88 Táto oprava poukazuje na to, že miera poklesu objemu predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva v roku 2001 (– 4 %) presne odráža mieru zníženia dopytu (– 4 %) a teda sa zdá, že úroveň predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva iba presne sledovala celkový vývoj spotreby Spoločenstva. Táto skutočnosť vedie k spochybneniu tvrdenia Rady, podľa ktorého pokles objemu predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva v roku 2001 bol následkom podhodnotenia cien uplatňovaných ruskými exportujúcimi výrobcami, keďže tento pokles môže byť logicky vysvetlený znížením dopytu Spoločenstva. Je preto potrebné konštatovať, že táto rozhodujúca skutočnosť nebola Radou zohľadnená.
89 Je potrebné navyše zdôrazniť, že v roku 2001 priemyselné odvetvie Spoločenstva chránilo svoj trhový podiel napriek rastu jeho cien o 3 %, zatiaľ čo priemerná cena ruských dovozov klesla o 12 %, čo smeruje k jasnému poukázaniu na absenciu akéhokoľvek vážneho dopadu ruských dovozných cien na situáciu priemyselného odvetvia Spoločenstva.
90 Z toho vyplýva, že vývoj dotknutých ukazovateľov nepotvrdzuje teóriu Rady, podľa ktorej pokles objemu predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva v roku 2001 bol výhradne následkom ruských dovozov, ale podporuje tvrdenie žalobcu, podľa ktorého uvedený pokles objemu predaja bol v zásade následkom zníženia dopytu v roku 2001.
91 Pokiaľ ide o obdobie vyšetrovania, je potrebné zdôrazniť, že dopyt po kremíku ešte klesol o 1 %. Objem predaja a trhový podiel priemyselného odvetvia Spoločenstva sa však zvýšil o 6 % a 2,4 percentuálnych bodov a dosiahol rekordnú úroveň.
92 Rada sa však domnieva, že pokles dopytu neovplyvnil predaj priemyselného odvetvia Spoločenstva, zohľadňujúc skutočnosť, že predaj sa zvýšil a že zvýšenie trhového podielu priemyselného odvetvia Spoločenstva medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania bol logickým následkom stability predaja na klesajúcom trhu.
93 Táto teória Rady nemôže byť prijatá. Na transparentnom a konkurenčnom trhu, akým je podľa napadnutého nariadenia trh s kremíkom, pokles dopytu vytvára tlak na cenu. Hospodársky subjekt konfrontovaný s poklesom dopytu má na výber medzi znížením jeho objemu predaja a znížením svojich cien.
94 Je potrebné okrem toho uviesť, že Rada nepredložila žiadne tvrdenie týkajúce sa osobitných okolností, ktoré by mohli umožniť priemyselnému odvetviu Spoločenstva zachovať, prípadne zvýšiť, jeho objem predaja pri zachovaní úrovne jeho cien pri poklese dopytu vzniknutom počas obdobia vyšetrovania.
95 Vzhľadom na predchádzajúce je potrebné prísť k záveru, že v napadnutom nariadení prišlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu v rozsahu, v akom Rada ignorovala účinok zníženia dopytu na situáciu priemyselného odvetvia Spoločenstva.
– O zvýšení trhového podielu a objeme predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva
96 Žalobca sa domnieva, že inštitúcie sa takisto dopustili nesprávneho posúdenia tým, že ignorovali logický vzťah, ktorý existuje medzi poklesom ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva počas obdobia vyšetrovania a zvýšením jeho predaja a trhového podielu.
97 V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že trhový podiel priemyselného odvetvia Spoločenstva sa zvýšil z 29,8 % na 36,7 % počas obdobia skúmania, teda o 6,9 percentuálneho bodu. Práve v období medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania, kedy je podľa Rady ujma najzjavnejšia, priemyselné odvetvie Spoločenstva zvýšilo svoj objem predaja o 2 % a svoj trhový podiel o 2,4 percentuálneho bodu na klesajúcom trhu (pozri tabuľku č. 10 v bode 5 vyššie).
