ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 25. januára 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Kartely – Článok 101 ZFEÚ – Stanovenie minimálnej výšky odmien profesijnou organizáciou advokátov – Rozhodnutie združenia podnikov – Zákaz, aby súd priznal náhradu odmeny, ktorá je nižšia ako tieto minimálne sumy – Obmedzenie hospodárskej súťaže – Odôvodnenia – Legitímne ciele – Kvalita služieb poskytovaných advokátmi – Vykonanie rozsudku z 23. novembra 2017, ČEZ Elektro Bălgarija a FrontEx International (C‑427/16 a C‑428/16, EU:C:2017:890) – Možnosť odvolávať sa na judikatúru vo veci Wouters v prípade obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“
Vo veci C‑438/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia, Bulharsko) zo 4. júla 2022 a doručený Súdnemu dvoru v ten istý deň, ktorý súvisí s konaním:
Em akaunt BG ЕООD
proti
Zastrachovatelno akcionerno družestvo Armeec AD,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predsedníčka druhej komory A. Prechal, sudcovia F. Biltgen, N. Wahl (spravodajca), J. Passer a M. L. Arastey Sahún,
generálna advokátka: L. Medina,
tajomník: R. Stefanova‑Kamiševa, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. júla 2023,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Em akaunt BG ЕООD, v zastúpení: I. Stoeva, V. Todorova a M. Yordanova, advokati,
– Zastrachovatelno akcionerno družestvo Armeec AD, v zastúpení: B. Dačev,
– bulharská vláda, v zastúpení: T. Mitova a S. Ruseva, splnomocnené zástupkyne,
– Európska komisia, v zastúpení: T. Baumé a E. Rousseva, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 101 ods. 1 a 2 ZFEÚ v spojení s článkom 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnoťou Em akaunt BG EOOD a spoločnoťou Zastrachovatelno akcionerno družestvo Armeec AD vo veci žaloby o náhradu škody z titulu poistenia majetku v nadväznosti na krádež vozidla, ako aj náhrady z dôvodu omeškania.
Právny rámec
Právo Únie
3 Článok 2 nariadenia č. 1/2003, nazvaný „Dôkazné bremeno“, stanovuje:
„Vo všetkých vnútroštátnych konaniach alebo konaniach spoločenstva, ktoré sa týkajú uplatňovania článkov [101 a 102 ZFEÚ], bremeno dokazovania porušenia článku [101] ods. 1 alebo článku [102 ZFEÚ] znáša strana alebo orgán, ktorý túto námietku vzniesol. Podnik alebo združenie podnikov nárokujúce si výhody článku [101] ods. 3 [ZFEÚ] znáša dôkazné bremeno splnenia podmienok uvedeného odseku.“
Bulharské právo
GPK
4 Ustanovenie § 78 Graždanski procesualen kodeks (Občiansky súdny poriadok, ďalej len „GPK“), nazvané „Zdanenie trov konania“, stanovuje:
„1. Žalobcom uhradené poplatky, trovy konania a odmeny advokáta, pokiaľ žalobca bol zastúpený advokátom, znáša žalovaný v rozsahu, v akom sa vyhovelo návrhu.
…
5. Ak je odmena advokáta vyplatená niektorou zo strán vzhľadom na skutočnú právnu a faktickú zložitosť veci neprimerané vysoká, súd môže na návrh protistrany priznať náhradu nižšej sumy nákladov, pokiaľ ide o túto časť nákladov, ale táto suma nemôže byť nižšia ako minimálna suma stanovená v súlade s § 36 [Zakon za advokaturata (zákon o advokácii)].
…“
5 Ustanovenie § 162 GPK stanovuje, že „ak je návrh dôvodný, ale údaje o jeho výške nie sú dostatočné, súd určí túto výšku podľa vlastného uváženia alebo si nechá vypracovať znalecký posudok“.
6 Podľa § 248 GPK:
„1. V lehote stanovenej na podanie odvolania, a ak proti rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie, môže súd do jedného mesiaca od vydania tohto rozhodnutia na návrh účastníkov konania doplniť alebo zmeniť vydané rozhodnutie v časti týkajúcej sa trov konania.
2. Súd oznámi protistrane návrh na doplnenie alebo zmenu rozsudku a požiada ju o odpoveď v lehote jedného týždňa.
3. Uznesenie o určení výšky trov konania sa vydáva na neverejnom zasadnutí a je oznámené účastníkom konania. Možno ho napadnúť odvolaním rovnakým spôsobom ako rozhodnutie.“
ZAdv
7 Ustanovenie § 36 ods. 1 a 2 Zakon za advokaturata (zákon o advokácii) (DV č. 55 z 25. júna 2004, posledná zmena uverejnená v DV č. 17 z 26. februára 2021), v znení uplatniteľnom v čase skutkových okolností vo veci samej (ďalej len „ZAdv“), znie takto:
„1. Advokát alebo advokát členského štátu [Európekej ú]nie má nárok na odmenu za svoju prácu.
