Vec T‑745/20
Symphony Environmental Technologies plc
a
Symphony Environmental Ltd
proti
Európskemu parlamentu a i.
Rozsudok Všeobecného súdu (prvá rozšírená komora) z 31. januára 2024
„Mimozmluvná zodpovednosť – Životné prostredie – Smernica (EÚ) 2019/904 – Zákaz uvádzania výrobkov vyrobených z oxo‑degradovateľných plastov na trh – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Neexistencia rozlišovania medzi výrobkami vyrobenými z oxo‑degradovateľných plastov a výrobkami vyrobenými z oxo‑biodegradovateľných plastov – Posúdenie vplyvu – Rovnosť zaobchádzania – Proporcionalita“
1. Súdne konanie – Zverejňovanie rozhodnutí – Povinnosť súdu Únie zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi zverejňovaním rozhodnutí a právom na ochranu osobných údajov a obchodného tajomstva – Žiadosť o vynechanie verejne prístupných údajov – Zamietnutie
(Článok 15 ZFEÚ)
(pozri body 20, 22, 23)
2. Žaloba o náhradu škody – Autonómia vo vzťahu k žalobe o neplatnosť a žalobe na nečinnosť – Rozsah
(Článok 263 štvrtý odsek, článok 268 a článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
(pozri bod 31)
3. Žaloba o náhradu škody – Predmet – Náhrada škody údajne spôsobenej v dôsledku ustanovenia obsiahnutého v smernici prijatej Parlamentom a Radou – Žaloba podaná aj proti Komisii – Výhrada neprípustnosti vznesená Komisiou vzhľadom na jej úlohu v legislatívnom procese – Neexistencia vplyvu na posúdenie prípustnosti žaloby podanej proti Komisii
(Články 268 a 294 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2019/904, článok 5)
(pozri body 32 – 38)
4. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Dostatočne závažné porušenie práva Únie – Porušenie normotvorcom Únie v oblasti životného prostredia – Požiadavka zjavného a závažného nedodržania širokej miery voľnej úvahy, ktorú má uvedený normotvorca v tejto oblasti – Súdne preskúmanie – Rozsah
(Články 191, 192 a článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
(pozri body 39 – 43, 114, 115, 250)
5. Životné prostredie – Znižovanie vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie – Smernica 2019/904 – Zákaz uvádzania výrobkov vyrobených z oxo‑degradovateľných plastov na trh – Povinnosť inštitúcií Únie prijať tento zákaz v súlade s postupom obmedzovania stanoveným v nariadení REACH – Neexistencia – Povinnosť počkať na výsledok postupu obmedzovania prebiehajúceho pred Európskou chemickou agentúrou (ECHA) – Neexistencia
(Článok 14 ods. 1, článok 16 ods. 1 a článok 17 ods. 2 ZEÚ; článok 289 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, články 68 až 73; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2019/904, článok 5)
(pozri body 50 – 73, 59 – 65)
6. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Posúdenie zákonnosti aktu Únie z hľadiska iného aktu rovnakej právnej sily – Akt, ktorý nebol prijatý na základe tohto posledného uvedeného aktu – Neexistencia ustanovenia, ktoré stanovuje prednosť určitého aktu pred iným – Neprípustnosť posúdenia
(Článok 289 ods. 1 a 3, článok 294 a článok 340 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2019/904)
(pozri body 66 – 70)
7. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Právna norma, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Pojem – Ustanovenie upravujúce verejnú konzultáciu o zavedení nových obmedzení vo výrobe, používaní alebo uvádzaní chemickej látky na trh – Vylúčenie
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, článok 69 ods. 6 písm. a) a článok 71 ods. 1]
(pozri body 73 – 77)
8. Akty inštitúcií – Postup vypracovania – Posúdenie vplyvu stanovené medziinštitucionálnou dohodou medzi Parlamentom, Radou a Komisiou – Povinnosť aktualizácie tohto posúdenia na účely legislatívneho procesu – Neexistencia
(Článok 192 ods. 1 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2019/904)
(pozri body 87 – 92)
9. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Dostatočne závažné porušenie práva Únie – Požiadavka zjavného a závažného prekročenia hraníc voľnej úvahy inštitúciami – Zákaz uvádzania výrobkov vyrobených z oxo‑degradovateľných plastov na trh – Zákaz vzťahujúci sa na výrobky vyrobené z plastu obsahujúceho prooxidačnú prídavnú látku – Zákaz založený na podrobnom vedeckom hodnotení rizík, ktoré predstavuje tento druh plastu – Neexistencia dostatočne závažného porušenia