98 Podľa Rady bolo zlepšenie objemu predaja počas obdobia vyšetrovania malé, a predstavovalo obranné opatrenie, ktorým priemyselné odvetvie Spoločenstva znova nadobudlo objem, ktorý stratilo v roku 2001 pri pokuse o zachovanie svojich cien voči ruským dovozom (– 4 %). Zlepšenie objemu predaja a trhového podielu počas obdobia vyšetrovania nevyžadovalo žiadne zníženie cien, zníženie cien bolo následkom len podhodnotenia ruských cien.
99 Predovšetkým z opravených údajov v tabuľke č. 8 dočasného nariadenia (pozri bod 87 vyššie) vyplýva, že počas obdobia vyšetrovania priemyselné odvetvie Spoločenstva nielenže opätovne získalo objem predaja stratený v roku 2001 (– 4 %), ale nárastom objemu o 6 % dosiahlo počas celého obdobia skúmania rekordnú úroveň.
100 Rovnako pokiaľ ide o trhový podiel priemyselného odvetvia Spoločenstva, ktorý v roku 2001 zostal stabilný, zaznamenal zlepšenie o 2,4 percentuálne body (z 24,3 na 36,7 %) počas obdobia vyšetrovania a rovnako dosiahol rekordnú úroveň.
101 V prejednávanej veci teda priemyselné odvetvie Spoločenstva zlepšilo svoj predaj na klesajúcom trhu a oznámilo nárast trhového podielu medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania, ktorý sa rovnal polovici celkového trhového podielu ruských exportujúcich výrobcov.
102 Rada popiera, že pokles ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva vytvoril konkurenčnú výhodu, ktorá mu umožnila dosiahnuť tento výsledok. Pokles ceny podľa Rady bol len obranným opatrením proti podhodnoteniu ruských cien, za účelom vyhnutia sa stratám objemu predaja. Následne Rada ani Komisia nepredložila žiadny argument, ktorý by vysvetlil ako bolo možné pre priemyselné odvetvie Spoločenstva medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania zvýšiť svoj trhový podiel o 2,4 percentuálne body na klesajúcom trhu bez toho, aby znížilo ceny.
103 Je potrebné pripomenúť, že Rada založila svoju argumentáciu na teórii, podľa ktorej, po prvé priemyselné odvetvie Spoločenstva stratilo v roku 2001 objem predaja z dôvodu podhodnotenia ruských cien a po druhé bolo teda počas obdobia vyšetrovania nútené drasticky znížiť svoje ceny, aby predišlo ďalšej strate objemu predaja alebo aby znova získalo objem predaja stratený v roku 2001.
104 Tak ako bolo objasnené v bodoch 88 a nasledujúcich, východiskový bod tejto teórie je nesprávny, keďže Rada nezohľadnila prijateľné vysvetlenie, podľa ktorého strata objemu v roku 2001 (– 4 %) bola výhradne alebo prevažne pripísateľná zníženiu dopytu (– 4 %), a že Rada nepredložila žiadne závažné argumenty na vyvrátenie tohto vysvetlenia.
105 Okrem toho, vzhľadom na to, že odôvodnenie Rady je založené na hypotéze, podľa ktorej priemyselné odvetvie Spoločenstva zaujalo defenzívny postoj, aby zachovalo svoj objem predaja, je neúčinné voči zvýšeniu o 6 % počas obdobia vyšetrovania, čo nemôže byť kvalifikované ako jednoduché udržanie objemu. Toto zvýšenie viac ako len vyrovnalo stratu 4 % v roku 2001, takže medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania priemyselné odvetvie Spoločenstva získalo na objeme predaja viac ako 2 %.
106 Je preto potrebné skonštatovať, že Rada a Komisia nepredložili žiadny závažný argument, ktorý by preukazoval, že významné zvýšenie trhového podielu priemyselného odvetvia Spoločenstva na klesajúcom trhu počas obdobia vyšetrovania by bolo možné bez konkurenčnej výhody získanej znížením svojich cien.