2. Výška odmeny sa určí dohodou uzatvorenou medzi advokátom alebo advokátom členského štátu Únie a klientom. Táto suma musí byť primeraná a odôvodnená, a nesmie byť nižšia ako suma stanovená nariadením Visš advokatski săvet [(Najvyššia advokátska rada, Bulharsko)] pre predmetný druh služby.“
8 Ustanovenie § 38 ZAdv stanovuje:
„1. Advokát alebo advokát členského štátu Európskej únie môže bezplatne poskytnúť právnu pomoc a pomoc:…
2. V prípadoch uvedených v odseku 1, ak je protistrana v konaní vo veci samej povinná nahradiť trovy konania, advokát alebo advokát z členského štátu Európskej únie má právo na odmenu advokáta. Súd stanoví odmenu vo výške, ktorá nesmie byť nižšia, ako je odmena stanovená v nariadení podľa § 36 ods. 2, a uloží druhej strane povinnosť, aby ju zaplatila.“
Nariadenie č. 1 o minimálnej výške odmien advokátov
9 Ustanovenie § 1 Naredba n° 1 za minimalnite razmeri na advokatskite văznagraždenia (nariadenie č. 1 o minimálnej výške odmien advokátov) z 9. júla 2004 (DV č. 64 z 23. júla 2004), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „nariadenie č. 1 o minimálnej výške odmien advokátov“), stanovuje:
„Výška odmeny za právnu pomoc poskytnutú advokátom sa dohodne slobodne na základe písomnej dohody s klientom, ale nesmie byť nižšia ako minimálna suma stanovená týmto nariadením pre predmetný druh pomoci.“
10 Ustanovenie § 2 ods. 5 tohto nariadenia stanovuje, že v prípade zastupovania v konaní pred súdom, obrany a pomoci v občianskoprávnych konaniach sa odmena určuje podľa povahy a počtu podaných návrhov, a to za každý z nich samostatne, bez ohľadu na formu, v akej sú návrhy spojené.
11 Ustanovenie § 7 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje určité sumy odmien za zastupovanie, obranu a právnu pomoc najmä v závislosti od hodnoty obhajovaného záujmu.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
12 EM akaunt BG podala na Sofijski Rajonen săd (Okresný súd Sofia, Bulharsko) návrh na náhradu škody vo výške 16 112,32 bulharského leva (BGN) (približne 8 241 eur) proti spoločnosti Zastrachovatelno akcionerno družestvo Armeec AD z titulu poistenia majetku v nadväznosti na krádež vozidla, zvýšenú o náhradu škody z dôvodu omeškania, v zákonnej úrokovej sadzbe vo výške 1 978,24 BGN (približne 1 012 eur).
13 Do tohto návrhu na náhradu škody bola zahrnutá odmena advokáta žalobkyne vo veci samej, vypočítaná v súlade s dohodou vopred uzavretou medzi žalobkyňou vo veci samej a jej advokátom. Výška tejto odmeny bola 1 070 BGN (približne 547 eur). Žalovaná vo veci samej tvrdila, že takto požadovaná odmena bola neprimerane vysoká, a žiadala, aby bola znížená.
14 Rozsudkom zo 16. februára 2022 vnútroštátny súd rozhodol o spore a čiastočne vyhovel návrhu na náhradu škody. Pokiaľ ide o trovy konania, domnieval sa, že výška požadovanej odmeny bola neprimerane vysoká, a znížil ju na 943 BGN (približne 482 eur).
15 Vnútroštátny súd vo svojom odôvodnení na zníženie odmeny advokáta odkázal na § 78 ods. 5 GPK, ktorý umožňuje konajúcemu súdu znížiť výšku dlžnej odmeny advokáta, ak sa vzhľadom na skutočnú právnu a faktickú zložitosť veci javí ako neprimerane vysoká. Toto ustanovenie však súdu neumožňuje stanoviť sumu nižšiu, ako je minimálna suma stanovená v § 36 ZAdv.
16 Tento súd sa tiež domnieval, že z rozsudku z 23. novembra 2017, ČEZ Elektro Bălgarija a FrontEx International (C‑427/16 a C‑428/16, EU:C:2017:890), vyplýva, že pravidlo uvedené v § 78 ods. 5 GPK v spojení s § 36 ZAdv nie je v rozpore s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ, keďže je nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa. Uvedený súd tvrdí, že legitímnym cieľom tohto pravidla je zaručiť poskytovanie kvalitných právnych služieb verejnosti. Domnieva sa, že zavedenie minimálnej výšky odmien môže sledovať tento cieľ a byť primerané, keďže advokátovi zaručuje dostatočný príjem, ktorý mu umožní viesť dôstojnú existenciu, poskytovať kvalitné služby a zvyšovať svoju kvalifikáciu. Vnútroštátny súd konštatuje, že hrubá odmena, do ktorej výšky nie je odmena v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa minimálnych odmien neprimeraná, predstavuje 42 BGN (približne 21 eur) za hodinu.
17 Uvedený súd okrem toho uvádza, že nesúhlasí so závermi, ku ktorým dospel Vărchoven kasacionen săd (Najvyšší kasačný súd, Bulharsko) vo svojom uznesení č. 28, druhé obchodné oddelenie, z 21. januára 2022, vo veci č. 2347/2021, v ktorom sa v podstate rozhodlo, že „stanovené minimálne odmeny nemôžu samy osebe zabrániť tomu, aby advokát ponúkal služby priemernej kvality“, keďže treba takisto zohľadniť kumulatívny účinok s platnými profesijnými a etickými pravidlami advokátskej komory.
18 Proti rozhodnutiu vnútroštátneho súdu o návrhu na náhradu škody podali obaja účastníci konania vo veci samej odvolanie. Následne žalobkyňa vo veci samej podala na vnútroštátny súd aj návrh na opätovné preskúmanie rozhodnutia o trovách konania z dôvodu, že odmena advokáta bola stanovená pod hranicou stanovenou vnútroštátnou právnou úpravou.
19 Vnútroštátny súd má pochybnosti, pokiaľ ide o spôsob, akým má uskutočniť takéto preskúmanie vzhľadom na spresnenia, ktoré poskytol Súdny dvor v rozsudku z 23. novembra 2017, ČEZ Elektro Bălgarija a FrontEx International (C‑427/16 a C‑428/16, EU:C:2017:890).