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2019/904, odôvodnenie 15 a článok 5)
(pozri body 116 – 120, 127 – 151, 201 – 209, 217 – 226, 234 – 241, 249)
10. Životné prostredie – Znižovanie vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie – Smernica 2019/904 – Zákaz uvádzania výrobkov vyrobených z oxo‑degradovateľných plastov na trh – Zákaz vzťahujúci sa na výrobky vyrobené z plastu obsahujúceho prooxidačnú prídavnú látku – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia
(Článok 5 ods. 4 ZEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2019/904, článok 5)
(pozri body 254, 255, 258, 259, 262 – 269, 273, 274, 276, 278, 279)
11. Životné prostredie – Znižovanie vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie – Smernica 2019/904 – Zákaz uvádzania výrobkov vyrobených z oxo‑degradovateľných plastov na trh – Zákaz vzťahujúci sa na výrobky vyrobené z plastu obsahujúceho prooxidačnú prídavnú látku – Zákaz, ktorý sa nevzťahuje na výrobky vyrobené z bežných plastov alebo plastov uvádzaných na trh ako kompostovateľné – Neporovnateľné situácie – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania – Neexistencia
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2019/904, článok 5)
(pozri body 287 – 294, 300 – 304, 306 – 308)
12. Životné prostredie – Znižovanie vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie – Smernica 2019/904 – Zákaz uvádzania výrobkov vyrobených z oxo‑degradovateľných plastov na trh – Zákaz vzťahujúci sa na výrobky vyrobené z plastu obsahujúceho prooxidačnú prídavnú látku – Obmedzenie slobody podnikania a práv duševného vlastníctva spoločností zapojených do výroby a uvádzania takejto prídavnej látky na trh – Prípustnosť – Podmienky
(Charta základných práv Európskej únie, článok 16, článok 17 ods. 2 a článok 52 ods. 1; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2019/904, článok 5)
(pozri body 315 – 320, 325)
13. Životné prostredie – Znižovanie vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie – Smernica 2019/904 – Zákaz uvádzania výrobkov vyrobených z oxo‑degradovateľných plastov na trh – Zákaz vzťahujúci sa na výrobky vyrobené z plastu obsahujúceho prooxidačnú prídavnú látku – Porušenie vlastníckeho práva spoločností zapojených do uvádzania takejto prídavnej látky na trh – Neexistencia
(Charta základných práv Európskej únie, článok 17)
(pozri body 322, 323)
14. Základné práva – Charta základných práv – Právo na riadnu správu vecí verejných – Neuplatniteľnosť na proces vypracovania legislatívneho aktu
(Charta základných práv Európskej únie, článok 41)
(pozri bod 332)
Zhrnutie
Prvá rozšírená komora Všeobecného súdu, na ktorú bola podaná žaloba o mimozmluvnú zodpovednosť, konštatovala, že zákaz uvádzania výrobkov vyrobených z oxo‑degradovateľných plastov na trh stanovený v článku 5 smernice 2019/904(1) je v súlade s článkom 191 ZFEÚ, ktorý stanovuje súbor cieľov, zásad a kritérií, ktoré musí normotvorca Únie dodržiavať v rámci vykonávania politiky životného prostredia, ako aj so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania.
Žalobkyne, Symphony Environmental Technologies plc a Symphony Environmental Ltd, sú spoločnosti so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorých predmetom činnosti je vývoj, výroba a uvádzanie na trh určitých špecializovaných plastových výrobkov, ako aj prídavných látok a predzmesí(2) používaných pri výrobe týchto výrobkov.
Jedna z predzmesí vyrábaných žalobkyňami obsahuje prooxidačnú prídavnú látku, ktorá podľa ich názoru umožňuje, aby plast, do ktorého bola doplnená, biologicky degradoval oveľa rýchlejšie ako oxo‑degradovateľný plast.(3) Plast obsahujúci takúto prídavnú látku, ktorý žalobkyne kvalifikujú ako oxo‑biodegradovateľný, by sa mal preto odlíšiť od oxo‑degradovateľného plastu.
Svojou žalobou sa žalobkyne domáhajú náhrady škody, ktorú údajne utrpeli v dôsledku zákazu uvádzania výrobkov z oxo‑degradovateľných plastov na trh, ktorý je stanovený v článku 5 smernice 2019/904, v rozsahu, v akom sa uvedený zákaz uplatňuje na oxo‑biodegradovateľné plasty.
