ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
z 8. apríla 2008 (*)
„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Verejné zmluvy na dodanie tovaru – Smernice 77/62/EHS a 93/36/EHS – Uzavretie zmlúv bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania – Nevyhlásenie verejného obstarávania – Helikoptéry značky Agusta a Agusta Bell“
Vo veci C‑337/05,
ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 15. septembra 2005,
Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: D. Recchia a X. Lewis, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobkyňa,
proti
Talianskej republike, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Fiengo, avvocato dello Stato, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanej,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, A. Rosas, K. Lenaerts a G. Arestis, sudcovia K. Schiemann, J. Makarczyk (spravodajca), P. Kūris, E. Juhász, E. Levits a A. Ó Caoimh,
generálny advokát: J. Mazák,
tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. apríla 2007,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 10. júla 2007,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou Komisia Európskych spoločenstiev žiada, aby Súdny dvor určil, že Talianska republika si tým, že zaviedla už dlhodobo uplatňovaný postup spočívajúci v uzatváraní priamych zmlúv so spoločnosťou Agusta SpA (ďalej len „Agusta“) na dodávku helikoptér značky Agusta a Agusta Bell pre potreby viacerých vojenských a civilných jednotiek Talianskej republiky bez akéhokoľvek oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a najmä nedodržaním postupov stanovených v smernici Rady 93/36/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru (Ú. v. ES L 199, s. 1; Mim. vyd. 06/002, s. 110), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/52/EHS z 13. októbra 1997 (Ú. v. ES L 328, s. 1; Mim. vyd. 06/003, s. 3, ďalej len „smernica 93/36“) a predtým v smernici Rady 77/62/EHS z 21. decembra 1976 o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 13, s. 1), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 80/767/EHS z 22. júla 1980 (Ú. v. ES L 215, s. 1) a smernicou Rady 88/295/EHS z 22. marca 1988 (Ú. v. ES L 127, s. 1, ďalej len „smernica 77/62“), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z týchto smerníc.
Právny rámec
2 Svojou žalobou Komisia navrhuje, aby bolo konštatované nesplnenie povinnosti vyplývajúcej zo smernice 93/36 a zo smernice 77/62, pokiaľ ide o obdobie predchádzajúce nadobudnutiu účinnosti prvej uvedenej smernice. Z dôvodu podobnosti ustanovení týchto smerníc a pre väčšiu prehľadnosť je opodstatnené sa odvolávať len na smernicu 93/36.
3 Podľa ustanovení dvanásteho odôvodnenia smernice 93/36:
„… rokovacie konanie by malo byť považované za výnimočné a preto by malo byť uplatnené len vo vymedzených prípadoch“.
4 Článok 1 smernice 93/36 stanovuje, že na účely tejto smernice:
„a) ‚verejné zmluvy na dodanie tovaru‘ sú písomne uzavreté odplatné zmluvy medzi dodávateľom (fyzickou alebo právnickou osobou) a jedným z obstarávateľov definovaných v bode b), ktorých predmetom je kúpa, kúpa prenajatej veci (lízing), kúpa tovaru na splátky alebo prenájom tovaru s možnosťou alebo bez možnosti odkúpenia. Dodanie takých tovarov môže navyše zahŕňať umiestnenie a montáž;
b) ‚obstarávatelia‘ sú štát, regionálne alebo miestne orgány, organizácie, ktoré sa spravujú verejným právom, združenia tvorené jedným alebo niekoľkými takýmito orgánmi alebo organizáciami, ktoré sa spravujú verejným právom;
…
d) ‚otvorená súťaž‘ je vnútroštátny postup, pri ktorom môžu predložiť ponuky všetci dodávatelia, ktorí o to majú záujem;