20 Za týchto podmienok Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 101 ods. 1 ZFEÚ, vykladaný v zmysle rozsudku z 23. novembra 2017, ČEZ Elektro Bălgarija a FrontEx International (C‑427/16 a C‑428/16, EU:C:2017:890), chápať v tom zmysle, že vnútroštátne súdy môžu neuplatňovať vnútroštátny právny predpis, podľa ktorého súd nie je oprávnený uložiť neúspešnému účastníkovi konania povinnosť nahradiť náklady na odmenu advokáta vo výške, ktorá je nižšia ako minimálna suma, ktorú stanovilo nariadenie vydané iba stavovskou organizáciou advokátov, ako je [Najvyššia advokátska rada], ak nie je obmedzená na dosiahnutie legitímnych cieľov, a to nielen voči zmluvným stranám, ale aj voči tretím osobám, ktorým by mohla byť rozsudkom uložená povinnosť nahradiť trovy konania?
2. Má sa článok 101 ods. 1 ZFEÚ, vykladaný v zmysle rozsudku z 23. novembra 2017, ČEZ Elektro Bălgarija a FrontEx International (C‑427/16 a C‑428/16, EU:C:2017:890), chápať v tom zmysle, že legitímne ciele, ktoré odôvodňujú uplatňovanie ustanovenia vnútroštátneho právneho predpisu, podľa ktorého súd nie je oprávnený uložiť neúspešnému účastníkovi konania povinnosť nahradiť náklady na odmenu advokáta vo výške, ktorá je nižšia ako minimálna suma, ktorú stanovilo nariadenie vydané iba stavovskou organizáciou advokátov, ako je [Najvyššia advokátska rada], sa majú považovať za stanovené zákonom a súd môže neuplatňovať vnútroštátnu právnu úpravu, ak nezistí, že tieto ciele boli v konkrétnom prípade prekročené, alebo treba skôr vychádzať z toho, že vnútroštátna právna úprava je neuplatniteľná, pokiaľ sa nezistí dosiahnutie týchto cieľov?
3. Ktorý z účastníkov konania má podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 v občianskoprávnom spore, v ktorom bola neúspešnému účastníkovi konania uložená povinnosť nahradiť trovy konania, preukázať existenciu legitímneho cieľa a primeranosť jeho sledovania prostredníctvom nariadenia o najnižšej možnej výške odmeny [advokáta] vydaného stavovskou organizáciou advokátov, keď sa navrhuje zníženie odmeny advokáta z dôvodu jej nadmernosti, ten účastník konania, ktorý žiada uloženie povinnosti nahradiť trovy konania, alebo neúspešný účastník konania, ktorý žiada o zníženie odmeny?
4. Má sa článok 101 ods. 1 ZFEÚ, vykladaný v zmysle rozsudku z 23. novembra 2017, ČEZ Elektro Bălgarija a FrontEx International (C‑427/16 a C‑428/16, EU:C:2017:890), chápať v tom zmysle, že keď štátny orgán, ako je Narodnoto săbranie (Národné zhromaždenie, Bulharsko), nariadením deleguje stanovovanie minimálnych cien na stavovskú organizáciu advokátov, musí výslovne uviesť špecifické metódy, ktorými sa má určiť primeranosť obmedzenia, alebo stavovskej organizácii musí byť uložená povinnosť objasniť tieto metódy pri vydávaní nariadenia (napríklad v odôvodnení návrhu alebo v iných prípravných dokumentoch), a ak sa takéto metódy nezohľadňujú, je súd prípadne povinný odmietnuť uplatňovať nariadenie bez toho, aby skúmal konkrétne sumy [týchto minimálnych cien], a je existencia odôvodneného objasnenia takých metód postačujúca na to, aby sa dalo usudzovať, že právna úprava je obmedzená na to, čo je potrebné na dosiahnutie stanovených legitímnych cieľov?
5. V prípade, že odpoveď na štvrtú otázku je záporná, má sa článok 101 ods. 1 ZFEÚ, vykladaný v zmysle rozsudku z 23. novembra 2017, ČEZ Elektro Bălgarija a FrontEx International (C‑427/16 a C‑428/16, EU:C:2017:890), chápať v tom zmysle, že legitímne ciele, ktoré odôvodňujú uplatnenie ustanovenia vnútroštátneho právneho predpisu, podľa ktorého súd nie je oprávnený uložiť neúspešnému účastníkovi konania povinnosť nahradiť náklady na odmenu advokáta vo výške, ktorá je nižšia ako minimálna suma, ktorú stanovilo nariadenie vydané iba stavovskou organizáciou advokátov, ako je [Najvyššia advokátska rada], a ich primeranosť vo vzťahu k účinkom na sumu konkrétne stanovenú pre danú vec, musí súd posúdiť a odmietnuť uplatniť túto sumu, ak prekračuje to, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov, alebo musí súd dôkladne prešetriť druh kritérií stanovených v nariadení na určenie sumy a spôsob, akým sa prejavujú, a keď zistí, že v určitých prípadoch môžu presahovať to, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov, musí dotknuté pravidlo ponechať neuplatnené vo všetkých prípadoch?
6. Ak sa za legitímny cieľ minimálnej odmeny považuje zaručenie kvalitných právnických služieb, dovoľuje potom článok 101 ods. 1 ZFEÚ, aby sa minimálne sumy stanovovali iba na základe druhu právnej veci (predmetu sporu), materiálneho záujmu na právnej veci a čiastočne podľa počtu uskutočnených pojednávaní bez toho, aby sa zohľadňovali ďalšie kritériá, ako je existencia skutkovej zložitosti, uplatniteľné vnútroštátne a medzinárodné predpisy atď.?
7. Ak odpoveď na piatu otázku znie tak, že vnútroštátny súd musí osobitne pre každý prípad skúmať, či legitímne ciele zaručenia účinnej právnej pomoci môžu odôvodňovať uplatňovanie právnej úpravy minimálnej sumy odmeny, na základe akých kritérií má potom súd posudzovať primeranosť minimálnej sumy odmeny v konkrétnom prípade, ak zastáva názor, že minimálna suma je upravená s cieľom zaručiť účinnú právnu pomoc na vnútroštátnej úrovni?