Posúdenie Všeobecným súdom
Všeobecný súd na úvod pripomenul, že vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie je podmienený súčasným splnením troch podmienok, a to dostatočne závažného porušenia právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom, existencie škody a existencie príčinnej súvislosti medzi údajným porušením povinnosti a škodou, ktorú utrpeli poškodené osoby.
Pokiaľ ide o prvú z týchto podmienok, Všeobecný súd spresnil, že v kontexte prejednávanej veci musí prípadné dostatočne závažné porušenie dotknutých právnych noriem spočívať na zjavnom a závažnom prekročení hraníc širokej diskrečnej právomoci, ktorou normotvorca Únie disponuje pri výkone právomocí v oblasti životného prostredia podľa článkov 191 a 192 ZFEÚ. Výkon tejto diskrečnej právomoci totiž zahŕňa na jednej strane potrebu, aby normotvorca Únie predvídal a posúdil ekologický, vedecký, technický a hospodársky vývoj komplexnej a neistej povahy na druhej strane vyváženie a voľbu medzi rôznymi cieľmi, zásadami a záujmami uvedenými v článku 191 ZFEÚ.
V prejednávanej veci Všeobecný súd v súvislosti s článkom 191 ZFEÚ najskôr konštatoval, že Parlament, Rada a Komisia (ďalej len „tri dotknuté inštitúcie“) sa nedopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď prijali zákaz uvádzania výrobkov vyrobených z plastu obsahujúceho prooxidačnú prídavnú látku(4) na trh, keďže mali k dispozícii čo možno najpodrobnejšie vedecké hodnotení rizík, ktoré predstavuje tento druh plastov pre životné prostredie a ľudské zdravie. Podľa smernice 2019/904(5) je tento zákaz odôvodnený skutočnosťou, že tento plast biologicky riadne nedegraduje, nie je kompostovateľný, negatívne ovplyvňuje recykláciu bežných plastov a nemá preukázateľný prínos pre životné prostredie.
V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého plast obsahujúci prooxidačnú prídavnú látku biologicky riadne nedegraduje, vedecké štúdie, ktoré mali tri dotknuté inštitúcie k dispozícii v čase vypracovania a prijatia smernice 2019/904, uvádzajú, že úroveň biodegradácie dosiahnutá týmto plastom je nízka, alebo dokonca nulová, či už v otvorenom priestore, na skládke alebo v morskom prostredí. Podľa uvedených štúdií bola uspokojivá biodegradácia dosiahnutá iba v rámci laboratórnych skúseností, ale nikdy nie v reálnom svete. Podmienky prostredia sú pritom premenlivé a sťažujú odhad času a stupňa rozpadu, ktoré sú potrebné na to, aby mohlo dôjsť k biodegradácii tohto druhu plastov.
V druhom rade z vedeckých údajov dostupných v priebehu legislatívneho procesu vyplýva, že plast obsahujúci prooxidačnú prídavnú látku, nie je vhodný na žiadnu formu kompostovania.(6) Dotknutý plast totiž nespĺňa viaceré normy týkajúce sa priemyselného alebo domáceho kompostovania ani normy na obaly zhodnotiteľné kompostovaním, pretože jeho biodegradácia trvá príliš dlho a zvyšky plastov vzniknuté pri tomto procese môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu kompostu, či dokonca sa rozšíriť do prostredia. Okrem toho okolnosť, že v laboratóriu bola dosiahnutá určitá miera biodegradácie, nedokazuje, že rovnaká miera sa dosiahne za rovnakú dobu v reálnom svete.
Pokiaľ ide v treťom rade o tvrdenie, podľa ktorého plast obsahujúci prooxidačnú prídavnú látku negatívne ovplyvňuje recykláciu bežných plastov, z vedeckých štúdií, o ktorých tri dotknuté inštitúcie tvrdia, že z nich vychádzali pri prijímaní smernice 2019/904, vyplýva, že v súčasnosti dostupné technológie neumožňujú podnikom v oblasti opätovného spracovania identifikovať a izolovať plast obsahujúci prooxidačnú prídavnú látku od iných druhov plastu, takže bude nevyhnutne recyklovaný spolu s bežným plastom. Prítomnosť prooxidačných prídavných látok v recyklovanom materiáli pritom urýchli jeho degradáciu a negatívne tak ovplyvní predajnosť recyklovaného plastu, jeho kvalitu a cenu. V tejto súvislosti, hoci používanie stabilizátorov v určitých prípadoch umožňuje zabrániť zhoršeniu kvality recyklovaného plastu, je ťažké určiť množstvo potrebných stabilizátorov, ktoré závisí od koncentrácie a druhu použitej prooxidačnej prídavnej látky.