e) ‚užšia súťaž‘ je vnútroštátny postup, pri ktorom môžu predložiť ponuky len tí dodávatelia, ktorých k tomu vyzval obstarávateľ;
f) ‚rokovacie konanie‘ je vnútroštátny postup, pri ktorom sa obstarávateľ poradí s dodávateľmi podľa svojho výberu a rokuje s jedným alebo s viacerými z nich o podmienkach zmluvy.“
5 Podľa svojho článku 2 ods. 1 písm. b) sa uvedená smernica neuplatní na:
„zmluvy na dodanie tovaru, ktoré sú vyhlásené za tajné, alebo ktoré musia byť sprevádzané osobitnými bezpečnostnými opatreniami v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami v príslušnom členskom štáte, alebo ak si to vyžaduje ochrana základných bezpečnostných záujmov členského štátu.“
6 Článok 3 tej istej smernice stanovuje:
„Bez toho, aby boli dotknuté články 2, 4 a 5 ods. 1, táto smernica sa vzťahuje na všetky výrobky, na ktoré sa vzťahuje článok 1 písm. a), vrátane tých, ktoré sú súčasťou zmlúv uzatvorených obstarávateľom v oblasti obrany, s výnimkou tovarov, na ktoré sa vzťahuje článok [296] ods. 1 písm. b) [ES].“
7 Článok 5 ods. 1 písm. a) smernice 93/36 uvádza:
„a) Nadpisy II, III a IV a články 6 a 7 sa uplatnia na verejné zmluvy na dodanie tovaru uzatvárané:
i) obstarávateľmi uvedenými v článku 1 písm. b), vrátane zmlúv uzavretých obstarávateľmi uvedenými v prílohe I v oblasti obrany, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa nevzťahuje príloha II, ktorých čistá predpokladaná hodnota bez dane z pridanej hodnoty (DPH) nie je nižšia ako hodnota vyjadrená v [eur] zodpovedajúca sume 200000 SDR (zvláštne práva čerpania);
ii) obstarávateľmi uvedenými v prílohe I smernice, ktorých predpokladaná čistá hodnota bez DPH nie je nižšia ako hodnota vyjadrená v [eur] zodpovedajúca sume 130000 SDR; v prípade obstarávateľov z oblasti obrany toto platí len pre zmluvy zahŕňajúce výrobky, na ktoré sa vzťahuje príloha II.“
8 Článok 6 ods. 1 až 3 tej istej smernice stanovuje:
„1. Pri uzatváraní verejných zmlúv na dodanie tovaru použijú obstarávatelia v prípadoch uvedených nižšie postupy uvedené v článku 1 písm. d), e) a f).
2. Obstarávatelia môžu uzatvoriť zmluvy na dodanie tovaru v rokovacom konaní v prípade, že v otvorenom alebo vyhradenom konaní boli podané protiprávne ponuky, alebo ponuky, ktoré sú neprijateľné podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú v súlade s ustanoveniami hlavy IV, pokiaľ pôvodné zmluvné podmienky nie sú podstatne zmenené. Obstarávatelia môžu v takýchto prípadoch upustiť od uverejnenia oznámenia, pokiaľ do rokovacích konaní zahrnú všetky podniky vyhovujúce kritériám článkov 20 až 24, ktoré počas predchádzajúcej otvorenej súťaže alebo užšej súťaže predložili ponuky v súlade s formálnymi požiadavkami ponukového postupu.
3. Obstarávatelia môžu uzatvoriť zmluvy na dodanie tovaru v rokovacom konaní bez zverejnenia v týchto prípadoch:
…
c) ak z technických alebo umeleckých dôvodov, alebo z dôvodov spojených s ochranou výhradných práv, dodávaný tovar môže byť vyrobený alebo dodaný len určitým dodávateľom;
…
e) pre doplňujúce dodávky od pôvodného dodávateľa, ktoré sú určené buď ako čiastková náhrada bežných dodávok alebo technických zariadení, alebo ako rozšírenie existujúcich dodávok alebo technických zariadení, ak by zmena dodávateľa nútila obstarávateľa, aby si zadovážil zariadenie, ktoré má rozdielne technické parametre, čo by mohlo mať za následok nekompatibilitu alebo neprimerané technické ťažkosti v prevádzke alebo údržbe. Dĺžka trvania takýchto zmlúv, ako aj opakujúcich sa zmlúv nesmie byť spravidla dlhšie ako tri roky.“
9 Článok 33 smernice 93/36 uvádza:
„Smernica 77/62/EHS… sa týmto zrušuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt pre transpozíciu smernice do národného práva a pre použitie uvedené v prílohe V.