8. Má sa článok 101 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 47 Charty… vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní siedmej otázky sa má zohľadňovať právna úprava schválená výkonnou mocou o odmene, ktorú štát vypláca advokátom ustanoveným ex offo a ktorá – na základe zákonného odkazu – predstavuje maximálnu sumu náhrady úspešného účastníka konania zastúpeného právnym poradcom?
9. Má sa článok 101 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 47 Charty… vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd musí pri posudzovaní siedmej otázky uviesť výšku odmeny, ktorá stačí na dosiahnutie cieľa zaručiť kvalitnú právnu pomoc a ktorú musí porovnať s výškou vyplývajúcou z právnej úpravy, a musí vysvetliť dôvody výšky sumy, ktorú stanovil podľa vlastného uváženia?
10. Má sa článok 101 ods. 2 ZFEÚ v spojení so zásadami účinnosti vnútroštátnych procesnoprávnych prostriedkov a zákazu zneužitia práva vykladať v tom zmysle, že keď vnútroštátny súd zistí, že rozhodnutie združenia podnikov porušuje zákazy obmedzovania hospodárskej súťaže tým, že svojim členom stanovuje minimálne tarify bez toho, aby existovali oprávnené dôvody na takýto zásah, je povinný uplatňovať minimálne tarifné sadzby stanovené v tomto rozhodnutí, keďže odrážajú skutočné trhové ceny služieb, na ktoré sa toto rozhodnutie vzťahuje, pretože všetky osoby, ktoré poskytujú predmetnú službu, sú povinné byť členmi tohto združenia?“
O prejudiciálnych otázkach
Úvodné pripomienky
21 Vnútroštátny súd sa svojimi otázkami snaží zistiť, či a v akom rozsahu sú vnútroštátne súdy pri určovaní výšky nahraditeľných trov konania z titulu odmien advokátov viazané sadzobníkom, ktorý stanovuje minimálnu výšku odmien prijatých profesijnou organizáciou advokátov, ktorej sú títo advokáti zo zákona povinnými členmi.
22 Tento súd sa v podstate domáha objasnenia rozsahu a povahy preskúmania, ktoré má vo veci samej vykonať, pokiaľ ide o platnosť takéhoto sadzobníka z hľadiska zákazu kartelov stanoveného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ako bol vyložený najmä v rozsudku z 23. novembra 2017, ČEZ Elektro Bălgarija a FrontEx International (C‑427/16 a C‑428/16, EU:C:2017:890).
23 V tomto rozsudku vydanom v nadväznosti na dva návrhy na začatie prejudiciálneho konania týkajúce sa výkladu článku 101 ZFEÚ, ktoré podal samotný vnútroštátny súd, Súdny dvor po prvé rozhodol, že taká vnútroštátna právna úprava, akou je bulharská právna úprava týkajúca sa odmien advokátov, o ktorú išlo vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, ktorá jednak nedovoľuje advokátovi a jeho klientovi uzavrieť dohodu o odmene, ktorá je nižšia ako minimálna suma stanovená nariadením prijatým združením podnikov, ktoré predstavuje profesijná organizácia advokátov, a jednak nedovoľuje vnútroštátnym súdom, na ktoré bola podaná žaloba, priznať náhradu odmeny, ktorá je nižšia ako táto minimálna suma, je spôsobilá obmedziť hospodársku súťaž na vnútornom trhu v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 23. novembra 2017, ČEZ Elektro Bălgarija a FrontEx International, C‑427/16 a C‑428/16, EU:C:2017:890, body 49 a 52).
24 Po druhé Súdny dvor po tom, čo odkázal na judikatúru týkajúcu sa možnosti považovať určité typy správania, ktorých účinky obmedzujúce hospodársku súťaž sú nerozlučne spojené so sledovaním legitímnych cieľov, za správanie, ktoré nepatrí do pôsobnosti článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ako bola zakotvená najmä v rozsudku z 19. februára 2002, Wouters a i. (C‑309/99, EU:C:2002:98) (ďalej len „judikatúra vo veci Wouters“), dospel k záveru, že vzhľadom na spis, ktorý mal k dispozícii, nemohol posúdiť, či uvedenú vnútroštátnu právnu úpravu možno považovať za nevyhnutnú na dosiahnutie legitímneho cieľa. Súdny dvor tak rozhodol, že vnútroštátnemu súdu prináleží, aby s ohľadom na celkový kontext, v ktorom bolo nariadenie Najvyššej advokátskej rady prijaté alebo vytvára svoje účinky, posúdil, či vzhľadom na všetky relevantné dôkazy, ktoré má k dispozícii, možno pravidlá stanovujúce obmedzenia vo veci samej považovať za nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa (rozsudok z 23. novembra 2017, ČEZ Elektro Bălgarija a FrontEx International, C‑427/16 a C‑428/16, EU:C:2017:890, body 53 až 57).
25 Práve táto druhá časť posúdenia Súdneho dvora je podstatou otázok vnútroštátneho súdu. Vnútroštátny súd sa totiž domnieva, že Súdny dvor ponecháva na vnútroštátnom súde, aby rozhodol, či je možné, aby minimálne ceny za služby boli stanovené orgánom združenia podnikov poskytujúcich tieto služby, ktorý majú protisúťažný záujem, a to formulovať výnimky zo zásadného zákazu stanoveného v článku 101 ZFEÚ. Uvádza, že judikatúra a vnútroštátne ustanovenia vzbudzujú množstvo pochybností, pokiaľ ide o spôsob uplatnenia nariadenia č. 1 o minimálnej výške odmien advokátov a určenie, či odmeny, ktoré uhrádza neúspešný účastník konania, sú neprimerané.