107 Pokiaľ ide o analýzu dopadu zvýšenia objemu predaja a trhového podielu na priemyselné odvetvie Spoločenstva medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania, Rada sa obmedzuje na nasledovné tvrdenie v odôvodnení č. 46 napadnutého nariadenia:
„… v zhode s nárastom dumpingového dovozu z Ruska sa zhoršila situácia v odvetví spoločenstva. [Jeho] trhový podiel vykáza[l] hlboký pokles.“
108 Vzhľadom na skutočnosť, že medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania sa trhový podiel priemyselného odvetvia Spoločenstva významne zvýšil a nevykázal „hlboký pokles“, je potrebné skonštatovať, že v napadnutom nariadení Rada nielen opomenula zaoberať sa otázkou, či pokles ceny bol nevyhnutnou podmienkou pre zvýšenie objemu predaja a trhového podielu, a teda vzhľadom na zníženie ceny, či išlo o ujmu vyplývajúcu zo samotného konania priemyselného odvetvia Spoločenstva v zmysle rozsudku Extramet Industrie/Rada, už citovaného v bode 72 vyššie, ale v tomto kontexte pripisuje ruským dovozom neexistujúci poškodzujúci faktor.
109 Je preto potrebné prísť k záveru, že Rada sa v rámci napadnutého nariadenia pri skúmaní súvislosti existujúcej medzi zvýšením trhového podielu a objemu predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva a poklesom cien uplatňovaných týmto odvetvím dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.
– O migrácii predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva od chemických užívateľov na metalurgických užívateľov
110 Žalobca tvrdí, že Rada v napadnutom nariadení nesprávne uviedla, že pokles nákupu kremíka chemickým odvetvím nepridal na ujme, ktorú utrpelo priemyselné odvetvie Spoločenstva, a že uvedené nariadenie tým neoprávnene pripísalo účinky tohto poklesu ruským dovozom.
111 Na začiatok je potrebné pripomenúť si znenie odôvodnení č. 63 a 64 napadnutého nariadenia:
„Počas obdobia medzi rokom 2000 a OV, keď trendy ujmy poukázali na pokles cien a ziskovosti, predaj chemickým užívateľom klesol asi o päťtisíc ton (– 7 %), ale priemerné ceny stúpli o 14 EUR/tona (+ 1,1 %). Porovnateľné údaje za celkový predaj ukazujú nárast o približne tritisíc ton (+ 2,1 %), pričom priemerné ceny klesli o 46 EUR/tona (– 3,7 %).
Neexistuje preto dôvod veriť, že ujma spôsobená priemyselnému odvetviu spoločenstva bola zapríčinená poklesom predaja chemickým užívateľom. V skutočnosti, vzhľadom na charakter utrpenej ujmy, je opak pravdou.“
112 Z údajov uvedených v odôvodnení č. 61 napadnutého nariadenia a z tabuľky č. 8 dočasného nariadenia (pozri bod 5 vyššie) vyplýva, že predaj priemyselného odvetvia Spoločenstva chemickým užívateľom, ktorí používajú väčšinou kremík vysokej kvality, v roku 2001 mierne poklesol (– 0,6 %, teda o – 445 ton) a značne poklesol počas obdobia vyšetrovania (– 6,4 %, teda o – 4 783 ton). Naopak, predaj metalurgickým užívateľom, ktorí používajú väčšinou kremík štandardnej alebo nízkej kvality, sa na začiatku v roku 2001 znížil (– 8,4 %, teda o – 4 904 ton), neskôr, počas obdobia vyšetrovania, vysoko vzrástol (+ 24,1 %, teda o + 12 985 ton). Následne podiel objemu predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva chemickým užívateľom v porovnaní s celkovým objemom predaja kremíka Spoločenstvom klesol z 58 % v roku 2001 na 51 % počas obdobia vyšetrovania, a rovnaký podiel sa zvýšil z 42 % na 49 % pokiaľ ide o predaj metalurgickým užívateľom.