Odkazy na zrušenú smernicu sa chápu ako odkazy na túto smernicu a čítajú v súlade s korelačnou tabuľkou uvedenou v prílohe VI.“
Konanie pred podaním žaloby
10 Keďže Komisia nezískala žiadne informácie týkajúce sa organizácie verejného obstarávania na úrovni Spoločenstva na dodávku helikoptér pre potreby rôznych jednotiek Talianskej republiky, zastávala názor, že tieto helikoptéry značky Agusta a Agusta Bell boli zakúpené priamo bez vyhlásenia verejného obstarávania na úrovni Spoločenstva, čím došlo k porušeniu ustanovení smerníc 77/62 a 93/36. V dôsledku toho Komisia 17. októbra 2003 zaslala Talianskej republike výzvu na predloženie pripomienok v lehote 21 dní od doručenia tejto výzvy.
11 Talianske orgány na danú výzvu odpovedali faxom z 9. decembra 2003.
12 Domnievajúc sa, že talianske orgány neposkytli tvrdenia dostatočné na vyvrátenie pripomienok uvedených vo výzve ani ďalšie informácie, Komisia 5. februára 2004 adresovala Talianskej republike odôvodnené stanovisko, v ktorom ju vyzvala na prijatie opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.
13 Talianske orgány na toto odôvodnené stanovisko odpovedali tromi listami z 5. apríla, 13. a 27. mája 2004.
14 Keďže Komisia považovala tvrdenia uvedené Talianskou republikou v odpovedi na odôvodnené stanovisko za nedostatočné a konštatovala, že Talianska republika neprijala žiadne opatrenia smerujúce k ukončeniu napadnutého postupu uzatvárania zmlúv na dodávky tovaru, rozhodla sa podať predmetnú žalobu.
O žalobe
O prípustnosti
Argumentácia účastníkov konania
15 Talianska republika tvrdí, že žaloba je neprípustná z dôvodu, že v rámci konania pred podaním žaloby Komisia nevzniesla námietky voči verejným zmluvám na dodanie vojenského tovaru. Sporné boli len dodávky civilného tovaru. V dôsledku toho je nesúlad medzi výhradami uvedenými v konaní pred podaním žaloby a žalobnými dôvodmi, ktoré boli podané v rámci predmetnej žaloby.
16 Talianska republika sa tiež domnieva, že časť žaloby, ktorá sa týkala verejných zmlúv na dodanie tovaru uzavretých pre potreby Corpo forestale dello Stato (vnútroštátna správa lesov), je neprípustná. Nebola totiž dodržaná zásada ne bis in idem, pretože nesplnenie povinnosti týkajúce sa tejto kategórie verejného obstarávania už Súdny dvor preskúmal a posúdil vo svojom rozsudku z 27. októbra 2005, Komisia/Taliansko (C‑525/03, Zb. s. I‑9405).
17 Okrem toho, Talianska republika vo svojej duplike uvádza, že vzhľadom na obšírnosť a nepresnosť skutkových okolností uvedených Komisiou žaloba nespĺňa požiadavky koherencie a presnosti stanovené judikatúrou, čo podstatne porušuje právo tohto členského štátu na obranu.
18 Komisia namieta, že štádium konania pred podaním žaloby sa vôbec netýkalo vojenských dodávok tovaru, ale dodávok civilných, určených najmä pre potreby niektorých vojenských jednotiek Talianskej republiky. Takisto zdôrazňuje, že predmet konania, v ktorom bol vyhlásený už citovaný rozsudok Komisia/Taliansko, bol odlišný od predmetu tejto žaloby.
Posúdenie Súdnym dvorom
19 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že účelom konania pred podaním žaloby je dať členskému štátu príležitosť, aby jednak splnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Spoločenstva, jednak aby sa mohol účinne brániť proti výhradám vzneseným Komisiou (pozri najmä rozsudky z 10. mája 2001, Komisia/Holandsko, C‑152/98, Zb. s. I‑3463, bod 23; z 15. januára 2002, Komisia/Taliansko, C‑439/99, Zb. s. I‑305, bod 10, a z 27. novembra 2003, Komisia/Fínsko, C‑185/00, Zb. s. I‑14189, bod 79).