26 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktoré sa zakladá na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, sa úloha Súdneho dvora obmedzuje na výklad ustanovení práva Únie, v súvislosti s ktorými mu boli položené otázky, v prejednávanej veci v súvislosti s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ. Neprináleží teda Súdnemu dvoru, ale vnútroštátnemu súdu, aby v konečnom dôsledku posúdil, či vzhľadom na všetky relevantné okolnosti, ktorými sa vyznačuje situácia vo veci samej, ako aj hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí, má dotknutá dohoda za cieľ obmedziť hospodársku súťaž (rozsudky z 18. novembra 2021, Visma Enterprise, C‑306/20, EU:C:2021:935, bod 51 a citovaná judikatúra, ako aj z 29. júna 2023, Super Bock Bebidas, C‑211/22, EU:C:2023:529, bod 28).
27 Súdny dvor však pri rozhodovaní v prejudiciálnom konaní môže na základe skutočností uvedených v spise, ktorý má k dispozícii, poskytnúť objasnenia, ktoré majú vnútroštátny súd viesť pri jeho výklade, aby mohol rozhodnúť o spore (rozsudky z 18. novembra 2021, Visma Enterprise, C‑306/20, EU:C:2021:935, bod 52 a citovaná judikatúra, ako aj z 29. júna 2023, Super Bock Bebidas, C‑211/22, EU:C:2023:529, bod 29).
28 V prejednávanej veci sa zdá byť potrebné spresniť rozsah odkazu Súdneho dvora v bodoch 53 až 55 rozsudku z 23. novembra 2017, ČEZ Elektro Bălgarija a FrontEx International (C‑427/16 a C‑428/16, EU:C:2017:890), na judikatúru vo veci Wouters.
29 Takýto odkaz by totiž mohol viesť k predpokladu, že aj správanie podniku, ktoré vedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, akým je horizontálne stanovenie minimálnych povinných sadzieb, môže byť vyňaté zo zákazu stanoveného v tomto ustanovení, prípadne v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ, ak účinky obmedzujúce hospodársku súťaž, ktoré z neho vyplývajú, sú nerozlučne spojené so sledovaním legitímnych cieľov.
30 Je pravda, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že každá dohoda medzi podnikmi alebo akékoľvek rozhodnutie združenia podnikov, ktoré obmedzujú slobodu činnosti podnikov, ktoré sú zmluvnými stranami tejto dohody, alebo podliehajú dodržiavaniu tohto rozhodnutia, nepatria nevyhnutne pod zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Preskúmanie hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patria niektoré z týchto dohôd a niektoré z týchto rozhodnutí, totiž môže viesť po prvé ku konštatovaniu, že tieto dohody sú odôvodnené sledovaním jedného alebo viacerých legitímnych cieľov všeobecného záujmu, ktoré samy osebe nemajú protisúťažnú povahu, po druhé, že konkrétne prostriedky, ktoré sa používajú na dosiahnutie týchto cieľov, sú skutočne nevyhnutné na tento účel, a po tretie, že aj keď sa ukáže, že tieto prostriedky majú prinajmenšom potenciálne za následok obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže, tento inherentný následok nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné, najmä tým, že by vylučoval hospodársku súťaž (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 183).
31 Táto judikatúra sa môže uplatniť najmä v prípade dohôd alebo rozhodnutí vo forme pravidiel prijatých združením, akým je profesijné združenie alebo športové združenie, s cieľom sledovať určité etické alebo deontologické ciele a všeobecnejšie vymedziť rámec výkonu profesijnej činnosti, ak dotknuté združenie preukáže, že podmienky, ktoré boli pripomenuté vyššie, sú splnené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. februára 2002, Wouters a i., C‑309/99, EU:C:2002:98, bod 97; z 18. júla 2006, Meca‑Medina a Majcen/Komisia, C‑519/04 P, EU:C:2006:492, body 42 až 48, ako aj z 28. februára 2013, Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas, C‑1/12, EU:C:2013:127, body 93, 96 a 97).
32 Uvedenú judikatúru však nie je možné použiť v prípade správaní, ktoré sa zďaleka neobmedzujú iba na to, že ich inherentným „následkom“ je aspoň potenciálne obmedziť hospodársku súťaž tým, že obmedzujú slobodu správania určitých podnikov, a ktoré sú pre túto hospodársku súťaž natoľko škodlivé, že odôvodňujú záver, že ich samotným „cieľom“ je jej vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie. Len v prípade, ak sa po preskúmaní správania, o ktoré ide v danom prípade, ukáže, že cieľom tohto správania nie je vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže, treba ďalej určiť, či toto správanie môže spadať pod túto judikatúru (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 186 a citovaná judikatúra).
33 Pokiaľ ide o správania, ktorých cieľom je vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže, možno im priznať výnimku zo zákazu uvedeného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ len na základe článku 101 ods. 3 ZFEÚ a za predpokladu, že sú dodržané všetky podmienky stanovené týmto ustanovením. V situácii, keď je správanie, ktoré porušuje toto posledné uvedené ustanovenie, protisúťažné z hľadiska cieľa, teda má dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž, a okrem toho môže ovplyvniť rôzne kategórie užívateľov alebo spotrebiteľov, treba najmä na účely takejto výnimky určiť, či a prípadne v akom rozsahu má toto správanie napriek svojej škodlivosti priaznivý vplyv na každú z týchto kategórií (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, body 187 a 194, ako aj citovaná judikatúra).
