Vec T‑465/12
(uverejnenie výňatkov)
AGC Glass Europe SA a i.
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Správne konanie – Európsky trh s autosklom – Zverejnenie rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Zamietnutie žiadosti o dôverné zaobchádzanie s informáciami, ktoré chce Komisia zverejniť – Povinnosť odôvodnenia – Dôvernosť – Profesijné tajomstvo – Program zhovievavosti – Legitímna dôvera – Rovnosť zaobchádzania“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (tretia komora) z 15. júla 2015
1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Profesijné tajomstvo – Vyšetrovateľ – Právomoc – Rozsah a obmedzenia
(Články 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 28 ods. 2; rozhodnutie Komisie 2011/695, článok 8)
2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Spolupráca obvinených podnikov – Informácie, ktoré boli Komisii dobrovoľne predložené s cieľom získať prospech z programu zhovievavosti – Neexistencia vplyvu na občianskoprávne dôsledky účasti na porušení
(Články 101 ZFEÚ, 102 ZFEÚ a 339 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 30 ods. 2; oznámenia Komisie 2002/C 45/03 a 2006/C 298/11)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Zverejnenie informácií, ktoré podnik zúčastnený na porušení dobrovoľne odovzdal Komisii s cieľom získať prospech z programu zhovievavosti – Oznámenia o spolupráci – Rozsah – Zákaz zverejnenia informácií nachádzajúcich sa v žiadostiach o zhovievavosť – Neexistencia
(Články 101 ZFEÚ, 102 ZFEÚ a 339 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 30 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03 a oznámenie Komisie 2006/C 298/11, body 6, 31 až 35)
1. Podľa článku 8 ods. 2 rozhodnutia 2011/695 o pôsobnosti vyšetrovateľov v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže, zapojenie vyšetrovateľa spočíva v uplatnení pravidiel chrániacich podniky z dôvodu dôvernosti dotknutej informácie. Cieľom zapojenia vyšetrovateľa je teda pridať ďalšiu fázu kontroly zo strany orgánu, ktorý je nezávislý od Komisie. Tento orgán je navyše povinný odložiť účinnosť svojho rozhodnutia, čím sa dotknutému podniku dáva možnosť obrátiť sa na sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení s cieľom priznať odklad výkonu v súlade s tým súvisiacimi podmienkami.
Preto treba rozlišovať medzi uplatnením právnych predpisov týkajúcich sa dôvernosti informácie ako takej na jednej strane a právnych predpisov, na ktoré sa odkazuje s cieľom priznať dôverné zaobchádzanie s informáciou nezávisle od otázky, či táto informácia je už zo svojej povahy dôverná, na druhej strane. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj keď zverejnenie informácie, na ktorú sa nevzťahuje profesijné tajomstvo, môže predstavovať porušenie pravidla patriaceho do druhej z dvoch vyššie uvedených kategórií, táto okolnosť nespôsobuje, že by sa ochrana poskytovaná pravidlami týkajúcimi sa uvedeného tajomstva stala iluzórnou. Ak by bolo takéto porušenie preukázané, môže viesť k primeraným nápravným opatreniam ako k náhrade škody, ak sú splnené podmienky týkajúce sa vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie. V dôsledku toho vecná analýza tvrdení patriacich do tejto kategórie pravidiel prekračuje ciele sledované mandátom, ktorý bol daný vyšetrovateľovi na základe článku 8 rozhodnutia 2011/695.
(pozri bod 59)
2. Z oznámení o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch z rokov 2002 a 2006 vyplýva, že ich jediným cieľom je stanoviť podmienky, za ktorých podnik môže získať buď oslobodenie od pokuty, alebo jej zníženie. Tieto oznámenia sa týkajú výhradne výšky pokút a nestanovujú žiadnu inú výhodu, ktorú by si mohol podnik nárokovať výmenou za svoju spoluprácu. Pravidlá spresňujú, že skutočnosť, že podnik získal oslobodenie od pokuty alebo jej zníženie, neznamená, že tento podnik je chránený pred dôsledkami svojej účasti na porušovaní článku 101 ZFEÚ v občianskoprávnom konaní.
Cieľom predmetných oznámení o spolupráci je zrealizovať politiku rozlišovania medzi adresátmi rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ, podľa miery spolupráce každého z nich a z hľadiska výšky pokuty. Cieľom predmetných oznámení teda nie je ovplyvnenie dôsledkov, ktoré na občianskoprávnej úrovni vyvolá účasť podnikov žiadajúcich o zhovievavosť na protiprávnom konaní.
(pozri body 66, 67, 73)
3. Z bodu 6 oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch z roku 2006 vyplýva, že podnik nemôže byť znevýhodnený v rámci občianskoprávnych konaní, ktoré prípadne budú voči nemu začaté, len preto, že dobrovoľne písomne predložil Komisii vyhlásenie o zhovievavosti, v súvislosti s ktorým by mohlo byť vydané rozhodnutie nariaďujúce oznámenie dokumentov. Práve v rámci tohto zámeru chrániť osobitne vyhlásenia o zhovievavosti Komisia stanovila pre seba v bodoch 31 až 35 oznámenia o spolupráci z roku 2006 osobitné pravidlá upravujúce spôsoby formulovania uvedených vyhlásení, prístup k nim a ich používanie. Tieto pravidlá sa týkajú výlučne dokumentov a vyhlásení, či už písomných, alebo zaznamenaných, doručených v súlade s oznámeniami o spolupráci z rokov 2002 alebo 2006, pričom ich zverejnenie Komisia vo všeobecnosti považuje za zverejnenie, ktoré narúša ochranu cieľov inšpekcií a vyšetrovaní v zmysle článku 4 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ako sa uvádza v bodoch 32 a 40 uvedených oznámení. Cieľom ani účinkom týchto pravidiel teda nie je zabrániť Komisii zverejniť v rozhodnutí, ktorým sa končí správne konanie, informácie týkajúce sa opisu porušenia, ktoré jej boli predložené v rámci programu zhovievavosti, a tieto pravidlá v tejto súvislosti ani nie sú základom vzniku legitímnej dôvery.
Takéto zverejnenie vykonané na základe článku 30 nariadenia č. 1/2003 teda nenarušuje legitímnu dôveru, na ktorú sa môžu odvolávať žalobkyne na základe oznámení o zhovievavosti z rokov 2002 a 2006 a ktorá sa týka výpočtu sumy pokuty a nakladania s dokumentmi a osobitne s uvedenými vyhláseniami.
S tým súvisí, že článok 4 nariadenia č. 1049/2001 sa týka prístupu k dokumentom, ktoré sú súčasťou spisu z vyšetrovania, s výnimkou rozhodnutia, ktoré Komisia prijíma na konci správneho konania a ktorého obsah je konečný v zmysle článku 30 nariadenia č. 1/2003. Na základe článku 4 nariadenia č. 1049/2001 teda nemôže vzniknúť v súvislosti so žalobkyňami legitímna dôvera, pokiaľ ide o obsah verejnej verzie predmetného rozhodnutia.
(pozri body 70 – 72)