20 Regulárnosť tohto postupu predstavuje podstatnú záruku, ktorú upravuje Zmluva ES, na účely zabezpečenia ochrany práv predmetného členského štátu. Iba v prípade, že táto záruka je dodržaná, umožňuje kontradiktórne konanie pred Súdnym dvorom rozhodovať o tom, či si členský štát skutočne nesplnil povinnosti, ktorých porušenie namieta Komisia (pozri najmä rozsudok z 5. júna 2003, Komisia/Taliansko, C‑145/01, Zb. s. I‑5581, bod 17).
21 Vo svetle tejto judikatúry je potrebné preskúmať, či Komisia v rámci konania pred podaním žaloby zabezpečila dodržanie práva na obranu Talianskej republiky.
22 V prvom rade, pokiaľ ide o údajný nesúlad medzi výhradami uvedenými v konaní pred podaním žaloby a žalobnými dôvodmi uvedenými pred Súdnym dvorom, stačí konštatovať, že odôvodnené stanovisko a návrh na začatie konania, ktorých ustanovenia sú takmer totožné, sú založené na rovnakých výhradách. Preto, tvrdenie Talianskej republiky, ktorého cieľom je preukázať, že výhrady uvedené v konaní pred podaním žaloby nezodpovedajú žalobným dôvodom tejto žaloby, nemôže byť prijaté.
23 V druhom rade, pokiaľ ide o údajný nedostatok jasnosti a presnosti pri stanovení výhrad voči Talianskej republike v rámci konania pred podaním žaloby, je potrebné pripomenúť, že hoci odôvodnené stanovisko podľa článku 226 ES musí obsahovať koherentný a podrobný výklad dôvodov, ktoré Komisiu viedli k presvedčeniu, že si dotknutý členský štát nesplnil niektorú z povinností, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy, výzva nemôže podliehať takým prísnym požiadavkám presnosti, keďže táto výzva nemôže nutne spočívať v inom ako v prvom stručnom zhrnutí výhrad (pozri najmä rozsudky z 28. marca 1985, Komisia/Taliansko, 274/83, Zb. s. 1077, bod 21; zo 16. septembra 1997, Komisia/Taliansko, C‑279/94, Zb. s. I‑4743, bod 15, a z 18. mája 2006, Komisia/Španielsko, C‑221/04, Zb. s. I‑4515, bod 36).
24 V prejednávanej veci boli tvrdenia Komisie v rámci konania pred podaním žaloby dostatočne jasné na to, aby Talianskej republike umožnili predložiť argumentáciu na svoju obranu, ako to dokazuje priebeh tohto štádia konania.
25 V treťom rade, pokiaľ ide o údajné porušenie zásady ne bis in idem, je opodstatnené uviesť, že už citovaný rozsudok z 27. októbra 2005, Komisia/Taliansko, bol vynesený vo veci, ktorá mala úplne iný predmet, keďže v danej veci sa žaloba Komisie týkala uznesenia predsedu talianskej Rady ministrov, ktorým bolo odchylne od smerníc Spoločenstva týkajúcich sa verejných zmlúv na dodanie tovaru umožnené rokovacie konanie, táto žaloba však bola vyhlásená za neprípustnú, keďže účinky uvedeného uznesenia zanikli pred uplynutím lehoty uvedenej v odôvodnenom stanovisku. Predmetom tejto žaloby však vôbec nie je opätovné preskúmanie zákonnosti vyššie uvedeného uznesenia, ale sa týka skoršej praxe Talianskej republiky, ktorá spočívala v priamom uzatváraní zmlúv na nákup helikoptér značky Agusta a Agusta Bell bez predchádzajúceho oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania na úrovni Spoločenstva.
26 V dôsledku toho je potrebné zamietnuť námietku neprípustnosti vznesenú Talianskou republikou.
O veci samej
Argumentácia účastníkov konania
27 Na podporu svojej žaloby Komisia uvádza, že konštatovala všeobecný postup spočívajúci v priamom uzatváraní zmlúv na nákup helikoptér značky Agusta a Agusta Bell na účely pokrytia potrieb rôznych vojenských a civilných jednotiek Talianskej republiky.