34 Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že hoci Súdny dvor v bodoch 51 a 53 rozsudku z 23. novembra 2017, ČEZ Elektro Bălgarija a FrontEx International (C‑427/16 a C‑428/16, EU:C:2017:890), odkázal aj na judikatúru vo veci Wouters v prípade existencie vnútroštátnej právnej úpravy stanovujúcej horizontálnu dohodu o cenách, urobil tak len s cieľom usmerniť vnútroštátny súd za predpokladu, že by na základe posúdenia všetkých skutkových okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že táto vnútroštátna právna úprava stanovila záväznosť rozhodnutia združenia podnikov, v prípade ktorého bolo obmedzenie hospodárskej súťaže iba „následkom“. Z bodov 56 a 57 rozsudku z 23. novembra 2017, ČEZ Elektro Bălgarija a FrontEx International (C‑427/16 a C‑428/16, EU:C:2017:890), totiž vyplýva, že Súdny dvor rozhodol, že nedisponuje všetkými informáciami týkajúcimi sa celkového kontextu, v ktorom bolo nariadenie Najvyššej advokátskej rady prijaté alebo vytvára svoje účinky.
35 Na otázky položené vnútroštátnym súdom treba odpovedať s prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy.
O prvej otázke
36 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 101 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak vnútroštátny súd konštatuje, že nariadenie stanovujúce minimálnu výšku odmien advokátov, ktoré je na základe vnútroštátnej právnej úpravy záväzné, je v rozpore s týmto ustanovením, môže odmietnuť uplatnenie tejto vnútroštátnej právnej úpravy vo vzťahu k účastníkovi konania, ktorému bola uložená povinnosť zaplatiť trovy konania zodpovedajúce odmene advokáta, a to aj v prípade, že tento účastník konania neuzavrel žiadnu zmluvu o poskytovaní advokátskych služieb a odmene advokáta.
37 Podľa ustálenej judikatúry zásada prednosti práva Únie vyžaduje, aby vnútroštátny súd, ktorý je v rámci svojej právomoci poverený uplatňovať ustanovenia práva Únie, zabezpečil plný účinok požiadaviek tohto práva v spore, o ktorom rozhoduje, pričom v prípade potreby z vlastnej iniciatívy neuplatní akúkoľvek vnútroštátnu právnu úpravu alebo prax, hoci aj časovo následnú, ktorá je v rozpore s ustanovením práva Únie, ktoré má priamy účinok, a to bez toho, aby musel požiadať alebo vyčkať na predchádzajúce zrušenie tejto vnútroštátnej právnej úpravy alebo praxe zákonodarnou cestou alebo akýmkoľvek iným ústavným postupom [rozsudok z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21, EU:C:2022:99, bod 53, ako aj citovaná judikatúra].
38 Okrem toho treba pripomenúť, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ vyvoláva priame účinky vo vzťahoch medzi jednotlivcami a zakladá dotknutým osobám práva, ktoré sú vnútroštátne súdy povinné ochraňovať (rozsudok zo 6. októbra 2021, Sumal, C‑882/19, EU:C:2021:800, bod 32 a citovaná judikatúra).
39 Ak by teda vnútroštátny súd musel konštatovať, že obmedzenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z nariadenia o minimálnej výške odmien advokátov nemožno považovať za nerozlučne spojené so sledovaním legitímnych cieľov, bola by vnútroštátna právna úprava, na základe ktorej je toto nariadenie záväzné, nezlučiteľná s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ.
40 V takom prípade bude mať tento súd povinnosť neuplatniť sporné vnútroštátne pravidlo. Hoci sa totiž článok 101 ZFEÚ týka iba správania podnikov, ale netýka sa zákonov alebo iných právnych predpisov členských štátov, nič to nemení na skutočnosti, že tento článok v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ zavádzajúcim povinnosť spolupráce medzi Úniou a členskými štátmi ukladá členským štátom povinnosť, aby neprijímali alebo nezachovávali v účinnosti opatrenia, a to ani vo forme zákonov alebo iných právnych predpisov, spôsobilé zmariť potrebný účinok pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré sa uplatňujú na podniky (rozsudok z 21. septembra 2016, Etablissements Fr. Colruyt, C‑221/15, EU:C:2016:704, bod 43 a citovaná judikatúra).
41 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak vnútroštátny súd konštatuje, že nariadenie stanovujúce minimálnu výšku odmien advokátov, ktoré je na základe vnútroštátnej právnej úpravy záväzné, je v rozpore s uvedeným článkom 101 ods. 1, je povinný odmietnuť uplatnenie tejto vnútroštátnej právnej úpravy vo vzťahu k účastníkovi konania, ktorému bola uložená povinnosť zaplatiť trovy zodpovedajúce odmene advokáta, a to aj v prípade, že tento účastník konania neuzavrel žiadnu zmluvu o poskytovaní advokátskych služieb a odmene advokáta.
O druhej až deviatej otázke
42 Svojou druhou až deviatou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, chce vnútroštátny súd získať spresnenia, pokiaľ ide v prvom rade o „legitímne ciele“, ktoré vnútroštátna právna úprava, ktorá jednak nedovoľuje advokátovi a jeho klientovi uzavrieť dohodu o odmene, ktorá je nižšia ako minimálna suma stanovená nariadením prijatým profesijnou organizáciou advokátov, akou je Najvyššia advokátska rada, a jednak nedovoľuje súdu priznať náhradu odmeny, ktorá je nižšia ako táto minimálna suma, má spĺňať na to, aby bola v súlade s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ, a pokiaľ ide v druhom rade o preskúmanie, ktoré má tento súd vykonať v tomto kontexte.
43 Uvedený súd uvádza, že je nepochybné, že napriek neexistencii odkazu na cieľ sledovaný bulharským zákonodarcom tento cieľ spočíva v zabezpečení kvality služieb poskytovaných advokátmi. Pýta sa však, ako a na základe akých parametrov sa má posúdiť legitímna povaha uvedeného cieľa, ako aj vhodnosť a primeranosť predmetného opatrenia, t. j. sadzobníka stanovujúceho minimálne sumy odmien, vo vzťahu k tomu istému cieľu.