113 Je teda nesporné, že priemerná cena kremíka predaného priemyselným odvetvím Spoločenstva týmto dvom druhom užívateľov je rozdielna a počas obdobia vyšetrovania dosiahla 1 301 eur za tonu kremíka predaného chemickým užívateľom a 1 063 eur za tonu kremíka predaného metalurgickým užívateľom, ako to vyplýva zo zdrojov uvedených v bode 112 vyššie. Z toho vyplýva, že podstatný vývoj podielu predaja kremíka priemyselným odvetvím Spoločenstva opísaný v uvedenom bode na jednej strane chemickým užívateľom a na druhej strane metalurgickým užívateľom vo vzťahu k celkovému predaju kremíka mal nevyhnutne vplyv na pokles, pri výpočte priemernej ceny, všetkého kremíka predaného priemyselným odvetvím Spoločenstva počas obdobia vyšetrovania.
114 Podľa tvrdení žalobcu, prednesených počas správneho konania, Rada túto migráciu predaja úplne nezávislú od ruských dovozov nespochybnila. Okrem toho konanie pred Súdom prvého stupňa preukázalo, že jediný príklad ruského predaja chemickým užívateľom, o ktorom vedia inštitúcie, bola vzorka 200 ton, čo je zanedbateľné množstvo v porovnaní s objemom predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva tejto skupine užívateľov (69 652 ton počas obdobia vyšetrovania). Okrem toho Rada nespochybnila, že dôvodom straty objemu predaja chemickým užívateľom bolo zníženie ich dopytu.
115 Z toho vyplýva, že Rada sa v napadnutom nariadení dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri analýze vplyvu zníženia dopytu chemických užívateľov na priemernú cenu uplatňovanú priemyselným odvetvím Spoločenstva, následného poklesu predaja tejto skupine užívateľov a súbežného zvýšenia predaja metalurgickým užívateľom.
116 Z predchádzajúceho vyplýva, že Rada sa pri svojej analýze, ktorá viedla k zisteniu existencie príčinnej súvislosti medzi ruskými dovozmi a ujmou údajne utrpenou priemyselným odvetvím Spoločenstva, dopustila zjavných nesprávnych posúdení tým, že opomenula zohľadniť nevyhnutný vplyv po prvé zníženia dopytu na objem predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva medzi rokom 2001 a obdobím vyšetrovania, po druhé zvýšenia jeho trhového podielu a objemu predaja medzi rokom 2001 a obdobím vyšetrovania na úroveň cien uplatňovaných týmto odvetvím a po tretie zmeny štruktúry jeho predaja medzi rokom 2001 a obdobím vyšetrovania na rozsah poklesu priemerných cien jeho predaja. Týmto Rada nevyhnutne pripísala ruským dovozom poškodzujúce účinky pre priemyselné odvetvie Spoločenstva, ktorých pôvod bol od týchto dovozov úplne odlišný.
117 Naviac je potrebné uviesť, na jednej strane, že nesprávnosti uvedené vyššie vyvracajú hlavnú teóriu inštitúcií, na ktorej sa zakladá určenie príčinnej súvislosti a na druhej strane, že základné nariadenie výslovne uvádza zníženie dopytu a zmeny rozloženia spotreby ako faktory, ktorých účinok na ujmu je treba preskúmať predtým, ako sa táto ujma prisúdi dumpingovým dovozom.
118 Na základe predchádzajúceho, ak by aj priemyselné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu uvedenú Radou, je potrebné uviesť, že zjavne nesprávne posúdenia, ktorých sa Rada dopustila v napadnutom nariadení pri analýze príčinnej súvislosti, predstavujú porušenie základného nariadenia.
119 Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že tretí a štvrtý žalobný dôvod musia byť prijaté. Napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, sa preto následne ruší bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody a tvrdenia žalobcu.
O trovách
120 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku inštitúcie, ktoré vstúpili do konania, znášajú svoje vlastné trovy konania. Keďže Rada nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu svojich trov konania a trov konania, ktoré vznikli žalobcovi. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Článok 1 nariadenia Rady (ES) č. 2229/2003 z 22. decembra 2003, ktorým sa uplatňuje konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uplatnené na dovozy kremíka z Ruska, sa zrušuje v rozsahu, v akom ukladá žalobcovi antidumpingové clo.
2. Rada znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi.
3. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. marca 2007.