28 Odvoláva sa na viaceré zmluvy uzavreté v rokoch 2000 až 2003 s Corpo dei Vigili del Fuoco (protipožiarna jednotka), Carabinieri (karabinieri), Corpo forestale dello Stato, Guardia Costiera (pobrežná stráž), Guardia di Finanza (stráž daňovej správy), Polizia di Stato (štátna polícia), ako aj s oddelením civilnej ochrany predsedníctva Rady ministrov. Pokiaľ ide o obdobie pred rokom 2000, talianske orgány uznali, že zakúpili helikoptéry značky Agusta a Agusta Bell bez oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Komisia napokon uvádza, že letky daných štátnych jednotiek pozostávajú výhradne z helikoptér uvedených značiek, z ktorých žiadna nebola zakúpená v postupe vyhlásenia verejného obstarávania na úrovni Spoločenstva.
29 Keďže tieto verejné zmluvy spĺňali podmienky stanovené smernicou 93/36, Komisia sa domnieva, že mali byť predmetom otvorenej alebo užšej súťaže v súlade s článkom 6 tejto smernice, nie však predmetom rokovacieho konania.
30 Talianska republika v prvom rade tvrdí, že na dodávky tovaru určené pre vojenské jednotky Talianskej republiky sa vzťahuje článok 296 ES a článok 2 ods. 1 písm. b) smernice 93/36. Podľa tohto členského štátu sú totiž uvedené ustanovenia uplatniteľné, pretože dotknuté helikoptéry predstavujú „výrobky dvojakého využitia“, to znamená, že ich možno použiť tak na civilné, ako aj na vojenské účely.
31 Daný členský štát ďalej uvádza, že vzhľadom na technickú špecifickosť helikoptér a doplňujúci charakter dotknutých dodávok, bol oprávnený uzavrieť zmluvy v rokovacom konaní podľa článku 6 ods. 3 písm. c) a e) smernice 93/36.
32 Vo všeobecnosti zdôrazňuje, že jeho činnosť sa neodlišuje od praxe väčšiny členských štátov vyrábajúcich helikoptéry.
33 Talianska republika napokon tvrdí, že až do konca 90. rokov bolo možné vzťahy talianskeho štátu so spoločnosťou Agusta označiť za „vnútropodnikové“ v zmysle rozsudku z 18. novembra 1999, Teckal, (C‑107/98, Zb. s. I‑8121).
Posúdenie Súdnym dvorom
34 Najskôr je potrebné uviesť, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že hodnota dotknutých verejných zmlúv prekračovala hranicu stanovenú v článku 5 ods. 1 písm. a) smernice 93/36, na základe čoho tieto zmluvy patria do pôsobnosti danej smernice.
35 Rovnako je opodstatnené uviesť, že dokumenty týkajúce sa zmlúv o nákupe helikoptér pripojené k vyjadreniu Talianskej republiky k žalobe potvrdzujú úvahu Komisie, podľa ktorej nákup uvedených helikoptér prostredníctvom rokovacieho konania bol súčasťou nepretržitej a dlhodobej činnosti.
– O „vnútropodnikovom“ vzťahu medzi Talianskou republikou a spoločnosťou Agusta
36 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora ani v prípade, ak druhá zmluvná strana je z právneho hľadiska iným subjektom ako verejný obstarávateľ, nie je vyhlásenie verejného obstarávania podľa smerníc o verejnom obstarávaní povinné, pokiaľ sú splnené dve podmienky. Jednak orgán verejnej moci, ktorý je verejným obstarávateľom, musí nad dotknutým subjektom vykonávať obdobnú kontrolu, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými útvarmi, a jednak tento subjekt musí podstatnú časť svojej činnosti vykonávať so samosprávnym orgánom alebo so samosprávnymi orgánmi, ktoré ho vlastnia (pozri rozsudky, Teckal, už citovaný, bod 50; z 11. januára 2005, Stadt Halle a RPL Lochau, C‑26/03, Zb. s. I‑1, bod 49; z 13. januára 2005, Komisia/Španielsko, C‑84/03, Zb. s. I‑139, bod 38; z 10. novembra 2005, Komisia/Rakúsko, C‑29/04, Zb. s. I‑9705, bod 34; z 11. mája 2006, Carbotermo a Consorzio Alisei, C‑340/04, Zb. s. I‑4137, bod 33, ako aj z 19. apríla 2007, Asemfo, C‑295/05, Zb. s. I‑2999, bod 55).