V štvrtom rade informácie dostupné v čase prijatia smernice 2019/904 nepoukazujú na žiadny preukázateľný prínos plastu obsahujúceho prooxidačnú prídavnú látku pre životné prostredie.
Ďalej Všeobecný súd po tom, čo pripomenul širokú diskrečnú právomoc, ktorou disponuje normotvorca Únie pri určovaní povahy a rozsahu prijímaných opatrení v technicky zložitom a neustále sa vyvíjajúcom rámci, konštatoval, že zákaz uvádzania výrobkov vyrobených z plastu obsahujúceho prooxidačnú prídavnú látku na trh neporušuje zásadu proporcionality. Na jednej strane je tento zákaz vhodný na dosiahnutie cieľa ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, ktorý sleduje smernica 2019/904, vzhľadom na riziká, ktoré predstavuje plast obsahujúci prooxidačnú prídavnú látku. Na druhej strane predmetný zákaz neprekračuje hranice toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa, keďže žiadna z alternatív navrhnutých žalobkyňami nie je schopná zabezpečiť jeho dosiahnutie. Tento zákaz nemožno považovať za neprimeraný ani z dôvodu, že bol prijatý bez stanovenia prechodného obdobia, najmä vzhľadom na nekomplexné použitie dotknutého plastu. Všeobecný súd navyše zopakoval význam ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, ktorý môže odôvodniť negatívne hospodárske dôsledky, a to aj značné, pre niektoré hospodárske subjekty.
Napokon tri dotknuté inštitúcie neporušili všeobecnú zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že zakázali uvádzanie výrobkov vyrobených z plastu obsahujúceho prooxidačnú prídavnú látku na trh, ale nie výrobkov vyrobených z bežných plastov, s určitými výnimkami, a ani výrobkov vyrobených z plastov uvádzaných na trh ako „kompostovateľné“.
V prvom rade výrobky vyrobené z plastu obsahujúceho prooxidačnú prídavnú látku nemožno považovať za výrobky nachádzajúce sa v situácii porovnateľnej so situáciou výrobkov vyrobených z bežného plastu, ktorých uvedenie na trh smernica 2019/904 nezakazuje, s výnimkou deviatich jednorazových výrobkov. Na jednej strane na základe vedeckého posúdenia rizík, ktoré bolo dostupné pred prijatím smernice 2019/904, nemožno vylúčiť, že plast obsahujúci prooxidačnú prídavnú látku je prinajmenšom v určitých aspektoch týkajúcich sa najmä jeho recyklácie a biodegradácie na skládke problematickejší ako bežný plast. V tejto súvislosti by rýchlejší rozpad plastu obsahujúceho prooxidačnú prídavnú látku v porovnaní s bežným plastom mohol mať zvýšený negatívny vplyv na životné prostredie, pretože sa koncentruje v kratšom časovom období. Na druhej strane treba zohľadniť cieľ smernice 2019/904, ktorým je okrem iného predchádzať vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie a ľudské zdravie a tento vplyv znižovať, sústredením úsilia tam, kde je to najviac potrebné. Vzhľadom na tento cieľ sa nemožno domnievať, že tieto dva druhy plastov sa nachádzajú v porovnateľnej situácii. Pokiaľ ide o jednorazové výrobky vyrobené z bežného plastu, ktorých uvedenie na trh zakazuje smernica 2019/904(7), nemožno sa vzhľadom na cieľ smernice domnievať, že sa nachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou výrobkov vyrobených z plastu obsahujúceho prooxidačnú prídavnú látku.
V druhom rade nie sú v porovnateľnej situácii ani výrobky vyrobené z plastu obsahujúceho prooxidačnú prídavnú látku a výrobky vyrobené z plastov uvádzaných na trh ako „kompostovateľné“. Na jednej strane sa tri dotknuté inštitúcie mohli bez toho, aby sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, domnievať, že existuje riziko, že plast obsahujúci prooxidačnú prídavnú látku nie je kompostovateľný, a na druhej strane výrobky vyrobené z plastov uvádzaných na trh ako „kompostovateľné“ nespadajú ani do predmetu, ani do cieľa smernice 2019/904.
Všeobecný súd najmä vzhľadom na tieto úvahy zamietol žalobu žalobkýň v celom rozsahu.