44 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že už bolo rozhodnuté, že Najvyššia advokátska rada, ktorej všetci členovia sú advokáti zvolení ich kolegami, koná, vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek kontroly zo strany orgánov verejnej moci a ustanovení, ktoré by garantovali, že vystupuje ako oddelená časť verejnej moci, ako združenie podnikov v zmysle článku 101 ZFEÚ, keď prijíma nariadenia stanovujúce minimálnu výšku odmeny advokáta (rozsudok z 23. novembra 2017, ČEZ Elektro Bălgarija a FrontEx International, C‑427/16 a C‑428/16, EU:C:2017:890, body 47 až 49).
45 V rozsahu, v akom sa druhá až deviata otázka týkajú podmienok uplatnenia judikatúry vo veci Wouters, je preto potrebné najprv overiť, s ohľadom na úvahy uvedené v bodoch 30 až 33 tohto rozsudku, či sa táto judikatúra má uplatniť na rozhodnutie združenia podnikov stanovujúce minimálnu výšku odmien advokátov, o aké ide vo veci samej.
46 Na tento účel treba určiť, či sa takéto rozhodnutie obmedzuje na to, že jeho inherentným „následkom“ je prinajmenšom potenciálne obmedziť hospodársku súťaž tým, že obmedzuje slobodu konania určitých podnikov, alebo či má vo vzťahu k tejto hospodárskej súťaži stupeň škodlivosti odôvodňujúci záver, že má za samotný „cieľ“ jej vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie.
47 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na to, aby sa na dohodu vzťahoval zákaz uvedený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, musí mať „za cieľ alebo následok“ vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu. Podľa ustálenej judikatúry od vyhlásenia rozsudku z 30. júna 1966, LTM (56/65, EU:C:1966:38), vedie alternatívna povaha tejto podmienky, v ktorej sa nachádza spojka „alebo“, v prvom rade k potrebe posúdiť samotný cieľ dohody. Ak sa teda preukáže protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej následky pre hospodársku súťaž (rozsudok z 29. júna 2023, Super Bock Bebidas, C‑211/22, EU:C:2023:529, bod 31 a citovaná judikatúra).
48 Platí pritom, že základné právne kritérium na určenie toho, či dohoda, či už horizontálna alebo vertikálna, predstavuje „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“, spočíva v zistení, že takáto dohoda má sama osebe dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž, takže netreba skúmať jej následky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia, C‑67/13 P, EU:C:2014:2204, bod 57, a z 18. novembra 2021, Visma Enterprise, C‑306/20, EU:C:2021:935, bod 59, ako aj citovanú judikatúru).
49 Na účely posúdenia, či je toto kritérium splnené, sa treba sústrediť na obsah jej ustanovení, na ciele, ktoré chce dosiahnuť, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí. V rámci posudzovania tohto kontextu je potrebné takisto zohľadniť povahu dotknutých tovarov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúru relevantného trhu alebo trhov (rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia, C‑67/13 P, EU:C:2014:2204, bod 53, a z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia, C‑883/19 P, EU:C:2023:11, bod 107, ako aj citovaná judikatúra).
50 Pokiaľ ide o rozhodnutie združenia podnikov stanovujúce minimálnu výšku odmien advokátov, ako už Súdny dvor rozhodol, stanovenie minimálnej výšky odmeny advokáta, ktorá sa na základe takej vnútroštátnej právnej úpravy, o akú ide vo veci samej, stala záväznou, je porovnateľné s horizontálnym stanovením minimálnych povinných sadzieb, ktoré zakazuje článok 101 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 23. novembra 2017, ČEZ Elektro Bălgarija a FrontEx International, C‑427/16 a C‑428/16, EU:C:2017:890, bod 51, ako aj citovaná judikatúra).
51 Je teda všeobecne známe, že určité dohodnuté správania, ako sú tie, ktoré vedú k horizontálnemu určeniu cien, možno považovať za natoľko spôsobilé mať negatívne účinky predovšetkým na cenu, množstvo alebo kvalitu výrobkov a služieb, že na účely uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ sa preukázanie ich konkrétnych účinkov na trhu môže považovať za nepotrebné. Skúsenosť totiž ukazuje, že takéto správanie vedie k zníženiu produkcie a zvýšeniu cien, čo vedie k zlému rozdeleniu zdrojov najmä na úkor spotrebiteľov (rozsudok z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i., C‑228/18, EU:C:2020:265, bod 36, ako aj citovaná judikatúra).
52 Uvedené konania tak treba kvalifikovať ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“, keďže majú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž bez ohľadu na úroveň, na ktorej je minimálna cena stanovená.
53 Preto v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 32 tohto rozsudku takéto obmedzenia nemôžu byť v žiadnom prípade odôvodnené sledovaním takých „legitímnych cieľov“, ako sú ciele, ktoré údajne sleduje právna úprava týkajúca sa minimálnej výšky odmien advokátov, o ktorú ide vo veci samej.
54 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú až deviatu otázku odpovedať tak, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že taká vnútroštátna právna úprava, ktorá jednak nedovoľuje advokátovi a jeho klientovi uzavrieť dohodu o odmene, ktorá je nižšia ako minimálna suma stanovená nariadením prijatým takou profesijnou organizáciou advokátov, akou je Najvyššia advokátska rada, a jednak nedovoľuje súdu priznať náhradu odmeny, ktorá je nižšia ako táto minimálna suma, sa má považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ v zmysle tohto ustanovenia. V prípade takéhoto obmedzenia sa na účely vyňatia predmetného správania zo zákazu dohôd a postupov obmedzujúcich hospodársku súťaž uvedeného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ nemožno odvolávať na legitímne ciele, ktoré uvedená vnútroštátna právna úprava údajne sleduje.