37 Preto je potrebné preskúmať, či pokiaľ ide o Agusta, sú splnené obe podmienky, ktoré vyžaduje judikatúra uvedená v predchádzajúcom bode.
38 Pokiaľ ide o prvú podmienku týkajúcu sa kontroly orgánom verejnej moci, treba pripomenúť, že účasť súkromnej spoločnosti, hoci len menšinová, na obchodnom imaní spoločnosti, v ktorej má účasť aj dotknutý verejný obstarávateľ, v každom prípade vylučuje možnosť verejného obstarávateľa mať nad touto spoločnosťou obdobnú kontrolu ako nad vlastnými organizačnými útvarmi (pozri rozsudok Stadt Halle a RPL Lochau, už citovaný, bod 49).
39 V tomto ohľade, ako potvrdzuje štúdia pripojená k vyjadreniu k žalobe o účasti Talianskej republiky v EFIM (Ente Partecipazioni e Finanziamento Industrie Manifatturiere), Finmeccanica a Agusta, posledná uvedená, ktorá je od svojho vzniku súkromnoprávnou spoločnosťou, je od roku 1974 spoločnosťou so zmiešaným vlastníctvom, to znamená spoločnosťou, ktorej majetok je zložený sčasti z podielov vo vlastníctve uvedeného štátu a sčasti zo súkromných akcionárov.
40 Takisto, keďže Agusta je čiastočne otvorenou spoločnosťou so súkromným majetkom, a zodpovedá tak kritériu uvedenému v bode 39 tohto rozsudku, je vylúčené, aby Talianska republika mohla vykonávať nad touto spoločnosťou kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými útvarmi.
41 Za týchto podmienok a bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či Agusta vykonáva podstatnú časť svojej činnosti s orgánom verejnej moci, ktorý je verejným obstarávateľom, tvrdenie Talianskej republiky založené na existencii „vnútropodnikového“ vzťahu medzi touto spoločnosťou a Talianskou republikou je potrebné zamietnuť.
– O zákonných požiadavkách verejného záujmu
42 V prvom rade je opodstatnené pripomenúť, že opatrenia, ktoré členské štáty prijímajú v rámci zákonných požiadaviek verejného záujmu, nemožno ako celok vylúčiť z uplatnenia práva Spoločenstva len na základe skutočnosti, že sú prijímané v záujme verejnej bezpečnosti alebo národnej obrany (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. marca 2003, Dory, C‑186/01, Zb. s. I‑2479, bod 30).
43 Ako už Súdny dvor konštatoval, Zmluva najmä vo svojich článkoch 30 ES, 39 ES, 46 ES, 58 ES, 64 ES, 296 ES a 297 ES stanovuje odchýlky uplatniteľné v situáciách, keď môže dôjsť k ohrozeniu verejnej bezpečnosti, ktoré sa však týkajú výnimočných a jasne definovaných prípadov. Z týchto článkov nemožno vyvodzovať záver, že Zmluva stanovuje všeobecnú výnimku, ktorá vylučuje všetky opatrenia prijaté na účely verejnej bezpečnosti z pôsobnosti práva Spoločenstva. Uznanie existencie tejto výnimky bez ohľadu na osobitné požiadavky stanovené Zmluvou by mohlo ohroziť záväzný charakter práva Spoločenstva a jeho jednotné uplatnenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, bod 26; z 26. októbra 1999, Sirdar, C‑273/97, Zb. s. I‑7403, bod 16; z 11. januára 2000, Kreil, C‑285/98, Zb. s. I‑69, bod 16, a Dory, už citovaný, bod 31).
44 V tomto ohľade je úlohou členského štátu, ktorý má v úmysle sa odvolávať na tieto výnimky, aby poskytol dôkazy, že dané výnimky neprekračujú hranice uvedených výnimočných prípadov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 1999, Komisia/Španielsko, C‑414/97, Zb. s. I‑5585, bod 22).
45 V prejednávanom prípade Talianska republika tvrdí, že dodávky helikoptér značky Agusta a Agusta Bell spĺňajú zákonné požiadavky verejného záujmu stanovené v článku 296 ES a v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 93/36 z dôvodu, že tieto helikoptéry predstavujú výrobky dvojakého využitia, teda ich možno použiť tak na civilné, ako aj na vojenské účely.
46 V prvom rade treba zdôrazniť, že podľa článku 296 ods. 1 písm. b) ES môže každý členský štát prijať opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné na ochranu svojich základných bezpečnostných záujmov a ktoré sa týkajú výroby a obchodu so zbraňami, muníciou a bojovým materiálom za predpokladu, že tieto opatrenia nemajú vplyv na podmienky hospodárskej súťaže na spoločnom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené zvlášť na vojenské účely.
47 Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dotknuté výrobky musia byť zvlášť určené na vojenské účely. V dôsledku toho nákup zariadení, ktorých použitie na vojenské účely je málo pravdepodobné, musí rešpektovať pravidlá verejného obstarávania. Dodávka helikoptér vojenským jednotkám na účely civilného použitia musí spĺňať rovnaké pravidlá.
48 Ako však priznáva Talianska republika, je nesporné, že civilné použitie dotknutých helikoptér je určité a ich použitie na vojenské účely len prípadné.
49 Preto sa Talianska republika na účely odôvodnenia rokovacieho konania pri nákupe uvedených helikoptér nemôže účinne odvolávať na článok 296 ods. 1 písm. b) ES, na ktorý odkazuje článok 3 smernice 93/36.
50 V druhom rade sa uvedený členský štát odvoláva na dôverný charakter údajov získaných pre výrobu helikoptér vyrábaných spoločnosťou Agusta na účely odôvodnenia uzavretia zmlúv s touto spoločnosťou v rokovacom konaní. V tomto ohľade Talianska republika uvádza článok 2 ods. 1 písm. b) smernice 93/36.
51 Je však potrebné konštatovať, že Talianska republika neuviedla dôvody, pre ktoré sa domnieva, že dôverný charakter údajov uvedených na výrobu helikoptér vyrábaných spoločnosťou Agusta by bol menej zabezpečený, ak by táto výroba bola zverená iným spoločnostiam usadeným v Taliansku alebo v iných členských štátoch.
52 V tomto ohľade potreba zabezpečiť povinnosť dôvernosti nijako nebráni tomu, aby na účely uzavretia zmluvy bolo vyhlásené verejné obstarávanie.
53 Preto sa odvolanie na článok 2 ods. 1 písm. b) smernice 93/36 na účely odôvodnenia dodávky dotknutých helikoptér na základe rokovacieho konania zdá neprimerané vzhľadom na cieľ zabrániť zverejneniu citlivých informácií týkajúcich sa výroby týchto helikoptér. Talianska republika totiž nepreukázala, že uvedený cieľ nebolo možné dosiahnuť v rámci vyhlásenia verejného obstarávania stanoveného tou istou smernicou.
54 V dôsledku toho sa Talianska republika na účely odôvodnenia rokovacieho konania pri nákupe uvedených helikoptér nemôže účinne odvolávať na článok 2 ods. 1 písm. b) smernice 93/36.
– O požiadavkách homogenity helikoptérovej letky
55 Na účely odôvodnenia rokovacieho konania Talianska republika takisto uvádza článok 6 ods. 3 písm. c) a e) smernice 93/36. Tvrdí jednak, že vzhľadom na technickú špecifickosť mohla byť výrobou helikoptér poverená len spoločnosť Agusta a jednak, že bolo nevyhnutné zabezpečiť interoperabilitu jej helikoptérovej letky najmä na účely zníženia logistických, operačných nákladov a nákladov na výcvik pilotov.