O desiatej otázke
55 Svojou desiatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 101 ods. 2 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak vnútroštátny súd konštatuje, že nariadenie stanovujúce minimálnu výšku odmien advokátov, ktoré je na základe vnútroštátnej právnej úpravy záväzné, porušuje zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, je napriek tomu povinný použiť minimálne sumy stanovené týmto nariadením, pokiaľ tieto sumy odrážajú skutočné trhové ceny služieb advokáta.
56 V tejto súvislosti a ako vyplýva z odpovede na prvú otázku, ak vnútroštátny súd konštatuje, že nariadenie stanovujúce minimálnu výšku odmien advokátov porušuje článok 101 ods. 1 ZFEÚ, je povinný odmietnuť uplatniť vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá robí toto nariadenie záväzným.
57 Okrem toho treba pripomenúť, že keďže článok 101 ZFEÚ je základným ustanovením nevyhnutným na naplnenie úloh zverených Únii a osobitne na fungovanie vnútorného trhu, tvorcovia Zmluvy v článku 101 ods. 2 ZFEÚ výslovne stanovili, že dohody a rozhodnutia zakázané v zmysle tohto článku sú absolútne neplatné (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júna 1999, Eco Swiss, C‑126/97, EU:C:1999:269, bod 36, ako aj z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, C‑453/99, EU:C:2001:465, body 20 a 21).
58 Táto neplatnosť, ktorej sa môže dovolávať každý, je pre súd záväzná, pokiaľ sú splnené podmienky na uplatnenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ a dotknutá dohoda nemôže odôvodniť udelenie výnimky podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ. Keďže v prípade neplatnosti uvedenej v článku 101 ods. 2 ZFEÚ ide o absolútnu neplatnosť, dohoda, ktorá je na základe tohto ustanovenia neplatná, je neúčinná aj vo vzťahoch medzi jej účastníkmi a nemožno ju uplatniť voči tretím osobám. Okrem toho táto neplatnosť môže ovplyvniť všetky minulé aj budúce účinky dotknutej dohody alebo rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, C‑453/99, EU:C:2001:465, bod 22, ako aj citovanú judikatúru).
59 V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd pýta, či by v každom prípade nemal byť povinný uplatniť sumy stanovené nariadením č. 1 o minimálnej výške odmien advokátov, teda aj v prípade, že by toto nariadenie malo byť vyhlásené za neplatné v zmysle článku 101 ods. 2 ZFEÚ. Túto otázku odôvodňuje tým, že sumy stanovené uvedeným nariadením odrážajú skutočné trhové ceny za služby advokáta, pretože všetci advokáti sú povinní byť členmi združenia, ktoré prijalo to isté nariadenie.
60 Treba však zdôrazniť, že cenu za službu, ktorá je stanovená v dohode alebo v rozhodnutí, ktoré sú prijaté všetkými účastníkmi trhu, nemožno považovať za skutočnú trhovú cenu. Naopak zosúladený postup, pokiaľ ide o ceny služieb, zo strany všetkých účastníkov trhu, ktorý predstavuje vážne narušenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, je práve prekážkou uplatňovania skutočných trhových cien.
61 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na desiatu otázku odpovedať tak, že článok 101 ods. 2 ZFEÚ v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak vnútroštátny súd konštatuje, že nariadenie stanovujúce minimálnu výšku odmien advokátov, ktoré je na základe vnútroštátnej právnej úpravy záväzné, porušuje zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, je povinný odmietnuť uplatnenie tejto vnútroštátnej právnej úpravy, a to aj vtedy, keď minimálne sumy stanovené týmto nariadením odrážajú skutočné trhové ceny služieb advokáta.
O trovách
62 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
1. Článok 101 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak vnútroštátny súd konštatuje, že nariadenie stanovujúce minimálnu výšku odmien advokátov, ktoré je na základe vnútroštátnej právnej úpravy záväzné, je v rozpore s uvedeným článkom 101 ods. 1 ZFEÚ, je povinný odmietnuť uplatnenie tejto vnútroštátnej právnej úpravy vo vzťahu k účastníkovi konania, ktorému bola uložená povinnosť zaplatiť trovy zodpovedajúce odmene advokáta, a to aj v prípade, že tento účastník konania neuzavrel žiadnu zmluvu o poskytovaní advokátskych služieb a odmene advokáta.
2. Článok 101 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že taká vnútroštátna právna úprava, ktorá jednak nedovoľuje advokátovi a jeho klientovi uzavrieť dohodu o odmene, ktorá je nižšia ako minimálna suma stanovená nariadením prijatým takou profesijnou organizáciou advokátov, akou je Visš advokatski săvet (Najvyššia advokátska rada), a jednak nedovoľuje súdu priznať náhradu odmeny, ktorá je nižšia ako táto minimálna suma, sa má považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ v zmysle tohto ustanovenia. V prípade takéhoto obmedzenia sa na účely vyňatia predmetného správania zo zákazu dohôd a postupov obmedzujúcich hospodársku súťaž uvedeného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ nemožno odvolávať na legitímne ciele, ktoré uvedená vnútroštátna právna úprava údajne sleduje.
3. Článok 101 ods. 2 ZFEÚ v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak vnútroštátny súd konštatuje, že nariadenie stanovujúce minimálnu výšku odmien advokátov, ktoré je na základe vnútroštátnej právnej úpravy záväzné, porušuje zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, je povinný odmietnuť uplatnenie tejto vnútroštátnej právnej úpravy, a to aj vtedy, keď minimálne sumy stanovené týmto nariadením odrážajú skutočné trhové ceny služieb advokáta.
Podpisy