56 Ako vyplýva najmä z dvanásteho odôvodnenia smernice 93/36, rokovacie konanie má povahu výnimky a možno ho použiť iba v taxatívne vymenovaných prípadoch. Preto je potrebné zdôrazniť, že článok 6 ods. 2 a 3 tej istej smernice taxatívne vymenúva prípady, kedy možno použiť rokovacie konanie (v tomto zmysle pozri, pokiaľ ide o smernicu 77/62, rozsudok zo 17. novembra 1993, Komisia/Španielsko, C‑71/92, Zb. s. I‑5923, bod 10; pokiaľ ide o smernicu 93/36, pozri rozsudky Teckal, už citovaný, bod 43, a z 13. januára 2005, Komisia/Španielsko, už citovaný, bod 47).
57 Podľa judikatúry Súdneho dvora výnimky z pravidiel, ktorých cieľom je zabezpečiť účinnosť práv uznaných Zmluvou v oblasti verejného obstarávania, musia byť vykladané doslovne (rozsudky z 18. mája 1995, Komisia/Taliansko, C‑57/94, Zb. s. I‑1249, bod 23; z 28. marca 1996, Komisia/Nemecko, C‑318/94, Zb. s. I‑1949, bod 13, a z 2. júna 2005, Komisia/Grécko, C‑394/02, Zb. s. I‑4713, bod 33). Členské štáty nemôžu stanoviť iné prípady použitia rokovacieho konania, než aké sú stanovené v tejto smernici, alebo k prípadom výslovne uvedeným v dotknutej smernici pridať nové podmienky, ktoré spôsobia, že používanie tohto konania bude jednoduchšie; hrozilo by totiž, že smernica 93/36 stratí svoj potrebný účinok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. januára 2005, Komisia/Španielsko, už citovaný, bod 48).
58 Okrem toho je vhodné pripomenúť, že dôkazné bremeno, že skutočne existujú výnimočné okolnosti, ktoré oprávňujú odchýlku, je na tom subjekte, ktorý sa chce tejto odchýlky dovolať (pozri rozsudky z 10. marca 1987, Komisia/Taliansko, 199/85, Zb. s. 1039, bod 14, a Komisia/Grécko, už citovaný, bod 33).
59 V prejednávanom prípade je potrebné uviesť, že Talianska republika dostatočným spôsobom nepreukázala, prečo len helikoptéry vyrábané spoločnosťou Agusta spĺňajú osobitné technické požiadavky. Okrem toho sa tento členský štát len obmedzil na zdôraznenie výhod interoperability helikoptér používaných jeho rôznymi jednotkami. Nepreukázal však, prečo by pri zmene dodávateľa musel nadobudnúť materiál vyrobený podľa inej techniky, čo by spôsobovalo nekompatibilitu alebo neprimerané technické ťažkosti pri používaní alebo údržbe.
60 Vzhľadom na predchádzajúce je opodstatnené konštatovať, že Talianska republika si tým, že zaviedla už dlhodobo uplatňovaný postup spočívajúci v uzatváraní priamych zmlúv so spoločnosťou Agusta na dodávku helikoptér značky Agusta a Agusta Bell pre potreby viacerých vojenských a civilných jednotiek Talianskej republiky bez akéhokoľvek oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a najmä nedodržaním postupov stanovených v smernici 93/36 a predtým v smernici 77/62, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z týchto smerníc.
O trovách
61 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania a Talianska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Talianska republika si tým, že zaviedla už dlhodobo uplatňovaný postup spočívajúci v uzatváraní priamych zmlúv so spoločnosťou Agusta SpA na dodávku helikoptér značky Agusta a Agusta Bell pre potreby viacerých vojenských a civilných jednotiek bez akéhokoľvek oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a najmä nedodržaním postupov stanovených v smernici Rady 93/36/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/52/EHS z 13. októbra 1997, a predtým v smernici Rady 77/62/EHS z 21. decembra 1976 o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru [neoficiálny preklad], zmenenej a doplnenej smernicou Rady 80/767/EHS z 22. júla 1980 a smernicou Rady 88/295/EHS z 22. marca 1988, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z týchto smerníc.
2. Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.
Podpisy